LuiCJ komentáře u knih
Táto kniha mne osobne veľmi pomohla. Či už v oblasti osobného rozvoja alebo štýlu argumentácie a komunikácie s ľuďmi.
Ide o dielo, v ktorom autor približuje 19 najčastejších logických a argumentačných faulov vo veľmi zaujímavej forme.
Ali Almossawi sa rozhodol pre veľmi dobrú vec a to zakomponovať do knižky ilustrácie. Alejandro Giraldo, ktorý je ilustrátorom tejto knihy odviedol veľmi slušnú prácu vďaka výstižným a milým obrázkom. Tie sú inšpirované dielami od spisovateľov ako G. Orwell alebo L. Carroll. Sú na nich zobrazené zvieratká, ktoré sa vždy dopustia daného argumentačného faulu a tak si čitateľ lepšie dokáže predstaviť o čo ide.
Každému logickému (argumentačný) faulu je venovaná jedna strana a preto kniha veľmi úhľadná a aj vďaka "mapke" na začiatku sa v nej dobre orientuje.
K tomuto dielu náučnej literatúry sa aj napriek prečítaniu budem stále vracať a bližšie si túto veľmi aktuálnu a dôležitú problematiku študovať - ako správne argumentovať.
Za mňa zatiaľ najslabší diel Kroník Narnie. Takmer po celý čas ako som túto knihu čítal, nevedel som jej prísť na chuť. A to je možno aj dôvod prečo som ju čítal skoro 3 týždne.
Začal by som už hneď pri názve. Strieborná stolička je síce v diele kľúčový objekt, no nepríde mi bohvieako úžasné dávať podľa nej názov celej knihe. V príbehu sa objavuje omnoho viacej zaujímavejších (a možno dôležitejších) prvkov. C. S. Lewis je však majster svetovej literatúry a fantasy a tak určite bol za tým nejaký zámer.
Strieborná stolička by sa pokojne moha považovať za akýsi fantasy cestopis. Okrem Čarodejníkovho synovca a Leva, šatníka a čarodejnice, sú ostatné časti až po túto prakticky opisy nejakej významnej cesty. Táto mi prišla asi ako úplne najviac fantasy a je tu skutočne vidno, že autorova originalita a kreativa nemá hraníc. Napríklad Močariská boli úplne super a celý nápad okolo toho sa mi veľmi páčil. Niekedy som však cítil, že týchto fantasy prvkov je knihe až príliš veľa a prišlo mi to v tomto ohľade ako taký mix Lewisovej fantázie a skutočnosti. V románe ako je tento mi to viackrát "vadilo", no aj napriek tomu stále fajn čítanie.
Neviem či som niečo zle pochopil alebo prehliadol, no okrem neuveriteľného Aslana (moja úplne najobľúbenejšia postava) sa tu kresťanská symbolika vyskytuje minimálne, skoro vôbec. Ale za to Leva považujem za ten najkrajší kresťanský symbol vo fantasy pre deti (a všetky ostatné vekové kategórie).
Sfilmovanú verziu ani rozhlasové spracovanie som zatiaľ nevide/nepočul, no určite v budúcnosti tak plánujem spraviť aj s ostatnými časťami série.
Šiesty diel Kroník Narnie by som teda zhrnul ako doslova fantasy dobrodružstvo popretkávané všade možne kúzlami a mágiou, hovoriacimi zvieratami a bojmi proti zlu. Teším sa na finále.
Po druhom prečítaní:
Knihu som sa predsa len rozhodol prečítať si znova, tentoraz však originálne vydanie v angličtine. Trvalo mi to síce veľmi dlho (20.11.2019-17.1.2020), no popritom som čítal aj iné diela.
The CHRONICLES of NARNIA: The Silver Chair sa mi podarilo vyhrať v olympiáde z anglického jazyka a tak mi to po prečítaní celej série v slovenčine prišlo ako výborná príležitosť či už zlepšiť si svoju angličtinu alebo celkovo prežiť narnijské putovanie tak, ako to písal sám majster C. S. LEWIS.
Neviem či to bolo tou angličtinou, ale aj keď mi druhé prečítanie názor na knihu bohvieako drasticky nezmenilo, 6. kronika Narnie sa mi zapáčila aspoň o niečo viac. Znovu zažiť toto literárne dobrodružstvo nebolo vôbec také zlé. Veľmi sa teším aj na siedmu časť v angličtine.
Tento diel sa mi z prvých piatich páčil asi úplne najviac. Ide jednoznačne o najdobrodružnejšiu knižku s množstvom zaujímavých miest, príhod, postáv a ešte rôznych iných záležitostí.
Príbeh je doslova magický. Chémia postáv a to ako navzájom komunikujú, riešia problémy a objavujú nové miesta sa v podaní autorových slov veľmi páči. Či už ide o Eustacea, Kaspiána alebo úžasného Ričipípa. Áno, úžasného. Tento udatný myšiak je kvôli svojim činom a dobrým vlastnostiam jedna z mojich najobľúbenejších postáv príbehu.
Cestovanie a spoznávanie neznámych krajov bolo rovnako zaujímavé a zároveň moja fantázia pracovala na plné obrátky. Všetko som si dokázal predstaviť a neraz mi zastihla túžba byť s hlavnými postava na ich ceste na koniec sveta.
Avšak najčarovnejším bola pre mňa koniec. Aslan reprezentujúci Ježiša Krista a C. S. Lewisova náklonnosť ku kresťanstvu sa objavila aj v tejto knihe. Dokonca s ešte väčšou "dávkou" symboliky a posolstva, ktoré Aslan deťom odovzdáva. No proste koniec ma zahrial pri srdiečku.
Dobrodružstvá lode Ranný Pútnik sú dobrodružstvá v pravom slova zmysle. Milovníci svetovej literatúry si tu prídu na svoje, rovnako aj ako fanúškovia fantasy románov.
Klobúk dole, pán Lewis.
Komiks som si prečítal vo francúzštine a musím povedať, že to jednoznačne stálo za to. Túto klasiku som sa rozhodol čítať v pôvodnom jazyku vydanie hlavne z dôvodu, že sa učím po francúzsky. Chcel som tak spojiť moju lásku k tejto sérii a učenie sa cudzieho jazyka.
Astérix - LE GAULOIS (Asterix I: Asterix z Galie) je krásny výtvor svetovej literatúry a komiksu po azda všetkých stránkach. Či už ide o veľmi humorný a zábavný príbeh od Reného Goscinnyho alebo "živé" kresby Alberta Uderza. Tiež sa mi veľmi páči aj celkovo to ako tvorcovia zakomponovali tento príbeh do skutočnej histórie ľudstva.
Jednoznačne jeden z najlepších komiksov aké som kedy čítal. Veľmi sa teším na LA SERPE D'OR (Asterix a zlatý kosák).
Lewisu tvorbu začínam mať každým ďalším dielo Kroník Narnie radšej a radšej. Princ Kaspián je toho dôkazom.
Sériu som sa rozhodol čítať v chronologickom poradí. Ako štvrtú knihu som teda prečítal túto. Musím povedať, že sa mi páčila. Pokojne si viem predstaviť aj ako druhú zo série. Príbeh, dá sa povedať, nepriamo naväzuje na Lev, šatník a čarodejnica. Vystupuje v ňom niekoľko rovnakých postáv, no samozrejme stretávame sa aj novými.
Princa Kaspiána by som ešte možno prirovnal k predošlej knihe - Kôň a jeho chlapec. Obe knihy zdieľajú podobné prvky v príbehu ako napríklad cestu (štyri deti - Šasta a spol.) či finálny boj. Avšak aj napriek tomu, ju považujem za pekné dielo. Asi úplne najviac sa mi páčil koniec. Nádherné ukončenie ma veľmi nadchlo. Teším sa na ďalšie časti.
Lewisovu tvorbu mám veľmi rád. Aj napriek tomu, že som knihu pomerne dlho (viac ako dva týždne), páčila sa mi.
Celkovo som si sériu Kroniky Narnie veľmi obľúbiľ už po druhom diele. Táto ma o to viac nadchla si prečítať ďalšie. Možno sa opakujem, no svetová literatúra má tento klenot nie len tak pre nič za nič. Kniha v sebe ukrýva mnoho povedal by som až nadčasovej symboliky ako napríklad zakomponovania Božej prozreteľnosti či narážku na Dioskúriov. Presne takýto typ románu mám rád.
C. S. Lewis je majster vo vytváraní fantasy svetov. Kôn a jeho chlapec ma dostal aj práve preto. Perfektne vykonštruovaná krajina ako Tašbán či len samotné opisy Narnie (tej tu nie je až tak veľa) sú úžasné. Vedel som si to dokonale predstaviť.
Aj keď nejde o najlepšiu knihu akú som v živote čítal, stále to budem radiť medzi jedny z najlepších. Práve vďaka všetkým tým fantastickým svetom a krajinám.
Druhý diel Kroník Narnie sa jednoznačne môže rovnať jeho "predchodcovi", aj keď bola táto kniha napísaná ako prvá série. Príbeh je opäť výborný, veľmi sa mi páči ako C. S. Lewis zakomponoval do deja rôzne mýtické postavy a hlavne viacero kresťanských tém. Pôsobí to veľmi pútavo a dobre sa to číta. Svetová literatúra ako žáner bola týmto fantasy románom skutočne obohatená. Prišlo niečo nové, čo pred tým nebolo vo zvyku písať. Práve preto obdivujem túto sériu. Aj v dnešnej dobe sa tam nájde stále niečo nové. Či už v príbehu, vlastnosti postáv, alebo v samotnom posolstve, ktoré je stále aktuálne.
Veľmi pekná knižka. Sériu Kroniky Narnie som sa rozhodol čítať chronologicky a tak som siahol práve po tejto časti.
C. S. Lewis odviedol neskutočne zaujímavú prácu. Dokázala spojiť mnoho prvkov zo svojho života či biblickej knihy Genezis. Inšpiroval sa tiež myšlienkou Ducha Svätého a akého si “prírodného zákona”. V knihe sa tiež dajú nájsť viacero podobností s dielom Stratený raj od Johna Miltona, gréckou mytológiou, knihami od spisovateľky Edith Nesbit či povesťou o Atlantíde. C. S. Lewis bol tiež ovplyvnený svojím spisovateľským kamarátom J.R.R. Tolkienom a príbehmi o čarodejnici Morgane Le Fay, známa z legiend o kráľovi Artušovi. Z každého si zobral niečo a primiešal tam vlastnú tvorbu.
Výsledok je nádherný.
Mne osobne sa takýto štýl písania veľmi páči. Svetová literatúra tak bola v roku 1955 obohatená o ďalší obohacujúci kúsok.
Čarodejníko synoc bol však prínosom aj pre žánre ako fantasy či celkovo literatúra pre deti a mládež. Kniha zaujme podľa mne všetky vekové kategórie od 8 rokov vyššie. Ja som to čítal ako 13 ročný a som rád.
Kniha ma inšpirovala, dala možnosť premýšľať nad mnohými vecami či len tak meditovať a objavovať neznámo.
Neskutočne zaujímavo napísaná kniha. Obdivujem Martina Lavaya ako dokázal spracovať a detailne rozobrať asi jednu z najzáhadnejších udalostí dejín horskej turistiky.
O zániku Ďatlovovej výpravy som po prvýkrát počul v dokumentárnom, historickom, mysterióznom seriáli Ancient Aliens. Mňa ako veľkého milovníka záhad a tajomna to začalo zaujímať a tak som sa jedného dňa rozhodol si kúpiť túto knihu. Veľmi mi pomohla. Objasnila mi mnohé fakty, odkryla zaujímavé až zimomriavky prinášajúce skutočnosti.
Páči sa mi, že je napísaná nestranne a tak dáva autor čitateľovi možnosť vytvoriť si vlastný názor. No stále na otázku kto zavraždil účastníkov Ďatlovovej expedície neviem odpovedať. A myslím si, že nikto na to nebude vedieť odpovedať ani o niekoľko rokov. Iba žeby sa výskum a pátranie posunulo správnym smerom. Chcem pomôcť. Povedal by som, že riešiť, skúmať, pátrať a hlavne čítať túto knihu, je dobrodružstvo. Aj napriek tomu, že sa jedná o silnú literatúru faktu. Záhady sú tu práve preto, aby sa rozlúštili. Práve preto sme tu aj my. Aby sme priložili ruku k dielu.
Všimol som si, že sa o tragédii nerozpráva skoro vôbec. Avšak malo by sa. Pán Lavay urobil veľký krok v tomto smere. Akurát mi občas vadili siahodlhé poznámky "pod čiarou", ktoré mali neraz aj niekoľko strán. Nemyslím si, že niektoré veci museli byť až tak podrobne rozobraté. Ale ten kto si ich prečíta, sa niečo nové dozvie a tak toto dielo odporúčam každému koho by udalosť detailnejšie zaujímala. Nesklame vás to.
Túto knihu sa mi podarilo vyhrať v jednej rétorickej súťaži a tak som nevidel dôvod si ju neprečítať. Po pravde, pred tým ako som ju dostal, bol Elon Musk pre mňa vskutku neznámym človekom. Nevedel som o ňom veľa a tak mi táto kniha prišla ako vhodná príležitosť na získanie vedomostí, inšpirácie. A veru aj bola.
Od Ashleeho Vancea bola toto moja prvá kniha. Odviedol skutočne slušnú prácu. Vzhľadom k tomu, že dielo je určené čitateľom od 10 rokov a ja som mal v čase čítania 13, stále to považujem za plnohodnotnú biografiu. Náučnú literatúru mám veľmi rád a Elon Musk - hľadanie fantastickej budúcnosti ma toho naučila skutočne veľa. Tiež sa mi páči, že autor sa na Muska pozerá z viacerých uhlov a dokáže vyzdvihnúť a jeho dobré a zlé vlastnosti.
Jednoznačne odporúčam tento príbeh jedného z najväčších inžinierov, vynálezcov, vizionárov, podnikateľov a filantropov súčasnosti. Považujem to veľmi inšpiratívne, náučne a hlavne zaujímavé.
Hádam žiadnu knihu som nečítal skoro dva roky. A to nie je ani tak dlhá. Škola filmaření bola pre mňa výborných úvodom do sveta filmu a jeho samotnej výroby. Podarilo sa mi ju vyhrať v jednej miništrantskej súťaži a tak som sa onedlho pustil do čítania. Aj keď som veľkým fanúšikom kinematografie, s menami ako Ted Jones či Chris Patmore som sa predtým nestretol. Títo dvaja “známi” filmári však napísali knihu, ktorá mi veľmi pomohla v oblasti tvorby.
Ide o spojenie náučnej literatúry a umenia, dielo preberá jednotlivé body výroby filmu celkom podrobne aj keď sa možno niekedy žiadalo viac. Knihy mi absolútne nevadí čítať v češtine, som rád, že ma rozvíjala aj po tejto stránke. Naučil som sa mnoho nových výrazov, tipov, trikov či rád, ktoré mi jednoznačne pomohli. Určite odporúčam každému začínajúcemu filmárovi.
Kamenných strážcov som začal čítať niekedy v apríli 2017. K sérii som sa dostal cez skauting, keďže som už od roku 2015 skaut. Možno aj práve táto skutočnosť podnietila môj záujem o hrady po celom svete. Po takmer dvojročnej prestávke som sa teda na skautskom tábore pustil do čítania tretej časti tejto skutočne výbornej série.
Miroslav Slámka so svojim kolektívom odviedol jednoznačne výbornú prácu. Zozbierať, spísať, vyfotografovať 18 hradov menej známych slovenských hradov určite nie je jednoduché. Kniha vie však dokonale zaujať a poskytnúť množstvo faktov a zaujímavostí zo slovenských dejín.
Náučnú literatúru v spojení s cestopismi a miestopismi milujem. Dokáže ponúknuť toho skutočne veľa ako práve toto zavŕšenie trojdielnej edície Kamenní strážcovia.
Túto knihu som dostal na Vianoce od starých rodičov a keďže som rímskokatolík, čitateľ a milovník dejín a histórie, nevidel som dôvod si po šiestich mesiacoch neprečítať toto dielo. Ide o podľa vedeckých prepisov upravené texty, ktoré opisujú životy dvoch významných gréckych svätcov, učiteľov a vierozvestcov, Konštantína a Metoda. Život Konštantína a Život Metoda napísal pravdepodobne Svätý Gorazd, jeden zo žiakov solúnskych bratov. Do podoby, v akej sú v knihe ich upravil slovenský historik Milan Stanislav Ďurica. Nikdy predtým som žiadnu knihu od neho nečítal.
Náboženstvo je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie už od “stvorenia” sveta. Časom sa dostalo aj do literatúry a postupne sa z toho stal aj literárny žáner. Toto je moja asi tretia náboženská kniha, ktorú som si prečítal. Svedčí o rôznych skutkoch a prínosoch Apoštoloch Slovanov do slovenskej kultúry a ktovie, ako by dnes vyzeralo Slovensko bez ich učenia. Aj keď samotná kniha nie je dlhá, napísaná je skutočne zaujímavou formou. Ani neviem k čomu by som to prirovnal. Čo sa týka biografií a memoárov, ide o moju druhú knihu. No pochybujem, že by bol nejaký životopis napísaný podobnou formou. Jednoznačne tam však cítiť staroslovienčinu.
Z oblasti histórie som už čo-to čítal a tak Život Konštantína a Život Metoda mi odkryl úplne nové miesta a príbehy z dejín, ktorým som predtým nevenoval príliš pozornosť, aj keď ma to celkom zaujímalo.
Život Konštantína a Život Metoda radím jednoznačne ku knihám, ktoré by si mal každý kresťan, Slovák či len “milovník” náboženstva, histórie alebo čitateľ životopisov prečítať.
Mytológiou a starovekými príbehmi som fascinovaný už od detstva. Milujem tajomno, záhady, históriu a dávnu literatúru. Severskú mytológiu som však chcel objaviť viac a tak som siahol po tejto knihe.
Ide o úplne prvé dielo od britského spisovateľa Neila Gaimana, ktoré som čítal. Čítal som to v angličtine a musím povedať, že forma akou píše je vskutku pozoruhodná. Vzhľadom k tomu, že ide o prerozprávané severské mýty, mohol si dovoliť viac slobody pri písaní a myslím, že aj preto je kniha napísaná tak ako je napísaná. Príbehy sa mi páčia, dovolili mi viac vojsť do sveta mýtov a tajuplných príbehov, ktoré som predtým nemal možnosť takýmto spôsobom spoznať. Aj keď som možno čakal viac a niektoré príbehy mi absolútne nedávali zmysel, nakoniec som to dočítal. Po pravde, mnoho z týchto príbehov bolo neskutočne čudných a častokrát som ani nechápal prečo postavy konajú tak alebo onak a z akého dôvodu.
Nevadí, tu ide to dedičstvo a históriu, ktoré žijú na stránkach svetovej literatúry. A áno, tento žáner mám veľmi rád. Prečítal som z neho už viacero knižiek. Nakoľko oblasť bájí, mýtov a povestí milujem, táto kniha bola príjemným doplnením tohto gigantického, záhadného sveta. A naučil som sa samozrejme aj niečo nové po anglicky.
Na tento diel som sa celkom tešil. Po prečítaní neskutočne divnej Záhady vreštiacich hodín som čakal, že príde niečo normálnejšie. A tak sa aj stalo.
Záhada hovoriacej lebky ponúka celkom slušný, napínavý príbeh. Ide zároveň aj posledný diel, ktorý napísal tvorca série - Robert Arthur Jr.
Mne sa veľmi páčil začiatok. To ako sa k riešeniu celej záhady dostali a potom aj jednotlivé postavy sú veľkým plusom knižky. Aj keď možno samotnej hovoriacej lebky by sa mi žiadalo viac. Dobrodružné pátranie neskôr vrcholí vo viac-menej (ne)tradičný koniec.
Za mňa celkom fajn, diel obsahuje všetko, čo by nemalo chýbať v dobrej časti Troch pátračov.
Veľmi zvláštny diel. Záhada vreštiacich hodín je jednoznačne úplne naj-čudnejšia časť zo série Alfred Hitchock a Traja pátrači akú som čítal. A to hneď z niekoľkých dôvodov.
Ja ako čitateľ kníh Roberta Arthura Jr. som skutočne niečo takéto nečakal. Predošlá časť (Záhada ohnivého oka) bola možno slabšia, no za to oveľa "normálnejšia" a možno aj zaujímavejšia. Príbeh tu bol iný, než by podľa mňa čitateľ čakal. Kriminálna zápletka je fajn a páči sa mi aj veľa originálnych prvkov. Jedným z nich sú aj samotné vreštiace hodiny, ktoré mi však z nejakého dôvodu prišli skutočne divné a možno až príliš.
Čo mi však tiež prišlo neprirodzené, bolo aj to ako Jupiter, Peter a Bob riešili a prichádzali na jednotlivé odpovede. Veľakrát len tak, z ničoho nič, Jupiterovi niečo napadne a hotovo - záhada je vyriešená! Rozumiem, že ide o veľmi inteligentnú postavu a skúmanie záhad mu ide dobre, no keď v knihe vylúšti niekoľko rébusov rýchlo po sebe, čo si majú čitatelia z toho vziať? Miestami to začínalo byť nezaujímavé, aj keď by som to priamo nudou nenazval. Dynamiku to má, napätie tiež.
Teraz sa dostávam k veci, ktorá ma prekvapila asi najviac - koniec a vyriešenie záhady. Neviem čo si mám o tom veľmi myslieť, ale spolupracovať so zločincom nie je v žiadnom prípade dobrá vec. A už vôbec keď ide o kriminálnika, ktorého sa snaží dolapiť Interpol. To ako Arthur Jr. zakomponoval zloducha z iného dielo je celkom dobré, no aby s ným pátrači spolupracovali? Nie je to moc? A ešte ho aj nechali ujsť.
Záver a ukončenie je asi to najdivnejšie čo som zo série čítal. Úprimne, čakal som viac, než úbohé "pustenie" zloducha a nájdenie nejakých peňazí.
George Lucas. Filmový velikán, ktorý započal novú mytológiu, príbehy, svety. A práve o ňom napísal americký spisovateľ Brian Jay Jones životopis, ktorý je aj môj úplne prvý. Náučnú literatúru som v minulosti čítal viackrát, no s biografiou či memoármi som sa stretol po prvý raz. Toto je tiež prvé dielo, ktoré som od B.J.Jonesa čítal. Aj keď síce veľmi dlho, stálo to za to. Knihy týkajúce sa umenia sa mi vždy páčili. Konkrétne táto veľmi zaujímavo popisuje Lucasov život a jeho samotného ako človeka s chybami a nie najľahším životom. Či už fanúšik alebo bežný čitateľ tu nájde obrovské množstvo zaujímavostí, faktov, informácií, ktoré ja považujem za skutočne pozoruhodné. Na niektorých miestach som možno čakal viac, ale nedá sa predsa všetko narvať do jednej knižky. Inak ide stále o výborné dielo. Jednoznačne odpočúram všetkým čitateľom a hlavne fanúšikom filmu.
TENTO KOMENTÁR MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY!!!
Desiaty diel Troch pátračov ma na jednej strane prekvapil, no na druhej mierne sklamal. Záhada ohnivého oka je presne typické dobrodružstvo do akého by ste čakali, že sa mladí detektívovia zapoja. Príbeh tradične uvádza Alfred Hitchock a po Williamovi Ardenovi sa opäť k autorskému peru vracia tvorca série Robert Arthur Jr.
Jupiter, Peter a Bob sa tentokrát vydajú hľadať záhadný artefakt, ohnivé oko, ktoré má údajne patriť Angličanovi Augustovi Augustovi. Zápletka je zaujímavá, postavy tiež (napr. Trojbodkový), no ten prvok s indickou fanatickou sektou mi prišiel možno až trochu prehnaný a tiež neviem či pátrači urobili dobre keď na konci oko vrátili jednému z jej členov. Celkovo z rozuzlenia mám čudný pocit. Úžasné je však sledovať ako Jupiter rieši problémy s neskutočnou dávkou dôvtipu a kamaráti mu v tom pomáhajú. Za mňa fajn diel, mám možno decente zmiešané pocity no aj napriek tomu sa veľmi teším na ďalšie časti.
Tajomstvo pruhovanej mačky sa mi veľmi páčilo. Po Nickovi Westovi tentokrát prebral pero americký spisovateľ William Arden známy aj pod inými psedonymami. Veľké zmeny som si však nevšimol. Príbeh podľa postáv Roberta Arthura je podľa mňa lepší než napríklad v Záhade kašlajúceho draka či Tajomstve Ostrova kostier. Aj keď to nemalo bohvieakú obrovskú záhadnosť (tajomstvo je skutočne lepší názov pre tento prípad s pruhovanou mačkou), to ako sa príbeh vyvíjal, časté zvraty a rôzne ďalšie detektívne prvky to výborne balancovali. Prišlo mi to ako zaujímavý kriminálny príbeh. Čo sa mi tiež veľmi páčilo, bolo perfektné vykreslenie charakterov jednotlivých postáv. Samozrejme, v iných častiach sa to dá nájsť tiež, no tu autor presne vyjadril to akí hrdinovia v deji sú. Hlavne sa to týka samotných Troch pátračov (Jupiter je úplne super), avšak aj ostatní ľudia boli skvelo “ukázaní” čitateľom. Tajomstvo pruhovanej mačky je jednoznačne jeden z lepších dielov.
Prvá knižka zo série, ktorú nenapísal Robert Arthur Jr. Tentokrát detektívny príbeh rozpráva americký spisovateľ Nick West. Spolu napísal dva diely Troch pátračov a toto je prvý z nich. Záhada kašlajúceho draka síce v slovenskom vyšla ako ôsma knižka, v americkom/nemeckom sa jedná až o štrnásty diel. Musím však povedal, že bol iný, než predošlé časti. Príbeh je celkom jednoduchý a aj dosť predvídateľný. Asi v druhej štvrtine knihy som viac-menej tušil kto sa bude skrývať za tajomným a desivým “kašlajúcim drakom”. Záporák však nebola jediná vec, ktorá sa dala očakávať. Vecí sa tam našlo viacej, hlavne menšie prvky v príbehu ako napríklad aj samotný drak a neskôr vysvetlenie. Tajomnú a dobrodružnú atmosféru to malo, no nedosahovalo to kvalít ostatných dielov. Neviem či to je tým, že knihu nenapísal R. Arthur Jr., tvorca série. Príde mi, že Nick West sa celkom držal predlohy chlapcov a tak celý príbeh vystavaný na pátraní po záhade funguje, no nie dokonale. Mnohé veci sú zvláštne a hlavne zloduch, ktorý tu vystupuje ani vlastne nie je zloduch... Aj keď ide o slabší diel, Traja pátrači navždy ostanú mojou obľúbenou sériou rovnako ako aj medzi deťmi, mládežou či dospelými.