MonaR0se komentáře u knih
Fantasy svet autorky Natali Fox je svet, do ktorého sa rada vraciam. V druhom dieli sa autorka výrazne posunula, vychytala niektoré chybičky z jednotky a celý dej posunula vpred. V treťom pokračovaní s nasadenou latkou pokračuje.
Na takmer 400 stránkach si pre nás autorka pripravila dynamický dej aj akciu, pridala na humornej stránke, no najmä na romantike, ktorá určite veľmi poteší každého, kto si obľúbil hlavných hrdinov knihy a nešetrila ani interakciami medzi postavami. Do deja vstúpili aj nové postavy, ktoré bolo zaujímavé sledovať a odhadovať ich skryté motívy.
Katjin charakter sa od udalostí z druhého dielu rozvinul pozitívnym smerom, čo mi veľmi sadlo. V dvojke totiž zažívala ťažké chvíle, s viacerými vecami sa musela vyrovnávať a nie vždy som bola stotožnená s jej rozhodnutiami. Konečne sme tu mali viac Argosa, je to moja obľúbená postava (spoločne so Svarogom), čiže na vývoj jeho charakteru som bola zvedavá najviac. Tiež to mal po udalostiach z dvojky ťažké a v tomto dieli sa musel postupne so všetkým čo sa mu stalo vyrovnať, s čím sa autorka popasovala dôstojne.
Táto séria ponúka prepracovaný fantasy svet, zaujímavé magické tvory, rôznorodú mágiu, ktorá mňa osobne baví, nečakané zvraty aj širokú škálu rôznych charakterov, na ktorých vykreslení si dáva autorka veľmi záležať, aby pôsobili realisticky a uveriteľne. Niektoré časti príbehu vás chytia za srdce, niektoré vás naštvú, na iných sa zasmejete alebo vás dojmú. Sériu určite odporúčam milovníkom fantasy literatúry a už sa teším na pokračovanie.
Na každú novú knižku od Michaely Zamari sa vždy veľmi teším, pretože má jedinečný hlas, ktorý nemá šancu nikto napodobniť, a mne jej hlas veľmi sedí.
Milujem oddychové príbehy pri ktorých dokážem vypnúť, usmievať sa a len tak nimi preplávať až na koniec. Raz za čas je pre mňa potrebné siahnuť po niečom takom, zrelaxovať sa a prestať myslieť. Impulz ale medzi typické oddychovky nepatrí. Impulz kope hlbšie.
Okrem toho, že je popretkávaný krásnymi a hlbokými myšlienkami, ktoré by sa dali citovať od rána do večera, dotýka sa aj tém, o ktorých je potrebné hovoriť. Okrem vzťahu staršieho muža s mladšou ženou tu autorka rozbehla napríklad aj tému toxického rodičovstva a stratu blízkeho človeka.
Obrovským plusom celej knihy boli pre mňa hlavní hrdinovia, ktorí boli veľmi autenticky a uveriteľne vykreslení, obaja s plusmi aj mínusmi, akoby boli skutoční a nielen vymyslené postavy z papiera. Riley s jej ambíciami, Connor s jeho charizmou, obaja plní emócií, k obom som mala blízko a chápala som ich.
Impulz je emočne nabité tornádo – dojemné aj smutné, uspokojivé... aj na nervy, čiastočne slow burn, čiastočne erotické a plné zážitkov a impulzov...
Ak ste sa už stretli s tvorbou Michaely Zamari, tak viete, že píše veľmi špecificky. Jej knihy sú romantické, oddychové aj vážne a hlboké. Dokážu vás chytiť za srdce, dokážu vás pobaviť. V niektorých situáciách sa nájdete a v iných možno budete nesúhlasne krútiť hlavou. Precestujete s nimi svet, dostanete sa do destinácií, ktoré ste ešte nestihli navštíviť a aj napriek tomu, že o nich "len" čítate, vždy si z nich odnesiete veľmi autentický zážitok. V Impulze nájdete toto všetko a ešte omnoho viac.
S touto knižkou som strávila veľa času, sprevádzala ma počas najhoršej čítacej aj osobnostnej krízy a lepší parťák na tieto naročné časy neexistuje.
Prvý diel Katji sa mi po počiatočných pochybách zaryl pod kožu a nepustil až do samotného konca. Druhý diel mi len potvrdil, že táto séria je naozaj to, čo potrebujem čítať. Autorka vie o čom píše, všetko má premyslené a navyše oplýva závideniahodnou fantáziou. Celý Katjin príbeh, fantasy svet, sympatické (aj tie menej sympatické) postavy vyšperkovala v každom smere, no dávala si pozor, aby pôsobili realisticky.
Katja ani trošku nezaostáva za zahraničnými fantasy románmi, dokonca môžem bez výčitiek prehlásiť, že je lepšia ako 90% zahraničných fantasy, ktoré som za posledné roky prečítala. Úprimne ma fantasy literatúra už takmer 3 roky nebaví (česť výnimkám), pretože mám pocit, že stále čítam v podstate o tom istom. Katja však patrí medzi svetlé výnimky, pretože ma neprestáva prekvapovať.
Ak ste na tom podobne ako ja a máte pocit, že žiadna fantasy vám už nemá čo ponúknuť, odporúčam pustiť sa do Katji. Tento príbeh možno spracováva motívy, ktoré už poznáte, no je zaujímavo vystavaný a má v sebe čosi navyše. Okrem postupne vygradovaného deja obsahuje zvraty, ktoré vás nútia čítať stále ďalej... postavy, ktoré budete milovať aj nenávidieť a ktoré vám občas brnknú na nervy, no neskôr im to s čistým svedomím odpustíte.
V "Zrodení z mágie" je navyše pekne vidieť, ako sa autorka zlepšila. Vychytala štylistické chybičky aj štýl písania, ktorý ma v jednotke (najmä na jej začiatku) rušil. Vďaka tomu som si čítanie užila ešte viac než predtým a už sa teším na pokračovanie :).
V prvom dieli nám autorka dala možnosť spoznať sa s postavami. Zamilovať si ich. Pochopiť ich povahy, spoznať ich životný príbeh, ich vzájomné vzťahy, stotožniť sa s ich humorom, no najmä ponoriť sa do príbehu, ktorý napísal sám život. Pretože dilógia A čo ak áno je inšpirovaná skutočnými udalosťami, reálnymi zážitkami autorky, a práve to pridáva už aj tak kvalitným knihám, niečo špeciálne.
Kniha ,,A čo ak áno 2" obsahuje všetky ingrediencie, ktoré čitatelia kníh od Michaely Zamari tak milujú - romantiku, erotiku a cestovanie. Tešiť sa môžete aj na autorkine povestné doberačky medzi hlavnými postavami, všadeprítomný sarkazmus či sms/chat konverzácie, s ktorými sa každý čitateľ dokáže stotožniť.
Príbeh je však realistický, aj keď sem-tam sa môže zdať trochu neuveriteľný, ako aj sám život. Autorka ale nepíše rozprávky, ani sa nám nesnaží nasadiť ružové okuliare. V skutočnom živote totiž vzťahy nie sú ideálne, sú komplikované a nie všetko vyjde tak, ako si to vysnívame. Nikdy nevieme kto nám príde do cesty, ako dlho v našom živote zostane a v akej miere ho ovplyvní.
Aj preto v tomto príbehu nájdete okrem lásky, nádeje a vášne v rôznych podobách aj dávku krutej reality - akejsi ťažoby osudu, ktorý je nevyspytateľný. Ako príjemný bonus na záver má tento príbeh taký pekný koniec, ktorý vo vás vyvolá silnú emocionálnu reakciu (napríklad si ho budete chcieť prečítať viackrát za sebou...a hneď po tom pocítite potrebu zúfalo sa vykričať do vankúša :D).
Ak radi čítate:
romanticko-erotické odpočinkové knihy
intímne a veľmi osobné spovede
obyčajno-neobyčajné realistické príbehy
A navyše v knihách obľubujete:
cieľavedomé, silné a uvedomelé hlavné hrdinky
medziľudské vzťahy, silu priateľstva
cestovanie
nečakaný záver
- jednoznačne odporúčam siahnuť po knihách ,,A čo ak áno 1, 2". Tomuto príbehu budete jednoducho rozumieť :).
Osobný intímny nostalgický náhľad do duše autorky - aj tak by sa dala opísať kniha "A čo ak áno?". Michaela Zamari sa rozhodla pre veľmi odvážny krok, svojim čitateľom sa vyspovedala, odhalila im obrovský kúsok zo samej seba, zo svojej minulosti... Jej osobnosť bola priam hmatateľná v každom jednom riadku.
A čo ak áno? je príbeh, s ktorým sa dokáže stotožniť každá romantická duša. Príbehu, ako inak, dominuje láska, no čakajte aj ťažšie a dojímavejšie momenty. Okrem romantiky, vtipných dialógov a doťahovačiek medzi hlavnými hrdinami sa kniha venuje aj sile priateľstva či osudovosti, no zabŕdne aj do ťažších vzťahových tém.
Dej tohto príbehu síce neobsahuje žiadne dychberúce zvraty či nejaké akčnejšie scény, ale to on ani nepotrebuje. Úplne stačí, že je autentický a uveriteľný, jednoduchý a ľudský a najmä napísaný od srdca. Ja som sa v mnohých situáciách aj v mnohých autorkiných myšlienkach videla a to je pre mňa v knihách veľmi dôležité... Keď sa ma dej príbehu bytostne dotkne a vyvolá vo mne škálu rôznorodých pocitov a emócií.
Tak ako celý príbeh, aj hlavné postavy boli autentické a pôsobili ako z mäsa a kostí (prečo asi :D). Majka bola veľmi sympatická postava a jednoznačne by som prijala takú kamošku akou bola. Pri Denim (tom z Írska) mi ani na chvíľu nezmizol úsmev z tváre. Veľmi som si užívala ich spoločné interakcie a potrebujem ďalšiu dávku.
A navyše vždy po prečítaní kníh od Michaely Zamari mám chuť sa okamžite zbaliť a odcestovať, aby som videla tie miesta na vlastné oči. Druhá časť vyjde už o mesiac a ja som veľmi zvedavá ako tento príbeh dopadne.
Jelení zámok, štvrtý diel zo série "Rod von Barevanson" bol krásny, temný, tajomný, zvrátený dokonale atmosferický aj prekvapivý. Tento nervydrásajúci neogotický román obsahuje všetko, čo od kvalitnej knihy očakávam. Krásny až poetický jazyk, neskutočne kvetnaté opisy prostredia, postavy tak živé a uveriteľné, až sa mi ťažko verí tomu, že existujú iba na papieri.
Čítanie nielen Jelenieho zámku, ale celej tejto série, je pre mňa vždy silný zážitok. Zážitok nabitý emóciami, atmosfericky bez chyby. Autorke sa zatiaľ v každej knihe, a v tejto obzvlášť, podarilo preniesť ma v myšlienkach na nejaký temný honosný neogotický zámok opradený tajomstvami a mágiou.
Barevansonovci sú vždy extrémne špecifickí. Okrem podobných povahových a výzorových čŕt...sú jednoducho iní. Žijú vo vlastných mikrosvetoch, často v podstate odtrhnutých od reality a navyše sú obklopení nadprirodzenom. Hlavnými postavami Jelenieho zámku sú charizmatický, no večne naštvaný Kristián a Mirabel, krehká dievčina, ktorá pôsobí akoby bola zakliata v čase. Obe postavy je nemožné si okamžite nezamilovať. Okrem samotnej Mirabel tu sú ešte štyria ďalší Barevansonovci, s ktorými jednoznačne nie je niečo v poriadku.
Zvrátené správanie istých členov rodiny môže v čitateľoch vyvolať veľmi znepokojivé pocity, no predsa sa to k Barevansonovcom dokonale hodí. Príbeh je navyše aj výborne vygradovaný a plný prekvapivých až šokujúcich zvratov, koniec vďaka nim nabral úplne šialené tempo. Ja som si knihu maximálne užila a nepustila som ju z rúk aj napriek pokročilej nočnej hodine. Jelení zámok sa stal (spoločne s Vlčím zámkom) mojou novou srdcovkou.
Na druhé pokračovanie hororovej middle-grade série "Malá místa" som sa tešila takmer rok. Prvý diel (Zrádné mlhy) bol úplná pecka. Super príbeh, ktorý mal hĺbku aj morálny presah, no zároveň bol presiaknutý creepy atmosférou vhodnou nielen pre deti, ale aj pre dospelých.
Mrtvé hlasy pokračujú v príbehu troch detí - Ollie, Coco a Briana, ktoré strašidelné (a trochu traumatické) dobrodružstvo z jednotky spojilo. Zatiaľ čo sa prvá kniha zameriavala na Ollie a jej vyrovnávanie sa so stratou najbližšieho človeka, druhá kniha sa zamerala na Coco, jej strach z rôznych činností, nízke sebavedomie a pocity osamelosti.
Creepy halloweensku atmosféru vystriedala zimná atmosféra - snehová víchrica, chata v horách, tmavé chodby, tajomné zrkadlá a duchovia. Samotný príbeh bol podľa mňa o niečo slabší ako jednotka, hlavný záporák sa dal odhadnúť pomerne skoro, takže žiadne prekvapivé zvraty sa nekonali.
Napriek tomu mala kniha opäť skvelú mrazivú atmosféru, perfektné opisy prostredia, dynamický dej, nechýbala jej čítavosť či posun jednotlivých charakterov. Takže za mňa veľká spokojnosť, túto sériu odporúčam všetkým vekovým kategóriám, pretože každý si z príbehu zoberie niečo svoje a navyše je to skvelá mrazivá jednohubka ideálna na dlhé večery. Teraz si musím len počkať na trojku (a dúfať, že tá sa tentoraz zameria na Briana).
Do písania Taylor Jenkins Reid som sa zamilovala už pri čítaní Daisy Jones & The Six, čiže kniha Malibu v plamenech bola pre mňa jasná voľba. A ja ju milujem. Milujem ju viac ako Daisy, milujem ju viac ako všetky skvelé knihy, ktoré som zatiaľ za tento rok prečítala...
Autorka totiž čaruje so slovami. Opisuje obyčajné "veci" (medziľudské vzťahy, starosti, strasti aj malé radosti, úspechy aj neúspechy, slávu, pozlátko, lásku vo všetkých podobách, sex, toxické vzťahy aj rôzne závislosti) tak, že im dá úplne iný rozmer.
Jej opisy ma emočne zasiahli, celý príbeh som prežívala tak, akoby sa týkal reálnych ľudí z mäsa a kostí. Postavy som si okamžite zamilovala, vcítila sa do nich a ich osudy mi neboli ľahostajné. Niektoré postavy, hlavne jednu, som nenávidela, no zároveň ju autorka vedela vykresliť tak, že v určitých chvíľach som ju dokázala pochopiť aj napriek všetkým hrozným veciam, ktoré urobila.
Príbeh sa odohrával v dvoch časových rovinách. V prítomnosti sledujeme štyroch súrodencov pripravujúcich sa na ich každoročný večierok, z ktorých má každý vlastné starosti a tajomstvá. V minulosti sledujeme ich rodičov, cez zoznámenie, svadbu, narodenie detí... až dokým sa tieto dve dejové línie nespoja do prítomnosti.
Posledná časť knihy sa venuje samotnému večierku, ktorý sa mi odvíjal pred očami ako film a jeho záverečné vyvrcholenie ma po 1 ) pobavilo (najmä to ako dopadli niektorí hostia) a po 2 ) prekvapilo (je pravda, že záverečné stretnutie mohlo vyeskalovať do dramatickejšej podoby, no takto to malo tiež svoje čaro a pôsobilo to reálnejšie).
Nikdy by som nepovedala, že sa rozplačem pri opise scény, v ktorej si to dvaja náhodní hostia na večierku rozdajú v skrini, ale stalo sa :D. Aj ten sex totiž opisuje autorka tak, že síce môže miestami pôsobiť trošičku vulgárne, no zároveň vás všetky tie emócie okolo úplne rozložia. Ak máte radi spoločenské romány, ktoré riešia medziľudské vzťahy, rodinné drámy a prostredie smotánky, tak jednoznačne poďťe do toho.
Království hříšných je prvá kniha, ktorú som čítala od Kerri Maniscalco a moje očakávania boli asi až príliš vysoké. Vôbec to nebola zlá kniha, autorka píše super - jednoducho, odľahčene a zaujímavo, takže sa mi čítala veľmi dobre. Jednoznačne v sebe mala niečo, čo ma poháňalo vpred.
Môj problém bol ten, že som pri čítaní mala pocit, že všetko som už niekde čítala. Nejako som v knihe nenašla žiadny originálny prvok, ktorý by vo mne vyvolal to povestné VAU. Nepomohla ani talianska kuchyňa, aj keď z opisov niektorých jedál som zostala veľmi hladná.
Postavy ma však bavili, boli charizmatické a dokázala som sa do nich vžiť. Pekelní princovia mali tiež niečo do seba, no zatiaľ som si ich nedokázala zamilovať. Najviac sa mi páčili tie časti, v ktorých figurovala mágia a legendy.
K detektívnej linke som mala jemné výhrady. Vrah bol totiž jasný od začiatku a tak sa u mňa nekonal žiadny moment prekvapenia a navyše mi prišlo zvláštne, že žiadnej z budúcich obetí nedošlo, že sú v ohrození. Ale možno som len niečo nepochopila.
Avšak, moje zmiešané pocity vylepšil úplný záver knihy. Dovtedy som mala pocit, že po dvojke pravdepodobne nesiahnem, no posledné riadky ma donútili moje rozhodnutie prehodnotiť. Nadobudla som pocit, že prvá kniha bol len taký úvod do deja... Že to bol len taký dlhší 367 stranový prológ a ten skutočný príbeh, ten ktorý stojí za to, na mňa čaká v dvojke.
Na stránkach tohto young adult románu sa spájajú témy ako sú rodinné vzťahy, láska, strasti spojené so strednou školou a dospievaním a priateľstvo, ktoré si musí prejsť skúškou.
Očami hlavnej hrdinky som sledovala jej vzťah(y) s rodičmi, bratom, najlepším priateľom, spolužiakmi, tajnou láskou, ktorá trvá už od detstva, no najmä s jej milovanou babičkou. V niečom som hlavnú hrdinku chápala, v niečom som jej mala chuť tresnúť vareškou po hlave, ale to je v poriadku. Je to tínedžerka, nemá byť dokonalá. Má robiť chyby, mýliť sa, má právo sa nesprávne rozhodnúť, aby sa nakoniec našla... a to všetko autorka dobre vie, pretože ju vykreslila veľmi autenticky.
Celý príbeh bol krásne vyrozprávaný, aj náročnejšie témy boli opísané jednoducho a s citom. Autorka má príjemný štýl písania, stránky vďaka tomu ubiehali pod rukami veľmi rýchlo a moja myseľ potrebovala neustále vedieť, čo bude ďalej.
Jediná scéna, ktorá mi tak trochu nesadla, bola šibačka. Mužské osadenstvo sa k hlavnej hrdinke nezachovalo práve najlepšie. Je pravda, že im to dala patrične pocítiť, no zároveň im na môj vkus až priveľmi rýchlo odpustila. Avšak kašľať na to, toto nebola podstata príbehu. Tá bola niekde úplne inde. Tá podstata ma citovo vyžmýkala, zlomila mi srdce, no zároveň ho aj zahojila. Už dlho som si pri ničom tak veľmi nepoplakala...
Zoznam prianí je krásna kniha (nielen obsahovo, ale aj vizuálne), ktorá je vďaka svojmu emočne náročnému záveru zároveň aj smutná a bolestivá. Jednoznačne je to dôležitá knižka, ktorú by si mal prečítať každý fanúšik slow-burn romantiky a rodinných pút.
"Nasleduj ma" sú dve srdcia, ktoré na začiatku bijú každé zvlášť. Ženské srdce sa na chvíľu stratilo a hľadá cestu späť...paradoxne tak, že sa vydá na cesty ďaleko od domova. Mužské srdce je zlomené, snaží sa zahojiť a je rozhodnuté nepustiť k sebe už nikoho.
"Nasleduj ma" vám rozpovie príbeh o tom, čo sa stane, keď sa tieto dve srdcia nečakane spoja.
"Nasleduj ma" je však aj o tŕnistej ceste za dôverou a spásou...O ceste za lepším životom, o tom ako zlepšiť svet. Okrem krásnej pomalej romance vám táto kniha otvorí oči v takých témach, ako je chudoba vo svete a nedostatok jedla v niektorých krajinách. Že cestovanie nie je len o tom spoznávať nové miesta a naháňať sa za zážitkami...
"Nasleduj ma" rozoberá aj problematiku kyberšikany a šikany, ukáže vám odvrátenú (ale aj tú dobrú) stránku sociálnych sietí a dotkne sa aj takej témy, akou je porucha príjmu potravy. Nie je to len "obyčajná" romanca ktorá vám vyčarí úsmev na tvári a vy pri nej vypnete. Je to dôležitá kniha plná náročnejších tém a inšpiratívnych myšlienok zaobalená do krásneho slow-burn romantického príbehu.
Najväčším ťahačom knihy "Nasleduj ma" sú jej postavy. Charizmatické, silné, cieľavedomé, chybujúce, starostlivé, ľudské...Je cítiť, že autorky do nich dali veľa zo seba, že sa dokonale zladili nielen "perom" ale aj emočne a ľudsky. Navyše som si vážne zamilovala ich originálny humor a na viacerých vtipných poznámkach som sa neskutočne bavila :).
Knižku odporúčam všetkým romantickým dušiam a milovníkom krásnych príbehov s dôležitým posolstvom :).
Po prečítaní prvej časti série Černá zima som bola mierne sklamaná, kniha sa síce čítala dobre (ako všetky od Darcy), no príbeh mal celkom dosť chybičiek krásy a až tak mi nesadol. Výkřiky v temnotě (druhá časť série) však zdvihla latku o niečo vyššie. Autorka stavila na zmenu prostredia a na (oveľa) viac akcie.
A tak som sa dočkala vývoja charakterov hlavných postáv (z čoho Clare bola ešte viac na facku a Dorran až moc dokonalý), celkom originálneho vysvetlenia prečo sa vlastne deje to čo sa deje :D, väčšej romantiky, než v prvej časti (tu som jemne na vážkach či to brať ako pozitívum, keďže tam vôbec nemusela byť) a (síce predvídateľného a otvoreného, ale dostatočne) uspokojivého konca.
Akčných scén je tu viac než dosť, napätie dostatočné, dialógy sú síce stále jednoduchšie, no predsa len o trošku lepšie ako v jednotke...Asi by som ocenila o niečo menej opisov prostredia, príbeh je vďaka nim zbytočne rozťahaný, napriek tomu to dej nejako výrazne nebrzdí a navyše Darcy píše veľmi čítavo.
Séria Černá zima nie je na úrovni autorkiných Strašidelných domov a už vôbec nie jej standalone knihy Kořist, napriek tomu sa číta dobre, dokáže zaujať opäť niečím iným a zároveň je to jej klasická klišé rozprávka s jemnými hororovými prvkami. Je ideálna pre čitateľov, ktorí s hororovým žánrom práve začínajú. Rada si prečítam aj zvyšné dva diely :).
Kniha Katja: Prebudená mágia je debut a zároveň prvý diel novej fantasy série od autorky Natali Fox a ja som bola zvedavá, ako sa slovenská autorka popasuje s týmto, na Slovensku dosť problematickým žánrom. Po dočítaní musím uznať, že sa s ním popasovala dôstojne.
Začiatok bol pre mňa jemne problematický. Ťažšie sa mi dostávalo do tohto príbehu, úvod mi veľmi nesadol a dlhšie som si zvykala na štýl písania a začiatočné skoky v deji (čo bol ale môj veľmi subjektívny pocit a je možné, že iný čitateľ to bude vnímať inak). No niekedy po prvej štvrtine sa to celé rozbehlo a Katjin príbeh ma chytil a pohltil.
Autorka namixovala správnu dávku akcie, tajomstiev, napätia a interakcií medzi postavami. Fantasy svet a jeho bytosti boli pekne vykreslené, všetko som si vedela živo predstaviť (čomu dopomohli nádherné kresby a celkovo fantastický vizuál knihy). V príbehu tak môžete naraziť na rôzne kráľovstvá, víly, chiméry, gryfónov a zaujímavo vykreslenú mágiu.
Sadli mi aj rôznorodé postavy, nie vždy som s nimi súhlasila, nie každá mi bola sympatická, no zároveň som ich konanie či rozhodnutia dokázala pochopiť. Potešil ma aj akčný záver, v ktorom sa až do poslednej stránky stále niečo dialo. Niečo sa odhalilo, niečo sa ešte viac zamotalo, niečo bolo predvídateľné, niečo ma, naopak, milo prekvapilo. No najviac oceňujem, že ma to perfektne navnadilo na ďalší diel.
Kedysi som fantasy žáner milovala, teraz som ním už trošku presýtená a máločo ma nejako výrazne ohúri či prekvapí, no tato slovenská fantasy bola pre mňa jednoznačne milé prekvapenie a som rada, že som dostala možnosť prečítať si ju. Hoci obsahovala pre mňa jemné chybičky krásy, na debut je to jednoznačne nadpriemerné a ja som zvedavá s čím príde autorka v ďalšej časti.
Na to, ako som kedysi milovala kvalitné detektívky, ich teraz čítam žalostne málo. Nejako ma prestalo baviť, že sú všetky v podstate rovnaké a takmer nič ma v nich už nedokáže naozaj prekvapiť či šokovať.
To sa ale netýka série od M. W. Cravena. Je síce pravda, že vraha som uhádla dopredu zatiaľ v každej jeho knihe, no spôsob akým svoje detektívky píše, je úplne perfektný. Jeho príbehy sú podmanivé, zamotané, temné, mrazivé a najmä veľmi chytľavé a neskutočne ma bavia.
Kurátor je v poradí už tretí diel s detektívom Washingtonom Poem. Charizma toho chlapa sála z každého riadku a fakt ma baví o ňom čítať. Do ďalšej postavy - Tilly som sa zamilovala už v prvom dieli. Pevne dúfam, že v ďalšom pokračovaní dostane viac priestoru.
Táto kniha mala všetko - super príbeh, prepracovanú detektívnu zápletku, charizmatické postavy, chytľavé systematické vyšetrovanie aj akčný a nervydrásajúci záver. Celú sériu jednoznačne odporúčam všetkým nadšencom kvalitných detektívnych trilerov. Verím, že si ju zamilujete podobne ako ja.
Pod snehom som si zakúpila tak nejako spontánne. Zaujala ma obálka aj anotácia a tak som nad kúpou veľmi nepremýšľala a švacla som si ju do košíka. Začala som ju čítať v období, kedy mi čítať veľmi nešlo. No autorka má super oddychový štýl písania, príbeh má necelých 230 strán, takže som ju prečítala v podstate na posedenie.
Príbeh nie je nejaký extra originálny. Bývalí spolužiaci sa stretnú po dvadsiatich rokoch v hoteli na Orave na stretávke. Niekto je mŕtvy, niekto je podozrivý a popritom sa odhaľuje jedno dávne tajomstvo tejto triedy, ktoré doteraz nebolo odhalené. Veľmi ma zaujímalo, ako tento v podstate známy a trošku už aj ohraný koncept pojme slovenská autorka.
A ja som spokojná. Za mňa to bola príjemná nenáročná oddychovka, dobre napísaná, udržiavala ma v napätí a očakávaní. Charaktery postáv autorka vykreslila dobre, vedela som si ich živo predstaviť a dokázala som sa vcítiť do uvažovania jednotlivých postáv. Čo ma však trošku rušilo, bolo to, že ani jedna postava nebola sympatická. Aspoň pre mňa. Tým pádom mi bolo v podstate úplne jedno, ako kto dopadne.
Najväčším plusom knihy je jednoznačne príjemný štýl písania, vďaka ktorému sa od knihy len ťažko odtrhnete a super prostredie zasnežených hôr. Takisto ma potešila jemná LGBT linka a rôzne (možno nesympatické) zastúpenie rôznorodých povahových vlastností postáv. Navyše sa autorka v príbehu dotkla aj rôznych ťažších tém, ktoré ale nebudem vypisovať, pretože nechcem spoilerovať.
Ak od knihy nebudete očakávať príbeh ako od Agathy Christie, ale len nenáročnú, napínavú jednohubku na dlhé večery, tak určite odporúčam :).
Kniha Jaká byla Cassidy Holmesová je pecka a je mi ľúto, že nie je taká populárna, ako by si zaslúžila, pretože ja som sa od knihy nedokázala odtrhnúť. Celý príbeh vzostupu a pádu jednej popovej hviezdy na mňa pôsobil veľmi reálne, veľmi ľudsky a emočne ma dosť zasiahol.
Z anotácie zistíte, že hlavnou hrdinkou tohto príbehu je členka hudobnej skupiny Gloss, ktorú prezývajú Drzá Cassidy a ja som tak nejako čakala, že to bude taká typická namyslená, drzá, drogovo závislá popová hviezda, ktorej všetko prejde. Ale tak to vôbec nebolo.
Bol to príbeh obyčajného dievčaťa, ktoré malo talent, krásny hlas a ktoré si len prialo preraziť. Dievčaťa, ktoré nebolo pripravené na slávu, ktoré nebolo pripravené na ľudí, ktorí jej podkopávajú nohy a ktoré sa muselo vyrovnávať so situáciami, s ktorými by sa dievčatá v jej veku nemali potýkať.
Cassidy pocítila na vlastnej koži odvrátenú stránku hudobného priemyslu, bola vhodená do kolotoča intríg... zistila, aké ťažké je spĺňať ideál krásy popovej hviezdy a ako ľahko sa na tom buduje nezdravá závislosť. Robila nesprávne rozhodnutia, často sa, práve vďaka svojej submisivite a nerozhodnosti, prepadávala do väčších problémov, než v akých dovtedy bola. No o to viac na mňa celý príbeh zapôsobil. Autorka jednoducho vedela o čom píše a vyjadrila presne to, čo vyjadriť chcela (a podarilo sa jej to na jednotku).
Okrem kapitol z minulosti, v ktorých je hlavná rozprávačka Cassidy, tu máme aj kapitoly z prítomnosti, v ktorých sa striedajú pohľady ostatných členiek kapely. Tieto kapitoly sú úplne rovnako dôležité, ako celá Cassidyina linka z minulosti a dokonale dokresľujú jej emočne ťažký príbeh.
Ak máte radi knihy, ktoré sú síce fiktívne, no pôsobia ako reálne (beletrizované) životopisy skutočných celebrít... knihy, ktoré pôsobia ako vystrihnuté z reálneho života a ktoré zároveň kritizujú populárnu kultúru a jej vplyv na ľudí v strede diania, určite siahnite po tejto. Jednoznačne odporúčam :).
Ak už máte čo-to od Darcy načítané, tak je možné, že vás tento úvod do jej novej série veľmi nenadchne. Je to niečo úplne iné než Strašidelné domy a rozhodne je to na míle vzdialené od jej vynikajúcej stand-alone Kořist.
Hlasy v bouři sú skôr také pomalé sci-fi postapo s výraznou romantickou linkou. Polovicu knihy dej plynie pomaly, stále sneží, stále je zima. Navyše, samotné dialógy nie sú práve najoriginálnejšie ️. Druhá polovica knihy sa zvrtne, naberie trošku vyššie grády, no ten smer ktorým sa príbeh ubral, mi veľmi nesadol do vkusu.
Nečakala som, že budem mať od jednej spisovateľky až takýto odlišný čitateľský zážitok. Akoby to napísal niekto úplne iný, kto ale naschvál využíva Darcyine obľúbené prvky. Ako napríklad hojné využívanie klišé, rozprávkový nádych, jemné napätie či zaujímavo vykreslenú creepy atmosféru.
Napriek všetkému ma však toto dielo dokázalo udržať pri čítaní až do konca. Napriek všetkému som nemala chuť knihu zavrieť a nedočítať. Napriek všetkému som si čítanie užívala, zaujímali ma postavy, bola som zvedavá na vývoj ich charakterov a ako to s nimi nakoniec dopadne. No ale na to si musím ešte počkať… Takže na pokračovanie sa jednoznačne chystám.
Rozporuplné pocity, rozporuplná recenzia…
Je to jednoznačne najslabšia kniha od Darcy Coates (a to som od nej čítala zatiaľ všetky, ktoré vyšli v českom preklade), no napriek tomu na tom príbehu niečo je. Niečo, čo ma núti čítať ďalej, čo ma núti siahnuť po pokračovaní… Je to zvláštne, možno je to tým, že autorkin štýl písania je asi nejako zázračne podmanivý :D
Z tejto knihy sa okamžite stala moja srdcová záležitosť. Vážne som to nečakala. Siahla som po nej v podstate naslepo a čakala som nejakú milú oddychovku. Ale toto...bolo omnoho viac, než nejaká milá oddychovka na odreagovanie. Tento príbeh sa ma bytostne dotkol, našla som sa v každej vete...
Čiže...
Tento príbeh treba precítiť.
Je to totiž riadna melancholická depka, no zároveň je to hlboký príbeh o nádeji a hľadaní zmyslu života. Najlepšie na tom je, že aj keď kniha obsahuje množstvo filozofických myšlienok, je napísaná ľahko, jednoducho, pochopiteľne. Je napísaná krásne, napriek tomu, že život hlavnej hrdinky je ťažký, jej osud je ťaživý...
Autor sa zahryzol do takých tém, akými sú depresia, samovražda či existenčná kríza a tieto témy zaobalil do opojného príbehu o mieste (knižnici) medzi životom a smrťou, do príbehu o paralelných životoch...
Mala som pocit, akoby knihu napísal priamo pre mňa.
Celým príbehom sa tiahne dokonale melancholická atmosféra a samotné paralelné životy sú opísané perfektne V každom živote hrdinku čaká nejaké iné "dobrodružstvo" a každý jeden je hodný zamyslenia. Ak by som niekomu mala odporučiť iba jednu knihu ktorú si musí za svoj život prečítať, bola by to táto.
Kto dobre pozná môj knižný vkus, tak vie, že Agathu Christie žeriem už prakticky od malička. No a jej veľdielo Deset malých černoušků je asi najväčšia klasika na svete a nedám na ňu dopustiť. No tak isto žeriem aj rôzne adaptácie tohto diela. Vždy keď má nejaké vyjsť, či už na televíznej obrazovke alebo knižne, neviem sa ho dočkať.
Takže Pokřivená zrcadla od Diany Urban bola pre mňa jasná voľba. Trochu som sa tejto knihy obávala (iba nedávno som totiž prečítala veľmi nevydarenú "adaptáciu" černoškov s názvom Hodný holky umírají první), no a moje obavy sa čiastočne naplnili a čiastočne nie.
Pozitíva:
▪︎Autorka má príjemný štýl písania, knihu som zhltla na jedno posedenie
▪︎Postavy a ich charaktery sú síce typické tínedžerské klišé a až tak ma nenadchli, no boli dobre vykreslené a uveriteľné
▪︎Príbeh mal pekne vygradovanú zápletku, ktorej nechýbalo napätie
▪︎Páčilo sa mi, ako autorka spracovala problematiku ťažkej šikany a pomsty
▪︎Prelínanie súčasnosti a minulosti do seba dokonale zapadalo a nútilo ma to obracať stránky raketovou rýchlosťou
Negatíva:
▪︎S knihou Deset malých černoušků má tento príbeh spoločné jedine to, že sa niekde zišla partia ľudí a nemajú odtiaľ ako vyjsť. A to je vážne málo. Inak je to úplne iný príbeh
▪︎Páchateľ tohto... počinu, je jednoducho extrémne predvídateľný. Prišla som naňho, no...veľmi skoro (nechcem spoilerovať). Chýbal mi tu moment prekvapenia, ktorý ku kvalitnej detektívne jednoducho patrí. Niečo, čo by ma prinútilo pomyslieť si, že toto bolo fakt premyslené, šokujúce alebo aspoň jemne prekvapivé
▪︎Záver knihy ma neoslovil. Autorka v ňom až príliš polopatisticky, doslovne a zbytočne podrobne vysvetlila motiváciu páchateľa a jeho prípravu celej pasce. Mala som pocit, akoby si autorka myslela, že jej čitateľom jednoducho nedopína...
Ak sa teda odosobním od nálepky "variace na Deset malých černoušků", knihu hodnotím ako takú príjemnú, nenáročnú YA detektívku na jedno popoludnie, ktorá neurazí, ale ani nenadchne. Ale tá obálka je top :).
Orlí zámok je moja prvá dočítaná kniha v roku 2022 a ja som nadšená :) . Tretí diel zo série "Rod von Barevanson" bol úžasný, temný, mrazivý, tajomný aj šokujúci. Opäť som sa zamilovala do autorkiných opisov...všetkého... Lina Franková má totiž dar slova - jej opisy sú neskutočne poetické, iné, dokonale živé a ani trochu nenudia.
Čítanie Orlieho zámku bol pre mňa silný emočný zážitok. Bola to jazda na horskej dráhe, kde sa emócie cestou striedali ako na bežiacom páse a každá jedna ma zasiahla na inom mieste. Láska, nenávisť, radosť, smútok, strach, neistota, prekvapenie, šok... To všetko (a ešte niečo navyše) zaobalené do temnej, občas až hororovej atmosféry, to všetko zaobalené do perfektne vygradovaného príbehu plného prekvapivých zvratov...
Tri knihy, tri príbehy rôznych členov rozvetvenej aristokratickej rodiny von Barevansonovcov. Všetci Barevansonovci majú dosť spoločných povahových aj výzorových čŕt, no zároveň sú jedineční. V Orľom zámku nám autorka predstavila Hyeronyma. Je to arogantný, neprístupný a záhadný samotár, ktorý toho v sebe ale ukrýva omnoho viac. Jeho "stretnutie" s tajuplnou Saskiou, ktorá miluje farby, bolo doslova osudové. Autorka sa s charaktermi jej postáv dokáže naozaj krásne vyhrať :).
Orlí zámok u mňa síce neprekonal ten Vlčí (tam som sa zamilovala do postáv o niečo viac), napriek tomu ma zasiahol, očaril a najmä utvrdil v tom, že táto séria je jedinečná a výnimočná a ja pevne dúfam, že bude minimálne nekonečná :) .