MonaR0se
komentáře u knih

Kniha Cestovná agentúra Tajné svety vôbec nebola zlá, ale ani dosť dobrá. Páčil sa mi koncept multiverza - stovky všelijakých úžasných, šialených, čarovných, krutých, nebezpečných, krásnych či magických svetov uzavretých v starých kufroch. K tomu si pridajte tajný spolok, cestovanie medzi svetmi, tajomstvá, dobrodružstvo a (samozrejme) hlavnú postavu s jedinečnou a vzácnou magickou schopnosťou...
Znie to super, ale spracované to bolo priemerne. Chýbalo tomu niečo, čo by ma nútilo prevracať stránky rýchlosťou svetla. Čo by udržalo moju pozornosť od prvej vety až po tú poslednú. Chýbali tomu postavy, ktoré by som si okamžite zamilovala. K obom hlavným hrdinom som si nedokázala vytvoriť žiadny vzťah a to počas celej knihy.
Felicity bola chodiace dvanásťročné knižné klišé a Jonathan... Jonathan mal vraj ledva osemnásť. Ale opísaný bol ako starý 80-ročný vážený pán. Minimálne do polovice knihy som si ho nedokázala predstaviť inak, než ako staručkého deduška o paličke. Až neskôr sa začal konečne správať ako tínedžer, no na vylepšenie môjho dojmu to už akosi nestačilo.
Aj celý príbeh bol vlastne taký priemerný, aspoň pre mňa nebol ničím výnimočný. Všetko som už totiž niekde čítala. Chýbala mi tam nejaká originalita, svety v kufroch mi nestačili. Väčšinou nie som na samotný dej nejaká extra náročná, najmä keď ide o middle-grade príbeh, ale toto jednoducho nebolo ono. Napriek všetkému som ochotná dať šancu aj druhému dielu, ktorý vychádza čoskoro. Som totiž zvedavá, či dvojka zmení môj názor na túto ospevovanú sériu alebo ju definitívne pochová...
Na záver ešte musím dodať, že tento príbeh nie je druhý Harry Potter. A nikdy nebude. Vôbec netuším, prečo práve táto kniha (séria) je k nemu prirovnávaná, pretože s ním nemá vôbec nič spoločné. Teda okrem jedného "kufrového" sveta, v ktorom majú cukrovinky a rôzne obchody podobné názvy ako v Šikmej uličke či v Rokville.


Na každú novú knižku od Michaely Zamari sa vždy veľmi teším, pretože má jedinečný hlas, ktorý nemá šancu nikto napodobniť, a mne jej hlas veľmi sedí.
Milujem oddychové príbehy pri ktorých dokážem vypnúť, usmievať sa a len tak nimi preplávať až na koniec. Raz za čas je pre mňa potrebné siahnuť po niečom takom, zrelaxovať sa a prestať myslieť. Impulz ale medzi typické oddychovky nepatrí. Impulz kope hlbšie.
Okrem toho, že je popretkávaný krásnymi a hlbokými myšlienkami, ktoré by sa dali citovať od rána do večera, dotýka sa aj tém, o ktorých je potrebné hovoriť. Okrem vzťahu staršieho muža s mladšou ženou tu autorka rozbehla napríklad aj tému toxického rodičovstva a stratu blízkeho človeka.
Obrovským plusom celej knihy boli pre mňa hlavní hrdinovia, ktorí boli veľmi autenticky a uveriteľne vykreslení, obaja s plusmi aj mínusmi, akoby boli skutoční a nielen vymyslené postavy z papiera. Riley s jej ambíciami, Connor s jeho charizmou, obaja plní emócií, k obom som mala blízko a chápala som ich.
Impulz je emočne nabité tornádo – dojemné aj smutné, uspokojivé... aj na nervy, čiastočne slow burn, čiastočne erotické a plné zážitkov a impulzov...
Ak ste sa už stretli s tvorbou Michaely Zamari, tak viete, že píše veľmi špecificky. Jej knihy sú romantické, oddychové aj vážne a hlboké. Dokážu vás chytiť za srdce, dokážu vás pobaviť. V niektorých situáciách sa nájdete a v iných možno budete nesúhlasne krútiť hlavou. Precestujete s nimi svet, dostanete sa do destinácií, ktoré ste ešte nestihli navštíviť a aj napriek tomu, že o nich "len" čítate, vždy si z nich odnesiete veľmi autentický zážitok. V Impulze nájdete toto všetko a ešte omnoho viac.
S touto knižkou som strávila veľa času, sprevádzala ma počas najhoršej čítacej aj osobnostnej krízy a lepší parťák na tieto naročné časy neexistuje.


Prvý diel Katji sa mi po počiatočných pochybách zaryl pod kožu a nepustil až do samotného konca. Druhý diel mi len potvrdil, že táto séria je naozaj to, čo potrebujem čítať. Autorka vie o čom píše, všetko má premyslené a navyše oplýva závideniahodnou fantáziou. Celý Katjin príbeh, fantasy svet, sympatické (aj tie menej sympatické) postavy vyšperkovala v každom smere, no dávala si pozor, aby pôsobili realisticky.
Katja ani trošku nezaostáva za zahraničnými fantasy románmi, dokonca môžem bez výčitiek prehlásiť, že je lepšia ako 90% zahraničných fantasy, ktoré som za posledné roky prečítala. Úprimne ma fantasy literatúra už takmer 3 roky nebaví (česť výnimkám), pretože mám pocit, že stále čítam v podstate o tom istom. Katja však patrí medzi svetlé výnimky, pretože ma neprestáva prekvapovať.
Ak ste na tom podobne ako ja a máte pocit, že žiadna fantasy vám už nemá čo ponúknuť, odporúčam pustiť sa do Katji. Tento príbeh možno spracováva motívy, ktoré už poznáte, no je zaujímavo vystavaný a má v sebe čosi navyše. Okrem postupne vygradovaného deja obsahuje zvraty, ktoré vás nútia čítať stále ďalej... postavy, ktoré budete milovať aj nenávidieť a ktoré vám občas brnknú na nervy, no neskôr im to s čistým svedomím odpustíte.
V "Zrodení z mágie" je navyše pekne vidieť, ako sa autorka zlepšila. Vychytala štylistické chybičky aj štýl písania, ktorý ma v jednotke (najmä na jej začiatku) rušil. Vďaka tomu som si čítanie užila ešte viac než predtým a už sa teším na pokračovanie :).


Na stránkach tohto young adult románu sa spájajú témy ako sú rodinné vzťahy, láska, strasti spojené so strednou školou a dospievaním a priateľstvo, ktoré si musí prejsť skúškou.
Očami hlavnej hrdinky som sledovala jej vzťah(y) s rodičmi, bratom, najlepším priateľom, spolužiakmi, tajnou láskou, ktorá trvá už od detstva, no najmä s jej milovanou babičkou. V niečom som hlavnú hrdinku chápala, v niečom som jej mala chuť tresnúť vareškou po hlave, ale to je v poriadku. Je to tínedžerka, nemá byť dokonalá. Má robiť chyby, mýliť sa, má právo sa nesprávne rozhodnúť, aby sa nakoniec našla... a to všetko autorka dobre vie, pretože ju vykreslila veľmi autenticky.
Celý príbeh bol krásne vyrozprávaný, aj náročnejšie témy boli opísané jednoducho a s citom. Autorka má príjemný štýl písania, stránky vďaka tomu ubiehali pod rukami veľmi rýchlo a moja myseľ potrebovala neustále vedieť, čo bude ďalej.
Jediná scéna, ktorá mi tak trochu nesadla, bola šibačka. Mužské osadenstvo sa k hlavnej hrdinke nezachovalo práve najlepšie. Je pravda, že im to dala patrične pocítiť, no zároveň im na môj vkus až priveľmi rýchlo odpustila. Avšak kašľať na to, toto nebola podstata príbehu. Tá bola niekde úplne inde. Tá podstata ma citovo vyžmýkala, zlomila mi srdce, no zároveň ho aj zahojila. Už dlho som si pri ničom tak veľmi nepoplakala...
Zoznam prianí je krásna kniha (nielen obsahovo, ale aj vizuálne), ktorá je vďaka svojmu emočne náročnému záveru zároveň aj smutná a bolestivá. Jednoznačne je to dôležitá knižka, ktorú by si mal prečítať každý fanúšik slow-burn romantiky a rodinných pút.


Kniha Katja: Prebudená mágia je debut a zároveň prvý diel novej fantasy série od autorky Natali Fox a ja som bola zvedavá, ako sa slovenská autorka popasuje s týmto, na Slovensku dosť problematickým žánrom. Po dočítaní musím uznať, že sa s ním popasovala dôstojne.
Začiatok bol pre mňa jemne problematický. Ťažšie sa mi dostávalo do tohto príbehu, úvod mi veľmi nesadol a dlhšie som si zvykala na štýl písania a začiatočné skoky v deji (čo bol ale môj veľmi subjektívny pocit a je možné, že iný čitateľ to bude vnímať inak). No niekedy po prvej štvrtine sa to celé rozbehlo a Katjin príbeh ma chytil a pohltil.
Autorka namixovala správnu dávku akcie, tajomstiev, napätia a interakcií medzi postavami. Fantasy svet a jeho bytosti boli pekne vykreslené, všetko som si vedela živo predstaviť (čomu dopomohli nádherné kresby a celkovo fantastický vizuál knihy). V príbehu tak môžete naraziť na rôzne kráľovstvá, víly, chiméry, gryfónov a zaujímavo vykreslenú mágiu.
Sadli mi aj rôznorodé postavy, nie vždy som s nimi súhlasila, nie každá mi bola sympatická, no zároveň som ich konanie či rozhodnutia dokázala pochopiť. Potešil ma aj akčný záver, v ktorom sa až do poslednej stránky stále niečo dialo. Niečo sa odhalilo, niečo sa ešte viac zamotalo, niečo bolo predvídateľné, niečo ma, naopak, milo prekvapilo. No najviac oceňujem, že ma to perfektne navnadilo na ďalší diel.
Kedysi som fantasy žáner milovala, teraz som ním už trošku presýtená a máločo ma nejako výrazne ohúri či prekvapí, no tato slovenská fantasy bola pre mňa jednoznačne milé prekvapenie a som rada, že som dostala možnosť prečítať si ju. Hoci obsahovala pre mňa jemné chybičky krásy, na debut je to jednoznačne nadpriemerné a ja som zvedavá s čím príde autorka v ďalšej časti.


Pod snehom som si zakúpila tak nejako spontánne. Zaujala ma obálka aj anotácia a tak som nad kúpou veľmi nepremýšľala a švacla som si ju do košíka. Začala som ju čítať v období, kedy mi čítať veľmi nešlo. No autorka má super oddychový štýl písania, príbeh má necelých 230 strán, takže som ju prečítala v podstate na posedenie.
Príbeh nie je nejaký extra originálny. Bývalí spolužiaci sa stretnú po dvadsiatich rokoch v hoteli na Orave na stretávke. Niekto je mŕtvy, niekto je podozrivý a popritom sa odhaľuje jedno dávne tajomstvo tejto triedy, ktoré doteraz nebolo odhalené. Veľmi ma zaujímalo, ako tento v podstate známy a trošku už aj ohraný koncept pojme slovenská autorka.
A ja som spokojná. Za mňa to bola príjemná nenáročná oddychovka, dobre napísaná, udržiavala ma v napätí a očakávaní. Charaktery postáv autorka vykreslila dobre, vedela som si ich živo predstaviť a dokázala som sa vcítiť do uvažovania jednotlivých postáv. Čo ma však trošku rušilo, bolo to, že ani jedna postava nebola sympatická. Aspoň pre mňa. Tým pádom mi bolo v podstate úplne jedno, ako kto dopadne.
Najväčším plusom knihy je jednoznačne príjemný štýl písania, vďaka ktorému sa od knihy len ťažko odtrhnete a super prostredie zasnežených hôr. Takisto ma potešila jemná LGBT linka a rôzne (možno nesympatické) zastúpenie rôznorodých povahových vlastností postáv. Navyše sa autorka v príbehu dotkla aj rôznych ťažších tém, ktoré ale nebudem vypisovať, pretože nechcem spoilerovať.
Ak od knihy nebudete očakávať príbeh ako od Agathy Christie, ale len nenáročnú, napínavú jednohubku na dlhé večery, tak určite odporúčam :).


Ak už máte čo-to od Darcy načítané, tak je možné, že vás tento úvod do jej novej série veľmi nenadchne. Je to niečo úplne iné než Strašidelné domy a rozhodne je to na míle vzdialené od jej vynikajúcej stand-alone Kořist.
Hlasy v bouři sú skôr také pomalé sci-fi postapo s výraznou romantickou linkou. Polovicu knihy dej plynie pomaly, stále sneží, stále je zima. Navyše, samotné dialógy nie sú práve najoriginálnejšie ️. Druhá polovica knihy sa zvrtne, naberie trošku vyššie grády, no ten smer ktorým sa príbeh ubral, mi veľmi nesadol do vkusu.
Nečakala som, že budem mať od jednej spisovateľky až takýto odlišný čitateľský zážitok. Akoby to napísal niekto úplne iný, kto ale naschvál využíva Darcyine obľúbené prvky. Ako napríklad hojné využívanie klišé, rozprávkový nádych, jemné napätie či zaujímavo vykreslenú creepy atmosféru.
Napriek všetkému ma však toto dielo dokázalo udržať pri čítaní až do konca. Napriek všetkému som nemala chuť knihu zavrieť a nedočítať. Napriek všetkému som si čítanie užívala, zaujímali ma postavy, bola som zvedavá na vývoj ich charakterov a ako to s nimi nakoniec dopadne. No ale na to si musím ešte počkať… Takže na pokračovanie sa jednoznačne chystám.
Rozporuplné pocity, rozporuplná recenzia…
Je to jednoznačne najslabšia kniha od Darcy Coates (a to som od nej čítala zatiaľ všetky, ktoré vyšli v českom preklade), no napriek tomu na tom príbehu niečo je. Niečo, čo ma núti čítať ďalej, čo ma núti siahnuť po pokračovaní… Je to zvláštne, možno je to tým, že autorkin štýl písania je asi nejako zázračne podmanivý :D


Kto dobre pozná môj knižný vkus, tak vie, že Agathu Christie žeriem už prakticky od malička. No a jej veľdielo Deset malých černoušků je asi najväčšia klasika na svete a nedám na ňu dopustiť. No tak isto žeriem aj rôzne adaptácie tohto diela. Vždy keď má nejaké vyjsť, či už na televíznej obrazovke alebo knižne, neviem sa ho dočkať.
Takže Pokřivená zrcadla od Diany Urban bola pre mňa jasná voľba. Trochu som sa tejto knihy obávala (iba nedávno som totiž prečítala veľmi nevydarenú "adaptáciu" černoškov s názvom Hodný holky umírají první), no a moje obavy sa čiastočne naplnili a čiastočne nie.
Pozitíva:
▪︎Autorka má príjemný štýl písania, knihu som zhltla na jedno posedenie
▪︎Postavy a ich charaktery sú síce typické tínedžerské klišé a až tak ma nenadchli, no boli dobre vykreslené a uveriteľné
▪︎Príbeh mal pekne vygradovanú zápletku, ktorej nechýbalo napätie
▪︎Páčilo sa mi, ako autorka spracovala problematiku ťažkej šikany a pomsty
▪︎Prelínanie súčasnosti a minulosti do seba dokonale zapadalo a nútilo ma to obracať stránky raketovou rýchlosťou
Negatíva:
▪︎S knihou Deset malých černoušků má tento príbeh spoločné jedine to, že sa niekde zišla partia ľudí a nemajú odtiaľ ako vyjsť. A to je vážne málo. Inak je to úplne iný príbeh
▪︎Páchateľ tohto... počinu, je jednoducho extrémne predvídateľný. Prišla som naňho, no...veľmi skoro (nechcem spoilerovať). Chýbal mi tu moment prekvapenia, ktorý ku kvalitnej detektívne jednoducho patrí. Niečo, čo by ma prinútilo pomyslieť si, že toto bolo fakt premyslené, šokujúce alebo aspoň jemne prekvapivé
▪︎Záver knihy ma neoslovil. Autorka v ňom až príliš polopatisticky, doslovne a zbytočne podrobne vysvetlila motiváciu páchateľa a jeho prípravu celej pasce. Mala som pocit, akoby si autorka myslela, že jej čitateľom jednoducho nedopína...
Ak sa teda odosobním od nálepky "variace na Deset malých černoušků", knihu hodnotím ako takú príjemnú, nenáročnú YA detektívku na jedno popoludnie, ktorá neurazí, ale ani nenadchne. Ale tá obálka je top :).


Táto letná romantická jednohubka je popretkávaná krásnymi myšlienkami a veľmi príjemným štýlom písania. Má dynamický dej, prirodzený a nenútený humor, perfektnú romantiku, šteklivé scény ale aj kúsoček drámy, ktorá v knihách od Michaely Zamari nemôže chýbať.
Autorka sa s postavami trafila do čierneho. Obe hlavné postavy (a nielen oni, no aj doslova všetky vedľajšie postavy) boli extrémne sympatické, charizmatické a hlavne realistické a bavilo ma sledovať ich spoločnú cestu za šťastím. Navyše celý príbeh dokonale spestrila postava malej Oli, vďaka ktorej nabral príbeh úplne špeci grády :).
Veľmi sa mi páčilo, že okrem pohľadu hlavnej hrdinky Tei, som mohla nazrieť aj do hlavy jej vyvoleného, Tima. Do toho chlapa som sa tuším aj trošku zamilovala. Bol to taký fešný sympaťák s dobrým srdcom, neskutočne dokonalý strýko (Oli to vychytala :D) a navyše mal vraj extrémne sexi hlas. Dokonalá kombinácia :).
Nebol si v pláne je veľmi dobrá kniha, úplne ideálna na odpočinok a relax. Horúca dovolenková atmosféra, ktorá sálala z každého riadku sa mi (až prekvapivo) dokonale hodila do tohto chladného počasia. Priala by som si tento príbeh prežiť ešte raz :).


Autorka má dosť výrazný a iný štýl rozprávania, ktorý nemusí sedieť každému. Mne však celkom sadol. Navyše mám v obľube silné, depresívne príbehy a kniha Jak se spřátelit s temnotou je depresívna celkom dosť. Je o strate najbližšieho človeka, o snahe vyrovnať sa s ňou, o poruche príjmu potravy, o depresii spojenej s úzkosťou, no najmä o temnote, ktorá vás pokojne môže celých pohltiť.
Autorka v knihe priamo kritizuje americký pestúnsky systém a svoju hlavnú hrdinku vystaví dosť ťažko zvládnuteľným (a niekedy aj ťažko uveriteľným) situáciám. Nechá ju prejsť širokou škálou temných depresívnych pocitov a celý život jej prevráti naruby.
Kniha je primárne vyrozprávaná z pohľadu hlavnej hrdinky, no sem-tam sa tu objavia aj kapitoly vyrozprávané v druhej osobe, s čím mám ja osobne takmer vždy problém (s výnimkou knihy Vládci popela, tam mi to nevadilo ). Ani tu mi to veľmi nesadlo a navyše ma trochu zarazil až príliš zrýchlený koniec.
Táto kniha nie je dokonalá, má niekoľko chybičiek krásy, ktoré mi vadili a jemne rušili a navyše ma emočne "nepoložila" až tak, ako som čakala. Napriek tomu knihu odporúčam (najmä tým, ktorí vyhľadávajú témy ako depresia a vyrovnávanie sa so stratou). Kniha má v tomto smere rozhodne čo ponúknuť a verím, že mnohých z vás tento smutno-krásny príbeh dosť zasiahne.


Víťazka ceny Edgara Allana Poea za najlepší román pre mládež, spojila svoje sily s legendárnym Stanom Leem. Spoločne vytvorili superhrdinský príbeh, o ktorom veľa recenzentov tvrdí, že môže pokojne konkurovať komiksovkám na veľkom plátne.
Ja s tým názorom celkom súhlasím, pretože keď si primyslím prepracovaný scenár, charizmatických hercov a kvalitné filmové efekty, je to marvelovka ako vyšitá. Čo mi však trochu uberalo na spokojnosti, bola tá predvídateľnosť. V príbehu ma, bohužiaľ, neprekvapil ani jeden jediný aspekt, pretože všetko bolo už dopredu nalinkované.
Knihe ale musím nechať to, že sa čítala veľmi príjemne. Bola to taká nenáročná akčná jednohubka s komiksovým nádychom, ktorú som prečítala za jeden večer. Hlavné postavy boli charizmatické a ľahko sa mi s nimi sympatizovalo. Obe hlavné postavy si prežili niečo traumatizujúce a obe sa s tým "zážitkom" vyrovnávali po svojom.
Myslím, že kniha by sa mohla páčiť všetkým fanúšikom marveloviek alebo superhrdinských oddychoviek, ktorým nevadí prílišná predvídateľnosť deja. Koniec koncov, príbeh sa skôr zameriaval na samotné postavy, ich superschopnosti a na boj dobra so zlom...


Kořist je jednoznačne najlepšia kniha od Darcy Coates, ktorú som zatiaľ čítala. Autorka nás zavedie do temného lesa a prevedie nás rôznymi trasami, ktoré sú pre niektorých jedincov smrteľné. V lese na nich totiž číha niečo smrteľne nebezpečné.
Je to príbeh, v ktorom postavy doslova bojujú o prežitie. Jedna dejová línia je z pohľadu detektívky, ktorá vyšetruje prípad nezvestnej Eileen, ktorá sa stratila v lese a druhá sa odohráva priamo v lese, v ktorom po Eileen pátra jej brat spoločne s partiou kamarátov. Obe dejové linky boli skvelé a bavili ma rovnako.
Príbeh obsahuje niekoľko nečakaných zvratov, je nervydrásajúci a premyslený. Postavy sú veľmi dobre vykreslené, uveriteľné a záležalo mi na tom, čo sa s nimi stane. Navyše mrazivá atmosféra temného lesa dodáva príbehu na atraktivite a celý príbeh krásne podčiarkuje. Je to jednoducho kniha, ktorú som prečítala na jeden záťah, pretože som sa od nej nedokázala odtrhnúť.


Zo začiatku mi príbeh pripomínal moje milované Dopisy ztraceným a asi aj preto som sa naladila na trochu iný príbeh, než som nakoniec dostala. Dej bol melancholický, pomalší, miestami depresívny a rozprával o láske, strate a vyrovnávaní sa s ňou a presne takéto príbehy ja milujem.
Trochu ma rušilo, že autorka príbeh zbytočne natiahla a vzniklo tak celkom dosť hluchých resp. nudnejších miest. Navyše mi hlavná hrdinka veľmi nesadla, veľa myšlienok sa tam opakovalo dokola a už od začiatku bolo celkom jasné, kam to celé smeruje.
Avšak aj napriek chybičkám krásy ma kniha emočne zasiahla, najmä poslednou tretinou. Niektoré situácie autorka opísala tak reálne a s citom, že sa ma až bytostne dotkli. Veľmi som si obľúbila aj hlavného hrdinu Chasea a niektoré vedľajšie postavy (aj keď by som sa nehnevala, keby im dala autorka trošku väčšiu hĺbku). Bodkou na záver bol otvorený koniec, ktorý ma dosť zasiahol a som teda zvedavá na záverečný diel.


Rebuilt, záverečný diel postapo trilógie Remade, pokračuje presne tam, kde predchádajúci diel skončil. Autor nám opäť naservíroval hneď niekoľko dejových zvratov a niekoľko kvalitných (pre túto trilógiu typických) nechutných scén.
Každá z hlavných postáv tu má svoju vlastnú linku a veľmi kvitujem, že sa od prvého dielu charakterovo rozvinuli (občas mi síce liezli na nervy, ale myslím, že to bol aj autorov zámer). Z hľadiska nejakej väčšej akcie je tento diel jednoznačne najslabší z celej trilógie, zároveň je však rovnako dôležitý a ani chvíľu nenudí.
Samostatnou kapitolou je uplný záver knihy, a teda ukončenie celej trilógie. Na jednej strane oceňujem, že autor príbeh neukončil ako rozprávku (to by vážne nedávalo žiadny zmysel), no zároveň sa cítim, akoby mi jemne vrazil ihlicu na pletenie do hrude a snažil sa mi do nej niečo vyryť. Avšak uvedomujem si, že takýto koniec bol jednoducho nevyhnutný a vlastne som ani nič iné nemohla očakávať.
Ešte malé upozornenie pre tých, ktorí sa do tejto trilógie pustia: buďte pripravení na to, že sa po dočítaní môžete cítiť...jemne...zradení. Celá trilógia však jednoznačne za ten pocit stojí!
Trilógia Remade je iná, originálna, drsná (opisy rozpúšťajúceho sa tela nie sú práve...lahôdka), dynamická a plná zvratov a ja ju jednoznačne odporúčam každému milovníkovi YA dystópii (so silným žalúdkom).


Remade som dlhšie odkladala, pretože ma prvé strany veľmi nechytili. Myslela som si, že to asi nebude knižka pre mňa. Trochu ma nudila a nedokázala som sa do nej poriadne začítať. Keď som sa však prehrýzla cez prvých cca 20 strán, tak príbeh nabral poriadny spád a už som ho nechcela pustiť z rúk.
Je to dosť originálne postapo v ktorom neznámy vírus začne skvapalňovať ľudí. Oficiálne sa radí do young adult žánru, no autor svojich čitateľov naozaj vôbec nešetrí. Ľudia sa tu doslova rozpúšťajú a tie opisy sú "necenzurované", brutálne a jednoducho nechutné, takže by som to tým najmladším čitateľom, ktorí už svojim vekom "zapadajú" do young adult žánru asi veľmi neodporučila. Ak vám však brutálnejšie opisy nevadia, tak jednoznačne poďte do toho. Aspoň ja som sa bavila.
Autor v prvej polovici knihy veľmi zaujímavo opísal, ako vírus postupne zničil celý svet a navyše píše jednoducho, takže sa kniha číta ľahko aj napriek tomu, že popisuje nepredstaviteľné veci. Hlavní hrdinovia mi boli sympatickí a tak bolo pre mňa pomerne jednoduché vcítiť sa do ich neľahkej situácie. Avšak občas som mala pocit, že sú vykreslení bez akejsi hĺbky (presnejšie povedané, niečo mi pri vykreslení ich pováh chýbalo).
Dej je ale rozhodne premyslený a obsahuje celkom slušné zvraty (väčšina z nich sa síce dá dopredu odhadnúť ak už máte čo-to z postapa načítané alebo napozerané, no aj tak sú na pomerne vysokej úrovni). Kniha je teda napínavá, plná akcie a brutálnych scén, ktoré ma nútili prevracať stránky raketovou rýchlosťou.
Remade je prvý diel postapo trilógie a ja sa rovno vrhám aj na jeho pokračovanie s názvom Reborn, pretože záver bol výborne vygradovaný a skončil otvorene. Ak obľubujete postapokalyptické príbehy, tak Reborn je určite veľmi zaujímavý knižný počin, ktorý by ste nemali vynechať :).


Sedm příšerných je dokonalá rozprávka. Je to skvelá zmes drámy, humoru, nechutností a emócií. Už prvá kapitola ma vtiahla do deja, mierne šialeného, ale neskutočne zaujímavého. Užívala som si svet, v ktorom je možné vďaka kamienku preskočiť pol zemegule. Svet, kde môže jedna umelá noha obsahovať telefón, mp3 prehrávač, led baterku, solárne panely a podobné vychytávky. Svet, v ktorom je možné, aby vaše smrteľné hriechy kráčali vedľa vás, rozprávali sa s vami a vytvárali tak šialene bizarné situácie - a že ich nebolo málo. Pri niektorých scénach mi dokonca prišlo mierne nevoľno, no napriek tomu som bola z knižky nadšená.
Jennings napísal knihu, ktorá poukazuje na dôležitosť rodiny a priateľstva, súdržnosti, nezlomnosti ducha a na nebezpečenstvá manipulácie či schopnosti rozlíšiť dobro od zla. Príbeh dokonale dopĺňajú aj krásne šialené ilustrácie :). Viem si predstaviť, že by kniha fungovala aj ako bizarný animák, takže ak sa ju niekedy rozhodnú natočiť, budem sedieť rovno na premiére.


Stínové eso obsahuje prepracovaný svet, v ktorom vládne mafia a gangy. V ktorom každý z obyvateľov oplýva nejakým talentom, ktorý sa mu (okrem iného) odráža vo výzore aj v priezvisku. Spletitý príbeh sledujeme prostredníctvom Enne, ktorá prechádza počas celého príbehu viditeľným progresom a charizmatického Leviho, ktorý tak trochu stojí na jednom bode, no jeho charakter je natoľko zaujímavý, že je to odpustiteľné.
Na začiatku som mala problém vstrebať všetky informácie o novom svete, talentoch, gangoch a mafiánskych rodinách. Mala som pocit, že autorka na mňa chrlí všetky informácie o komplikovanom novom svete naraz, no zároveň ich nevysvetľuje dostatočne. Ešte v polovičke knihy som tak úplne nechápala, ako to všetko funguje, čo ma mierne odrádzalo a príbeh som si neužívala tak, ako som dúfala. Nakoniec mi to však vynahradila zaujímavá zápletka a Levi, ktorého si musí obľúbiť snáď každý.
Samotnej tieňovej hry, na ktorú som sa tešila najviac, som sa dočkala až v akčnom závere knihy. Dovtedy som teda spoznávala komplikovaný nový svet a jeho zákony, backstory hlavných postáv, vedľajšie postavy - Lolu a Jacea (ktorých som si obľúbila viac ako hlavnú hrdinku) a ich cestu k nevyhnutnému záveru, čiže k samotnej tieňovej hre. A tá ma tak trochu nadchla aj sklamala zároveň. Sklamala ma tým, že v nej išlo o čosi iné, ako som si pôvodne predstavovala a tým, že nebola tak úplne vysvetlená (predpokladám však, že druhá časť sa hre bude venovať podrobnejšie).
Nadchla ma vynikajúcim opisom celej scény a nervy drásajúcim napätím, ktoré sálalo z hry a aj zo samotných aktérov. Nakoniec kvitujem aj to, že autorka "neodkryla všetky karty" naraz a ponechala celej scéne tajomno.
Nech boli moje pocity počas čítania akokoľvek zmiešané, nakoniec som Stínovému esu podlahľa. A vzhľadom na koniec knihy (a mojim nezodpovedaným otázkam) potrebujem nutne (najlepšie okamžite) ďalší diel.


Město knih má parádny názov a čarovnú obálku, ktorá jednoznačne zaujme každého milovníka kníh. Príbeh, ktorý v sebe kniha ukrýva je však trochu iný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Autor má dar slova, takže opisy prostredia boli krásne. Obrovskú knižnicu plnú záhad som si dokázala predstaviť tak, akoby som v nej už niekedy bola. Avšak trochu mi kazil dojem fakt, že hlavné postavy postrádali hĺbku. Mala som pocit, že autor sa skôr zameral na samotný svet, ktorý vykreslil do najmenších detailov a popritom tak trochu zabudol na fakt, že dobrý príbeh potrebuje dobre vykreslené plastické postavy.
Asi preto ma prvá polovica knihy bavila viac ako tá druhá. Bavilo ma spoznávať magické prostredie mesta kníh a spoznávanie rôznych tajomných mýtických bytostí. Neskôr som však mala pocit, že sa celý dej trochu naťahuje a mne tam chýbala nejaká väčšia akcia a napätie. A to aj napriek tomu, že na prvú časť trilógie je v nej až priveľa bojov.
Prešlo už niekoľko dní, odkedy som knihu prečítala, no stále ešte nemám na ňu nejaký ucelený názor. Čo však môžem povedať s určitosťou, je to, že príbeh je iný. Že má originálny námet a že je skôr opisný, než akčný. Že mu orientálne prostredie dodalo na atraktivite a jedinečnosti. Že má pôsobivú atmosféru, ktorá občas prevyšuje samotný dej (a že hlavné postavy potrebujú trochu nakopnúť).
Kniha ma teda nadchla aj sklamala zároveň, no o to viac som zvedavá na druhý diel. Zaujíma ma, ako sa postavy budú ďalej vyvíjať a ako sa autor popasuje s "otázkami", ktoré nechal zatiaľ nezodpovedané. Najviac ma zaujíma to, či mi dvojka vylepší dojem z celého príbehu, alebo ma skôr utvrdí v tom, že takýto typ príbehu nie je veľmi pre mňa.


Poznáte ten pocit, keď zbadáte nejakú knihu a hneď viete, že ju musíte mať a že vám jednoducho sadne ako uliata? Tak u mňa to bola táto krásna poviedková kniha, ktorá ma zaujala svojou nádhernou obálkou a anotáciou.
Spolu a každý zvlášť je zbierka deviatich poviedok od známych YA autorov. Poviedky sú o láske počas lockdownu, vďaka čomu je kniha vysoko aktuálna a zároveň magicky rozprávková. A tie sladké príbehy ma tak pohltili, že som ich všetky prečítala na jedno posedenie.
Bolo to presne také milé, sladké, humorné, zlaté a oddychové ako som si predstavovala. Milo ma prekvapila a potešila aj LGBT tematika, ktorá sa v niektorých poviedkach objavila.
Niektoré poviedky ma bavili viac, niektoré menej, no každá ma niečím zaujala a vyčarila mi úsmev na tvári. Z celej knihy som mala veľmi dobrý pocit a už teraz viem, že sa k nej budem často vracať. Odporúčam každej romantickej duši, ktorá potrebuje občas vypnúť a iba sa usmievať.


Jan Rendl má jedinečný hlas. Jeho pohľad na svet je iný a asi nesadne každému. Je totiž ovplyvnený ťažkým životným obdobím, ktorým si prešiel a z ktorého čo-to odhalil aj v tejto knihe. Autor sa na nič nehrá. Nič neprikrášľuje. Píše jednoducho realisticky. Takže sa v knihe nevyhýba vulgarizmom či alkoholu, nepočúva rady ostatných a často so svojím životom zbytočne hazarduje. A práve vďaka tejto autentickosti sa jeho rozprávanie odlišuje a pri čítaní vyvoláva o niečo silnejšie pocity, než bežný cestopis.
Pri čítaní Janovho cestopisu sa budete smiať, budete krútiť hlavou, "vypočujete" si rôzne vtipné, tragikomické, napínavé a niekedy až neuveriteľné príhody, prejdete kopu zaujímavých (a často aj dosť nebezpečných) miest (o ktorých sa dozviete všelijaké zaujímavosti) a stretnete rôznorodú zmes dobrosrdečných, nebezpečných a divných ľudí. A keďže fotky sú neoddeliteľnou súčasťou každého cestopisu, aj tu o nich nie je núdza (akurát dúfam, že nabudúce ich autor spraví o trochu viac). Ja som sa teda bavila od začiatku do konca a už sa teším na ďalšiu autorovu knihu.
