Majto komentáře u knih
Mal som problém začítať sa a zvyknúť si na hlavné postavy. Trvalo to dlho a šli to pomaly, no nakoniec došlo aj na zábavne absurdné momenty. Kniha má na prvý pokus nedostala ako niektoré iné Irvingove veci, tak uvidím ako to bude pri opakovaných pokusoch.
No neviem teda... Na začiatku knihy som oplýval nadšením, že ako to skvelo začína, no s pribúdajúcimi stránkami som zistil, že myšlienkový svet egocentrického cynika sa točí v špirále a dej sa prakticky vytráca. Všetko mi prišlo akési rozťahané a nekonečné. Škoda, keby sa obsah jeho vnútorných úvah a postrehov skomprimoval na štvrtinu a vsadil do deja, bolo by to úchvatné. Asi si znovu zoženiem Hlavu XXII aby som si napravil dojem.
Musím priznať, že som príjemne prekvapený. Túto knihu som kúpil naslepo a bola to správna voľba. Poviedky, hoci začínajú vždy nejako bezzubo a bezfarebne, pochvíľke naberú obrátky a končia jazdou. Dobre vyzerá aj ich čiastočné prepojenie. Skrátka, dobré čítanie.
K Ursinyho hudbe som sa dostal úplnou náhodou až v čase krátko po jeho smrti. Na prvé počutie som podľahol a sprevádza ma dodnes.
Kniha jeho listov ma tiež sprevádza už niekoľko rokov (kúpil som ju ako horúcu novinku), prešla so mnou všetkými sťahovaniami, no až teraz som sa do nej začítal viac (pokusov predtým niekoľko bolo, no po pár stranách skončili), hoci to nie je bežná kniha, ktorú prečítate na jeden záťah. To asi dokáže len málokto čítať mechanicky jeden list za druhým až do konca. Denne som prečítal len zopár strán a potom dumal nad udalosťami či obrazmi v nich spomenutými.
Je to hlboká sonda do intímnych zákutí vnútorného sveta a myšlienkových pochodov ich autora, jeho videnie vecí či udalostí, na jeho prístup k práci, životu a vzťahom. Sebareflexia.
Ťažké čítanie, no po čase to skúsim znovu, aby som pochopil viac vecí, ktoré mi zostali skryté.
Na môj vkus také predvídateľné a dosť nezáživné. Stále som čakal, že sa čosi stane a dej chytí spád. No veruže nemôžem povedať, že by som si to užil. Knihu som dočítal len preto, že sa mi nikdy nestalo, že by som čosi nedal až do konca.
Po Rukopisnom zvitku som siahol po ďalšej Kerouacovej knihe a priznávam, že aj táto ma dosť bavila. Zvláštne smutná atmosféra vojnových rokov, prirodzene plynúci dej bez extra chaotických situácii, plný nočného života a bežne pobláznených postáv.
Hrabanie v archívoch pokračuje. V pazúroch mi uviazol ďalší román ruského autora.
Po prečítaní som ocenil, že sa v deji nejak extra nezobrazovali ideologické "zápachy doby". Naopak ma prekvapili skvelé opisy krajiny, zvykov prostých ľudí aj charaktery postáv. Ako celá kniha skončila však netuším, lebo v poslednej kapitole bolo viac čistých strán bez textu a z toho, čo zostalo som to nejak presnejšie nevydedukoval. Každopádne to nebolo až tak zlé čítanie.
Popravde, tento "román" ma veru nepresvedčil o svojich kvalitách. Lyrika sa striedala s chaosom, keď sa objavilo rozprávanie a nejaký dej, zas ho prehlušil chaos. Na to o čo v podstate ide, je forma zbytočne komplikovaná. Zhruba polovicu času som sa pri čítaní trápil a často sa vracal o pár stránok späť, aby som chytil nitku.
Asi je škoda, že túto knihu som čítal ako poslednú, bo po strhujúcom Dome na kopci som na tejto prvotine videl zopár nedostatkov, ktoré autor neskôr odstránil. Inak je to napísané pútavo a zaujímavo.
Náhodne som raz kúpil Juríkovu knihu 2084 a po jej prečítaní som sa rozhodol zistiť o autorovi viac. Krátko na to som v antikvariáte objavil túto knihu a musím povedať, že som viac ako spokojný.
Takto nejako si predstavujem parádne sci-fi čítanie. Od skvelého nosného nápadu cez dej, ktorý má spád, až po výbornú štylistiku. Miestami som sa pristihol pri nostalgických spomienkach na detstvo s knihami J.Verna.
Spočiatku som si myslel, že som sa dostal k čomusi skvelému, no čím dlhšie som čítal, už mi to až tak výnimočné dielo nepripadalo. Plno špiny a beznádeje (niekto môže namietať, že predsa taký je dnešný svet a realita), plno záporných postáv... Neviem, nejak mám dojem, že stačí denne zapnúť na 10 minút tv a len prepínať kanály a dostanem podobný zážitok. Aj keď to nie je úplný prepadák, čakal som od tejto knihy viac.
Ako "mrazivá" (doslova) prvotina je to vcelku pútavé čítanie a vzhľadom na rozsah sa ani nestihnete nudiť. Nájdu sa síce aj nejaké drobnejšie nedostatky (napr. opakujúci sa popis čuchového vnemu), ale nie je to nič tragické. Ak autorka napíše niečo nové v tomto žánri, nebudem sa brániť a opäť po jej výtvore siahnem.
Nostalgia zažltnutých fotografií, prach poletujúci v lúči slnka predierajúcom sa skrz záclonu, vôňa ovocia uloženého v pivnici na poličkách, vtáčí spev a štekot psov... Každá jedna stránka tejto knihy dokáže z mysle vyvolať nejakú spomienku z vlastnej minulosti a pritom sa pri čítaní dá tak nádherne na nič nemyslieť, len sa nechať pohltiť tými obrazmi minulosti.
Spolu s knihou Pešo do neba tvoria dosiaľ neprekonateľný klenot.
Toto je pre mňa úplný vrchol Dušekovej tvorby. Mám rád tie prašné cesty a zabudnuté zvyky, ktoré ponúka. Čítal som ju už niekoľkokrát a viem, že ešte budem.
Povedal by som, že o niečo lepšie ako jednotka, hoci aj tu mám nejaké výhrady.
Sex, drogy a punkrock.... Hlavná téma tejto knihy. Pre "laika" asi len zbierka nechutných historiek, ktoré sa asi nestali, pre iných pripomienka vlastných divých časov. Dalo sa to čítať, čoby nie.
Niektoré staršie veci sa mi ťažko čítajú kvôli odlišnej forme vyjadrovania. To je aj prípad tejto knihy. Niekedy sa mi dej zdá ťažkopádny a neprospieva tomu ani zdvojený pohľad na tie isté udalosti v niektorých častiach. No čo sa príbehu samotného týka, ten je pútavý svojou drsnosťou a naturalitou.
Zvláštny román, ktorý som zatiaľ ešte nevstrebal, no páčila sa mi jeho zvláštna atmosféra, ktorou mi trochu pripomínal niketoré veci Karla Čapka. Mám v pláne po čase sa k nemu vrátiť v inom rozpoložení.
Druhý diel, ktorý podrobnejšie skúma ďalší to subžánrov tejto subkultúry. Aj tu mi padlo vhod zopár dobrých tipov. Opäť dobré čítanie. Dúfam, že niekto preloží aj ostatné knihy z tejto série.
Vcelku dobre spracovaná kniha o kapelách známych aj menej známych. Našiel som si pár tipov, ktoré som skúsil a potešili.