mapet85 komentáře u knih
Mrazivé februárové popoludnie, snehová fujavica a 16-ročná Miška Slivecká sa vydáva z kysuckej obce Korňa na rutinnú cestu zo školy domov. To však netuší, že práve husté sneženie a kalamita jej znemožní pokračovať v ceste a zablúdi. A tu začína dráma a boj o život mladého dievčaťa, ktoré bezradne uviazne v kopcoch.
"Slzy sa jej tlačili do očí takou silou, že im vzdorovala iba s nadľudským úsilím... Takto strašne, bezútešne a sama sa ešte nikdy necítila a dúfala, že ani nebude. Ak toto peklo prežijem!"
V príbehu, ktorý je založený na skutočných udalostiach sa okrem Mišky zoznamujeme aj so sympatickými a realisticky vykreslenými postavami, ako je operačná dôstojníčka Hasičského a záchranného zboru v Žiline Patrícia Jarská, či partia hasičov a dobrovoľníkov, ktorí sa vydávajú na záchrannú akciu.
Na stránkach knihy postupne sledujeme boj o život mladého dievčaťa, snahu poradiť si so vzniknutou situáciou a ruku na srdce, ktovie ako by reagoval každý jeden z nás v okamihoch mrazivej zimy, beznádeje a v očakávaní, či sa záchrana dostaví. Zachovali by sme si duchaprítomnosť a zdravý rozum alebo sa poddali mrazu a v tichosti odišli ?
Napriek tomu, že nejde o nervy drásajúci triler, či horor, kniha obsahuje niekoľko prekvapivých momentov a obohatená je aj o mystické prvky, ktoré sú pre mňa veľkým plusom a knihu výborne dopĺňajú. A ktovie ako je to s Bielou pani a strakou, ktoré sa v tejto oblasti údajne zjavujú. Sú skutočné, dobré a nápomocné, alebo predpovedajú niečo zlé ? Alebo ide len o výplod mysle bojujúcej o život v nehostinných podmienkach ? Názor nech si urobí každý sám.
"V živote by si nepomyslela, že počasie môže byť také desivé. Už zažila rôzne búrky, dokonca aj snehové fujaky či menšie záplavy v dedine. No vždy sa nachádzala na bezpečnom mieste, či dokonca ukrytá za pevným oblokom a radiátorom. Ako divák. No teraz sa stala priamym účastníkom predstavenia. Neľútostnej kalamity, ktorá sa s nikým nepárala. Bolo jej to jedno. Udierala na krajinu aj so všetkým, čo sa v nej nachádzalo, rovnako nemilosrdne a ničivo. Už počula, že kedysi dávno tu v okolitých kopcoch pár ľudí zamrzlo. Bola ešte malým dievčatkom. Ani si poriadne nepamätala, kedy sa to nešťastie stalo. Ktovie, čo v tejto pustatine bez pohybu, ľudského hlasu či azda božej prítomnosti nebožtíci prežívali ? Možno bojovali do posledného dychu, škriabali sa, borili, nadávali a preklínali pritom mlčiace nebesia. Alebo sa správali naopak ? Prosili Všemohúceho so sklonenou hlavou, úplne oddaní krutému osudu, žiadajúc ho, aby im pomohol a zázračne ich zo šlamastiky dostal ? Ale nevraví sa, človeče, pomôž si sám, aj Boh ti pomôže ?"
Dej v poradí druhej knihy z pera Petra Šlosera sa začína v roku 2017 nájdením pozostatkov pri požiari zhorenej chaty v krajine, ktorá by pokojne mohla, ale aj nemusela byť Slovenskom. Následne sa posúvame do roku 2030, kde sledujeme vznik organizácie PAKA.
Postavy sú oproti prvej knihe odlišné, opäť tú máme tých dobrých, snaživých, ochotných bojovať za spravodlivosť, avšak na druhej strane tu máme zlých, resp. dosadených, ktorí práve tým dobrým kladú všemožné prekážky pri riešení zločinov a držia sa hesla kamaráti buďme, no dlhy si plaťme, resp. niečo za niečo. Sledujeme formovanie Policajnej kriminálnej agentúry, ktorej cieľom je napomáhať pri riešení zločinov, nástup nového policajného prezidenta a obsadzovanie jednotlivých postov, ktoré nie je vždy s kostolným poriadkom.
Kniha sa napriek téme číta s ľahkosťou a je písaná opäť veľmi dobrý štýlom. Chvíľku mi trvalo zorientovať sa v postavách, ale potom to už išlo ako po masle.
Osobne mi k srdcu prirástli práve tie dobré postavy, najmä Julo Tvrdý, ktorý je tvrdý nielen menom, ale aj snahou a ochotou bojovať za spravodlivé riešenie prípadov, len tak sa nevzdá a ide si za svojím cieľom.
A zvíťazí dobro nad zlom ? Je skutočne polícia v rukách mafie ? Podarí sa vyriešiť roky starý prípad ? A sú jedinci na jednotlivých postoch novovznikajúcej organizácie PAKA len bábky v rukách vyšších a mocnejších, ktorí za nitky ťahajú ako sa im to hodí a vyhovuje podľa svojich záujmov ? Prečítajte si a uvidíte.
Musím povedať, že šloserovky stúpajú na kvalite a už sa teším na tretiu Policajná chobotnica.
"Polícia nie sú len jednotlivci. Celý systém je chorý a neviem, či sa niekomu podarí ho zmeniť."
"Ministrovi sa nikto neodvážil povedať, že niečo nie je funkčné. A už vôbec nie o zlej personálnej politike v celej polícii."
Rozprávky Barda Beedla by mali byť povinnou výbavou každej knižnice fanúšikov Harryho Pottera. Kniha obsahuje 5 poviedok z čarodejníckeho sveta, pričom na konci každej je komentár Albusa Dumbledora, ktorý pre niekoho môže pôsobiť rušivo, ale pre mňa skôr poviedky vhodne dopĺňal. Napriek krátkosti každá z poviedok má myšlienku a ponaučenie a kniha je celkovo veľmi pekne spracovaná. Páči sa mi aj myšlienka nadácie Lumos. Verím, že vyzbierané peniaze padnú na úrodnú pôdu. :-)
Hovorí sa, že na poviedkach autor ukáže svoje majstrovsto a myslím, že sa to pomerne slušne podarilo aj Agathe Christie. Kniha rozdelená na dve časti. V prvej sa prenesieme na vidiek za slečnou Marplovou, kde vyslovene dýcha viktoránska atmosféra a spoločne s jej priateľmi riešime záhady a detektívne prípady. V tej druhej časti na scénu vstupuje belgický detektív Hercule Poirot, ktorý takisto v jednotlivých poviedkach (rozsahovo dlhších ako v prvej časti) rieši rôzne zločiny za pomoci svojich sivých buniek. Niektoré poviedky sú vydarenejšie a prekvapivé, niektoré menej, líšia sa aj rozsahom. Trošku nerozumiem, prečo je v češtine 18 orieškov na rozlúsknutie a celkovo výberu týchto poviedok z rôznych kníh, ale napriek tomu ako celok celá kniha zanechala vo mne dobrý zážitok. :-)
Prvá časť pomerne rozsiahlej série nás privádza na čarokrásnu Škótsku vysočinu, kde sa hlavné postavy Claire a jej manžel Frank po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 vydávajú na svoju druhú svadobnú cestu. Pokojný pobyt sa však zmení, keď sa Claire pôsobením magických síl presunie dvesto rokov do minulosti, do roku 1743. Tu je Claire nútená zvykkúť si na nový život bez vymožeností a výhod dvadsiateho storočia navyše v období bojov medzi angličanmi a škótskymi klanmi. Jej život sa zamotáva a skomplikuje sa ešte viac, keď sa zoznámi so škótom Jamiem.
Cudzinka je kniha plná lásky, intríg, zrady, napätia a napínavých zvratov. Veľmi príjemné a pre mňa obľúbené postavy vyvažuje svojou nesympatickosťou a brutálnosťou postava kapitána Randalla, priameho predka Franka, ktorý dá poriadne zabrať niektorým postavám.
Suma sumárum, veľmi pútavý príbeh, s postavami, ktoré si obľúbite. Rovnako odporúčam aj seriál, ktorý hodnoverne kopíruje knihu. :-)
V poradí druhom dieli sa opäť stretávame s forenznou antropologičkou Tempe Brennanovou, ktorá v knihe rieši tri prípady. Okrem takpovediac zákazky na exhumáciu mníšky, ktorá má byť vyhlásená za svätú, rieši aj prípad pravdepodobného podpaľačstva a mŕtvych nielen dospelých, ale aj detí. Stopy vedú až do Spojených štátov, konkrétne do Karolíny, kde Tempe pôsobí ako profesorka. Okrem prostredia a popisu Montrealu sa teda zoznamujeme aj s inou oblasťou. Kniha je podobne ako prvotina zaujímavá, pútavá a napínavá a autorka nezaprie svoje bohaté vedomosti a skúsenosti z odbornej praxe, s ktorými sa podelí aj s čitateľmi. Rovnako aj popisy krajiny a prostredia sú na vysokej úrovni a kniha je veľmi dobre a ľahko čitateľná, čo je plusom. Avšak mínusom pre mňa bolo, že po dvoch prečítaných knihách mám dojem, že autorka trošku schádza k šablónovitosti a pre mňa tu bolo viac náhod,. Napriek tomu je čítanie tejto knihy zážitok. :-)
Prvá skúsenosť so spisovateľkou je pre mňa veľmi príjemným prekvapením. :-) Zohrané duo vyšetrovateľky Jane a patologička Maura sa púšťajú do pátrania po beštiálnom vrahovi. Okrem dejovej línie opisujúcej prítomnosť a odohrávajúcej sa v Amerike je tu aj druhá, v minulosti v Botswane. Téma Afriky bola pre mňa lákavou a aj táto dejová línia pre mňa pútavá vzhľadom na okolnosti, ktoré sa turistom počas ich výletu v buši vyskytli. Viac si prečítajte v knihe. :-) Napriek tomu, že ide o 11tu knihu v poradí a okrem hlavného vyšetrovania sa pri čítaní nevyhnete ani súkromnému životu spomínanej dvojice a miernym náznakom predchádzajúcich prípadov, plnohodnotný zážitok z výbornej, napínavej a miestami nervy drásajúcej knihy to nepokazí a odporúčam ju. :-)
Už od detstva ma fascinuje osud vo svojej dobe najväčšej, najluxusnejšej a "nepotopiteľnej" lode Titanic. Takisto mám veľmi rád aj Cameronov film a tieto dve veci boli hlavným dôvodom prečo som siahol po tejto knihe.
Kniha popisuje osud tejto fenomenálnej lode z troch perspektív - fakty, fikcia a film. Ilustrujú ju obrázky interiéru, exteriéru, rôzne zábery z filmu. Určite to nie je najlepšia kniha napísaná o Titanicu, napriek tomu som sa ale dozvedel nové informácie. Najmä v časti fakty. Kapitola fikcia, kde sa popisovalo, čo asi mohlo tragédiu spôsobiť, ma až tak nezaujala. Ale myslím, že pre fanúšikov Titanicu, ktorí si chcú obohatiť informácie je táto knižka vhodná. :)
No a skúste sa vžiť do role pasažierov a odpovedzte si na túto otázku. Dokážete to ?
"Jak těžké muselo být rozhodnutí opustit zdánlivě bezpečnou a pohodlnou loď, s rozsvícenými světly a hrajíci hudbou, jak těžký musel být krok z obřího parníku do některého z malých člunů, houpajících se na laně víc než dvacet metrů nad hladinou oceánu? Jak těžké muselo být rozhodnutí opustit manžela, druha, přítele - a to zatím v okamžiku, kdy nikdo nepochyboval o tom, že všichni mají stejnou šanci na záchranu."
Ďalšia kniha z mnohopočetnej série s Herculom Poirotom nás zavedie na anglický vidiek. Multimilionár Simeon Lee pozýva celú svoju rodinu na spoločné strávenie vianočných sviatkov, a to napriek tomu, že medzi nimi nevládnu práve horlivé vzťahy. Všetci pozvanie prijmu, avšak čakajú ich Vianoce, s ktorými nikto nepočítal. Starého pána nájdu zavraždeného vo svojej izbe.
Kto je vrahom ? Kto príde na stopu tohto hrôzostrašného zločinu, kde sa namiesto trúchlenia všetci členovia rodiny len navzájom osočujú a hádajú, ak nie práve Hercule Poirot so svojím bystrým zrakom a zmyslom pre najmenší detail ? :-)
Do detailov prešpekulovaná a napínavá detektívka s prekvapivým rozuzlením len potvrdzuje povesť kráľovnej anglickej detektívky. :-)
Veľmi vydarená autorova prvotina. Priznám sa, že som nemal veľké očakávania. Na knihe ma zaujalo najmä to, že dej sa odohráva v Žiline, kde žijem takmer celý svoj život.
Autor vytvoril dej s originálnou a dobre vykonštruovanou zápletkou so sympatickou hlavnou postavou detektíva a vraha, ktorého psychologické pohnútky sú výborne popísané, a to až do takej miery, že chápete prečo robí to, čo robí. A to čo robí si domyslite podľa názvu knihy – Požierač. :-) S tým sú spojené nechutné opisy, ktoré vás niekedy nútia knihu na chvíľku odložiť. A ten pocit, že takýto človek môže chodiť po uličkách, po ktorých chodíte takmer dennodenne aj vy nie je vôbec príjemný. :-)
Kniha má výbornú atmosféru, zvraty, pri ktorých som vytriešťal oči a miestami je aj vtipná. Odporúčam ju každému a hodnotím štyrmi hviezdičkami. :-)
Mons Kallentoft v predchádzajúcich knihách vyčerpal všetky ročné obdobia, a tak tu máme Piate ročné obdobie. Áno, v tejto knihe, v poradí piatej s vyšetrovateľkou Malin Forsovou, sa postavy zamýšľajú aj nad tým, aké je v tom máji vlastne ročné obdobie – či jar, či leto, či sa vracia zima alebo je jeseň.
Vyšetrovaný prípad je pomerne zaujímavý, vraždy mladých žien, ktoré zrejme súvisia aj s nevyriešeným prípadom Marie Murvallovej, ktorému sa vo voľnom čase venuje práve Malin. Do toho osobný život a nikdy nekončiace problémy.
Podľa môjho názoru je kniha lepšie štruktúrovaná a konzistentnejšia ako predchádzajúce knihy, najmä prvá a druhá zo série, kde sme lietali s Malin a Zekem autom hore-dole za účelom nikam nevedúcich výsluchov. Samozrejme dlhé hodiny často strávime v aute aj v tejto knihe. A nič múdre sa nedozvedáme asi až po 350. stranu, kde som pri čítaní vety „Musíme se konečně hnout z místa.“ krútil hlavou.
Autor postupuje podľa svojej šablóny. Nie je predsa normálne, aby vrahom opäť bola pravdepodobne postava, ktorá sa objaví až v záverečných kapitolách knihy. Takisto ma neskutočne začína iritovať veta : Hodiny na palubní desce ukazují xy hodín. Nechápem rovnako, čo má autor proti Slovanom. Raz je ten najhorší Rus, inokedy Ukrajinec. A keď sa vyšetrovatelia nedozvedia ako tradične nič prevratné, pošlú na vypočúvanie Waldemara s jeho ojedinelými metódami. Ak sú toto tie pravé švédske, tak potom ďakujem za tie slovanské. :-) Takisto sa mi nepáčilo, že viacero postáv malo takmer identické myšlienkové pochody, týkajúce sa napr. Monsovho obľúbeného počasia.
Kniha bola miestami brutálna a nechutná. Niektoré obrazy o zle boli pekné. Avšak to nevyváži moje nesympatie voči Malin a samotný a megaakčný záver.
„Zavře knížku, jejiž četbou si krátila čekání. Přihlouplou detektivku příliš ambiciózního spisovatele z Linköpingu.“
Štvrtá kniha s inšpektorkou Malin Forsovou sa odohráva na jar. Pri bankomate vybuchne bomba a obeťou sú dve malé dievčatká a viacero zranených osôb, vrátane ich matky. Kto za týmto zločinom stojí ?
K tomu sa samozrejme dostaneme, avšak ako aj pri ostatných knihách spleťou zbytočných, natiahnutých pasáži. Opäť autorovi neupieram poetický štýl, avšak niekedy je menej viac a pri štvrtej prečítanej knihe to už začína liezť trošku na nervy, niekedy trošku dosť. Malin konečne nepije, avšak má iné chute a človek sa zamyslí, či predsa len Malin alkoholička nebola príjemnejšia ako Malin pri chuti na iné veci. O tom, že je to nanajvýš nesympatická osoba, som sa presvedčil pri predchádzajúcich knihách.
Celá táto séria mi skôr pripadá ako Sága Malin Forsovej alebo Rodiny Forsovcov, ak chcete. Navyše, keďže v tejto knihe sa toho v živote Malin udeje celkom dosť, je kniha venovaná najmä jej osobnému životu. A riešenie zločinu je tým pádom len tak niekde v pozadí. Celá zápletka je čudne postavená, je tu málo akcie, vyšetrovanie štýlom, ako povedal jeden z inšpektorov, je len hrou na vyšetrovanie, práca je opäť neefektívna, s chybami a opäť ideme cestou nikam nevedúcich výsluchov. Hlavne, že sme odviedli kus dobrej práce a zajtra sa do toho znova oprieme, ako povedal Zeke. :-) Do toho dobre známe vsuvky zavraždených osôb, ktoré pôsobia miestami tragikomicky až úsmevne, ako aj samotná „komunikácia“ medzi dievčatkami a Malin. No a keď je už jasné, kam to celé vedie, opäť sa to celé ťahá, neustále filozofické úvahy tomu tiež nepridávajú a zrazu stopy pribúdajú a zločin vyriešime raz dva. :-) Asi si Mons povedal Hi, veď ja píšem detektívku. :-) Navyše neviem, kde spisovateľ zobral, že Malin je esom vo vyšetrovaní. Podľa môjho názoru sa schopnosťami nevymyká spomedzi svojich ostatných kolegov.
Takže opäť kniha neodlišujúca sa od predchádzajúcich troch v sérii, podpriemerná až priemerná, štýl opakujúci sa ako podľa nejakej šablóny. Záver je ako z céčkového amerického akčného filmu. Hodnotím ale tromi slabšími hviezdičkami a uvidím čo prinesie piata kniha v sérii. :-)
Kniha Som číslo štyri sa radí do žánru sci-fi. Deväť mimozemšťanov (takmer nerozoznateľných od obyvateľov Zeme, avšak so superschopnosťami) z planéty Lorien prichádza na planétu Zem po tom, čo je ich planéta napadnutá inými mimozemšťanmi. Avšak tu prvých troch zabili a idú po tzv. čísle 4, ktorý je hlavným hrdinom knihy a z jeho pohľadu je kniha písaná.
Námet zaujímavý, ale pravdupovediac som očakával niečo iné. Na môj vkus je kniha dosť detská (prvá láska so všetkými jej pubertálnymi prejavmi, školské prostredie) a určená čitateľom vo veku 15-20 rokov. V podstate je to taká nenáročná oddychovka, ktorá sa ľahko a rýchlo číta. Ale ten koniec bol až príliš akčný. :-)
Kniha ma ale neodradila a určite si prečítam pokračovanie (Sila šestky).
Pri čítaní ma zaujal jeden citát : „Nádej zomiera posledná. Keď stratíš nádej, stratíš všetko. Aj keď si myslíš, že je všetko dávno stratené, aj keď všetko vyzerá hrozne, stále musíš mať nádej.“
Musím povedať, že táto kniha ma žiaľ nezaujala ani príbehom, ani postavami. Celé mi to pripadalo také zvláštne a tie filozofické úvahy hlavných postáv tomu vôbec nepridali. :)
Štyri letecké havárie počas jedného dňa, ktoré prežijú tri deti. Náhoda ? Práca mimozemských civilizácií ? Kniha písaná zaujímavým štýlom (články z novín, interview cez Skype, výpisy z mailovej komunikácie a chatu), ako keby kniha v knihe, čo umocňuje pocit autentickosti, pri čítaní máte pocit, že sa opisované udalosti skutočne stali. Ďalším plusom je, že kniha sa vďaka tomu číta veľmi ľahko.
Kniha opisuje ošiaľ novinárov, fanatizmus kazateľov, život tzv. Trojice bezprostredne po nehodách a prípravu na blížiacu sa apokalypsu, lebo znamenia sú zreteľné.
Napriek zaujímavému štýlu a originálnemu nápadu dávam po zvážení a komplexným zamyslením sa nad knihou 3 hviezdičky.
Tak a máme tu ďalšiu z dystopických kníh. Táto mi padla do oka v knižnici a povedal som si, prečo nie. :)
Kniha nám opisuje spoločnosť založenú na prísnych pravidlách, ktorých porušenie je trestané. Spoločnosť, kde pre muky a trápenie nie je miesto, kde sa vedie usporiadaný a disciplinovaný život, život, v ktorom sa nikdy nestalo nič neočakávané, nevhodné či neobyčajné.
Kniha je písaná jednoduchým štýlom, takže je určená aj mladším vekovým skupinám, na druhú stranu má však hlbokú myšlienku. Je krásne graficky spracovaná, každá kapitola je ilustrovaná obrázkom, prekážalo mi ale pomerne veľké množstvo chýb spôsobených zrejme prekladom, čo ale nie je autorkina vina.
Z knihy sa dalo vytrieskať určite viac, ale to asi nebolo zámerom. :)
Kniha Pan Klarinet je autorovou prvotinou. Dej sa odohráva v exotickom Haiti. Ide o kriminálny román, pričom hlavnou úlohou detektíva Maxa je nájsť strateného syna zámožnej rodiny. Zároveň je príchod na Haiti preňho možnosťou vyrovnať sa s problémami, ktoré prežíva. Pri hľadaní nás autor veľmi dobre zoznamuje s atmosférou Haiti, vnímaním ľudí, celkovým prostredím, takže chvíľami máte pocit, že čítate cestopis. To sa mi na knihe páčilo. Autor využil to, že na Haiti žil a aj jeho matka pochádza z jednej z najstarších haitských rodín.
Samotný príbeh tiež nebol zlý, priniesol určité zvraty a nečakané odhalenia, okrem klasického vyšetrovania a výsluchov je popretkávaná čiernou mágiou a voodoo, ktoré je v tejto krajine veľmi populárne. Páči sa mi postava detektíva Maxa, ktorý je veľmi vnímavý a pozorný sledovateľ. Podarí sa mu nájsť strateného syna v tejto krajine, kde neplatia takmer žiadne zákony, možno ak len zákon silnejšieho ? :)
Po knihe som siahol viac-menej zo zvedavosti. Zaujímajú ma témy démonov a nadprirodzena. Pri čítaní knihy vidieť, že autor je skutočne nadšencom Miltonovho strateného raja. Úseky knihy, kde hlavný hrdina hľadá svoju dcéru sú popretkávané viacerými citátmi práve z tohto diela a autor sa snaží o ich vysvetlenie. Avšak napriek zaujímavosti témy mi tu čosi chýbalo, nebolo to proste úplne ono a preto tri hviezdičky.
Naše prvé stretnutie s čarodejnicami. Na situáciach, ktoré zažívajú, sa musíte len smiať, plus do toho úžasné Pratchettove hefty. :) A samozrejme výborná zápletka, všetko do seba zapadalo a chválime aj prácu prekladateľa. Záver podarený, napínavý a otvorený, láka k prečítaniu ďalšej knihy z tejto minisérie. Tak hor sa na Čarodějky na cestách. :) Martin a Sandrička
Kniha nebola komplikovane písaná, ale musím uznať, že napätie jej nechýbalo. Videá celkom vhodne dopĺňali čítanie. Pri čítaní máte občas zatajený dych a bojíte sa, že Škripec je schovaný niekde pod stolom či posteľou alebo za dverami. Očakával som iný záver, ale som zvedavý čo prinesú ďalšie dve pokračovania. :)