Majto
komentáře u knih
I'm the Man: Autobiografie týpka z Anthrax (limitovaná edice)
Scott Ian
Tvorbu tohoto týpka sledujem už od polovice 80s, tak ma potešila možnosť "nazrieť do kuchyne", no stále zostávajú nejaké biele miesta v tejto biografii nespomenuté. Nevadí, čítala sa dobre a ak bola aj náležitá zvuková kulisa, bolo to dokonalé.
Dedičstvo
Peter Kalva
Na prvý pokus celkom dobré čítanie, hoci boli aj hluchšie miesta, občas mi to pripomínalo knihu 2084 Martina Juríka. Škoda,že koniec bol akýsi narýchlo.
Čas hrdinov
Alexandra Pavelková
Hoci mám túto poviedkovú knihu už celé roky, priznávam, že som cítal len tú úvodnú, kvôli ktorej som ju vtedy kupoval. Potom som na ňu zabudol, až mi prednedávnom sama skočila do ruky dožadujúc sa pozornosti. A veruže neľutujem, že som jej venoval svoj čas, pohľad i myšlienky. Veľká časť z týchto kúskov ukončila moju túžbu po dobrom čítaní a tomu zvyšku chýbajú len nejaké detaily.
Petr Bergmann - Punk zuřivej
Radim Kopáč
Po Chadimovej Alternatíve ďalší pohľad na dianie v dobách minulých. Škoda, že len formou rozhovoru, bo informácií čitateľ dostane dosť, no niektoré veci by ma zaujímali aj obšírnejšie rozvedené.
Súostrovie v ohni
Jules Verne
Po dvoch, po rokoch znovu objavených Verneových románoch, som prečítal ďalší, no tentokrát sa nekonalo príjemné prekvapenie. Faktograficky je kniha nabušená informáciami vrchovato, no na úkor príbehu samotného. Ten sa len tak kde-tu vynára a rýchlo zas mizne. No nič. Stále ešte čakajú ďalšie knihy aby som ich znova podrobil prieskumu.
Čierny
Martin Jurík
Mám za sebou tretiu knihu tohoto autora a som viac ako spokojný. Pútavý thriller, ktorému nechýba takmer nič. Zatiaľ každá kniha mala svoj ksicht a v podstate sa ani netvárili ako diela jedného autora. Teším sa na ďalšie, ktoré som už kúpil.
Návrat k sově
Ádám Bodor
Kamoš mi doporučil, že by som si mal prečítať niečo od tohoto autora. Kúpiť sa mi podarilo len túto knihu a popravde mi niekoľko mesiacov trvalo, kým som ju otvoril.
No jej obsah má príjemne prekvapil. Poviedky sú rôzne (ako spomínali v svojich postrehoch ľudia predo mnou), niektoré zábavné, iné nepochopiteľné, no všetky sú aspoň niečím zaujímavé. Tu je skvostná myšlienka, tam pointa, niekde krásne vykreslené obrazy a inde záblesk, kratučký okamih, čo z nej robí niečo viac.
Som si istý, že budem zháňať ďalšie knihy tohoto autora a túto tiež isto ešte neraz vezmem do rúk.
Lovkyňa šťastia
Jan-Erik Fjell
Chvíľami som mal dojem, že tento kus je oveľa lepší ako prvá kniha Svedok, no chaotický úvod knihy a nejak zmätený záver mi to nadšenie kazil. A popravde mi nejak nesedí slovenský preklad, príde mi miestami pochybný.
Pokus o záchranu Čuňáka Sneeda
John Irving
Mnohí tu spomenuli ošemetnosť zbierok poviedok, čo sa potvrdilo aj tu. Okrem geniálnych kusov ako Brennbarovy bláboly a titulnej Pokus o záchranu... sa tu vyskytli aj dobré veci, no ale hlavne dosť vaty. Nepochopil som zaradenie Penzionu Grillparzer, podľa mňa bol aj ako súčasť Garpa práve tým slabším momentom.
Minimálne kvôli tým dvom vyššie spomenutým poviedkam sa však oplatilo prečítať ju, no myslím, že moc často už po nej nesiahnem.
Přízraky Breslau
Marek Krajewski
Zo všetkých troch dielov má tento bavil asi najviac. Už zvyknutý na štýl písania, kde sa miesi množstvo postáv, ale aj citátov v latinčine či iných jazykoch, som sa nechal unášať atmosférou a nejak ľahšie som prenikol do príbehu. Chybou je, že dej občas stráca konzistenciu a začína sa rozpadávať. Každopádne ma to donútilo kúpiť aj posledný diel.
Gaudího klíč
Esteban Martín
Siahol som po tejto knihe len kvôli Gaudímu a najviac sa mi na nej aj pozdávali časti týkajúce sa či už jeho osoby abo diela. Príbeh samotný síce začínal zaujímavo, no postupne sa akosi strácal a rozpadal. Pridám sa k tým, ktorým sa záver zdá uponáhľaný. Potenciál, ktorý táto téma ponúka žiaľ zostal nevyužitý.
Rysavá jalovica
Martin Kukučín
Klasické dielo, čo dodať. Vtipné, výstižné a nenudiace. Občas je fajn prečítať si niečo takéto, aj keď spočiatku som musel pátrať v pamäti po význame niektorých slov.
Kalypso
Ingar Johnsrud
Podobne ako pri prvom dieli sa mi trochu ťažšie dostávalo do deja, no postupne som sa začal orientovať. Škoda, že aj tu sa striedali lepšie miesta s hluchšími. Druhý diel sa mi zdá o niečo lepší, no ešte stále to nie je ten dych vyrážajúci dojem ako som mal pri knihách napr. J. A. Olsena či S. Larssona.
Lvíče
Josef Škvorecký
Na to, koľko som od tohoto románu čakal (a ako sa spočiatku skvelo rozbiehal), som z neho trochu rozčarovaný. Vzťahy a fungovanie nakladateľstva aj jednotlivých členov redakcie boli popísané veľmi výstižne, no s pribúdajúcimi stranami má rozlaďovalo akési plácanie odnikiaľ nikam hlavnej postavy a jeho myšlienkové pochody. Možno sa v budúcnosti k tejto knihe vrátim a možno zvolím niektoré iné od Škvoreckého, ktoré som si užil viac.
Poslední kus
Jan Laňka
Myslím, že anotácia vystihla všetko o tejto knihe básní. Aj taký antipoetický diletant ako ja si dokázal nájsť niečo, čo ho zaujalo (samozrejme, že v mojom prípade sú to tie vtipnejšie kratučké výkriky). Čiže na moje pomery slušný výtvor...
Modlitba za Owena Meanyho
John Irving
Nemôžem povedať, že toto je pre mňa jedna z najlepších kníh autora. Podľa ohlasov v komentároch pod inými jeho knihami som čakal absolútny skvost, no tým sú pre mňa stále iné tituly. No klamal by som, že som si čítanie neužil. Asi mi len nesedí téma cirkví a americká politika.
Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet
Bohumil Hrabal
Od Hrabala už som čítal aj lepšie veci. Nemôžem síce povedať, že úplne všetko bolo o ničom, lebo bolo veľa momentov, kedy som sa príjemne bavil, no na druhú stranu oveľa viac tých, kedy som sa stratil v abstraktných obrazoch. Viac mi asi vyhovujú rozsiahlejšie prózy BH.
Pokoj
Attila Bartis
Veľmi zvláštna kniha. Silne znepokojivá, provokatívna, plná hnusu a špiny, no svojím spôsobom krásna. Myslím, že sa týmto príbehom budem musieť prebrodiť minimálne ešte raz, aby som rozhrnul všetky pavučiny v temných kútoch duše autora (resp. hlavného hrdinu). Občas sa kúpa naslepo vo výpredaji dokáže revanšovať nevšedným zážitkom.
Hudba
Rudolf Sloboda
Druhý kontakt s tvorbou RS dopadol lepšie ako pri knihe Stratený raj. Dej plynul akosi prirodzenejšie, hoci nechýbali rôzne absurdnejšie situácie (ktoré mám tak rád na tvorbe napr. Johna Irvinga či Josepha Hellera), ale aj pasáže úsmevné. Pozdávala sa mi aj akási poetika starých čias, ktorú som si obľúbil na niektorých veciach od Dušeka.
Príjemné, nenáročné čítanie.
Křižovatky
Jan Cimický
Taká príjemne plynúca detektívka s prirodzene pôsobiacimi postavami i prostredím. Dej sa kľudne môže odohrávať hocikde a stále bude pôsobiť úplne uveriteľne. Nič sa zbytočne nenaťahuje a speje rýchlo k rozuzleniu, hoci som od polky knihy tušil výsledok, so záujmom som dočítal až do konca.
Neviem to naisto, no možno od tohoto autora načerpala trošku inšpirácie pri svojom písaní M. Klevisová.
