kristy.books
komentáře u knih

Od autorky som už čítala jej sériu Vzplanutí, ktorá sa mi dosť páčila, takže som si nemohla nechať ujsť ani prvý diel z jej novej série Nádherně krutý. Age gap, grumpy & sunshine, prostredie mafie (ktoré však nebolo až také výrazné)... toto je kombinácia, ktorú ja môžem, takže v tomto ohľade sa mi autorka trafila do noty a čítanie som si užila. Je pravda, že na plný počet hviezdičiek to u mňa nebolo, z niektorých vecí som mala trochu zmiešané pocity, ale inak som bola spokojná.
Tru bola taká neriadená strela, ale v dobrom slova zmysle. Vyžarovala z nej pozitívna energia a všade, kam prišla, priniesla dobrú náladu. Bola to síce introvertka, ale vedela aj vystrčiť rožky a postaviť sa sama za seba. Občas tiež mala pekne podrezaný jazyk. Ja som si ju obľúbila.
Liam bol od začiatku opradený rúškom tajomstva. Veľa toho nehovoril, súkromie si strážil ako oko v hlave a takmer nikoho si nepustil bližšie k telu. Predchádzala ho jeho povesť a každý s ním chcel byť radšej za dobre. Postupne sme sa o ňom dozvedali viac a hoci som si myslela, že viem, kto to je, na záver ma celkom prekvapil. Rozprávanie o jeho minulosti mi zlomilo srdce, bol to jeden z najemotívnejších momentov z celého príbehu.
Romantická linka v sebe skrývala viacero vecí, ktoré mám rada - pomerne veľký vekový rozdiel medzi postavami, muž a žena, ktorí by na prvý pohľad nemohli byť viac rozdielni, no pritom sa pekne dopĺňali, vzájomná chémia a viac-menej ,,zakázaný" vzťah. Najviac som si užívala prvú fázu ich "vzťahu", keď sa spoznávali a doberali, potom to bolo dosť o sexe a trochu to stratilo svoje počiatočné čaro a záver som si opäť užila.
Mali sme možnosť v krátkosti spoznať aj Liamovho brata Killiana, ktorému bude venovaný ďalší diel. Označila by som ho za vtipného pohoďáka, ktorý určite ešte prekvapí (vzhľadom na jeho povolanie), takže sa na jeho príbeh už teraz teším.


Táto kniha ma na prvý pohľad zaujala svojou krásnou obálkou. Anotácia tiež neznela zle a keď som na ňu počula viacero pozitívnych ohlasov, bolo rozhodnuté. Pod krásnou obálkou sa ukrýval aj veľmi pekný príbeh o rodine, láske, silných ženách i životných strastiach.
Príbeh sa odohráva v dvoch časových linkách a sledujeme v ňom príbehy babičky a jej vnučky. Sara mala už od detstva dar, vďaka ktorému dokázala vidieť spriaznené duše. Tejto ,,práci" sa však nemohla otvorene venovať, keďže v židovskej komunite žijúcej v New Yorku to bolo vyslovene mužské povolanie. Častokrát pracovala v tajnosti, aj tak bola neustále v konflikte s týmito mužmi, ktorí sa ju snažili zastaviť. Nemala to jednoduché (pridali sa k tomu ešte aj finančné problémy jej rodiny), ale páčilo sa mi na nej, že sa nevzdala, ďalej pomáhala párom a nakoniec sa postavila sama za seba.
Jej vnučka Abby mala úplne opačné povolanie - bola rozvodovou právničkou. S babičkou mali blízky vzťah, ale nikdy s ňou nezdieľala jej názory na lásku. Po škaredom rozvode rodičov na lásku a vzťahy tak nejak zanevrela a málokoho si pustila bližšie k telu. Čoskoro sa však ukázalo, že má s babičkou oveľa viac spoločného, ako by si kedy myslela. Abby si počas príbehu prešla určitou ,,premenou", prehodnotila pohľad na niektoré veci vo svojom živote a priznám sa, že potom mi bola ešte viac sympatická (nie, žeby som si ju už predtým neobľúbila).
Užívala som si obe časové linky. Na tej z minulosti ma zaujala tradícia ohľadom ,,dohadzovania" partnerov, pretože v tejto židovskej komunite zohrávala dôležitú úlohu. V časovej linke z minulosti sme mali niekoľko párov, ktoré riešili už trochu iné partnerské patálie a bavilo ma sledovať, ako im Abby (ne)vedome pomáhala.


Pozdrav z Itálie bola príjemná romantická oddychovka, aj keď musím povedať, že od autorky som už čítala aj lepšie knihy.
Laurie bola dobrá duša, čo niektorí zneužívali, predovšetkým jej priateľ. Celý čas som si priala, aby konečne otvorila oči, uvidela, ako ju využíva, ako zle sa k nej správa a pošle ho tam, kam patrí. Tento človek ma nesmierne vytáčal, vždy, keď sa v príbehu objavil, sa mi otváral nožík vo vrecku.
Na Laurie sa dosť podpísala aj jej minulosť, keďže matka odišla, zobrala so sebou aj jej mladšiu sestru a nechala ich s otcom samých. Aj po rokoch boli ich vzťahy dosť naštrbené a vlastne ani jedna sa ich nesnažila nejak napraviť. To bola ďalšia postava, ktorá mi bola vyslovene nesympatická. Laurie tak vo svojom živote nemala veľa ľudí, na ktorých by sa mohla spoľahnúť.
Cameron bol zo začiatku na zabitie. Na Laurie stále robil nejaké podrazy, choval sa k nej, ako keby bola úplne neschopná a blbá, až som mu mala chuť jednu vylepiť. Našťastie, ona sa len tak ľahko nedala a neraz mu vytrela zrak, čo ma zakaždým potešilo. Postupne, ako ju viac spoznával, sa začal chovať lepšie a ja som si ho celkom obľúbila. Bavilo ma to ich podpichovanie i postupné spoznávanie a zbližovanie.
Veľká časť príbehu sa odohráva počas cestovania Európou na starom a poriadnej drahom ferrari. Táto časť príbehu sa mi fakt páčila, pretože autorka proste vie opísať miesta tak, že doslova cítite ich atmosféru a máte chuť zbaliť sa a ísť si ich pozrieť na vlastné oči. Nielen, že sme tak mohli navštíviť rôzne zaujímavé miesta, no Laurie taktiež dostala príležitosť na chvíľu odísť zo svojho stereotypu, spoznať niečo nové, prehodnotiť určité veci vo svojom živote a urobiť zmeny, ktoré boli už tak dlho potrebné.

Na záverečný diel série Dark Elements som sa veľmi tešila a našťastie, splnil moje očakávania. Priznávam, že prvý diel bol pre mňa najlepší, ale zvyšné dva som si tiež užila. Celkom mi za touto partičkou bude smutno... hlavne za Rothom.
Layla je postavou, z ktorej mám trochu zmiešané pocity, pretože v niektorých momentoch mi príde veľmi naivná a mám nad jej správaním chuť pretáčať očami. Avšak, páči sa mi na nej jej láskavosť, pre svojich blízkych by urobila prvé i posledné.
Roth je úplné zlatíčko, zamilovala som si ho už v jednotke a s každou ďalšou časťou som ho mala radšej a radšej. Zbožňujem jeho zmysel pre humor (mnohé jeho hlášky ma fakt pobavili) i jeho lásku k Layle. Občas pôsobí ako taký šašo, čo nič neberie vážne a jeho ego prekračuje hranice, ale keď ide do tuhého, môžete sa naňho vždy spoľahnúť. Pre mňa rozhodne najlepšia postava z celej série. K srdcu mi prirástli aj jeho "miláčikovia" a jedna scéna mi absolútne zlomila srdce, až mi vybehli aj slzy.
Cayman bol tiež zaujímavý týpek, ktorý do príbehu vniesol dávku humoru. Páčilo sa mi to neustále doberanie medzi ním a Laylou s Rothom.
Romantická linka ma veľmi bavila, celý čas som sa nad týmito dvomi len prihlúplo usmievala. Samozrejme, dostatok priestoru dostala aj fantasy časť príbehu, opäť sme sa dozvedeli mnoho nového a objasnili sa nezodpovedané veci z predchádzajúcich časti.
Čo viac dodať, ja som s touto sériou bola spokojná. Najviac ma na nej bavil humor a romantika, v tomto smere sa mi autorka trafila do chuti.


Séria Romantické úteky je pre mňa stávkou na istotu, že dostanem príjemný romantický príbeh a ani desiaty diel nesklamal. Vinice ve Francii splnili moje očakávania a čítanie som si opäť užila. Francúzsko, vinice, starý zámoček, krásne prostredie, sympatické postavy, rodinné tajomstvá, nové začiatky a romantika... malo to svoje čaro.
Hattie nedávno ukončila vzťah, ktorý ju fyzicky a psychicky vyčerpával a keď dostala ponuku, aby zorganizovala svadbu svojej sesternice, súhlasila. Potrebovala na chvíľu zmieniť prostredie a zamestnať si hlavu. Bola to priateľská mladá žena, z ktorej vyžarovala pozitívna energia. Bohužiaľ, niektorí jej dobrotu zneužívali a ja som veľmi dúfala, že si konečne dupne a nenechá so sebou tak zametať.
Luc bol tiež sympaťák. Bol to muž so srdcom i hlavou na správnom mieste. Nemal zrovna šťastné detstvo a keď sme sa dozvedali detaily z jeho minulosti, pukalo mi pre tohto malého chalana srdce. Našťastie, mal aspoň skvelú tetu, ktorá ho vychovala a naviedla ho na správnu životnú cestu.
Romantická linka bola milá. Medzi Hattie a Lucom preskočila iskra už pri prvom stretnutí, obaja si však najskôr potrebovali vyriešiť určité veci vo svojom súkromí.
Keďže sa chystali až dve svadby, neustále sa tu vyvárali nejaké dobroty (a pilo šampanské), prichystajte si k čítaniu aj nejaké občerstvenie, inak vám potečú slinky ako mne.


Túto knihu vám asi nemusím veľmi predstavovať. V posledných mesiacoch obletela celú knižnú komunitu a v decembri sme sa dočkali aj jej slovenského prekladu. Elitná škola, draky, boj o život, intrigy, tajomstvá, nebezpečenstvo, súboje, priateľstvá, láska... toto a mnoho ďalšieho tu čaká na čitateľov. Po dočítaní môžem povedať, že sa tiež pridávam k jej fanúšikom. Užila som si ju viac, než som čakala a hoci by sa našlo pár detailov, na ktorých by sa ešte dalo popracovať, bola som spokojná.
Violet sa mala stať pisárkou a na túto prácu sa tešila. Jednak zbožňovala knihy a jednak by to vyhovovalo aj jej chatrnému zdraviu, keďže stačil malý úraz a hneď mala niečo zlomené. Jej matka s ňou však mala iné plány, a tak sa musela zúčastniť výberu na jazdcov. Keďže mala zdravotné problémy, musela drieť ešte viac než ostatní. Ešte k tomu bola dcérou jednej z veliteliek, prečo bola tŕňom v oku mnohých svojich spolužiakov, ktorí sa jej chceli zbaviť. Páčilo sa mi na nej, že sa nevzdávala a tvrdo na sebe pracovala. Postupne bolo vidieť, že sa čoraz viac zlepšuje a že z nej bude odvážna a spravodlivá jazdkyňa.
Xaden bol celkom tajomná postava. Detaily z jeho osobného života sme sa dozvedali po malých kúskoch a aj tak bolo stále jasné, že nám stále neprezradil všetko. Čím viac sme ho však spoznávali, tým viac si ma získaval a nakoniec som si ho úplne zamilovala, inak to ani nešlo.
Romantika v štýle od nepriateľstva k láske sa mi tiež páčila. Prechod od jedného k druhému bol pomalý, postupný, vďaka čomu na mňa pôsobil uveriteľne. Užívala som si, ako sa Violet a Xaden zbližovali. Na tú pravú romantiku sme si síce museli počkať trochu dlhšie, ale nevadilo mi to, práve naopak, som rada, že autorka im dopriala dostatok času a nič neuponáhľala.
Svet jazdcov a drakov bol podľa mňa vymyslený dobre, aj keď nie som až taký veľký odborník na fantasy. K tomuto sviatočnému obdobiu plnému rozprávok (a drakov) sa mi táto novinka veľmi dobre hodila.
Na konci mi autorka tak trochu zlomila srdce. Samozrejme, že záver zostal otvorený, preto budem dúfať, že sa pokračovania dočkáme čo najskôr.


Podľa anotácie a obálky som sa tešila na taký milý romantický príbeh odohrávajúci sa v zime, no bohužiaľ, zostala som trochu sklamaná. Vianoce sa objavili až na konci, aj to v minimálnej miere. Sejdeme se pod jmelím bol jeden z tých príbehov, čo nenadchne, ani neurazí.
Hlavnú úlohu tu zohrávalo stretnutie bývalých spolužiakov na svadbe dvoch z nich. Svadba sa odohrávala v prostredí hradu, čo sa mi páčilo. Začiatok bol pomalší a nejaký čas mi trvalo, kým sa mi podarilo začítať. Keď sa dej viac rozbehol, bolo to už o niečo lepšie.
Partička spolužiakov bola rozmanitá, boli v nej sympatické postavy i postavy, ktoré mi celkom liezli na nervy. Hlavne mi vadilo, že sa tu neustále riešilo postavenie a financie, po istom čase to začalo byť únavné.
Nory viedla vlastný antikvariát a len veľmi ťažko sa lúčila s predanými knihami (úplne si viem predstaviť, žeby som sa správala rovnako, keby som pracovala v obchode s knihami. Bola milá, priateľská a dobrosrdečná, no nemôžem povedať, žeby som si ju nejak extra obľúbila.
Isaac mi najskôr nebol veľmi sympatický, správal sa zvláštne, čomu sa na jednej strane nečudujem po tom všetkom, čo si s touto pätičkou v minulosti zažil, ale on ich tiež hneď odsúdil a hodil do jedného vreca bez toho, aby ich lepšie spoznal. Postupne som si však k nemu našla cestu.
Romantická linka bola fajn, tá sa mi na celom príbehu páčila asi najviac. Isaac a Nory dostali druhú šancu a hoci im v ceste stála nejedna prekážka, nakoniec sa ju rozhodli využiť.

Zrádná touha je tretím dielom série Made. Prvý diel bol skvelý, druhý sa mi páčil o niečo menej, no trojka bola opäť pecka. Mafia, pomsta, age gap... touto kombináciou mi autorka naozaj ulahodila a ja som si príbeh naplno užívala od začiatku do konca. Za mňa najlepšia časť z celej série a jedna z naj prečítaných kníh v tomto roku.
Mila bola v niektorých veciach dosť naivná, čomu sa však nemožno čudovať, keďže bola jednak dosť mladá a jednak ju otec strážil ako oko v hlave a veľa jej toho zatajoval. Bolo to také slniečko s čistou dušou a dobrým srdcom, ktoré okolo seba šírilo pozitívnu energiu. Mala však aj druhú, sebavedomejšiu stránku a postupne sa z nej stávala čoraz silnejšia žena. Páčilo sa mi, že sa nebála postaviť ani šéfovi podsvetia, povedať mu, čo si myslela a že sa nenechala len tak ľahko ovplyvniť a manipulovať.
Ronan je presne ten typ hajzla, ktorému by ste sa v skutočnom živote radšej oblúkom vyhli, no v knižnej podobe mu jednoducho nejde odolať. Muž, ktorý je na všetkých okolo seba tvrdý a svoju ľudskejšiu stránku ukazuje len svojej milovanej. Samozrejme, že pod maskou drsňáka sa toho skrývalo oveľa viac. Musím spomenúť aj jeho malú neterku, na svoj vek to bolo riadne číslo a neraz ma dobre pobavila.
Romantická linka bola skvelá - únosca a jeho zajatkyňa, túžba po pomste, vzájomné iskrenie i vnútorné konflikty. Nesmierne som si užívala, ako sa Mila postupne dostávala Ronanovi pod kožu a ako vniesla farby do jeho čierneho sveta. On jej zasa pomohol zdvihnúť sebavedomie a ukázal jej to, čo jej predtým všetci zakazovali. Pri niektorých scénach som sa musela len prihlúplo usmievať.
Romantika bolo pekne prepojená s mafiánskou zápletkou. Boli tu aj poriadne drsné scény, ale to mi nevadilo, práve naopak. Mám rada, keď je mafia v príbehu aj "cítiť".


Nedávno vyšiel už štvrtý diel série Vested Interest: ABC Corp. a za seba môžem povedať, že Čas pro Avu sa mi zatiaľ z celej série páčil najviac. Nebolo to zbytočne presladené (no dobre, možno až na epilóg), páčila sa mi zápletka, jednoducho som si príbeh Avy a Huntera užila.
Ava si ma získala už v predchádzajúcich častiach. Nenechala si skákať po hlave, povedala si svoj názor, bola neustále plná energie... proste si ju nešlo neobľúbiť. Pracovala v obore, kde si často musela poradiť s arogantnými chlapmi, ktorí ju neustále podceňovali, no ona ich vedela zrovnať do laty a vybudovať si rešpekt. Avšak, aj táto žena bojovala vo svojom vnútri s nejakými problémami, ktoré však pred svojimi blízkymi tajila. Porozumenie našla v človeku, od ktorého by to nečakala.
Hunter bol samotár. Nemal zrovna šťastné detstvo, v živote postrádal lásku, preto sa rozhodol neviazať sa, nezostávať príliš dlho na rovnakom mieste a hlavne, nikoho si nepustiť príliš blízko k telu. Výnimku tvoril len jeho štvornohý kamarát. Tento rozkošný psík zohral v príbehu dôležitú úlohu, vedel si rýchlo každého omotať okolo prstu. Bol to riadny beťár, no bez neho by to nebolo ono.
Ava a Hunter sa výborne dopĺňali. Ona našla partnera, ktorý ju nepodceňoval, práve naopak, plne ju podporoval a ukazoval jej, že je skvelá taká, aká je a nepotrebuje sa meniť (o čo sa snažili jej predchádzajúci partneri). Jemu zasa konečne niekto ukázal, že sa nemusí báť lásky a môže dôverovať ostatným a dovoliť im, aby mu pomohli a starali sa oňho.


Zas tak moc souzeni si nejsme je druhým dielom série Cane Brothers. Priznám sa, že zo začiatku som mala z knihy trochu zmiešané pocity, no keď sa príbeh viac rozbehol, začala som si ho užívať, dokonca môžem povedať, že sa mi páčil o niečo viac ako Zas tak moc ho nežeru.
Kelsey mi v jednotke sadla lepšie než jej sestra, no teraz ma miestami trochu hnevala. Nehovorím, že bola zlá, bola to šikovná a dobrosrdečná mladá žena plná energie, ale... Vadilo mi najmä jej správanie k JP-mu v niektorých situáciách, jednoducho naňho mala vo svojej hlave zaškatuľkovaný určitý názor, čo ju ako keby zaslepovalo, a tak ho občas chtiac-nechtiac dosť ranila. Keby ho viac počúvala a dala mu priestor jej niektoré veci vysvetliť, zistila by, že pravda je iná, než ako si myslela. Viem, že sa v mužoch už párkrát sklamala, čo naštrbilo jej sebavedomie a JP jej často brnkal na nervy, ale niekedy by nezaškodilo, keby nebola taká tvrdohlavá a počúvala, čo jej kto chce povedať. Ale áno, v druhej polovici som si k nej už celkom dokázala nájsť cestu.
JP mal povesť takého "frajírka", čo nič neberie vážne, zo všetkého si robí srandu a len strieda jednu ženu za druhou. Je pravda, že najskôr by som ho za toto jeho správanie najradšej prefackala, ale čím viac sme ho spoznávali, tým viac si ma získaval. Rozhodne mi sadol viac než Kelsey. Pod maskou pohoďáka sa totiž skrýval citlivý muž, ktorého trápilo viacero vecí, napríklad nešťastná láska. Niekedy by som ho najradšej objala a uistila ho, že všetko bude dobré. V niektorých scénach mi preňho doslova pukalo srdce, až mi vybehla aj nejaká tá slza. Veľmi som si priala, aby už konečne našiel svoje šťastie, v osobnom i pracovnom živote.
Kelsey a JP sa v prvých kapitolách správali ako malé deti, niekedy ma to ich doberanie bavilo, inokedy som prevracala očami (fakt to miestami preháňali). Potom ich vzťah nadobudol taký "vážnejší" charakter a romantická linka ma už bavila viac. Pri týchto dvoch ste sa v jednej chvíli smiali a v druhej už s vami lomcovali najrôznejšie emócie. Bolo to medzi nimi ako na horskej dráhe, ale na druhej strane som rada, že autorka to s nimi neunáhlila a dopriala im potrebný čas. Objavili sa aj nejaké bizarné situácie, kedy som nevedela, či sa mám smiať, alebo chytať za hlavu. JP bol taký exot, ale k nemu sa mi to proste hodilo.
Samozrejme, že tu nesmeli chýbať ani postavy z predchádzajúcej časti. Veľmi sa mi páčili súrodenecké vzťahy medzi Kelsey a Lottie a JP a jeho bratmi. Vždy sa jeden na druhého mohli spoľahnúť, pomáhali si a kryli si chrbát. Teším sa na príbeh posledné brata.


Experiment s láskou voľne nadväzuje na predchádzajúcu knihu autoriek, Rovnica lásky, ktorá sa mi veľmi páčila, takže túto novinku som si nemohla nechať ujsť. Pri týchto autorkách je to u mňa ako na hojdačke, niektoré knihy si maximálne užívam, iné mi veľmi nesadnú. Našťastie, toto bol ten prvý prípad a Experiment s láskou zaraďujem k ich naj knihám.
Fizzy som si obľúbila už predtým, bola to taká neriadená strela, ktorá si veľmi nedávala pozor na jazyk, nenechala si od nikoho skákať po hlave a bola s ňou veľká sranda, preto som rada, že sa dočkala vlastnej knihy. Bolo mi ľúto, že si teraz prechádzala takým ťažším obdobím a nejak nevedela, ako má pokračovať ďalej. Zasiahlo to jej osobný i pracovný život. Dúfala som, že čoskoro sa jej vráti iskra a bude môcť pokračovať v tom, čo tam milovala - v písaní romantických príbehov. Obľúbila som si aj jej rodinu, hoci bola poriadne bláznivá.
Connor, tichý, zádumčivý a uzavretý muž, najskôr pôsobil ako taký "suchár', no postupne nám začal ukazovať aj svoju druhú stránku a ja som si ho čoraz viac zamilovávala. Áno, v minulosti urobil nejaké chyby, no poučil sa z nich. Bol to skvelý otec, pre svoju dcérku by urobil i nemožné. Mali spolu veľmi pekný vzťah, bola to taká malá mudrlantka a vniesla do príbehu dávku humoru a rozkošnosti.
Nápad s natáčaním zoznamovacej reality show sa mi páčil, nebolo to totiž taká obyčajná zoznamka, Fizzy ju oživila so svojím nápadom nájsť mužov podľa typov mužských hrdinov v ženských románoch. Prvé stretnutie Fizzy a Connora nedopadlo zrovna najlepšie, preto som si užívala ich postupné spoznávanie a zbližovanie. Mali medzi sebou skvelú chémiu a keď k tomu pridáme určitý tieň zakázanosti, ktorý nad nimi visel, môžem povedať, že romantická linka sa mi fakt veľmi páčila.


Falošný vzťah? Grumpy & sunshine, kde tým "slniečkom" je muž? To som si nemohla nechať a dobre som spravila! Smlouva na lásku bola vtipná, rozkošná i emotívna romantická oddychovka, ktorej čítanie som si užila od prvej po poslednú stránku.
Priznám sa, že chvíľu trvalo, kým som si dokázala nájsť cestu k Rebecce. Workoholička, ktorá musí byť vždy vo všetkom najlepšia, nesmie urobiť žiadnu chybu a potrebuje mať všetko do poslednej bodky naplánované... to zrovna nie je ten typ postavy, ktorú by ste si hneď obľúbili. V jej živote bol priestor len na prácu... až kým nestretla Hudsona. Keď sme spoznali jej rodinu, dokázala som lepšie pochopiť, prečo je taká, aká je. Páčilo sa mi sledovať, ako sa postupne otvárala, prehodnocovala niektoré veci vo svojom živote a ukazovala nám aj svoju druhú stránku.
Hudsona som si, naopak, zamilovala hneď. Bol to pohoďák, ktorý si svojím šarmom, zmyslom pre humor a priateľskou povahou, dokázal každého rýchlo omotať okolo prsta. Mal hlavu i srdce na správnom mieste. Všade, kam prišiel, so sebou priniesol dobrú náladu. Obľúbila som si aj jeho rodinu, bola z nej cítiť veľká láska. Užívala som si predovšetkým ich neustále doberanie, Hudsonove sestry boli poriadne čísla a neraz ma dokázali rozosmiať.
Romantická linka sa mi tiež páčila. Hudson bol presne ten pravý človek, akého Rebecca vo svojom živote potrebovala, aby sa dokázala uvoľniť, zabudnúť aspoň na chvíľu na prácu a všetky povinnosti a začala sa baviť. V oblasti vzťahov bola dosť tvrdohlavá, no Hudson s ňou mal veľkú trpezlivosť a nevzdával sa. Neraz som sa pri čítaní len prihlúplo usmievala.


Miluji tě, Jasone Thorne bola celkom vtipná romantická oddychovka o dvoch kamarátoch z detstva, ktorí si po rokoch k sebe opäť našli cestu.
Olive bola slniečko, z ktorého vyžarovala pozitívna energia. Táto mladá dobrosrdečná žena si dokázala rýchlo získať sympatie ľudí okolo seba. Už v detstve mala veľkú fantáziu, čo jej zostalo i do dospelosti, keďže sa z nej stala spisovateľka. Obľúbila som si aj jej najlepšiu kamarátku Lucy. Bola to taká neriadená strela, ktorá si nedávala servítku pred ústa a svojimi hláškami ma neraz pobavila. Keď sa tieto dve stretli, o zábavu bolo postarané. Vždy sa mohli jedna na druhú spoľahnúť. Lucy bude hlavnou hrdinkou ďalšej časti a už teraz sa na jej príbeh veľmi teším.
Jason to nemal v detstve jednoduché, ani jeden z rodičov sa nesprával tak, ako by sa mal. Našťastie, rodina Olive sa ho ujala a dopriala mu to, čo mu vlastní rodičia neboli schopní zabezpečiť. Teraz z neho bol úspešný herec, no jeho kariéru ohrozovali jeho pomerne početné škandály. Hoci urobil nejaké chyby, bol to sympaťák so zmyslom pre humor a dobrým srdcom. Vďaka nemu sme dostali možnosť pozrieť sa na natáčanie filmu i "užiť" si negatívnu stránku popularity.
Olive bola sestrou Jasonovho najlepšieho kamaráta a ešte k tomu bola od neho o pár rokov mladšia, takže aj keď ona bola doňho už odmala tajne zamilovaná, on ju v tom čase považoval "len" za malé dievča. Keď sa však ich cesty po niekoľkých rokoch bez akéhokoľvek kontaktu opäť stretli, vzájomnú príťažlivosť už nedokázal poprieť ani jeden z nich. Romantická linka sa vyvíjala pomaly, čo sa mi páčilo, všetko medzi nimi dvoma tak pôsobilo prirodzene, uveriteľne.


Romantické príbehy z prostredia hudobníkov nám rada a z tohto dôvodu ma zaujala i táto novinka. Autorka je ešte k tomu u nás nová, doteraz som od nej nič nečítala, takže som bola zvedavá, čo si pre nás pripravila. Už po prečítaní anotácie mi bolo jasné, že na mňa čaká poriadne pikantný príbeh, no moje očakávania boli slabý odvar v porovnaní s tým, čo som v knihe skutočne dostala.
Na začiatku vás musím upozorniť, že táto kniha rozhodne nie je pre každého. Sú tu scény, ktoré môžu byť pre niektorých čitateľov už cez čiaru. Povedala by som, že takých 60-70% celého príbehu tvoria sexuálne scény. Pikantnosti ako také mi nevadili, v tejto sfére mám toho načítaného celkom dosť a som na takéto scény zvyknutá, skôr som mala trochu problém s ich množstvom.
Keby ich autorka aspoň trochu zredukovala a dopriala viac priestoru na nejakú inú zápletku, rozhodne by som knihe dala vyššie hodnotenia. Teraz sa mi kniha hodnotí o niečo ťažšie. Scény bez sexu som si užívala a vtedy som bola dosť spokojná. Keď však išla jedna vášnivá scéna za druhou, trochu ma to vyčerpávalo, niekedy je menej viac.
Myrna pôsobila navonok ako taká chladná a rázna žena, ktorá nemá problém skúšať nové veci a rada si užíva život plnými dúškami. Vzťah s jej bývalým ju však dosť poznačil a vo svojom vnútri bojovala s mnohými démonmi. Často o sebe pochybovala a len málokoho si pustila bližšie k telu.
Brian bol zo všetkých členov kapely najväčší romantik, keď sa zamiloval, pre svoju milovanú by zniesol i modré z neba. Bol i dosť citlivý a neraz mal zlomené srdce, nielen ženami, ale i rodičmi. S jeho kolegami/kamarátmi mali blízky a otvorený vztah, ja viem, že v tourbuse je dosť ťažké mať nejaké súkromie, ale občas by nezaškodilo, keby sa ostatní do niektorých vecí nemotali. Ich priateľstvo sa mi však páčilo, vždy tu boli jeden pre druhého a kryli si chrbát. Chalani neboli žiadne neviniatka, každý z nich mal svoje muchy, v niektorých momentoch by som im najradšej strelila jednu výchovnú, no v podstate som si ich obľúbila. Taktiež sa mi páčilo, ako medzi seba prijali Myrnu a ako ich v niektorých veciach dokázala dať do laty. Celkom ju obdivujem, že to s nimi na turné vydržala tak dlho, niekedy to boli poriadne prasatá.
Vzťah Myrny a Briana bol na jednej strane mega hriešny a vášnivý ("v posteli" vyskúšali naozaj všetko možné), no zároveň i dosť sladký. Brian to s Myrnou nemal jednoduché, dlho si od neho v citovej rovine držala odstup, no nevzdával sa a postupne sa jej dokázal dostať pod kožu.
Aby som to nejak zhrnula, po dočítaní môžem povedať, že príbeh bol fajn, no keby autorka dala viac priestoru aj nejakému inému dejú ako sexu, bola by som spokojná viac. Som zvedavá na ďalšie časti, určite si ich nenachám ujsť.

Projekt šéf je príjemná romantická oddychovka a ako som už u Vi zvyknutá, čítala sa mi ľahko a rýchlo, stránky mi samy ubiehali pod prstami. Autorka je už pre mňa určitou zárukou, že dostanem dobrý príbeh, pri ktorom si oddýchnem. Má aj lepšie knihy? Rozhodne, ale páčilo sa mi, že táto novinka nebola až taká pikantná, skôr jemnejšia (ale nebojte sa, nechýbali aj nejaké pikantné scény).
Evie bola šikovná mladá žena, ktorá si prechádzala náročným obdobím. V deň svojej svadby zistila, že jej snúbenec ju už niekoľko mesiacov podvádza s jej najlepšou kamarátkou. Aby toho nebolo málo, o tomto svadobnom debakli si hovorila celá spoločnosť. V detstve ju sklamal otec, teraz zasa jej láska, preto sa nemožno čudovať, že mala problém dôverovať mužom. Udalosti jej detstva ju priviedli aj k výberu povolania - terapeutke. Bolo vidieť, že práca ju baví a rada pomáha ľuďom. Aj jej nápad s výstavbou a prenajímaním domčekov na strome v sebe niesol peknú myšlienku. Obľúbila som si aj jej sestru, bolo cítiť, že sa majú veľmi rady a vždy sú tu jedna pre druhú.
Aj Merricka dosť ovplyvnili udalosti spred pár rokov, po ktorých sa uzavrel a takmer nikoho si nepripustil bližšie k telu. Pod maskou tvrdého biznismena sa skrýval citlivý muž, ktorý sa stále nevyrovnal s veľkou bolesťou. V príbehu sa nachádzalo aj niekoľko kapitol z minulosti, v ktorých sme sa dozvedeli, čím všetkým si prešiel.
Nesmiem zabudnúť spomenúť ani jeho babičku Kitty, ktorá mi tiež prirástla k srdcu. Ukázala nám, že vek je len číslo a že na niektoré veci nikdy nie je neskoro. Mala v sebe nesmiernu energiu, ktorou by zahanbila aj niektorých teenagerov. Nemala problém povedať, čo mala na srdci a neraz ma svojími hláškami dobre pobavila.
Chémia medzi Merrickom a Evie od začiatku fungovala, tam sa nedá nič vytknúť. Páčilo sa mi, že autorka im dopriala čas na spoznávanie a zbližovanie.
Určitú výhradu by som však mala k záverečným kapitolám. Zdalo sa mi, že sa zrazu všetko dialo nejak moc rýchlo. V týchto momentoch ma trochu naštval Merrick, ktorý sa bez jediného vysvetlenia stiahol, Evie si to nezaslúžila. Mohol sa k tomu všetkému postaviť ako chlap a aspoň jej povedať pravdu. Na tomto mohla autorka viac popracovať.


Mám rada príbehy o slobodných otcoch/matkách, vlastne vo všeobecnosti príbehy, v ktorých vystupujú deti, preto som sa na túto novinku tešila. Dostala som od nej presne to, čo som čakala a čítanie som si užila. Áno, našlo by sa tu pár detailov, ktoré by sa ešte dali vyšperkovať, ale inak som bola spokojná.
Frannie som si obľúbila, bola to šikovná mladá žena, ktorá okolo seba šírila pozitívnu energiu a nebála sa ísť za tým, čo chcela. Rodičia k nej boli dosť ochranárskí, najmä mama by ju najradšej zatvorila do zlatej klietky a nikam nepustila, no Frannie im dokázala, že sa dokáže postarať sama o seba. Keďže ju rodičia učili doma, nemala takmer žiadnych kamarátov. Vzťah so sestrami bol tiež trochu naštrbený, takže miestami sa cítila dosť osamelo. Som rada, že postupne sa im podarilo zblížiť a Frannie tak mala niekoho, komu by sa mohla zdôveriť. Veľmi sa mi páčilo, ako si rozumela s Mackovými dievčatami, s deťmi jej to fakt išlo a bolo cítiť, že dievčatá ju tiež zbožňujú.
Mack bol skvelý otec, o svoje dcéry sa staral najlepšie ako vedel. Jeho dcérky boli zlatíčka, vniesli do príbehu veľkú dávku rozkošnosti. Ich mama mi, naopak, poriadne liezla na nervy, o deti sa nestarala, a keď sa po dlhom čase ozvala, narobila len dusno. Musím však povedať, že hoci bol Mack sympaťák, zároveň bol aj poriadne tvrdohlavý a niekedy videl problémy aj tam, kde neboli.
Romantická linka bola fajn, aj keď si viem predstaviť, že by sa s ňou autorka ešte viac pohrala. K úplnej spokojnosti som tu jednoducho niečo postrádala. Niektoré veci mi prišli trochu rýchle.


Už dlhšie som mala na svojom TBR zozname pár starších baronetiek, ktoré som si chcela prečítať. Jednou z nich je aj séria Deset malých nadechnutí. Od autorky som už čítala pár kníh, s ktorými som bola spokojná, takže som sa tešila i na tieto príbehy. Deset malých nadechnutí je príbeh o smrti, vyrovnávaní sa so stratou, duševných problémoch, hľadaní seba samého, rodine, priateľoch a láske.
Musím sa priznať, že Kacey som dlho nevedela prísť na chuť. Rozumiem, že si prešla náročným obdobím, takéto niečo by položilo na kolená každého človeka a nečudujem sa, že sa to všetko na nej podpísalo až v takejto veľkej miere, no miestami sa správala ako krava. Nepáčilo sa mi, ako nad niektorými ľuďmi ohŕňala nos, ako by boli pod jej úroveň a pritom jej väčšina z nich chcela len pomôcť. Miestami by som na ňu najradšej nakričala, nech sa spamätá. Našťastie, oni to s ňou nevzdali, ani keď im svojím správaním ubližovala, a vždy tu pre ňu boli. V tomto smere má môj veľký obdiv jej mladšia sestra, ktorá si s ňou zažila veľa zlého a neraz jej doslova zachránila život. Ku koncu si Kacey konečne vstúpila do svedomia, prijala podávanú pomoc a ja som si ju celkom obľúbila.
Moje sympatie si získali i niektoré vedľajšie postavy, napríklad Kaceyina susedka a jej malá rozkošná dcérka, alebo jej kolegovia z klubu. Kacey a jej sestre pomohli začať odznovu, zabývať sa v novom domove, starali sa o ne a pomáhali dotvárať priateľskú atmosféru.
Ich záhadný nový sused Trent bol sympaťák. Sršalo z neho niečo, čomu nešlo odolať (aura tajomnosti, ktorá sa okolo neho vznášala, tomu tiež dopomohla). Páčilo sa mi, akú mal s Kacey trpezlivosť a ako sa jej postupne dostával pod kožu. Mala som určité podozrenie ohľadom toho, akú úlohu v tomto príbehu zohráva, čo sa mi neskôr aj potvrdilo (hoci musím povedať, že niektoré okolnosti ma dosť prekvapili). Autorka napísala i doplnkový príbeh, v ktorom máme možnosť nahliadnuť na celú situáciu z jeho pohľadu.
Bolo to pomerne emočne vyčerpávajúce čítanie, najmä posledné kapitoly mi dali dosť zabrať. Našlo sa tu pár vecí, ktoré ma štvali, no inak to bol krásny príbeh a určite sa pustím aj do ďalších častí.


Novinka Ever od novej nemeckej autorky Nikoly Hotel ma veľmi milo prekvapila. Romantický príbeh o terapeutovi a jeho pacientke mi naozaj sadol. Táto téma nie je v príbehoch až taká častá, takže to pre mňa bolo príjemné spestrenie.
Abbi síce vyrastala v bohatej rodine, ale nebola to žiadna rozmaznaná fiflena. Bolo to milé, priateľské, inteligentné mladé dievča s hlavou i srdcom na správnom mieste. Práve prežívala jedno z najťažších období - po ťažkej autonehode trpela veľkými bolesťami, a tak nedôverovala žiadnym lekárom a terapeutom. Ani sa jej nečudujem, keďže jej lekár, známy jej otca, bol otrasný a správal sa nanajvýš neprofesionálne. Jej mamu som najskôr nemusela, k dcére sa správala ako k nejakému robotovi, ktorého potrebujú len na vytvorenie rodinnej idylky pred svetom. Aspoň, že ku koncu trochu ukázala aj svoju lepšiu stránku. S jej otcom to bolo presne naopak - najskôr mi prišiel celkom fajn, no v posledných kapitolách si to u mňa pohnojil.
David bol skvelý, jeho život by sa však nemohol viac líšiť od toho Abbinho. Už od detstva mal toho na pleciach veľmi veľa - otec ich opustil, sestra bola chorá, mama mala niekoľko zamestnaní, no aj napriek tomu žili z ruky do úst, takže bol nútený predčasne dospieť. Pred pár mesiacmi jeho život zasiahla ďalšia tragédia, po ktorej sa dozvedel veci, o ktorých doteraz netušil. Život sa s ním nemaznal, neraz mi kvôli nemu pukalo srdce. Bol to veľký dobráčisko, či už v osobnom, ale aj v pracovnom živote. Vďaka nemu sme mali šancu nahliadnuť do práce fyzioterapeuta, čo ma dosť zaujalo. Bol to odborník (aj Abbi veľmi pomohol a všimol si veci, ktoré ostatným unikli) a s pacientmi mu to išlo naozaj výborne.
Romantická linka sa vyvíjala pomaly, čo mám veľmi rada. Davidovi sa postupne darilo získať si dôveru Abbi, čoraz viac sa zbližovali a ja som si celý tento proces užívala. Často som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Bola tu však jedna vec, o ktorej Abbi nevedela a ktorá nad ich vzťahom visela ako Damoklov meč.
Za mňa vám môžem Ever: Když se mě dotkneš len odporučiť. Som veľmi zvedavá na druhý diel o Davidovej sestre.


Všechno, co jsme ztratili je druhým dielom série Láska a důvěra. Bola to príjemná romantická oddychovka, no chýbalo mi v nej niečo, vďaka čomu by som si povedala "wow" (od nemeckých autoriek som už jednoducho čítala aj lepšie príbehy). Prvý diel Všechno, co jsme měli sa mi páčil o niečo viac.
Hope sa v posledných dvoch rokoch prevrátil celý život hore nohami - prišla o milovaného človeka a začala sa jej rozpadať rodina. Hádky rodičov sa stále viac stupňovali, no ona bola ochotná urobiť aj nemožné, aby ochránila svoju malú sestru. Mali medzi sebou krásny vzťah, Daisy bola slniečko a vniesla do príbehu viacero rozkošných momentov. Hope to nemala jednoduché, miestami mi jej bolo ľúto, najmä kvôli tomu, ako sa k nej správala mama, žiadne dieťa si nezaslúži počuť od rodičov takéto veci. Našťastie, vďaka hudbe mohla aspoň na chvíľu zabudnúť na svoje trápenia. Hudba sa pre ňu tiež stala prostriedkom, ako vyjadriť to, čo nedokázala povedať slovami.
Yeonjun bol tiež sympaťák, má môj obdiv, že dokázal odísť tak ďaleko od rodného mesta, do cudziny, kde nikoho nepoznal a bojovať za svoj sen. Páčil sa mi predovšetkým jeho blízky vzťah s mamou a bratom, hoci ich delili tisícky kilometrov. Aj jeho život zasiahla tragédia a démoni z minulosti ho prenasledovali doteraz. Jeho vášňou bola grafika a tvorba komiksov, vďaka čomu si dokázal rozbehnúť pomerne úspešný biznis.
Romantická linka bola v štýle od priateľstva a k láske. Hope a Yeonjun mali veľa spoločného (napríklad záľubu v pestovaní rôznych rastlín), obaja prišli o blízkeho, takže sa dokázali vcítiť jeden do druhého. V priebehu niekoľkých mesiacov sa takmer z neznámych ľudí stali najlepší kamaráti, ktorí sa navzájom zdôverovali so svojimi trápeniami, pomáhali si, boli si oporou. Vzťah medzi nimi bol taký milý, krehký, čistý, až som neraz mala na tvári úsmev. Ich city postupne prerástli v niečo viac, ale keďže ani jeden nechcel vážny vzťah, čakalo na nich dôležité rozhodnutie...


Príbeh Liliany bol skvelý a získal si moje srdce, príbeh Malvíny bol pre mňa zasa o niečo slabší, preto som bola zvedavá, čo si pre nás pripravila Jasmína. Tretí diel série Pink Tattoo sa mi páčil viac než dvojka, ale jednotka naďalej zostáva mojou topkou.
Autorka nám dopriala ďalšiu emočnú bombu. V predchádzajúcich častiach sme mali možnosť spoznať Jasmínu ako takú trochu neriadenú strelu, ktorá nepokazí žiadnu srandu, no teraz sme spoznali aj jej druhú tvár, ktorú pred všetkými tak úpenlivo skrýva. Keď hovorila o tom, čím všetkým si v minulosti prešla, otváral sa mi vo vrecku nožík. Niektorí ľudia dokážu byť takí krutí, až sa vám nechce veriť, že sa niečo podobné môže naozaj dať. Ja len dúfam, že raz sa im ich správanie vráti v plnej sile. Musím sa priznať, že nie vždy som bola stotožnená s jej rozhodnutiami a neraz ma svojim správaním hnevala, ale po tom všetkom, čo sa jej stalo, sa jej nemôžem veľmi čudovať.
Hoci bol Tymon o nej o niekoľko rokov mladší, prišiel mi rozumnejší a vyspelejší. S Jasmínou mal veľkú trpezlivosť a obdivujem ho, že to nevzdal, práve naopak, nenechal sa odbiť a snažil sa jej dokázať, že aj ona má právo na šťastie a nemusí v sebe všetko dusiť. Ani on to vo svojom živote nemal ľahké, najmä vo väzení bol svedkom rôznych hrozných udalostí, no toto všetko ho posilnilo a snažil sa svoj život zlepšiť.
Na tejto sérii sa mi veľmi páči, aká si je celá partia okolo Pink Tattoo blízka, vždy pri sebe stoja a podporujú sa, je z nich cítiť veľká láska a neraz ma pri ich spoločných scénach zahrialo pri srdci. Práve túto súdržnosť mám na celej sérii najradšej. Som rada, že aj v tejto časti dostali predchádzajúce páry veľký priestor a my sme mali možnosť zistiť, ako sa im darí aj po určitom časovom odstupe.
Samozrejme, že ani v tejto časti nechýbala nejaká tá akcia a napätie (bohužiaľ, zlo nikdy nespí). Najmä na konci (keď už som to ani nečakala) sa celá situácia vyhrotila a autorka ma emočne vyžmýkala.
Celú sériu vám môžem odporučiť. Snáď sa dočkáme aj ďalších príbehov od tejto autorky.
