lusila
komentáře u knih

Mám rada históriu a ruže... Náhodou sa mi dostala do rúk táto pozoruhodná biografia mne doteraz neznámej šľachtičnej M.H. Chotekovej./1863-1946/ Aj keď sa o jej´súkromnom živote zachovalo málo informácií /o tom verejnom pomerne viac/ , táto kniha je plná starých fotografií, písomností, nákresov a samozrejme fotografie vybraných druhov ruží, ktoré najviac súvisia s grófkinim životom.


Vydarená historická fikcia / postavy a miesta skutočné, udalosti vymyslené/.


Výborná kniha. "Surový" a zároveň poetický príbeh. "Pomaly som opakovala slovo mama stokrát za sebou, až jeho význam vyprchal a stal sa len gymnastikou pier. Zostávala som sirotou dvoch žijúcich matiek. Jedna sa ma vzdala v čase, keď mi jej mlieko ešte stekalo po jazyku, druhá ma v trinástich vrátila. Bola som dcérou odlúčení, falošného či zamlčaného príbuzenstva, časovo-priestorových odstupov. Netušila som, odkiaľ pochádzam. A v hĺbke duše to neviem dodnes."


"...krása je v oku toho, kto sa pozerá."
Vlastníčka väčšieho konfekčného čísla Bela je dáma v zrelom veku.
Rada varí, cestuje, klebetí s kamarátkami. Občas ju navštívi kamarát/ s výhodami/ Karol. Keď sa do bytového domu nasťahuje príťažlivý vdovec Juraj s mladou snúbenicou a dcérou Lindou z prvého manželstva, jej život sa obráti naruby.
Linda a Bela sa zblížia a zisťujú, že nie je to iba tým, že obe nosia väčšiu konfekčnú veľkosť .
Renáta Názlerová nám ponúka svieži vtipný príbeh nielen o kilách navyše, ale aj o sile priateľstva a túžby po láske. Vzťahy jednotlivých postáv sa neočakávane prepletú a nechýbajú ani humorné situácie. Mám rada príbehy s humorom / ide to aj bez trápností a vulgarizmov/.Túto knihu som si naozaj vychutnala.
P.S. Ten recept na špenát vyskúšam.


Keby mi do ruky prišlo viac takýchto kníh... Pri tejto knihe som sa nenudila ani jednu minútu čítania. Iný pohľad na viktoriánsku dobu, kde už bol cítiť závan vedy, ale náboženstvo ešte malo svoju úlohu v živote obyčajného človeka. Zo strachu a nevedomosti potom môže vzísť obluda/had/, ktorá vlastne neexistuje.


Autorka nesklamala. Príbeh inšpirovaný skutočnou udalosťou prinúti premýšľať. Nič nie je čierne alebo biele.


Až na pár klišovitých viet a malého protirečenia Amy v závere je to výborne napísaná kniha, námet autorka čerpala zo skutočných historických udalostí , keď v rokoch1869-1995 boli do ústavu pre choromyseľných zatváraní aj ľudia, ktorí prestali byť z rôznych príčin žiadúci pre svojich príbuzných, či boli bez príbuzných. Taký je aj príbeh mladej Amy, ktorú po tragickej smrti matky privedie do ústavu jej otec. Netuší, že tu strávi takmer polovicu svojho života. Príbeh je veľmi autentický aj preto, lebo autorka použila v knihe skúsenosti a opisy skutočného ošetrovateľa, ktorý pôsobil v takomto ústave v rokoch 1957-1962. Napriek deprimujúcej téme v príbehu nájdeme nádej, zmierenie, lásku a druhú šancu.


Výborná kniha. Páčilo sa mi, že dej sa prelína s rozprávkou od H. Ch. Andersena /mimochodom môjho obľúbeného autora/. Charaktery postáv sú vykreslené podľa konania a nie podľa dialógov, čo oceňujem. Odporúčam.


Výborná kniha, zaujímavo napísaná.... Aj keď sa jedná o fiktívny /pravdepodobne/ ľúbostný príbeh, dej je zasadený do skutočného miesta, ktoré Vincent V.G. navštívil a kde za 70 dní namaľoval vyše 70 obrazov. Hlavná hrdinka skutočne žila a stretla sa s Vincentom. Či medzi nimi vznikla láska, nevieme, pretože sa k ich vzťahu nikdy nevyjadrila.


Romantické knihy neobľubujem, ale táto kniha je iná. Je to netuctový príbeh.


Muž, ktorý sa správa ako pubertiak a dvanásťročný chlapec, ktorý myslí ako dospelý... Keď sa tí dvaja stretnú, o zábavu je postarané....


Mne sa to páčilo, veľmi zaujímavý príbeh, vraj podobný skutočnosti...


Kniha je dobre napísaná. Nie je to čítanie len pre introverných ľúdí, ale aj extrovertov, ktorí s nimi žijú, či už ako partneri, rodičia, alebo kolegovia. V časti o práci sa autorka viac zameriava na introvertov vo vedúcich pozíciách.


Strašidelná nebola, skvelý príbeh, ale zbytočne natiahnutý , dalo sa to skrátiť a bolo by to napínavejšie.


Sheila je neskutočne silná žena. V knihe rozpráva príbeh o hľadaní práce, o nádeji na opätovné videnie, ukazuje na maličkosti, ktoré nám vidiacim nevadia. Po oslepnutí našla dokonca lásku. Po prečítaní mám lepší prehľad o každodenných bojoch ľudí bez zraku a úprimne ich obdivujem.


Krásne, smutné, dojímavé. Jedna z kníh. ktorú som prečítala viackrát.


Túto knihu mám rada, lebo mi hlavná postava pripomína moju zosnulú prababku. Určite si ju ešte raz prečítam.
