mclenin komentáře u knih
Oscilujem medzi 3 a 4 *. Pozitívom tejto časti bol pre mňa menší rozsah (to platí tak pre kapitoly ako aj celú knihu) a z toho plynúca ľahšia "čtivosť", vďaka znalosti motívov z Duny ani orientácia v reáliách nie je tak náročná a za plus považujem aj zjednocujúci motív zrady, ktorý je pomerne prehľadný a držal ma pri knihe od začiatku do konca. Zvyšok, ako to tu už viacerí spomínajú, je oproti Dune slabší, počnúc príbehom, končiac vrstevnatosťou.
Silné svedectvo pohnutej doby očami dospievajúceho dievčaťa, zintenzívnené osudom samotného dievčaťa a jej blízkych, ktorý je v absolútnom kontraste s jej snami, plánmi a vyjadrenou nádejou v očakávaní konca vojny, ktorý však pre mnohých ľudí napokon nikdy neprišiel.
Nie je to zlá kniha, skôr lepší priemer, ale vzhľadom na to, že od Kinga som zvyknutý na vyššiu úroveň, hodnotím 3*. Stretol som sa s názorom, že je cítiť, že knižku písali dvaja autori, hoci z jednej rodiny, no vraj je cítiť kvalitatívny rozdiel v jednotlivých častiach : ja som ten dojem nemal. Forma je taká typicky Kingovská : chvíľu trvá prelúskať sa úvodom, no s pribúdajúcimi stránkami pohlcuje čitateľa čím ďalej tým viac a napokon sa mu (zväčša) odmení fatálnym koncom, hovorím zväčša, nakoľko v tomto prípade fatalita mierne ustupuje. Obsah je skôr mysteriózny než hororový (ako to už v novších Kingovkách býva), myšlienkovo podnetný, no nemyslím si, že nejak zvlášť objavný a prevratný. Tiež som mal miestami problém s množstvom postáv, ktoré bez menoslovu niekedy nebolo možné ustriehnuť, na tomto fronte to Kingovci trochu prestrelili. Ale inak celkom fajn čítanie na (nejedno) nedeľné popoludnie.
Tretí diel opäť ponúka zaujímavý, o niečo odlišný prípad, než v predchádzajúcich dieloch, tentokrát stavajúci skôr na emócii smútku, než brutalite, a kombinuje vlastne hneď prípady dva a teda dve línie vyšetrovania, pôsobí teda pomerne dynamicky, pútavo a napínavo a hoci by sa dalo ísť aj viac do hĺbky prípadov, na komplexnosti to nič neuberá. Postavy a ich charaktery už čitateľ pozná, celé sa to číta ľahko a plynulo, v podstate nemám čo vytknúť.
Fascinujúce úvahy o možných cestách ľudstva smerom ku hviezdam. Aj napriek tomu, že kniha má akýsi vedecký základ otvára imagináciu čitateľa smerom k (doposiaľ ešte len) fikcii, pričom práve to považujem za devízu knihy, a teda snahu podoprieť predkladané hypotézy tým čo sa javí byť reálne alebo prinajmenšom pravdepodobné. Tomu zodpovedá aj usporiadanie knihy, ktorá postupuje od menšieho k väčšiemu, teda od prvých krokov smerom k mesiacu až po medzihviezdne cestovanie a únik z vesmíru. Jedinú výtku smerujem k tomu, že tie (pre mňa) najzaujímavejšie úvahy neboli ešte rozvinutejšie a rozsiahlejšie, kľudne by som prijal aj raz takú dĺžku knihy.
Príbeh Adama Šarkana toho ponúka mnoho a má potenciál byť pomerne zaujímavou sériou, už tento diel naznačuje kam by sa mohli vydať tie nasledujúce, a to tak z pohľadu budúcnosti ako aj minulosti. Najviac sa mi páčila paradoxne prvá časť, expozícia odohrávajúca sa na divokom západe za oceánom, ktorá má síce slúžiť len ako predstavenie hlavnej postavy Šarkana, no dokázala na krátkom úseku ihneď pohltiť a vtiahnuť do deja. Po presunutí príbehu do našich končín sa tempo trochu zvoľní a mal som dojem akoby šlo miestami o spin-off k sérii Stein, Barbarič, Jaroš, akurát s obmenenými postavami a prvkami nadprirodzena, čo bude zrejme aj základný bod odlišujúci príbehy Šarkana od tých vyššie uvedenej trojice. Taký slovenský zaklínač. Uvidíme.
Nenechajte sa pomýliť (mojim) hodnotením, Dračie zuby sú podarenou knihou, avšak mám s ňou niekoľko problémov : neviem či je to zvykom na iný štýl písania no štýl akým je kniha napísaná na mňa pôsobil skratkovito a archaicky (ale to je pochopiteľné s ohľadom na dobu kedy bola napísaná), z väčšej časti opisným spôsobom, ďalej aký taký náznak vzťahovej dynamiky hlavnej postavy so ženami pôsobí miestami smiešne a nereálne, a napokon pomerne dlho trvalo kým ma dej pohltil tak, že som sa nemusel do čítania nútiť ale začal som sa tešiť ... no aby som len nekritizoval, hlavný motív podľa skutočnej udalosti rivality dvoch profesorov je zaujímavý, prostredie v ktorom sa dej odohráva je pútavé a zhruba od polovice (útek pred indiánmi atď.) dej naberie spád a napätie, ktoré čitateľa má potenciál pohltiť a výhodou je tiež, že jednotlivé kapitolky sú pomerne krátke, takže kniha sa číta ľahko. Oddychový kúsok (skôr) pre young adult.
Kurwapitcha dobré čítanie. Nečakane zábavné s humorom ostrým ako lakte Gizky Oňovej a situáciami preexponovanými miestami až za hranicu absurdna, avšak stále v miere uveriteľnosti. Výborná kniha na odreagovanie, srší z nej človečina.
PPPetra ako youtubera alebo kreatívneho vlogera a tvorcu mám nasledovaného, jeho humor mi imponuje, jeho tvorba ma baví. Ku knihe som však pristupoval trochu opatrne, s istým rešpektom a miernymi obavami, predsa len je niečo iné napísať scenár a niečo iné knihu. S úľavou musím konštatovať, že obavy z nezáživnosti či "klišé-idnosti" sa vonkoncom nenaplnili, práve naopak, ide o plnotučnú, výživnú zbierku príhod a zážitkov pretkaných humorom petrovi tak vlastným, ktorá sa číta jedným dychom a baví od začiatku až do konca.
Úvod a stred knihy najviac pripomína starého Kinga - postupne sa rozvíjajúce (zdanlivo nesúvisiace) linky, ktoré sa zhruba od polovice začnú zlievať do jednej, to je jedna z vecí, ktoré som na Kingovi mal vždy rád. Zároveň zhruba v polovici, - SPOILER - v časti "Útek" - KONIEC SPOILERU - sa dej začína dramaticky zrýchľovať a práve táto pasáž sa mi páčila najviac, pričom spolu s udalosťami v DuPray ide podľa môjho názoru o predčasný vrchol knihy. Záver ako taký (udalosti v inštitúcii) už nedosahuje takú intenzitu a napätie a je skôr len zrejmým vyústením predchádzajúcich udalostí. Celkovo je to lepšie ako Spiace krásavice a porovnateľne dobré ako Outsider.
S radosťou musím konštatovať, že sa mi tento výlet do alternatívnej minulosti podarilo bezpečne absolvovať, ba čo viac, odnášam si z neho dojem viac než pozitívny, podkutý zvláštnou fascináciou zobrazovanej látky a zároveň zážitok z príbehu tak ľudského, až som mal v závere z neho zimomriavky. Páčil sa mi zvolený spôsob podania príbehu (bez ďalších spoilerov), ktorý je aj napriek svojej odlišnosti (prvá časť viac dynamická s prvkami fantastiky, druhá časť skôr dôraz na ľudskú stránku) kompaktný a smeruje k nevyhnutnému a nervydrásajúcemu záveru.
Nedá mi hodnotiť menej ako 4*, hoci je knižka v porovnaní s filmom, ktorý sa ňou inšpiroval menej zážitkovo intenzívna a v podstate obsahuje viac postáv, doplňujúce dejové linky a rozdielne vyvrcholenie, príbeh Hugha Glassa je napísaný tak, že čitateľa udrží v napätí a zvedavosti ako to celé napokon dopadne. Navyše, vzhľadom na pomerne krátky rozsah a väčšinou opisné časti (bez dialógov) sa kniha ľahko číta a vie priblížiť atmosféru amerického stredozápadu 19. storočia. Ide o "ľahký oddych" od náročnejších literárnych kúskov, ktorý je pre čitateľa skôr odreagovaním než nejakým myšlienkovým "zaťažením".
Úskok v úskoku v úskoku. Taký je tretí diel Duny, pohľad niekoľkých hlavných predstaviteľov, z ktorých každý sleduje svoje vlastné záujmy a zámery, pričom príbeh je tradične pretkaný filozofickými úvahami, metaforami a cudzími (alebo cudzo pôsobiacimi) výrazmi. Nie je to ľahké čítanie, ale kto vydrží až do konca, nemal by byť sklamaný. Osobne by som preferoval skôr dôraz na príbeh alebo dej ako taký než nábožensko-filozofický, abstraktný obsah okolo neho, avšak na druhej strane, bez toho by asi Duna nebola tým čím je.
Veda popularizovaná širokej laickej verejnosti a podaná aj zábavným a vtipným spôsobom. Fyziku, chémiu ani matematiku som nikdy zvlášť neobľuboval, ak by bolo učivo vysvetľované týmto spôsobom, možno by som si k týmto predmetom vytvoril lepší vzťah, každopádne aj v knižke sú miesta, ktoré sa chápu ľahšie a tiež také, ktoré sa predstavujú zložitejšie, no aj napriek tomu štýl prezentácie je podaný spôsobom, že čitateľa neodradí. Palec hore aj za originálne napísaný záver - zoznam literatúry.
Kniha ma (nečakane) chytila od samého začiatku a držala (bavila) až do konca. Podľa názvu som očakával viacmenej len výpočet a opis nevšedných prípadov úmrtí, no dostalo sa mi veľmi prirodzene pôsobiaceho, ľudského, smutného, miestami morbídneho, miestami aj vtipného náhľadu do života autora - lekára mŕtvych, a to od jeho detského / teenagerského nadšenia pre medicínu až po vrchol jeho kariéry, vrátane opisu jeho súkromného života a okrem toho teda aj toho vyššie zmieňovaného opisu nevšedných prípadov úmrtí. Kniha je však písaná viac beletristicky než faktograficky, a aj to je dôvod prečo pôsobí tak prirodzene a číta sa aj napriek ťažšej téme tak ľahko.
Ideálne čítanie na dovolenku, jednotlivé epizódy zo života odsýpajú v zmesi reálna a zasnenosti až surreálna, pričom ide o mix pomerne tematicky a kvalitatívne vybalansovaný. Autorov štýl sa mi páči, vrátane častej otvorenosti, resp. neuzavretosti príbehov ako aj istej mysterióznosti, ktorou sú jeho poviedky presiaknuté.
Do tretice všetko dobré a snáď nie trikrát a dosť, minimálne potrebujeme pokračovanie príbehovej línie Ondrej / Shin ! Aj keď sa autor pomerne podrobne vypísal v prvých dvoch dieloch, pokračovanie s Kórejcami má prekvapivo stále čo ponúknuť v novej príbehovej štruktúre sledujúcej incomingovú cestu po Európe a záverečný retrospektívny návrat do Nórska je príjemným osviežením. Opäť raz ide o ľahké a vtipné čítanie, ktoré baví od začiatku do konca, vulgarizmy mi nevadia, skôr by som ubral na politických narážkach, ktoré sú síce vtipné ale časom sa stávajú zastaranými a neaktuálnymi. Inak niet čo vytknúť.
Zábavné, vtipné, objavné a kreatívne ako prvý diel, len už o niečo menej šokujúce a prekvapivé, keďže čitateľ približne vie čo očakávať. Nič to však neuberá umnosti a puncu autorovho rukopisu. Pokojne by som si dal aj tretí diel ak by niekedy bol býval chcel byť napísaný a vydaný :)
Kniha skôr pre začiatočníkov v uvedenom žánri. Pre čitateľa, ktorý má v danej oblasti už čo to načítané neponúkne v zásade nič nové, skôr pomôže osviežiť a zopakovať nosné princípy, avšak oceňujem prehľadné spracovanie ako aj ľahké a zrozumiteľné podanie základných ideí, ku ktorým je možné sa opakovane vracať.
Pohladenie na duši. Po celý čas sa mi pred očami premietali výjavy ako z animovaných filmov v štýle Pieseň mora, Brendan a tajomstvo Kellsu alebo Vlkochodci. Presne taký štýl by tomuto príbehu pristal aj vo "filmovej" podobe.