majanka komentáře u knih
Dosť zamotaný príbeh.
Hlavná postava bola pre mňa veľmi nesympatická.
Začiatok knihy mi pripadal ako z telenovely.
Čítalo sa to ľahko.
Veľa udalosti sa dalo predpokladať dopredu.
Je tam všetko: súrodenecká láska aj nenávisť, láska aj sebectvo, láska k rodičom aj prarodičom, schopnosť nenávidieť aj odpustiť...
Ozaj príbeh o tom, čo všetko niekedy nevieme i svojich najbližších. O tých, s ktorými sme každý deň. Nechápeme prečo sa správajú tak ako sa správajú a oni nechápu naše správanie.
Utiecť pred minulosťou sa nedá.
Záver knihy je taký ako som čakala. Neprekvapila ma posledná veta v knihe a ani to že koniec knihy zostal vlastne otvorený.
Námesačný - zaujala téma. Fikcia, prekombinované, labyrint, keď občas neviete či sa to odohráva v čase keď Leon spí, nespí alebo v nejakom treťom štádiu, v stave námesačnosti. Ale stále ma to
ťahalo čítať ďalej aj keď to bolo príliš prekombinované a nerealistické.
Hana na udalosti, ktoré prežila nikdy nezabudne. Nesmieme na tie kruté historické udalosti zabudnúť ani my.
Hana nechce rozprávať o tom, čo prežila ako aj väčšina Židov, ktorí mali to šťastie, že prežili.
Na rozdiel od Hany, je potrebné o týchto udalostiach rozprávať, je potrebné o nich písať, aby sa nikdy nezopakovali.
Námet dobrý, ale nepáčilo sa mi spracovanie. Prekombinované, nerealistické.
Veľa postáv. Postava kapitána mi bola veľmi nesympatická, autorka niektoré veci prehnala.
Záver ma prekvapil, to som nečakala.
Téma analfabetizmus je zaujímavá aj keď hlavná postava Milan občas mi liezol na nervy. Zamotaný príbeh plný zvratov. Odporúčam prečítať aj Súvislosti a poďakovanie.
Zaujímavé bolo sledovať paralelné dva príbehy dvoch žien odohrávajúce sa v rôznom čase na tom istom mieste.
Chýbalo mi zvýraznenie priamej reči.
Ale akoby niečo tomu príbehu chýbalo...
Príbeh celkom zaujímavý. Molly mi pripadala ako chyžná z minulého storočia alebo človek s nejakou diagnózou, pre kolegov čudáčka. Na konci príbehu je úplne inou osobou.
Začiatok má rozčuľoval. Akoby som čítala druhýkrát tú istú knihu. Odporúčam čítať ďalej a potom pochopíte, čo chcela autorka dosiahnuť, keď napísala ten príbeh aj z pohľadu Holdera.
Silný príbeh. Výborne napísaný príbeh, aby ľudia vedeli čo sa dialo v koncentračných táboroch. Dúfam, že takéto príbehy ľudí sa už nebudú opakovať. Obdivujem ľudí, ktorí urobili všetko pre to, aby to prežili a že dokázali žiť ďalej.
Číta sa dobre.
Na začiatku zvláštny nápad "spolubyvajuca" - dvaja mladí ľudia, muž a žena spia v tej istej posteli, ale v inom čase. Najprv to je oddýchovka ku kávičke.
Postupne, keď sa aj stretnú a začne sa objavovať Tiffin ex, kniha nadobúda rýchlejší spád.
Náročné je odpútať sa od bývalého, náročné je pochopiť predchádzajúci vzťah, ale vďaka tomu, že si uvedomí ako bola manipulovaná a vďaka skutočným priateľom sa jej podarí to, čo je pre ňu najlepšie.
Krásny príbeh, aj keď postavy a udalosti sú vymyslené. Avšak knižnica na Piatej Avenue je skutočná. Príbeh troch generácií milovníkov kníh.
Nádherný príbeh.
Veľké množstvo rôznych postáv s rôznymi osudmi a rôznymi charakterovými vlastnosťami.
Príbeh občas smutný, ale vždy plný lásky.
Príbeh sa odohráva v Írsku, čakala som viac informácií o tejto zaujímavej krajine.
Námet knihy ma zaujal. Bola som zvedavá ako sa to všetko skončí a čakala som, že bude viac rozpísané prežívanie uvedenej situáciehlavnou hrdinkou. Ale hlavná hrdinka je vykreslená ako žena v zrelom veku, ale nevyzerá osobnosť. Pri téme, ktorá je v knihe popísané som očakávala iné spracovanie.
Rýchle čítanie. V živote človek robí rôzne rozhodnutia, len pri rozhodovaní človek musí myslieť na to, ako to rozhodnutie ovplyvní nielen jeho život.
Knihu odporúčam prečítať.
Ďalšie silné príbehy bývalých vojakov v Afganistane a tiež ich matiek. Nezmyselné obete (tí, ktorí neprežili aj prežili). Nepochopiteľný vojenský systém aj súd s autorkou knihy.
Od Alexijevič som už čítala Černobyľskú motlitbu a Vojna nemá ženskú tvár. Vedela som, že to nebude ľahké čítanie a že to budem musieť čítať s prestávkami.
Poslední svedkovia - vtedy deti, ktorým nebolo dopriate detstvo. Dnes niektorí z nich už nežijú. Tí, ktorí žijú, najradšej by si tie udalosti, zážitky, pocity už nikdy nepripomínali, najradšej by boli, keby sa tie udalosti nikdy nestali.
Aj keď pre posledných svedkov sa ťažko na to všetko spomína a niektorí dokonca nechceli o tom hovoriť, je dôležité, že tieto spomienky boli zaznamenané, aby sa už neopakovali.
Oceňujem prístup autorky, keď si nevybrala len jeden alebo zopár príbehov, ale napísala niekoľko desiatok aj keď krátkych reportáži, a tým poukázala, aké obrovské množstvo detí a ich rodín tieto udalosti zasiahli.
Kniha, ktorú asi nikto neprečítal bez toho, aby nemal v očiach slzy, slzy smútku.
Prvá kniha od Wilson, ktorú som prečítala.
Zaujímavý príbeh, ľahko písaný dievčenský román. Aj keď trocha smutný príbeh, Lola Rosé vždy plná nápadov a optimizmu.