Lessana komentáře u knih

Krásny výber rozprávok od rôznych, našich i svetových, autorov, kde sa má malý čitateľ možnosť zoznámiť s mnohými významnými rozprávkarmi a ich tvorbou, inšpirovať sa a siahnuť po ucelenom diele toho-ktorého autora.

2 22.02.2018

Retrotópia je text nabitý informáciami, úvahami, citátmi a rozbormi diania v našej dobe. V podstate ide o pojednanie múdreho muža o súčasnom svete a jeho najpálčivejších problémoch. Podané je to v náročnej forme siahodlhých súvetí s mnohými odbočeniami a vsuvkami (to musel mať prekladateľ robotu!), nehovoriac o širokom autorovom rozhľade a odvolávání sa (priamom či medzi riadkami) na rôznych svetových dejateľov. Pri niektorých postrehoch som sa nevyhla súhlasnému pokyvkávaniu hlavou, pri iných som zas neveriacky púlila oči. V hodnotení preto trojhviezdičkový stred. V každom prípade, tí, ktorých neodradia košaté vetné konštrukty p. Baumana, sa určite podozvedajú mnoho zaujímavého z aktualít zo sveta a ich rozbory zasa môžu viesť k pochopeniu alebo ďalšiemu dumaniu nad nimi.

2 18.11.2017

Jedna z mojich obľúbených kníh v detstve s nádhernými ilustráciami.

2 07.11.2017

Z povestí si nepamätám ani jednu, zvláštne. Asi sa mi zdali príliš umelo vykonštruované. No viem, že ilustrácií v knihe som sa ako decko bála...

2 02.06.2017

V tejto knižke som ako malá nesmierne rada listovala! Obdivovala som krásne ilustrácie v známom príbehu. Pamätám aj na tú tvrdú väzbu - vydavateľ vedel, že sa knižka bude donekonečna otvárať a zatvárať, tak to rovno takto umne "poistil" :).

2 02.06.2017

Po Londonovom Tulákovi po hviezdach som potrebovala iný žáner ako soľ. Zvolila som drámu v písanej podobe (v tomto prípade 3 ks) a dobre som urobila. Náhodné stretnutie (iného druhu) je krásnou slovnou výmenou dvoch postáv a dôkazom, že na vypovedanie podstatného stačí aj jednoduchá kulisa. Nehovoriac o tom, že aj v živote je to často tak, že "náhodne" stretneme vždy presne toho, koho potrebujeme, a presne vtedy, keď to potrebujeme. No a je na nás, či sa podľa odkazu stretnutia aj zariadime... V Polnočnom tangu ma oslovilo najmä vybudovanie atmosféry založené na nemožnosti opustiť miestnosť, kde sa hlavné postavy nachádzajú. A tiež postava Doktora a často humorné dialógy s ním súvisiace. Posledná hra zbierky - Sto rokov v očistci bola prvou monodrámou, akú som doteraz čítala. Po prečítaní mi neostáva iné, len sňať klobúk. Napísať text pre jednu osobu, aby sa "hýbala" aj ona, aj dej, občas z toho šikovne vykúzliť dialóg, dať tomu hlavu aj pätu a dokonca i životné múdra - to je výzva, ktorú autor zvládol na jednotku! Kto má rád drámu v takejto podobe, príde si na svoje.

2 11.04.2017

Popravde, absurdnú drámu mi sprotivil Beckett a Ionesco. Preto ma anotácia k Bláznovi a Kráľovi trochu odrádzala. Ale keďže od autora som čítala už prózu aj poéziu, bola som zvedavá i na jeho dramatické počiny. Predsa len, taký jav, že ktosi (a ešte k tomu náš, slovenský a súčasný autor) píše prozaické, poetické i dramatické texty, to je vzácnosť, ktorá si zaslúži pozornosť.
Obe hry v tejto zbierke sa čítajú ľahko, svižne a človek si ich hneď vie predstaviť na javisku. Blázon a Kráľ je údernou a nadčasovou kritikou (vedenia) spoločnosti, s mnohými úsmevnými momentami a detektívnou zápletkou. Absurdnosť tohto kusu nespočíva (na moju veľkú radosť) v tom, že postavy chrlia nezmyselné repliky, tvária sa pritom intelektuálne, nič sa celý čas nedeje a nikde to nedospeje. Naopak - autor tu v jemne alegorickom a dynamickom príbehu poukazuje na absurdnosť v každodennom prejave a konaní ľudí, tých, ktorí sú práve "hore", i tých, ktorí sú zdanlivo nezávislí. Miesto pri stole je čosi úplne iné - pokojné, lyrické, snové, občas tiež vtipné, o láske dvoch duší, ktoré sa našli. Pre mňa ďalšie dve zaujímavé polohy autorovej spisby.

2 20.02.2017

Krása, tá ľubozvučnosť jazyka nášho! A to Jesenského presné poznanie malosti i veľkosti človeka je neprekonateľné! Rovnako ako nazvanie vecí pravými menami. Žiadne šumy, lež číre rozumenie veciam. To sa mi u neho veľmi ráta. Škoda niektorých slabších vypointovaní, no jednako to bolo radostné čítanie!

2 12.11.2016

Na fejtóny Jana Nerudy (pôvodne som chcela napísať Jána Nerudu, ale k tej peknej češtine, ktorá z knihy vyviera, to ani po slovensky nepasuje) som sa tešila. Veľmi. Jednak kvôli fejtónu ako útvaru, ktorý som si zamilovala vďaka Karvašovi, jednak kvôli Nerudovi samotnému, s ktorým som sa takto literárne zoznámila.
Nuž... najviac "som si bahnila" vo fejtónoch v prvej časti knihy, z "Kytky z kvítí pražského". Tie boli priamo úchvatné! Ako detailne maľované obrazy tenkým štetcom so špicom, umne zvolenými farbami celého spektra. Obrazy, pri ktorých až zatajíte dych a ktoré rozochvejú srdce.
Usporiadanie fejtónov v tomto výbere však nie je veľmi šťastné. Latka je na začiatku príliš vysoko. Fejtóny v ďalších statiach pôsobia oproti tým prvým ako letmé skice tupou ceruzou...
Nehovoriac o kratučkých textoch (od súdobých literátov) za každým fejtónom, ktorých účel mi akosi unikol. Temer nikdy som nezachytila ich súvis s práve prečítaným postrehom Nerudu, čo, priznávam, je mea culpa. No výsledný pocit je tiež môj a ten je tak trochu sklamaním.

2 10.11.2016

Tak takto si predstavujem dokonalé texty a dokonalé (nielen letné) čítanie! Čo veta, to perla! Čo riadok, to výstižný postreh reality vôkol! A ten autorov rozhľad! Bravo!
Mnohokrát akoby mi autor čítal (a písal) priamo z duše. Nespočetne veľakrát som sa pri čítaní týchto nadčasových (až sa človeku nechce veriť, že rok vydania tejto knihy je 1986) fejtónov, humoresiek či poviedok nasmiala a úsmev mi nezišiel z tváre od prvého po posledný literárny skvost v tejto zbierke.
Až sa nechce veriť, že som (na tomto portáli) jediná, kto túto knihu prečítal! Kdejaké aktuálne, pardon za výraz, braky sa čítajú a kupujú vo veľkom, je im urobená obrovská reklama, vydávajú sa v obrovských nákladoch... a tuto, hľa, aké (naše, vlastné, domáce) poklady ostávajú nepovšimnuté!

2 24.08.2016

Pán Sartre, odpustite priame slová, no keď na človeka príde spleen, ocitne sa v depresii, má pocit, že celá (jeho) existencia nemá zmysel, vtedy je jeho bytostnou povinnosťou vstať z popola, nie fixovať negatívne dumky v texte, čo podporia zblúdilcov v presvedčení, že bludné kruhy blúdenia sú idylou žitia.

2 14.07.2016

Nie som veľmi na poéziu. Nerada čítam o subjektívnych bôľoch, nešťastiach a pesimistických názoroch na svet autorov, ktorým nerozumiem...
Po Lasicovej zbierke som ale siahla, keďže jeho a Satinského tvorbu mám rada. Nesklamala ma. Zhudobnených básní v nej som poznala iba niekoľko (Do batôžka, Ach, to by boli vojny, Čerešne, V našej obci, Keď som išiel, Za dedinou, Bolo nás jedenásť), zrejme tie chronicky známe. Pri nich som sa nevyhla Filipovým melódiám, čo mi hrali v hlave.
Lasicove básne v tejto zbierke sa vyznačujú neprešpekulovanosťou formy, ako i metafor a vyjadrovacích prostriedkov, priamosťou a jednoznačnosťou, ako i tým, že po ich prečítaní vám neostane nijaký pocit. Ani radosť, ale ani ťažoba, či, nedajbože, depresia.

2 14.06.2016

Trochu trvá, kým sa čitateľ zorientuje v tomto texte. Nielen čo sa týka členenia románu, kde prítomnosť strieda minulosť a naopak, záhadou je dlho i postava samotného rozprávača. Mierne chaotická forma (temer celá kniha je bez priamej reči) tomu tiež nepridáva.
Ale - človek sa dozvie mnoho o Islande, ako i o úlohe Američanov na ňom a jeho "rozvoji" vďaka nim. Autor si tu servítku pred ústa rozhodne nekladie. Vidieť, že mu to hodne leží na srdci. Rezonujú i kritické slová o absurdnej (nielen miestnej) politike. Pútavo je spracovaných mnoho tém. Rybárčenie a more - základ obyvateľov ostrova. Nevera a následné pocity viny, smútok nad stratou stále milovanej ženy a detí pre chvíľkovú nerozvážnosť. Chlapské priateľstvo. Hľadanie "útechy" v alkohole či náboženstve. Nekonečná únava zo života či výchovy detí. Sila súrodeneckého či partnerského vzťahu i problematický vzťah medzi otcom a synom (v rámci niekoľkých generácií jednej rodiny). Nesmierne silný je príbeh nevinnej lásky z dospievania a odhalenie skutočnej pravdy na konci knihy o udalosti, ktorá bola mylne pochopená...
Autor má cit i pre popis obyčajných dní. Tých, kedy je radosť žiť, i tých, ktoré by sme najradšej vrátili a zmenili, prípadne vôbec nezažili. Spomína na príhody a zážitky z detstva (vzrušujúce i nebezpečné, pokorujúce i s nádychom hrdosti) či na figúrky, ktoré si pamätáme i po rokoch.
Nemožno nespomenúť sugestívny popis nepríjemného zážitku hlavného hrdinu, ktorý sa nesie temer celou knihou. Rovnako ako akýsi zarmucujúci pocit. To je asi to správne slovo. Smútok.
A ten sa nestratil, ani keď sa v závere objavili nádejné slová: "Najhoršie však musí byť, ak človek nikdy nemiloval bezpodmienečne..."

2 09.06.2016

Neviem prečo som si myslela, že pôjde o beletriu podobnú Prípadu jantárovej komnaty. Nebola som naladená na iný typ textu, možno aj preto ma Tušenie tieňa nebavilo. No v každom prípade sa v knihe dá nájsť zopár zaujímavostí. Občas má však čitateľ pocit, že šlo skôr o rozvetvený list Danikenovi, v ktorom si Souček zgustol a "dokazoval" nie práve obľúbenému kolegovi, že "veci" sú inak a že sa mýli. Menej záživná forma Tušeniu tieňa tiež nepridáva. Nehovoriac o slabom vypointovaní celého textu.

2 09.06.2016

Je prekvapujúce, ako málo je čítaná táto kniha! Kniha nápaditá, vtipná, plná inteligentného (nie pseudo-intelektuálneho) humoru... kniha, ktorú je radosť čítať či počúvať (z CD)!

2 04.06.2016

Kniha s množstvom kvalitných fotografií, ktoré fanúšikov filmu určite potešia. Textu je pomenej (pochopiteľne, keďže ide o obrazového sprievodcu) a predstavuje akýsi zhrnutý dej Spoločenstva prsteňa s dôrazom na predstavenie jednotlivých národov Stredozeme a ich zástupcov, hrdinov príbehu. Kúpila som si ju pred rokmi. Teraz by som tak už asi neučinila. No zbaviť sa jej nehodlám :). Je to príjemná nostalgia...

2 29.04.2016

K tejto knižnej sérii som si ako malá nenašla cestu...

1 15.12.2018

Nádherná knižka, ktorej veselé ilustrácie (i nejaké tie rýmovačky) si dodnes pamätám.

1 05.11.2018

Poviedkovú knihu Vyřídit si účty som dostala pred časom spolu s Bez peří. Prečítala som ju ale až relatívne nedávno, keďže som na ňu pri sťahovaní akosi pozabudla a pri upratovaní opätovne našla. Časy, keď som sa považovala za intelektuála sú, našťastie, nenávratne preč. Nuž a cez prizmu môjho súčasného ja sa na túto útlu knižočku dívam úplne inak. Mala som dokonca problém ju (do)čítať, pôsobila doslova vyciciavajúco. Prepáč, Woody. Na niektoré Tvoje filmy sa však pozriem občas rada.

1 03.11.2018

Minútové básne... žeby každú z nich napísal autor za minútu? Pri väčšine to tak vyzerá. Čo by napokon nemuselo byť na škodu veci. Ich obsah však, žiaľ, akosi na to doplatil. Akoby len krátke vetičky, prosté každodenné postrehy autora boli prispôsobené básnickej forme, v tomto prípade často i bez veršov. Ide, žiaľ, o plytké opisy vecí, situácií, ľudí... bez hlbšieho ponorenia sa, bez akéhokoľvek odkazu, málokedy s odovzdaním pocitu čitateľovi skrz slovo na papieri. Čakala som niečo úplne iné.

1 03.11.2018