mirkoczentovic komentáře u knih
Plne splnila očakávania, hoci na niektorých miestach je možno trošku neprehľadná.
Rovnako ako Pasca nádherne atmosferické (mimoriadne silný úvod) a psychologické dielko. Bohužiaľ, zopár logických dier v deji - najmä ohľadne záveru - mi nedovolí ísť na plný počet.
Vynikajúca takpovediac biografická oddychovka z šachového prostredia na motívy skutočnej udalosti s prepracovanou psychológiou hlavnej postavy.
"Šach je ako život. Zaútočiť môžete, len ak vám súper vtisol do ruky zbrane."
Pri danom rozsahu knihy samozrejme nemožno očakávať žiadne zázraky a už vonkoncom nie akési vyčerpávajúce pojednávanie o Paríž - Roubaix, čítanie vám zaberie nanajvýš 1,5 dňa ale i napriek tomu ma táto pomerne útla publikácia pomerne milo prekvapila.
Pri slušnom pomere množstvo informácií/hrúbka knihy asi najviac zaujmú pasáže o kurióznych ročníkoch a kultových miestach trate tejto legendárnej klasiky (Arenberský lesík, velodróm v Roubaix či sprchy), z týchto stránok priam dýcha atmosféra pretekov.
Ak o Pekle severu veľa neviete a chcete to napraviť, nie je táto kniha zlou voľbou. Celkom by ma zaujímalo aj porovnanie s podobným dielom od S. Lageta z roku 2011, ktoré ale v našich končinách nevyšlo.
Od čias, keď sa hralo ešte pod holým nebom, s loptičkou a ľad sa občas pred zápasom úplne roztopil, až po nový nablýskaný štadión.
Podrobná história Slovana (a z veľkej časti aj hokeja v Bratislave) je v knihe popísaná veľmi detailne, zároveň sa však dielo dobre číta. Vyzdvihnúť musím aj grafické spracovanie a množstvo informácií nielen o výsledkoch a výkonoch Slovana, ale aj o ľuďoch, ktorí tento klub počas 90 rokov tvorili od hráčov, cez trénerov až po kustódov. Kniha sa tiež venuje tomu, ako sa zo Slovana stal pojem, ktorí spája i rozdeľuje.
Jediné, čo v publikácii možno trochu chýba je aspoň pár slov o histórii klubového loga či dresov - oboje totiž dotvára identitu každého správneho športového tímu.
Netuším, prečo kupovať niečo, čo pozostáva len z receptov voľne uverejnených na webe, kniha nemá absolútne žiadnu pridanú hodnotu, keďže všetok jej obsah pochádza z Varecha.sk. Áno, recepty napr. z televíznych relácií bežne vychádzajú aj knižne, no trebárs Jaroslav Židek pri vydaní svojho Nebíčka v papuľke pridal do každej epizódy jeden bonusový recept, ktorý v TV neodznel.
Jednu hviezdičku strhávam aj za nevhodnú väzbu, ktorá spôsobuje, že voľne položená kniha (napríklad na stole) sa samovoľne zatvára, čo je u kuchárskych kníh skôr nežiaduce.
Osobne veľmi neobľubujem knihy, ktoré sa snažia o spracovanie profilov množstva športovcov (slovo hráčov môžete pokojne vymeniť za "klubov", "trénerov" či trebárs "rozhodcov"). Obvykle mám totiž pocit, že autor v nich len kĺže po povrchu a nepreberné množstvo informácií ponecháva nepovšimnuté.
Knihu som dostal ako darček, spočiatku som na ňu pozeral s istou nedôverou, ale napokon som bol milo prekvapený. Pavlis zvládol podať svedectvo nielen o samotných hráčoch, ale aj o dobe, v ktorej hrali. Trochu som sa obával, že profily "mladšej" generácie (Poborský, Koller, Lafata...) ma budú baviť menej, keďže títo hráči sú mi známejší než trebárs Bílek, Panenka či Fiala ale nestalo sa.
Publikáciu by som odporučil každému, kto sa zaujíma o tuzemský futbal, aj keď o čosi zaujímavejšia bude zrejme pre tých trochu neskôr narodených, keďže pamätníci éry Popluhára a Masopusta zrejme majú značnú časť predkladaných faktov "v malíčku".
Keď dlhovlasý Američan v roku 1992 po prvý raz a naposledy ovládol Wimbledon, Steffi Grafová neprišla na slávnu Večeru šampiónov, okrem iného kvôli tomu, že s ním nechcela ísť na tanečný parket - a dnes sú z nich manželia.
Život Andreho Agassiho je plný podobných zvratov o 180 stupňov, rovnako ako aj celá kniha. Pre mňa z viacerých dôvodov výnimočná. Prvé dielo, ktorú som prečítal v anglickom origináli - a dosiaľ jediné (povzdych). A predovšetkým moja prvá športová autobiografia, ktorá podnietila môj záujem o ďalšie knihy z rovnakého súdka. Preto má v mojej knižnici čestné miesto podobne ako viaceré beletristické skvosty.
Jarunková ma zaujala už Tulákom, ktorého som v rodinnej knižnici objavil pomerne skoro. K Hrdinskému zápisníku som sa dostal až s odstupom času a vôbec ma nesklamal - práve naopak. K pre mňa už známemu veľmi príjemnému rozprávačskému štýlu pridala autorka aj láskavý humor (ten celkom nechýba ani v Tulákovi, predsa len je to však dielo trochu vážnejšieho razenia než HZ).
Každému, kto chce začať s Jarunkovou najprv odporúčam toto dielo a až neskôr prejsť k trochu náročnejším (Tulák, Jediná...).
Fyzika nikdy nepatrila medzi moje obľúbené predmety (obzvlášť z elektriny sa mi vlasy ježili dupkom), napriek tomu sa mi kniha čítala prekvapivo dobre. Obzvlášť oceňujem autorovu schopnosť ilustrovať zdanlivo ťažkopádne a abstraktné koncepty na trefných a zrozumiteľných príkladoch.
Pozor, obsahuje spoilery:
Veľmi dlho som váhal medzi 4* a 5*, niekoľko drobných výhrad však zavážilo v neprospech plného počtu.
Hoci Schlink postavil román z rozhodujúcej časti na Michaelových myšlienkach a pocitoch, jedno mi ani po dôkladnom prečítaní jasné nebolo: Prečo sa Michael v rozhovore so sudcom ani slovom nezmienil o Hanne? Išiel za ním s pocitom, že musí zabrániť chybnému verdiktu, lenže rozhovor na pojednávanie nemá ani ten najmenší vplyv, keďže spolu preberajú školu a právnické skúšky. Prečo mu teda priniesol toľkú úľavu?
Graficky výborne spracovaná kniha o skvelom hokejistovi, ktorá by však na zanechanie hlbšieho dojmu predsa len potrebovala o čosi viac strán.
Hoci sa v názve knihy objavuje len jediný cyklista, nedajte sa zmiasť. Zďaleka nie je len o Armstrogovi, hoci ten zostáva hlavným protagonistom. V širšom kontexte totiž odkrýva krutú pravdu o profesionálnej cyklistike v časoch, keď bol doping využívaný takmer rovnako často ako obyčajné iontové nápoje.
Dobrý úmysel sa trocha míňa cieľu.
Na obale knihy sa totiž píše, že je vhodná pre úrovne B1/B2. S vhodnosťou pre úroveň B1 to podľa mňa nie je celkom pravda, pretože študent na úrovni B1 si len ťažko poradí s komplexnejšími obratmi ako minulý infinitív, konjunktív či subjektívna modalita, ktorými sa to hemží už na prvých stránkach.
Naopak, slovná zásoba či dĺžka viet sú primerané.
Kniha je teda z hľadiska náročnej gramatiky vhodná skôr pre úroveň B2, kde však už je namieste otázka, či v nemčine radšej neskúsiť klasiku, ktorá sa už na zjednodušovanie nehrá.
Poteší kvalita CD nahrávky, ako i fakt, že nejde o zrkadlovú (dvojjazyčnú) knihu.
Môj prvý Nesbo - a určite nie posledný.
Úvodná kapitola (a mnohé ďalšie) fantasticky atmosférická. Po zhruba 250 stranách (v polovici) ma kniha trochu prestala baviť, pretože som bol presvedčený, že poznám identitu vraha (a napokon som sa nemýlil). Zahmlenie zápletky po zhruba 50 stranách bolo fajn a vrátilo mi chuť na čítanie, na záverečných cca. 100 stranách však Nesbo predviedol toľko piruet na malom priestore, že sa mi z nich zatočila hlava príliš ma nenadchlo ani "veľkolepé" akčné finále. Škoda, pretože ak si túto porciu odmyslím, išlo by určite o nadpriemer.
Úchylná kniha o úchylovi. Som typ čitateľa, ktorý nepotrebuje mať všetko naturalisticky popísané a v tejto knihe sa to podobnými scénami (niekedy subtílnejšími, inokedy explicitnejšími) priam hemží. A dvadsiata nechutnosť v poradí už ani nedesí, ani nešokuje, iba nudí. Časté prelínanie s minulosťou ide takisto na nervy.
Trochu gýčová, miestami predvídateľná moralitka so solídne prepracovanou psychológiou postáv na zaujímavú tému.
Celkovo ale trochu lepšie než "V údolí líšok", hoci s čiastočne typovo podobnými hrdinami...
Zererov štýl je sám osebe nesporne vycibrený a vysoko hodnotný, na mňa však v tejto knihe prekvapivo príliš neúčinkuje.
Problém č. 1: Kniha už v názve púta zmienkou o Hochschornerovcoch, pričom má 272 strán. Treba podotknúť, že časť z nich tvoria obrázky a štatistické dáta. Rodine zlatých vodákov sa začína autor intenzívnejšie venovať až po päťdesiatej strane.
Problém č. 2: Zerer v diele opakovane strieda pasáže tvorené takpovediac čistou faktografiou s odsekmi písanými veľmi voľne, až beletristicky. Často až príliš odbieha od témy, akoby sám neveľmi úspešne riešil dilemu, kto alebo čo má byť stredobodom knihy. Hochschornerovci? História vodáctva či nebodaj vodného slalomu na Slovensku? Rozprávanie o Karloveskej zátoke so všetkými jej slávnymi, dôležitými, ale i celkom epizódnymi postavami, ktoré niečo povedia len znalcovi?
Z môjho pohľadu sa nič podstatné oproti prvému dielu nezmenilo. Škoda…
Kým Jean-Baptiste Grenouille je génius, šialenec a čudák zároveň, Jonathan Noel je "len" čudák.
Príjemne napísané, príjemne bizarné (miestami až príliš), ale kvôli absencii údernejšej pointy nezanechá hlbší dojem.