modranka komentáře u knih
Je to vlaste rozpravka pre *násť ročné. Vymyslená krajina, vymyslená monarchia, rozprávkový príbeh. S historickou romancou aké prinášajú súčasné autorky má už málo spoločné.
Táto kniha už nie je ten pravý text, na ktorý sme zvyknuté u Barbary Cartlandovej. Už to píše zrejme niekto iný. Veľmi v tom cítiť stratu royalistických myšlienok. Príbeh je skôr pretkaný sociálnymi myšlienkami 20. storočia, takých tých myšlienok, že všetko patrí všetkým.
Podľa anotácie by som povedala, že to bude zaujímavý príbeh, ale chyba lávky. Príbeh bol nudný a aj tá troška vzrušenia nebola v príbehu doriešená. Záver ako vytrhnutý z iného príbehu. Postava manžela bola mŕtvou literárnou postavou. Ak si príbeh prečítate, pochopíte.
V tejto časti sa už autorka odvážila siahnuť aj po intímnejších chvíľach hlavných hrdinov, rozvila život nemeckej rodiny a spoločenstvo jednej obce, ktorá sa menila na mestečko. Krutosť rytierov, ktorí si mysleli, že česť znamená "meč v pošve" ma zarazil. Hodne mi to pripomínala film "Vojna volov". Opäť sa raz ukázalo, že nečestný a krutý človek má vždy navrch. Ale neobávajte sa, zlo je potrestané. Kto však bude trestať a koho, to si musíte prečítať.
Ak by chcel niekto čítať historický román s romantickou zápletkou a happyendom, so stredovekým násilím: znásilňovanie dievčat a žien, nespravodlivosť pána, čestnosť rytiera, s trochou nemeckej histórie, ste na správnej adrese. Námet príbehu bol napínavý až do poslednej stránky, no neodporúčam čítať knihu pred spaním.
Literárny jazyk je tak jednoduchý, až bol skutočne miestami tak strohý, že to poškodilo ladnosť čítania. Ale možno je to chyba suchého prekladu. Ničmenej autorka sa hodne opierala o historickú dobu, čo príbeh iba okorenilo.
Ja čítam ďalej.
Napínavý príbeh až do poslednej stránky románu. K anotáciii nie je viac čo dodať, lebo by som vám prezradila dej.
Z mojej strany možno trochu tvrdé hodnotenie, ale tentokrát ma Linda Howardová poriadne sklamala. Vlastne som nevedela komu je kniha určená. Hodne mi to pripomínala sériu Jason Bourne od Roberta Ludluma. Celý príbeh bol vlastne o ničom. Lizette stále niekto naháňal, stále sledoval, ona unikala, pomaly aj pred sebou samou. Hlavná postava (Lizette) mi pripomínala osobu poskladanú z puzzle.
Knihu som dočítala so zaťatými zubami. Moja rada. Ak od knihy očakávate romantiku, dočkáte sa jej veľmi biedne, ak dobrodružstvo, toho je tam požehnane, ale len také únikové, nič dramatické. Ak očakávate nejaké tajomstvo, je to povrchné a plytké.
Sorry, madam Howard, ale tentokrát som sa vo vašej práci ani nepokúšala hľadať nelogické hlúposti.
Anotácia je postačujúca, záver je síce predvídateľný, ale roztomilý. Text sa číta dobre, je to téma pre staršiu generáciu. To neznamená, že si knihu nemôžu prečítať aj mladší. Tematický je to už historická novela, lebo dej sa odohráva pred 100 rokmi
Dala som len 2 hviezdičky. Prečo? Je to rozprávka nie historická romanca. Príbeh je plný detí a keď píšem plný detí, tak naozaj plný. Deti sú drzé a nevychované, presne ako dnešné americké decká. Nástrahy na dospelých boli z modernej doby, v hlbokom stredoveku by sa deti neopovážili takto správať k dospelákom, nieto ešte k rodičom. Vážili si ich a navyše šľachtickí chlapci by v 14. rokoch žili v cudzej rodine a na cudzom dvore. Taká bola totiž výchova v 14. storočí. Takže príbeh je veľmi zavádzajúci. Ak chcela autorka napísať takýto príbeh mala ho zasadiť do 21. storočia. . Ešte aj Bannor, hlava rodiny sa správal ako idiot - skrýval sa pred vlastnými deťmi, aby mu na hlavu nenasypali hnoj alebo nepodpálili bradu. A to bol veľký bojovník a hrdina - teda podľa autorky. Z tejto knihy som veľmi sklamaná a dočítala som ju s veľkým zaprením.
Anotácia je výstižná a dostačujúca, takže nie je čo dodať. Iba svoj názor, že záver knihy ma sklamal. Životný osud Jindry totiž zostal nedoriešený. Ako keby autorka už mala celej rodiny plné zuby a rozhodla sa za všetkým urobiť hrubú čiaru. Jindra vlastne bola počas celého príbehu dôležitou osobou, dôležitejšou než Majka a autorka sa v závere knihy na ňu vykašlala.
Rodina podnikateľa a senátora Harzu sa vďaka rozvodu ocitla na pokraji svojej existencie. Novým majiteľom je osoba známa z predchádzajúcich dielov, ale neprezradím kto, aby som vás neochudobnila o prekvapenie. Majka prežíva prvú lásku aj prvé sklamanie. Aj Jindra sa konečne zaľúbi, ale hrdosť jej bráni prežívať vlastné šťastie. (Hold aj ženské dokážu byť hlupane). A opäť sa v tejto časti dokáže, že slabošský muž sa nechá opantať mačacími očami ženy, ktorá ho sklamala a zruinovala. Jindre zostávajú iba oči pre plač, zúfalstvo a bezradnosť.
Tretí diel je o tom, ako jedna potvora dokáže zlikvidovať spokojnú rodinu, o tom, ako sú muži slabošskí až hlúpi, o tom ako si dievčatá na začiatku 20. storočia hľadali miesto v spoločnosti a pre rodinu sa vzdávajú vlastných ambícií. Línia celého románu je o tom, ako muži, dvoriaci sa pannám, potrebujú občas zaparkovať svojho osobného "tátoša" a akosi vždy nájdu "garáž" medzi priateľkami svojich vyvolených.
Nežila som v tej dobe a neviem posúdiť reálnosť správania sa vtedajších ľudí, ale povedala by som, že príbeh je napísaný veľmi realisticky.
Je vhodný aj pre mládež. Možno bol určený práve pre mladé ženy. Dnes však poteší skôr narodené alebo ženy milujúce príbehy pre pamätníkov. Príbeh sa odohráva v rokoch 192X, teda pred II. svetovou vojnou.
Druhá časť vám okrem literárnej lahôdky ponúka už aj rozvitý dej, manželskú neveru, zradu, intrigy a tak podobne. Čo však nepochopím, ako je možné, že sa jeden chlap nechal zlákať do osídiel ženy, tvrdiac, že to nechce. Tak, kruci, ak nechcel, nemal priliezť hneď na prvé zavolanie. Autorka ho vlastne vykreslila ako slabocha, ktorý dopustil, aby dievča, ktoré naozaj ľúbil dohnala jeho milenka do blázninca? Táto časť si už zalúžila 4 hviezdičky.
Prvá časť 5dielneho románu je v podstate trochu nudná. Dramatizácia deja sa začína odvíjať až na konci prvej časti. Preto vydržte a skúste sa prehrýzť cez text, ktorý vás obohatí o literárny zážitok opisov prírody. Tak ako to býva u Javořickej zvykom, dokáže opísať aj mravcov na zemi. Ak nebudete v prvej časti hľadať len dramatickú zápletku, pochutnáte si na literárnom bonbóniku.
Dej románu sa vracia do predvojnového obdobia, sčasti zasiahne rodiny aj I. svetová vojna. Rodinné príbehy sa odvíjajú pomaly, plynule, bez zvyčajných dramatických emócii. Je to akýsi prierez dvomi až tromi generáciami dvoch rodov z dvoch mlynoch posadených na jednom potoku. V príbehu bol dobrý potenciál na rodovú zápletku, ale autorka sa rozhodla písať všetko tak akosi s dobrým pohľadom a dobrým koncom.
Ešte aj intrigy nakoniec vyzneli dobre.
Príbeh bezprostredne nadväzuje na knihu Eliška Přemyslovna. Dá sa samozrejme čítať aj samostatne, ale ak najskôr prečítate Elišku P. budete ma z knihy Hrdost do vínku lepší zážitok. Čo ma však prekvapilo, prečo autorka naštrbila charakteristiku Elišky v tejto časti. Kým v Eliške P. bola Eliška múdra, krásna, zbožná, tu vystupuje ako súperka proti Eliške Rejčke. A ešte jedna poznámky: z tých Elišiek, ktoré sa vyskytovali v tej dobe sa mi už krútila hlava.
Príbeh je postavený na dobových faktoch v takej miere, že mu chýba dramatizácia. Možno preto sa niekomu zdá plochý. Ako doplnenie dejepisného učiva je príbeh vhodný. Pokojne by som príbeh dala čítať aj - násť ročným.
Neviem posúdiť do akej miery je príbeh verným obrazom skutočnosti, ale javil sa veľmi reálne, čítal sa príjemne, no tematicky ma veľmi nezaujal, hoci sa jednalo o manželský trojuholník, ktorý sľuboval dramatickejšie vyvrcholenie, no skončilo to slabšou omáčkou, preto len 3 hviezdičky. Napriek tomu odporúčam knihu prečítať všetkým, kto má rád históriu, vášeň, pomstu, intrigy a tak podobne.
Myslím, že autorka dôveryhodne spracovala rodinnú a zároveň štátnu históriu posledných Přemyslovcov. Príbeh sa číta dobre, hoci niektoré kapitoly sú zakončené suchým faktorgrafickým jazykom, ale vnímala som to ako doplnenie reálii. Eliška je zmapovaná od svojich 8 rokov až po sobáš a pôrod prvého potomka. Veľké vášne nečakajte, ani dramatické zvraty.
Obálka je volená nádherne, len by som chcela vedieť, kto je autorom obrazu, či je to novodobá tvorba alebo niečo historické a ak historické, kto je na obraze stvárnený.
Príbeh pokojne môžu čítať aj mladšie, ešte neplnoleté ročníky. Je to celkom vhodný doplnok k dejepisu Přemyslovcov.
Prvá polovica románu sa spočiatku zdá ako nudná, opisuje charakteristiky hlavných postáv, ale pre záverečné dejstvo príbehu je veľmi podstatná. Takže čítajte naozaj veľmi, veľmi pozorne. Od polovice do deja vstupuje napätie, a to trvá až do úplného záveru. Do záverečných stránok netušíte kto je vinník, hoci podozrivých je tam neúrekom. Takže u mňa plný počet hviezdičiek.
Iný pohľad na anglického kráľa Richarda III. Shakespear ho vykreslil ako hrbatého násilníka, vraha svojich synovcov, ale položme si otázku? Nemohlo to byť aj úplne inak? Presne s touto myšlienkou sa zaoberala autorka a anglického panovníka opísala ako milujúceho manžela, vojaka, panovníka. Kniha je zaplnená historickými reáliami, ale bravúrne spracovanými do deja, takže to nie je veľmi únavné. Text sa číta príjemne, príbeh je zaujímavý. Nič mu nechýba a nie je tam toho ani príliš veľa. Samozrejme záleží na čitateľovi čo v príbehu hľadá. Ak anglickú históriu, máte v rukách ten správny text, ak ľúbostnú romancu, prečítajte si radšej Chadwickovej knihy.
Mimochodom v roku 2012 našli jeho kostru pod parkoviskom. Prečítajte si tu: http://zpravy.idnes.cz/dna-potvrdila-ze-ostatky-pod-parkovistem-patrily-richardu-iii-p72-/zahranicni.aspx?c=A130204_112107_zahranicni_ipl