MichalPuchovsky komentáře u knih
Červenákov aktuálny opus som si užil maximálne a radím ho k jeho najlepším knihám. Svižne napísaná akčná jazda, ktorá sa číta s ľahkosťou, za ktorou stoja hodiny poctivej práce s priam akademickou dôslednosťou. Hradba Západu predstavuje ďalší príklad toho, prečo sa Juraj Červenák považuje za slovenskú spisovateľskú špičku.
Vrnel som spokojnosťou pri čítaní Lesu Prízrakov. Remeselne veľmi umne napísaný detektívno-historický román, ktorý sa číta jedným dychom. Oceňujem aj to, že sme sa konečne dozvedeli niečo Steinovi, vďaka čomu prestal byť v mojich očiach anonymným a miestami už nudným drsňákom.
Veľká spokojnosť. Akcia, intrigy, pokojné tempo. Žamboch v "Na ostří čepele" priam majstrovsky pracuje s atmosférou, ktorú pomaly, ale iste buduje stránku po stránke. Vďaka tomu má čitateľ priestor si vytvoriť vzťah k postavám, obľúbiť si ich a tŕpnuť nad ich osudmi. Teším sa na ďalšie romány z vegašského cyklu.
Skrátka bomba, kde akcia strieda akciu, krv strieka na všetky strany a nepriatelia ako z čias akčných filmov 80.rokov umierajú ako muchy v daždi. Kniha je právom kult.
Žamboch s Koniášom do českej fantastiky priniesol postavu, ktorá v sebe mieša dedičstvo temných hrdinov drsnej americkej detektívky a lá Raymond Chandler a howardovskej akčnej sword'n'sorcery fantasy. Ja som z knihy nadšený a už sa chystám na ďalšie koniášovské romány a príbehy o Baklym. Buďte ako Mišo a aj vy sa nadchnite pre Žambocha. Je špica.
Akčná jednohubka s prekvapivo temným podtónom. Ako religionista oceňujem poctivé vykreslenie protiprotestanských nálad a skrytý apel na toleranciu. A gratulujem Červenákovi k zorientovaniu sa v džungli protestantských cirkvičiek.
Kresťanstvo existuje približne dvetisíc rokov. Niekde jeho vplyv viditeľne klesá (západná Európa, Česká republika), inde si stále drží svoje pozície (Slovensko, Poľsko). To ale nič nemení na tom, že základy európskej filozofie stoja na kresťanských myšlienkach až do dnešných dní. Kniha Alana de Benoist „Být pohanem“ sa zamýšľa práve nad veľkým vplyvom kresťanstva na západnú spoločnosť, ktorý stavia do kontrastu s predkresťanskou európskou filozofiou a náboženstvom. Benoistovi sa darí podmanivo nahliadnuť pod rúško myslenia západného sveta a provokatívne poukázať na jeho problematické miesta.
Veľmi príjemné prekvapenie. Kniha sa čítala prakticky sama. Tetovaný stojí na prepracovaných postavách, ktoré autor vykreslil do hĺbky aj s ich minulosťou, motiváciami a životnými plánmi. Fantasy stredoveký svet je trocha generický, útoky démonov pôsobia mierne samoúčelne, ale to je jediné mínus.
Hodina Draka predstavuje do dnešných dní vzor dobre napísaného hrdinského akčného fantasy. Texasan bol v dobe tvorby románu už natoľko skúsený autor, že v knihe nie je ani slovo navyše a príbeh dobre odsýpa. Námet "kráľovstvo ukradnutého zlým mágom" si americký autor odskúšal už predtým v poviedke Šarlátová citadela, ale až v prípade Hodiny Draka ho doviedol do dokonalosti. Ak máte radi epickú akčnú fantasy, tak vám s vysokou pravdepodobnosťou sadne aj jediný conanovský román od Howarda.
Práve Hodina Draka sa stala moju vstupenkou do sveta Conana a akčnej fantastike vo všeobecnosti. Kúpil som si ju v roku 2010 na výlete v Prahe v jednom zapadnutom antikvariáte. Akási mágia ma priviedla k ožužlanému prvému českému vydaniu románu za pár korún. Po návrate do Bratislavy som sa do knihy pustil a zvyšok je história. Dodnes mám Hodinu Draka vystavenú v knižnici na čestnom mieste.
Magor a jeho doba ponúkajú mimoriadne plastický obraz éry, kedy mať odlišný názor na umenie mohlo aj v praxi viesť k vyradeniu na absolútny okraj spoločnosti. Aj keď sa sám autor miestami nevyhne sklonom k vytváraniu kultu Magora a zvýrazňovania jeho protikomunistickej činnosti ako niečoho dejinotvorného (čo ja neviem posúdiť, lebo nie som historik), tak čitateľovi ponúka komplexný obraz Magora a vďaka tomu možnosť si vytvoriť vlastný názor na tak nejednoznačného človeka ako bol Ivan Martin Jirous. Bol geniálnym básnikom, očarujúcim intelektuálom, nešťastným človekom neschopným rozprávať o emóciách, či všetkým dohromady v jednu chvíľu?
Viac než dobrá kniha. Dokonale vtiahne čitateľa do svojej historickej doby. A ako každá červenákovina sa číta jedna radosť. Drobná výhrada - detektívna zápletka na mňa pôsobila mierne upozadene oproti akcii či popisom hradu Sitno.
Keď sa pozriem do spätného zrkadla svojej pamäte, tak so Zákonem genu som si užil mnoho pekných literárnych chvíľ. Každý fanúšik fantastiky si v nej nájde to svoje, aj keď asi najviac poteší scifistov. Mimoriadne chvályhodný je hlavne zámer si uctiť zbierkou dielo jedného nadaného biológa z Brna. Podobne ako v prípade slovenského poviedkového zborníka Iná Nežná považujem vydávanie tribute zbierok k jednej z ciest, ako môže fantastika osloviť širšie publikum a ukázať jej svoje krásy.
Duna je nepochybne originálnym sci-fi, ktoré ovplyvnilo generácie spisovateľov od Jodorowského až po Jordana. Z dnešnej perspektívy sa ale rozbieha možno až príliš pomaly, navyše je plná zbytočných vnútorných monológov a pateticko-melodramatických dialógov. Našťastie kvalita knihy prudko stúpa po prvej tretine. Zaujímavý mix mystiky, sci-fi, ekológie, sociológie a religionistiky.
Príjemné prekvapenie. Kotleta si napísal svoj Blade Runner bez toho, aby poprel samého seba ako autora. Vtipné, trefné v spoločenskej kritike a prudko čitateľné.
PS Chcem Underground ako počítačovú hru!
Stále rovnako kvalitný akčný nájeb ako dva diely predtým. Kotleta je majster oddychových kníh pre milovníkov drsného humoru a rúbania sa hlava-nehlava.
Veľmi ma bavil spôsob, akým Kotleta posplietal apokalypsu ako z Biblie (či presnejšie Ázie) s kulhánkovskou akciou. Iné ako poviedky, ale rovnako výživné.
Conanove dobrodružstvá ani časom nestratili nič zo svojej mágie a ich prečítaním človek viac precíti korene fantastiky. Ja sa k Cimmeranovi vraciam veľmi rád a patrí k mojím najobľúbenejším knižných hrdinom. Conana do každej rodiny!
Ve Stínu Magie považujem za jednu za najlepších zbierok poviedok, ktorú som v živote čítal, s priam exportnou kvalitou. Srší originalitou, energiou a zaprdenosť je pre ňu cudzí koncept. Tu a tam je možno až príliš poplatná drsnosti doby a lá Hry o Tróny, ale to je skôr vec vkusu čitateľa. Odporúčam skúsenému žánrovému čitateľovi ale aj nováčikom či zvedavcom, pretože vďaka svojej pestrosti predstavuje zborník vynikajúci úvod do súčasnej českej fantasy.
Prvý diel Kulhánkovej tetralógie ide v šľapajách Vládcov Strachu a Cesty Krve. Akcia, divné dejová zvraty, krv, céckovosť až po strop. Dokonca aj protagonista Času Mrtvých Patejl akoby z oka vypadol predchádzajúcim autorovým hlavným hrdinom. Zo začiatku ma kniha veľmi chytila a nevedel som ju pustiť z ruky. Avšak v strede (časť v USA) ma začala pri dlhých popisoch akčných scén nudiť. Všade bum-bum-bum, ale dej sa hýbal dopredu ako retardovaný mravec. Avšak (SPOILER) teleportácia do inej časovej reality dodala knihe gule a stal sa z nej pravý úlet.
Aj preto sa moje hodnotenie zastavilo len tesne nad absolutóriom.