Miro.slav komentáře u knih

„Vlčí přilba“ nás zavedie mimo Dračiu ríšu, až za samotný Prímorský Irillian. Hlavnou postavou je vládca Penacles a mág v jednej osobe, Gryf, no veľmi zdatne mu sekunduje dračí vojvoda Morgis. Aramitská ríša je vykreslená zaujímavo, poteší pohľad na hierarchiu vlčích nájazdníkov a budeme mať možnosť stretnúť sa aj so samotným Ničiteľom. Okrem Aramitskej ríše sa však dozvieme aj o mystických Snových zemiach. Tretia kniha DragonRealmu síce pôsobí zo začiatku dosť samoúčelne, no v neskorších častiach sa ukáže, že Gryfove skutky budú mať ešte ďalekosiahlu dohru. Prečítané dvakrát. Odporúčam.

16.10.2017

Pri druhom príbehu sa často stáva, že sa dej zvykne pokaziť. Tu sa to našťastie nestalo. V prvej knihe zahynulo pár dračích kráľov, no stále ich zostáva dosť. Teraz budeme svedkami toho, ako sa Cabe bude musieť vydať do mrazivých Severných planín, kde chystá Ľadový drak apokalypsu pre celú Dračiu ríšu. Z celej série je táto časť asi najlepšia – možno to je tým, že dej je situovaný do ľadu a snehu, vystupujú tu obrovské neforemné krtoidné monštrá, ktoré vysávajú život zo všetkého živého a stretneme sa aj so samotným Ľadovým drakom (Knaak sa s jeho vlastnosťami vcelku dobre vyhral). Odporúčam (prečítané dvakrát s odstupom pár rokov).

16.10.2017

Niekto Richarda Knaaka zatracuje, niekto zase obdivuje. Nemám od neho veľa načítaného,tak nemôžem posúdiť. Môžem však posúdiť jeho DragonRealm. Myslím si, že kniha „Ohnivý drak“ je veľmi podceňovaná. Už v tomto prvom príbehu autor ukazuje, že vie čitateľa zaujať. Knaak tu múti vody dračích ríší, prihadzuje k tomu mimozemsky vyzerajúcich avianov, k tomu chrstne trochu quelskej tajomnosti a v ďalších dieloch primieša ešte iné suroviny. Zatiaľ mu z toho vznikol celkom obstojný dračí koktejl. Osobne odporúčam (prvý diel som čítal dvakrát s odstupom asi piatich rokov).

16.10.2017

Lovecraft nie je iba majstrom hororu, a vlastne aj sci-fi a fantasy, pretože veľmi umne prepája tieto žánre. Je aj majstrom detektívky - konkrétne vyšetrovania podivného správania sa Ch. D. Warda. Príbeh nás zavedie nielen do tajov alchýmie a temnej mágie, ale aj do spletitého podzemia pod Wardovým-Curwenovým sídlom. Odporúčam.

16.10.2017

Röhr aj tu ukázal, že vie čitateľa zaujať a vie demonštrovať problematiku dobre zvolenou metódou. Kniha nie je vyčerpávajúcou snahou vysvetliť danú diagnózu, ale skôr akýmsi impulzom k tomu, pochopiť o čom tento konkrétny syndróm je. Aplikácia diagnostiky na rozprávkový príbeh robí z toho diela zaujímavé čítanie. Odporúčam.

2 15.10.2017

Edíciu "Spektrum" mám veľmi rád. Nie všetky knihy stoja za prečítanie, ale táto áno. Heinz-Peter Röhr opäť boduje. Pôvodne som mal o narcizme skreslené predstavy, až kým som si neprečítal danú publikáciu. Nie je ťažkopádna, ani suchopárna. Naopak. Röhr cez demonštráciu a využívaním symbolov a obrazov z rozprávok veľmi prirodzene predstavuje čo to narcizmus je, čím je špecifická táto porucha a (pre mňa asi najzaujímavejšie) ako súvisí táto diagnóza s prežívaním osamelosti a opustenosti. Syndróm železnej pece bol vynikajúci!

2 15.10.2017

Knihy od Heinz-Peter Röhra mám veľmi rád. Dobre sa čítajú. Človek sa s niektorými vecami dokonca vie aj stotožniť. Často sa stane, že zistíte, že možno máte pár menších porúch, ale to nevadí. Nikto nie je dokonalý. Daná kniha je vynikajúcim dielom, ktoré nám ukazuje, ako je možné sa dostať z rôznych našich fóbií, úzkostí či ako prekonať osamelosť. Najviac sa mi páčilo, a to si doteraz pamätám, ako autor pôsobivo načrtol Jungovu štruktúru archetypovo-symbolického poznávania a kolektívneho nevedomia, a tým ju živo priblížil čitateľovi.

4 14.10.2017

Zaujímavá psychologická publikácia venujúca sa čoraz virálnejšiemu a akútnejšiemu problému, ktorým je ľudská osamelosť, izolácia, samota či separácia - tu autorka zvolila termín "opustenosť". Nech to nazveme akokoľvek, asi každý tuší, o čo ide. O pocit neukotvenosti, nestability, utrpenia, úzkosti a pocit toho, že sa na svete nachádzame sami. Autorka vychádza z psychologického postoja, ktorý kladie opustenosť už do vzťahu dieťa-matka. Opustenosť potom prerastá do individualizmu, egoizmu ba až narcizmu (a práve na tom stojí naša západná civilizácia), no nakoniec dochádza až k sebaodcudzeniu. K. Asper však vidí isté možnosti, ako prefransformovať danú skúsenosť a (možno) z nej vytvoriť niečo pozitívne. Kniha môže pôsobiť ťažko, ba až odradzujúco, no kto má chuť sa venovať takýmto spirituálno-filozofickým témam, nech siahne aj po tejto psychologickej publikácii (aspoň si vytvoríte obraz, ako vníma ľudskú opustenosť táto veda, resp. jeden z jej smerov).

2 14.10.2017

Dôvodov prečo nesiahnuť po tejto knihe je mnoho. Po prvé je to biografia, teda nuda, to radšej siahnite po primárnej literatúre daného autora. Po druhé, je to biografia venujúca sa Arthurovi Schopenhauerovi, známemu mizogýnovi, mizantropovi, pesimistovi a kritikovi všetkého a všetkých. Po tretie, okrem života Arthura Schopenhauera je veľká časť biografie zameraná skôr na jeho myšlienky a názory, a koho už len zaujíma to, o čom myslel nejaký dedo v 19. storočí.

Ale... Dôvodov prečo prečítať túto knihu je oveľa viac. Ide o asi jedinú syntetickú prácu v slovenskom a českom jazyku, ktorá sa venuje tomuto filozofickému velikánovi a zakladateľovi voluntarizmu. Nájdete tu faktografické údaje o Schopenhauerovom živote, jeho zvykoch, postojoch, pričom to všetko malo vplyv na jeho filozofické myslenie. Ak vás odrádza prelúskať objemné zväzky jeho "Sveta ako vôle a predstavy I. a II.", pričom by ste chceli mať aspoň akú-takú šajnu o tom, čomu sa venoval, siahnite po tejto publikácii. No ak ste sa už odvážili do vôd schopenhauerovho myslenia, možno vám táto kniha pomôže si niektoré veci ujasniť, prípadne vám ukáže, ako to sám majster asi myslel.

A dosť! Dôvodom „za“ aj „proti“ sa dá nájsť veľmi veľa. Ak chcete, prečítajte si. Určite tým nič nepokazíte. Odporúčam.

14.10.2017

Mnohé súčasné sci-fi filmy či knihy postulujú akúsi lepšiu, prípadne pseudo-utopistickú spoločnosť. Počiatky je možné nájsť už u Platóna, no tým utopistické a reformačné snahy nekončia. Nasleduje práve Thomas More, či Morus, a jeho slávna „Utopia“. Či už chcete zistiť viac o vývine utopizmu cez Platóna až k počiatkom utopistického socializmu, či ak len chcete zistiť, o čom ten krátky spis je, neváhajte. Možno je toto dielo písané na dnešnú dobu ťažkopádne, no uznajte, že išlo, a stále ide, o filozoficko-vedeckú prácu (a rozhodne je oveľa viac čitateľná než mnohé dnešné filozoficko-vedecké spisy). Z môjho pohľadu, neváhajte a siahnite po tomto titule. Odporúčam.

2 14.10.2017

Hoci je Francis Bacon známy skôr svojou induktívnou metódou skúmania, dotkol sa vo svojich myšlienkach aj ideí utopizmu. Pred nami tak stojí v istom zmysle sci-fi podaný svet, ktorý sa nachádza na ostrove Atlantis (Bacon zvolil tento názov schválne, pretože chcel predstaviť ideál dokonalej, a nedostižnej, spoločnosti). Bacon sa snaží odvodiť ideálnu spoločnosť od vedeckého poznania. V istom zmysle bolo celkom zaujímavé čítať o vedeckých snahách tzv. Šalamúnovho chrámu. Rozhodne táto knižka stojí za prečítanie - človek tak možno lepšie pochopí všetkým tým snahám o reformu spoločnosti, na ktorú apeloval už Platón.

2 14.10.2017

Vedel som, že štúrovci obdivovali slovanské korene a že presadzovali slovanskú vzájomnosť. No netušil som, že Hurban je autorom takéhoto vynikajúceho diela. Perfektné! Takže počiatky dnešných snáh o písanie slovanskej fantasy môžeme vlastne hľadať už v štúrovskom romantizme. Odporúčam všetkým, no hlavne tým, ktorí sa túžia dozvedieť viac o svojich slovanských predkoch.

4 14.10.2017

Okrem rôznych vedeckých prác, ktoré sa venujú náboženstvu starých Slovanov sa dá k tejto problematike pristupovať aj kreatívnym a beletristickým spôsobom - to je štýl aj danej knihy. Preto by mal čitateľ chápať napísanému textu v intenciách toho, že Ivan Hudec sa snaží rekonštruovať a domýšľať rôzne útržky zachované z toho, čo sa zvykne nazývať slovanskou mytológiou. Máme tak pred sebou slovanskú fantasy, ktorá vznikla viac než desať rokov predtým, ako sa jej začal úspešne venovať Juraj Červenák.

Vynikajúce dielko, ktoré sa venuje dosť dlho prehliadanej téme. Chválim autorov za perfektný prístup k problematike. Čitateľ sa dozvie o rôznych božstvách, ktoré mali buď celoslovanskú pôsobnosť (alebo sa to o nich tvrdí), ale aj o lokálnych božstvách, ktoré sa viazali skôr na konkrétne územie (hlavne severozápadní Slovania). Autori v texte odkazujú na iné práce a pramene (čitateľ tak má možnosť si vlastnou cestou zistiť viac o tom, ktorom božstve). Kniha je okrem toho doplnená o veľké množstvo perokresieb, fotiek, nákresov a pod. Odporúčam.

8 13.10.2017

Publikácia je celkom dobrým úvodom do problematiky slovanskej mytológie, k dochovaným povestiam či archeologickým náleziskám, viažúcim sa k slovanskému duchovnu. Čo mi na danej knihe vadí, je to, že sa až nenormálne venuje povestiam o Libuši, Přemyslovi a Prahe. Okrem toho mi tu chýba uvádzanie odkazov na diela a pramene, z ktorých autori čerpali. Inak je to vydarená a podarená kniha, ktorá mohla byť rozsahovo aj objemnejšia (pretože autori nedali priestor celému diapazónu reálií, ktoré so slovanskou mytológiou, duchovnom a náboženstvom súvisia).

5 13.10.2017

Zo začiatku dosť náročné na to, dostať sa do deja. Erikson to poňal nie ako klasickú fantasy, možno preto to veľa ľudí odradí. Po vydržaní asi prvých sto stránok (a po zistení kto je kto a spoznaní postáv) ma však čakala parádna jazda. Eriksonov svet je iný, no predsa len je to miesto intríg, mocenských bojov, zrady, odvahy a cti. Momentálne si dávam od Malazkej knihy padlých prestávku, ale to len preto, aby som po nej mohol siahnuť v kľude a s dostatkom času na čítanie. Rozhodne chcem byť súčasťou tohto sveta.

Jedna hviezdička za odvahu venovať sa téme nachádzajúcej sa na dosť tenkom ľade. Od knihy som čakal trochu hlbší ponor do problematiky. Zaujímavé boli časti venujúce sa rómskej histórii, zvykom a stratégiám prežitia. Autor by sa mohol k danej téme opäť vrátiť a spracovať ju hlbšie a komplexnejšie.

13.10.2017

Pri čítaní anotácie k tejto knihe som sa musel pousmiat (Cthulhu ako groteskne božstvo mi naozaj nepríde ako popis vhodný mimozemského božstva Lovecraftovho ranku). Inak je kniha nádhernou poctou otcovi vesmírneho hororu. Výber poviedok je vcelku zvolený vhodne (škoda, že sa sem nezmestila aspoň jedna malá poviedka z Lovecraftovho snového cyklu). "Outsider", "Volanie Cthulhu", "Pickmanov model" alebo "Farba z kozmu", to všetko sú kľúčové diela Lovecraftovej tvorby. Odporúčam všetkým.

13.10.2017

Lovecraft je naozaj diabolsky vynikajúci autor! Škoda, že mu nebolo dopriate dožiť sa dlhšieho veku. Avšak odkaz, ktorý zanechal, ho robí nadčasovým (a možno aj nesmrteľným). Ďakujem za trojicu príbehov, ktoré sa nachádzajú aj v tomto výbere. Ktoré tri príbehy mám na mysli? Určite uhádnete aj sami: „Stín nad Innsmouthem“, „Stín z hlubin času“ a poeovská výprava „V horách šílenství“!

1. Innsmouth je rozhodne m(i)estom, kam by mohli cestovať seniorské či školské autobusy na zájazdy. Zážitok by bol určite zabezpečený a dokonca aj nejaká tá super fotka. Len či by prežili stretnutie s členmi ezoterického rádu Dagona a zlobu z temných hlbín mora.
2. Už Nietzche varoval pred prílišnou introspekciou a spoznávaním hĺbky svojej mysle. Doplatil na ňu hlavne Nathaniel W. Peaslee, hlavný hrdina, na ktorého dopadol tieň z času. A my tak máme možnosť putovať spolu s ním do hĺbok minulosti a spoznať desivé tajomstvá vzniku života na Zemi (dnes by sa to dalo považovať za konšpiračné bludy. Lovecraft však dokázal z toho vytvoriť mrazivý príbeh).
3. No a nakoniec, výprava do hôr. Samotná výprava do hôr sa nemusí vždy vyplatiť. Svoje o tom zistila expedícia Miskatonickej univerzity pod vedením Williama Dyera. Ich zážitky máte možnosť sledovať až do tých najposlednejších momentov. Kam sa hrabe hororový film „Vec“ z r. 1982! (Osobne ten horor milujem). Lovecraft nám tu naservíroval doslova exkurz do prehistórie, keď na mieste dnešnej Antarktídy ešte nebola ľadová pustina, ale rozvíjala sa tu „mimo“zemská civilizácia. Execlentné! Odporúčam.

2 13.10.2017

Predposledný kúsok súborného Lovecraftovho diela. Okrem menej známych fragmentov tu nájdeme aj tri zásadné príbehy (a pre mňa asi najlepšie).

"Farba z kozmu" ukazuje ako sa postupne rozkladá Nahumova farma a všetko navôkol. A ten pocit, keď viete, že to svinstvo bude celé zatopené a rezervoár vody bude zásobovať obyvateľstvo pitnou vodou. Bŕŕŕ!

"Hrôza v Dunwichi" patrí medzi klasiku a nájdeme v nej všetko potrebné pre to, aby sa dala nazvať lovecraftovskou. Mne sa však páčil hlavne opis kopcov, lesov a podivných kamenných kruhov. Excelentné!

Najviac desu a skrytej fóbie však plynie z poviedky "Šepot v temnotách". Doslova si viem predstaviť tento príbeh ako predlohu pre mnohé epizódy Aktov X. Pustá krajina, hlboké lesy, tajomné zvesti o dávnej mimozemskej základni, prvé úmrtia, ... a dosť! Prečítajte si sami. Koniec príbehu vás dostane. Odporúčam.

3 13.10.2017