MonaR0se komentáře u knih
Táto letná romantická jednohubka je popretkávaná krásnymi myšlienkami a veľmi príjemným štýlom písania. Má dynamický dej, prirodzený a nenútený humor, perfektnú romantiku, šteklivé scény ale aj kúsoček drámy, ktorá v knihách od Michaely Zamari nemôže chýbať.
Autorka sa s postavami trafila do čierneho. Obe hlavné postavy (a nielen oni, no aj doslova všetky vedľajšie postavy) boli extrémne sympatické, charizmatické a hlavne realistické a bavilo ma sledovať ich spoločnú cestu za šťastím. Navyše celý príbeh dokonale spestrila postava malej Oli, vďaka ktorej nabral príbeh úplne špeci grády :).
Veľmi sa mi páčilo, že okrem pohľadu hlavnej hrdinky Tei, som mohla nazrieť aj do hlavy jej vyvoleného, Tima. Do toho chlapa som sa tuším aj trošku zamilovala. Bol to taký fešný sympaťák s dobrým srdcom, neskutočne dokonalý strýko (Oli to vychytala :D) a navyše mal vraj extrémne sexi hlas. Dokonalá kombinácia :).
Nebol si v pláne je veľmi dobrá kniha, úplne ideálna na odpočinok a relax. Horúca dovolenková atmosféra, ktorá sálala z každého riadku sa mi (až prekvapivo) dokonale hodila do tohto chladného počasia. Priala by som si tento príbeh prežiť ešte raz :).
Fantom z Blackwoodu je v poradí už šiesta kniha z voľnej série o strašidelných domoch od Darcy Coates. Opäť to bola taká rozprávka s hororovým nádychom, presne ako všetky predošlé diely. Ja som s týmto príbehom veľmi spokojná, pretože som dostala presne to, čo som od knihy očakávala.
Darcy totiž píše veľmi jednoducho a čítavo. Ide priamo k veci, hneď na začiatok nám pekne predstaví hlavných hrdinov a ako sa do strašidelného domu dostali. Po zoznamovacom začiatku sa postupne prepracuje k jemne (ale nie príliš) mrazivej duchárskej zápletke, ktorá napriek rôznym klišé (ktoré k tejto sérii jednoducho patria a bez nich si ju ani neviem predstaviť) funguje ako hodinky.
Najviac na mňa zapôsobila perfektná temná atmosféra a dobre vybudované charaktery postáv. Hlavná hrdinka Mara bola "občas" úplne neznesiteľná a jej priateľ Neil na mňa sem-tam pôsobil akoby tam bol iba do počtu, no možno práve preto boli ich charaktery pre mňa uveriteľné a bavili ma.
Nebola to najlepšia kniha zo série, stále u mňa vedie tretí diel ( Přízraky domu Carrowů), ten bol jednoznačne najlepší a najhororovejší, napriek tomu radím Fantoma z Blackwoodu medzi tie podarenejšie. No a na záver musím vyzdvihnúť to, čo je v tomto diele špeciálne. Ako jediný totiž obsahuje ilustrácie. Sú naozaj prepracované a dokonale dopĺňajú dej.
Ak ste ešte nesiahli po tejto sérii, tak jej určite dajte šancu. Všetky knihy sú také príjemné mrazivé oddychovky s rozprávkovým nádychom a sú úplne ideálne na večerné čítanie pod dekou a s čajom v ruke.
Autorka má dosť výrazný a iný štýl rozprávania, ktorý nemusí sedieť každému. Mne však celkom sadol. Navyše mám v obľube silné, depresívne príbehy a kniha Jak se spřátelit s temnotou je depresívna celkom dosť. Je o strate najbližšieho človeka, o snahe vyrovnať sa s ňou, o poruche príjmu potravy, o depresii spojenej s úzkosťou, no najmä o temnote, ktorá vás pokojne môže celých pohltiť.
Autorka v knihe priamo kritizuje americký pestúnsky systém a svoju hlavnú hrdinku vystaví dosť ťažko zvládnuteľným (a niekedy aj ťažko uveriteľným) situáciám. Nechá ju prejsť širokou škálou temných depresívnych pocitov a celý život jej prevráti naruby.
Kniha je primárne vyrozprávaná z pohľadu hlavnej hrdinky, no sem-tam sa tu objavia aj kapitoly vyrozprávané v druhej osobe, s čím mám ja osobne takmer vždy problém (s výnimkou knihy Vládci popela, tam mi to nevadilo ). Ani tu mi to veľmi nesadlo a navyše ma trochu zarazil až príliš zrýchlený koniec.
Táto kniha nie je dokonalá, má niekoľko chybičiek krásy, ktoré mi vadili a jemne rušili a navyše ma emočne "nepoložila" až tak, ako som čakala. Napriek tomu knihu odporúčam (najmä tým, ktorí vyhľadávajú témy ako depresia a vyrovnávanie sa so stratou). Kniha má v tomto smere rozhodne čo ponúknuť a verím, že mnohých z vás tento smutno-krásny príbeh dosť zasiahne.
Hudobné prostedie a celkovo prostredie šoubiznisu so všetkými jeho strasťami a slasťami bol od autorky skvelý ťah. Bavilo ma o tom čítať, autorka to pekne vykreslila a nakopla moju predstavivosť. Navyše mi veľmi sadli vzájomné vzťahy členov kapely.
Počiatočné zoznámenie hlavných hrdinov síce bolo prirýchle, no mne instalove v knihách nejako extrémne nevadí a úprimne ma to pobavilo. Avšak nedokázala som si k nim vytvoriť nejaké silnejšie puto. Hayden mi nesadol a s Becky som sa nedokázala stotožniť. Naopak, niektoré vedľajšie postavy sa mi dostali pod kožu a ich príbeh ma zaujímal oveľa viac.
Páčilo sa mi, že na romantickú oddychovku obsahuje kniha viaceré (prekvapivé, no aj predvídateľné) zvraty a celkom dosť dramatických situácií. Napriek tomu mi tá ústredná romantická linka veľmi nesadla do vkusu a nedostala som odpoveď na všetko, na čo som chcela.
Autorka má ale veľmi príjemný štýl písania a z príbehu je cítiť, že svojím čitateľom ešte má čo ponúknuť :). Verím, že ďalšie pokračovania tejto voľnej série budú stále len lepšie. Ak patríte medzi čitateľov, ktorí radi siahajú po romantických oddychovkách, určite dajte šancu tejto knihe. Navyše je tam jedna tip-top vedľajšia postava, ktorú si jednoznačne zamiluje úplne každý :).
Emotívna, krásna, srdcervúca a miestami trochu smutná, taká je knižka Bez teba - záverečná časť romantickej young adult dilógie s názvom "Iba s tebou". Autorkám to spoločné písanie neskutočne ide a svojim čitateľom opäť naservírovali dokonale jednotný a emočne nabitý príbeh.
Začiatok druhej časti priamo nadväzuje na šokujúci koniec jednotky a autorkám sa podarilo toto pokračovanie pozdvihnúť ešte o level vyššie (a to už je čo povedať, pretože jednotka bola perfektná).
Zatiaľ čo jednotka bola celá vyrozprávaná z pohľadu Niky, v dvojke autorky pridali aj pohľad hlavného hrdinu, vďaka čomu bol začiatok knihy pre mňa pomerne drsný a smutný. Obaja hlavní hrdinovia totiž riešili ťažkú situáciu a z kapitol z pohľadu Dominika som bola občas až frustrovaná. Celú tú ťažko predstaviteľnú situáciu totiž autorky opísali desivo realisticky.
Nerozoznateľný štýl písania oboch autoriek bol opäť úplne skvelý, jednoduchý a ľahučký, takže aj napriek ťažším témam, ktoré sa v knihe vyskytli, sa kniha čítala úplne skvele a plynule. Navyše som si vážne zamilovala ich originálny humor a na viacerých vtipných poznámkach som sa neskutočne bavila.
Bez teba bolo jednoducho perfektné ukončenie dokonalej !!slovenskej!! romantickej YA dilógie. Autorky dali za týmto (miestami až melancholickým) krásnym príbehom emotívnu bodku. Ak ste sa do tejto dilógie ešte nepustili, jednoznačne odporúčam! Ja som nadšená, presne takto má vyzerať pravá young adult romanca.
Víťazka ceny Edgara Allana Poea za najlepší román pre mládež, spojila svoje sily s legendárnym Stanom Leem. Spoločne vytvorili superhrdinský príbeh, o ktorom veľa recenzentov tvrdí, že môže pokojne konkurovať komiksovkám na veľkom plátne.
Ja s tým názorom celkom súhlasím, pretože keď si primyslím prepracovaný scenár, charizmatických hercov a kvalitné filmové efekty, je to marvelovka ako vyšitá. Čo mi však trochu uberalo na spokojnosti, bola tá predvídateľnosť. V príbehu ma, bohužiaľ, neprekvapil ani jeden jediný aspekt, pretože všetko bolo už dopredu nalinkované.
Knihe ale musím nechať to, že sa čítala veľmi príjemne. Bola to taká nenáročná akčná jednohubka s komiksovým nádychom, ktorú som prečítala za jeden večer. Hlavné postavy boli charizmatické a ľahko sa mi s nimi sympatizovalo. Obe hlavné postavy si prežili niečo traumatizujúce a obe sa s tým "zážitkom" vyrovnávali po svojom.
Myslím, že kniha by sa mohla páčiť všetkým fanúšikom marveloviek alebo superhrdinských oddychoviek, ktorým nevadí prílišná predvídateľnosť deja. Koniec koncov, príbeh sa skôr zameriaval na samotné postavy, ich superschopnosti a na boj dobra so zlom...
Ak máte chuť na strhujúci príbeh, ktorý sa úplne odlišuje od všetkého, čo ste kedy čítali, siahnite po Poslednom lete. Príbeh z pera austrálskej autorky Charlotte McConaghy vás totiž zavedie do desivej budúcnosti, v ktorej divo žijúce zvieratá vymierajú.
Ponoríte sa do myšlienok jednej nespútanej ženy, s ktorou si zažijete jedno veľké dobrodružstvo a popritom sledujete to, ako sa vyrovnáva s neľahkou minulosťou, jej snahu nájsť samu seba a progres, ktorým si nakoniec prejde.
Posledný let je veľmi silný, znepokojivý, emotívny, tajomný a dôležitý príbeh, ktorý stojí za prečítanie. Zapôsobil na mňa tak silno, že som si ho pár dní musela nechať uležať v hlave.
Zamilovala som sa do toho poetického jazyka, akým autorka píše a to aj napriek tomu, že som sa s hlavnou postavou knihy nedokázala tak úplne stotožniť. Autorka totiž vytvorila veľmi komplexný a komplikovaný charakter, ktorý nie každému sadne, no každý musí uznať, že je až bolestivo reálny.
Román však nie je len o strate, láske, zármutku a nespútanosti, obsahuje aj dychberúce opisy prírody a varovanie, aby sme sa o našu planétu starali. Aby sme si ju nezničili. Aby sme mysleli na všetky živé tvory, vrátane nás. Aby sme život nebrali ako samozrejmosť. Hlboké posolstvo, nádherné myšlienky a nádej - takýto odkaz v sebe kniha ukrýva a ja nepochybujem, že sa vám vryje do srdca rovnako silno, ako mne.
Takže ak máte chuť na niečo iné, niečo hlboké, niečo, čo vám zmení pohľad na svet a život ako taký, na niečo, čo vás zasiahne - siahnite po Poslednom lete...
Fakt milujem detské knihy. Rada ich čítam dcére a rada si ich čítam aj sama pre seba. V poslednom čase som však nejaká zaťažená na krásne ilustrácie. Ak má nejaká (detská alebo dospelácka) kniha ilustrácie, ktoré ma neoslovia, tak o príbeh akosi strácam záujem.
To našťastie nie je prípad knihy Kamaráti zo steny. Kniha okrem smutno-krásneho príbehu totiž ponúka aj naozaj nádherné dychberúce ilustrácie, ktoré si pozerám dokola aj niekoľkokrát denne.
Zaujímavosťou je, že ilustrácie nie sú nejako výrazne farebné, ako je v detských knihách zvykom. Sú skôr tmavšie, temnejšie s výrazným melancholickým podtónom (takže ako stvorené pre mňa :D).
Kamaráti zo steny je motivačná rozprávka o tom, že nie je zlé sa odlišovať od ostatných. O tom, že každý si dokáže nájsť vlastnú cestu...
Príbeh je veľmi jednoduchý a textu je tam naozaj málinko, no ilustrácie ho dokonale dopĺňajú a dávajú priestor fantázii. S dcérkou sme si knihu veľmi obľúbili a pôsobí na nás až magicky.
Lucy Foley je výborná rozprávačka. Novoročnú atmosféru zasnežených britských hôr na samote vykreslila tak, že som sa tam počas čítania na chvíľu naozaj ocitla. Vdýchla život rozmanitej partičke (nie príliš sympatických) postáv, prostredníctvom ktorých nám vyrozprávala príbeh o vražde, rôznych tajomstvách či krivdách.
Jej rozprávanie sa mi dostalo pod kožu. Už dlho som nečítala knihu, v ktorej by boli tak vierohodne a až kruto realisticky vykreslené charaktery a ich vzájomné interakcie. Z piatich postáv, ktoré "rozprávali" príbeh, mi bola sympatická iba jedna. Avšak náhľad do ich myslí bol tak intenzívny a "vyšperkovaný", až som uverila, že sú to skutoční ľudia z mäsa a kostí.
Zápletka bola správne vygradovaná. Začala zľahka - stretnutím partičky priateľov, popíjaním a spomínaním na staré dobré časy, no postupným odhaľovaním skutočných charakterov daných postáv a ich tajomstiev naberala na intenzite. Autorka navyše do príbehu vsadila celkom nezvyčajný prvok, a to ten, že okrem neznámeho páchateľa nepoznáme ani obeť.
Pozorným čitateľom sa môže stať (podobne ako mne), že odhalia páchateľa aj obeť o niečo skôr, ako ich odhalí samotná autorka, no zážitok z príbehu vám to určite nepokazí. Ak máte radi kvalitné trilery či obľubujete v knihách výborne vykreslené charaktery, Štvanice si určite zaslúži vašu pozornosť.
Kořist je jednoznačne najlepšia kniha od Darcy Coates, ktorú som zatiaľ čítala. Autorka nás zavedie do temného lesa a prevedie nás rôznymi trasami, ktoré sú pre niektorých jedincov smrteľné. V lese na nich totiž číha niečo smrteľne nebezpečné.
Je to príbeh, v ktorom postavy doslova bojujú o prežitie. Jedna dejová línia je z pohľadu detektívky, ktorá vyšetruje prípad nezvestnej Eileen, ktorá sa stratila v lese a druhá sa odohráva priamo v lese, v ktorom po Eileen pátra jej brat spoločne s partiou kamarátov. Obe dejové linky boli skvelé a bavili ma rovnako.
Príbeh obsahuje niekoľko nečakaných zvratov, je nervydrásajúci a premyslený. Postavy sú veľmi dobre vykreslené, uveriteľné a záležalo mi na tom, čo sa s nimi stane. Navyše mrazivá atmosféra temného lesa dodáva príbehu na atraktivite a celý príbeh krásne podčiarkuje. Je to jednoducho kniha, ktorú som prečítala na jeden záťah, pretože som sa od nej nedokázala odtrhnúť.
Zo začiatku mi príbeh pripomínal moje milované Dopisy ztraceným a asi aj preto som sa naladila na trochu iný príbeh, než som nakoniec dostala. Dej bol melancholický, pomalší, miestami depresívny a rozprával o láske, strate a vyrovnávaní sa s ňou a presne takéto príbehy ja milujem.
Trochu ma rušilo, že autorka príbeh zbytočne natiahla a vzniklo tak celkom dosť hluchých resp. nudnejších miest. Navyše mi hlavná hrdinka veľmi nesadla, veľa myšlienok sa tam opakovalo dokola a už od začiatku bolo celkom jasné, kam to celé smeruje.
Avšak aj napriek chybičkám krásy ma kniha emočne zasiahla, najmä poslednou tretinou. Niektoré situácie autorka opísala tak reálne a s citom, že sa ma až bytostne dotkli. Veľmi som si obľúbila aj hlavného hrdinu Chasea a niektoré vedľajšie postavy (aj keď by som sa nehnevala, keby im dala autorka trošku väčšiu hĺbku). Bodkou na záver bol otvorený koniec, ktorý ma dosť zasiahol a som teda zvedavá na záverečný diel.
Rebuilt, záverečný diel postapo trilógie Remade, pokračuje presne tam, kde predchádajúci diel skončil. Autor nám opäť naservíroval hneď niekoľko dejových zvratov a niekoľko kvalitných (pre túto trilógiu typických) nechutných scén.
Každá z hlavných postáv tu má svoju vlastnú linku a veľmi kvitujem, že sa od prvého dielu charakterovo rozvinuli (občas mi síce liezli na nervy, ale myslím, že to bol aj autorov zámer). Z hľadiska nejakej väčšej akcie je tento diel jednoznačne najslabší z celej trilógie, zároveň je však rovnako dôležitý a ani chvíľu nenudí.
Samostatnou kapitolou je uplný záver knihy, a teda ukončenie celej trilógie. Na jednej strane oceňujem, že autor príbeh neukončil ako rozprávku (to by vážne nedávalo žiadny zmysel), no zároveň sa cítim, akoby mi jemne vrazil ihlicu na pletenie do hrude a snažil sa mi do nej niečo vyryť. Avšak uvedomujem si, že takýto koniec bol jednoducho nevyhnutný a vlastne som ani nič iné nemohla očakávať.
Ešte malé upozornenie pre tých, ktorí sa do tejto trilógie pustia: buďte pripravení na to, že sa po dočítaní môžete cítiť...jemne...zradení. Celá trilógia však jednoznačne za ten pocit stojí!
Trilógia Remade je iná, originálna, drsná (opisy rozpúšťajúceho sa tela nie sú práve...lahôdka), dynamická a plná zvratov a ja ju jednoznačne odporúčam každému milovníkovi YA dystópii (so silným žalúdkom).
Po výbornej jednotke, ktorá sa mi páčila, no zároveň bola extrémne znepokojujúca, mám za sebou aj jej druhé pokračovanie.
Ide o postapo trilógiu o inteligentnom víruse, ktorý doslova skvapalňuje ľudí. A v dnešných pandemických časoch je to doslova aktuálne čítanie (aj keď po takomto príbehu si človek uvedomí, že vždy môže byť horšie).
Jednotka nastavila laťku pomerne vysoko a dvojka ju síce (podľa môjho názoru) neprekonala, no minimálne si udržala rovnakú úroveň. Opäť to bolo znepokojujúce čítanie s mierne hororovou atmosférou a brutálne nechutnými scénami. Autor totiž nemá so svojimi postavami zľutovanie, takže je tých nechutných scén v knihe pomerne dosť.
Páčilo sa mi, že je dej miestami dosť nepredvídateľný a nestojí na jednom mieste. To, čo sa mohlo v jednotke zdať celkom priamočiare, sa v dvojke vyvinulo úplne iným smerom a autor tak dokazuje, že sa ešte máme na čo tešiť . Čo ma, naopak zamrzelo, bolo správanie postáv. Bolo jednoducho predvídateľné. Ocenila by som, keby sa občas zachovali iracionálne, respektíve mimo svojej škatuľky good guy - bad guy.
Napriek tomu, že "Reborn" prvý diel neprekonal, pre fanúšikov jednotky (alebo celkovo postapo sérií) určite nebude sklamaním. Je to drsné, čítavé, znepokojivé a celkom originálne čítanie, pri ktorom si ani neuvedomíte, že patrí do žánru young adult.
Remade som dlhšie odkladala, pretože ma prvé strany veľmi nechytili. Myslela som si, že to asi nebude knižka pre mňa. Trochu ma nudila a nedokázala som sa do nej poriadne začítať. Keď som sa však prehrýzla cez prvých cca 20 strán, tak príbeh nabral poriadny spád a už som ho nechcela pustiť z rúk.
Je to dosť originálne postapo v ktorom neznámy vírus začne skvapalňovať ľudí. Oficiálne sa radí do young adult žánru, no autor svojich čitateľov naozaj vôbec nešetrí. Ľudia sa tu doslova rozpúšťajú a tie opisy sú "necenzurované", brutálne a jednoducho nechutné, takže by som to tým najmladším čitateľom, ktorí už svojim vekom "zapadajú" do young adult žánru asi veľmi neodporučila. Ak vám však brutálnejšie opisy nevadia, tak jednoznačne poďte do toho. Aspoň ja som sa bavila.
Autor v prvej polovici knihy veľmi zaujímavo opísal, ako vírus postupne zničil celý svet a navyše píše jednoducho, takže sa kniha číta ľahko aj napriek tomu, že popisuje nepredstaviteľné veci. Hlavní hrdinovia mi boli sympatickí a tak bolo pre mňa pomerne jednoduché vcítiť sa do ich neľahkej situácie. Avšak občas som mala pocit, že sú vykreslení bez akejsi hĺbky (presnejšie povedané, niečo mi pri vykreslení ich pováh chýbalo).
Dej je ale rozhodne premyslený a obsahuje celkom slušné zvraty (väčšina z nich sa síce dá dopredu odhadnúť ak už máte čo-to z postapa načítané alebo napozerané, no aj tak sú na pomerne vysokej úrovni). Kniha je teda napínavá, plná akcie a brutálnych scén, ktoré ma nútili prevracať stránky raketovou rýchlosťou.
Remade je prvý diel postapo trilógie a ja sa rovno vrhám aj na jeho pokračovanie s názvom Reborn, pretože záver bol výborne vygradovaný a skončil otvorene. Ak obľubujete postapokalyptické príbehy, tak Reborn je určite veľmi zaujímavý knižný počin, ktorý by ste nemali vynechať :).
Vôbec netuším, ako mám túto knihu hodnotiť. To, čo autorka opisuje sa vážne dialo a ja som z toho zhrozená a znechutená. Som znechutená z autorkiných bludov a neskutočných dezinformácií o bipolárnej poruche, z jej romantizovania vlastného toxického správania, z jej démonizovania svojho bipolárneho syna (prakticky už od plienok), z jej obviňovania všetkých okolo seba (len seba nie), z jej absolútneho nezáujmu o jej ďalších osem detí...
Zároveň mi však bolo počas čítania veľmi ľúto Nicka. Pretože to mal sakra ťažké, frustrovalo ma, čím všetkým si musel prejsť, že nedokázal vyhrať nad svojou chorobou a že mala jeho matka potrebu napísať takúto hroznú knihu. Pretože ona svojím neuváženým správaním spôsobila neskutočne veľa tragických udalostí a ešte sa o nich neštítila napísať tak, akoby za ne nemohla (a pritom z jej vlastného textu jej vina jasne vyplýva).
Ďalšia vec, ktorá ma neskutočne serie, je tá, že túto TOXIC knihu nazvala His Bright Light. His Darkness by bol pre tento jej počin určite výstižnejší názov. Ja som sa totiž vôbec nedozvedela (ako sľuboval prológ) prečo Nicka všetci tak zbožňovali. Prečo bol ako anjeliček dobručký milučký. Žiadne jeho svetlo skutočne neopísala, iba des, temnotu, zlobu, hrôzu, agresivitu, šialenstvo, násilie, slzy a trápenie. Nič naozaj dobré o svojom synovi nenapísala. Len kde-tu spomenula nejakého odveci človeka, ktorý ho pre niečo miloval a trávil s ním veľa času (kedy?!).
Neskutočne ma frustruje, že čitateľ, ktorý miluje autorkine fiktívne romance a zároveň absolutne netuší nič o bipolárnej poruche, bude mať totálne skreslené predstavy prakticky o všetkom, čo sa tejto choroby týka. A navyše zlý !!TOXICKÝ!! príklad toho, ako sa k bipolárnemu človeku správať.
Najviac ma na celej knihe frustruje to, že autorka (of course) ani raz neodlíšila synove skutočné správanie od jeho diagnózy. Ľudia, ktorí touto poruchou trpia, sú totiž úplne iní počas remisie, než počas manických a depresívnych stavov (a to vravím z vlastnej skúsenosti, pretože táto problematika sa ma bytostne dotýka). Ja naozaj nechápem, ako mohla táto kniha plná totálnych dezinformácií vyjsť (a ešte ako memoár) a ako mohla byť niekedy považovaná za "praktický návod", ktorý pomáha ľuďom túto poruchu pochopiť. (Jednu hviezdičku dávam knihe iba z úcty k Nickovi)
Jednoznačne silno neodporúčam! Ak vás táto téma zaujíma, určite siahnite radšej po knihách Má půvabná žena v blázinci, Electroboy alebo Okovy naděje.
Sedm příšerných je dokonalá rozprávka. Je to skvelá zmes drámy, humoru, nechutností a emócií. Už prvá kapitola ma vtiahla do deja, mierne šialeného, ale neskutočne zaujímavého. Užívala som si svet, v ktorom je možné vďaka kamienku preskočiť pol zemegule. Svet, kde môže jedna umelá noha obsahovať telefón, mp3 prehrávač, led baterku, solárne panely a podobné vychytávky. Svet, v ktorom je možné, aby vaše smrteľné hriechy kráčali vedľa vás, rozprávali sa s vami a vytvárali tak šialene bizarné situácie - a že ich nebolo málo. Pri niektorých scénach mi dokonca prišlo mierne nevoľno, no napriek tomu som bola z knižky nadšená.
Jennings napísal knihu, ktorá poukazuje na dôležitosť rodiny a priateľstva, súdržnosti, nezlomnosti ducha a na nebezpečenstvá manipulácie či schopnosti rozlíšiť dobro od zla. Príbeh dokonale dopĺňajú aj krásne šialené ilustrácie :). Viem si predstaviť, že by kniha fungovala aj ako bizarný animák, takže ak sa ju niekedy rozhodnú natočiť, budem sedieť rovno na premiére.
Keď Garth Jennings, scenárista animáku Sing!, prišiel so svojou knižnou sériou pre deti, bola som nadšená a z nejakého dôvodu som verila, že séria bude nekonečná. Jennings ma ale prekvapil, pretože 7 Příšerných je iba trilógia a Kletba je teda záverečný diel tohto bizarného a trošičku nechutného middle-grade príbehu.
A viete čo? Ja som plakala. Plakala som, pretože som dúfala v iný koniec, no zároveň som chápala, že je nevyhnutný. Plakala som, pretože Kletba, aj napriek explicitným opisom smradu, požierania smradľavého a odporného čohosi a divným opisom znetvorenia tela, je vlastne krásny, vtipný a emotívny list na rozlúčku, ktorý ma pohladil po duši, potom mi vrazil nôž do chrbta a zároveň mi dodal pocit akéhosi zmierenia a pokoja.
Opäť tu máme Nelsona a z jeho duše vyextrahovaných sedem smrteľných hriechov, ktoré pobehujú okolo neho a vytvárajú totálne bláznivé, nechutné a bizarné situácie. No zároveň sú extrémne lojálne, milujúce a v tejto knihe sa ukázalo, že aj férové a ľudské. Záver v sebe ukrýval krásnu myšlienku, že všetky svoje zlé stránky môžme použiť aj správne.
Ak patríte medzi tých knihomoľov, ktorí radi siahnu aj po middle-grade knižkách alebo máte deti vo veku cca 9 - 10+ rokov, určite vyskúšajte túto bizarne šialenú trilógiu. Navyše celá trilógia v sebe nesie krásne posolstvo.
Opäť sme vo svete, v ktorom je možné, aby vaše smrteľné hriechy kráčali vedľa vás, rozprávali sa s vami a vytvárali tak šialene bizarné situácie. Nechýbajú tu ani poriadne dramatické situácie, trošku nechutnejší humor (ako to má Jennings v obľube) a (už vyššie spomenuté) bizarnosti. Akurát ich je tu o niečo menej ako v prvej časti. Okrem nového dobrodružstva sa do popredia dostáva priateľstvo a dôvera a to všetko dopĺňajú jednoduché, ceruzkou nakreslené ilustrácie.
Prvý diel ma bavil o niečo viac, pretože obsahoval viac informácií a technologických vychytávok z tohto nového sveta a tým pádom bol pre mňa (a verím, že aj pre detského čitateľa) o niečo atraktívnejší. Dvojka sa viac zameriava na Nelsona a príšerky a vynecháva tak zaujímavého strýka s umelou nohou alias mp3 prehrávačom a pod. alebo kamienky, ktorých majiteľ sa môže vďaka nim premiestniť kamkoľvek bude chcieť. Trochu mi to tam chýbalo, pretože bez nich bol ten svet o niečo obyčajnejší.
Celkovo som však s pokračovaním spokojná a som zvedavá, aké dobrodružstvo si autor pre nás pripravil v treťom pokračovaní :).
Stínové eso obsahuje prepracovaný svet, v ktorom vládne mafia a gangy. V ktorom každý z obyvateľov oplýva nejakým talentom, ktorý sa mu (okrem iného) odráža vo výzore aj v priezvisku. Spletitý príbeh sledujeme prostredníctvom Enne, ktorá prechádza počas celého príbehu viditeľným progresom a charizmatického Leviho, ktorý tak trochu stojí na jednom bode, no jeho charakter je natoľko zaujímavý, že je to odpustiteľné.
Na začiatku som mala problém vstrebať všetky informácie o novom svete, talentoch, gangoch a mafiánskych rodinách. Mala som pocit, že autorka na mňa chrlí všetky informácie o komplikovanom novom svete naraz, no zároveň ich nevysvetľuje dostatočne. Ešte v polovičke knihy som tak úplne nechápala, ako to všetko funguje, čo ma mierne odrádzalo a príbeh som si neužívala tak, ako som dúfala. Nakoniec mi to však vynahradila zaujímavá zápletka a Levi, ktorého si musí obľúbiť snáď každý.
Samotnej tieňovej hry, na ktorú som sa tešila najviac, som sa dočkala až v akčnom závere knihy. Dovtedy som teda spoznávala komplikovaný nový svet a jeho zákony, backstory hlavných postáv, vedľajšie postavy - Lolu a Jacea (ktorých som si obľúbila viac ako hlavnú hrdinku) a ich cestu k nevyhnutnému záveru, čiže k samotnej tieňovej hre. A tá ma tak trochu nadchla aj sklamala zároveň. Sklamala ma tým, že v nej išlo o čosi iné, ako som si pôvodne predstavovala a tým, že nebola tak úplne vysvetlená (predpokladám však, že druhá časť sa hre bude venovať podrobnejšie).
Nadchla ma vynikajúcim opisom celej scény a nervy drásajúcim napätím, ktoré sálalo z hry a aj zo samotných aktérov. Nakoniec kvitujem aj to, že autorka "neodkryla všetky karty" naraz a ponechala celej scéne tajomno.
Nech boli moje pocity počas čítania akokoľvek zmiešané, nakoniec som Stínovému esu podlahľa. A vzhľadom na koniec knihy (a mojim nezodpovedaným otázkam) potrebujem nutne (najlepšie okamžite) ďalší diel.
Město knih má parádny názov a čarovnú obálku, ktorá jednoznačne zaujme každého milovníka kníh. Príbeh, ktorý v sebe kniha ukrýva je však trochu iný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Autor má dar slova, takže opisy prostredia boli krásne. Obrovskú knižnicu plnú záhad som si dokázala predstaviť tak, akoby som v nej už niekedy bola. Avšak trochu mi kazil dojem fakt, že hlavné postavy postrádali hĺbku. Mala som pocit, že autor sa skôr zameral na samotný svet, ktorý vykreslil do najmenších detailov a popritom tak trochu zabudol na fakt, že dobrý príbeh potrebuje dobre vykreslené plastické postavy.
Asi preto ma prvá polovica knihy bavila viac ako tá druhá. Bavilo ma spoznávať magické prostredie mesta kníh a spoznávanie rôznych tajomných mýtických bytostí. Neskôr som však mala pocit, že sa celý dej trochu naťahuje a mne tam chýbala nejaká väčšia akcia a napätie. A to aj napriek tomu, že na prvú časť trilógie je v nej až priveľa bojov.
Prešlo už niekoľko dní, odkedy som knihu prečítala, no stále ešte nemám na ňu nejaký ucelený názor. Čo však môžem povedať s určitosťou, je to, že príbeh je iný. Že má originálny námet a že je skôr opisný, než akčný. Že mu orientálne prostredie dodalo na atraktivite a jedinečnosti. Že má pôsobivú atmosféru, ktorá občas prevyšuje samotný dej (a že hlavné postavy potrebujú trochu nakopnúť).
Kniha ma teda nadchla aj sklamala zároveň, no o to viac som zvedavá na druhý diel. Zaujíma ma, ako sa postavy budú ďalej vyvíjať a ako sa autor popasuje s "otázkami", ktoré nechal zatiaľ nezodpovedané. Najviac ma zaujíma to, či mi dvojka vylepší dojem z celého príbehu, alebo ma skôr utvrdí v tom, že takýto typ príbehu nie je veľmi pre mňa.