MonaR0se
komentáře u knih

Kniha "Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte" je presne tá YA kniha, ktorá mi svojou surovosťou vyrazila dych. Je zvláštna, iná, svojská a nie každému sadne. Tínedžeri v nej chľastajú, fajčia, nadávajú, šikanujú, sú stratení a tak hľadajú zmysel života. Navyše sa autorka rozhodla vyrozprávať Verin príbeh veľmi netradične (až experimentálne). A tak sa v knihe dočkáme kapitol aj z pohľadu mŕtveho chlapca (vďaka čomu príbeh naberá trochu nadprirodzený nádych) či jednej neživej pamiatky.
Vera Dietzová je jednoducho kniha, ktoré vo mne vyvolala všetky možné emócie od prekvapenia až po znechutenie a svojím koncom ma dosť zasiahla. Nebol však prekvapivý ani šokujúci, no bol tak surovo reálny až ma z neho zamrazilo (a trochu ma to zmiatlo). Túto knihu si budem musieť prečítať viackrát, pretože jedno prečítanie nestačí (podobne je na tom aj autorkina ďalšia kniha "V tejto rodine kopte hlbšie").
Takže ak máte chuť vyskúšať tažšiu YA knihu, ktorá sa odlišuje a nezapadá do žiadnej škatuľky, skúste Veru Dietzovú. Možno si ju zamilujete rovnako ako ja.


Vždy keď dočítam knihu, ktorá ma niečím zasiahla, zakazujem si o nej čítať názory iných recenzentov, aspoň kým nenapíšem ten svoj. Často sa mi totiž stáva, že si niekto všimne to, čo ja nie, a keď si to uvedomím, tak na to už nemôžem prestať myslieť. A potom sa to odrazí aj na mojom hodnotení. Občas vydržím a neprečítam si nič a občas je to silnejšie ako ja.
Pri knihe Se špetkou skořice som to nevydržala a pár názorov som si prečítala. A zamrzelo ma, že schytáva celkom rozporuplné hodnotenia. Nie vyslovene negatívne, no vraj autorka nešla dostatočne do hĺbky, kniha nemá dej a podobne. Podobné názory vlastne aj chápem, no na mňa táto kniha zapôsobila až magicky.
Možno to bolo tým krásnym štýlom písania, ktorý mi nedovolil prestať čítať, možno to bolo tým, že som sa dokázala s hlavnou hrdinkou dokonale stotožniť a možno to bolo tým, že to je jednoducho skvelá kniha, ktorej nechýba absolútne nič a kto to nevidí, jeho smola.
Nie každá kniha potrebuje ťažké témy rozobrať do najmenšieho detailu. Niektoré sa ich dotknú iba zľahka, aby sa o nich vedelo, no zároveň dávajú vedieť čitateľovi, že to o tých ťažkých témach nie je. Takže áno, táto kniha mohla byť dramatická, mohla ťažké témy viac rozvinúť, mohla byť ostrá a extra dôležitá a mohla hrať na city a bodať do srdca. Ale ona nechcela. Ona chcela len tak plynúť...
Milujem na nej to, ako je z jednej strany reálna (najmä strasti mladučkej mamičky sú neskutočne dokonale vykreslené) a z druhej totálne rozprávková. Hlavná hrdinka je v podstate taká ľudská obdoba Remyho z Ratatouille (každé jej jedlo je dokonale magické, vyvoláva v ľuďoch hlboké emócie). Aj jemná romantická linka, ktorú kniha obsahuje, je tak trochu rozprávková, no zároveň milá a nie je presladená.
Takže ak očakávate dej plný zvratov (alebo nejakú zápletku), čistú romantiku či recepty na každej tretej strane, tak táto kniha asi nebude pre vás to pravé. Ak ju však prijmete takú, aká je, je dosť možné, že sa do nej zamilujete. Táto kniha má proste dokonalú obálku a ešte krajší obsah.


Keď som asi pred rokom siahla po prvej časti tejto young adult série, mala som fakt vysoké očakávania. A kniha Ako nájsť vraha ich s prehľadom prekonala. Bola totiž úplne fantastická. S čistým svedomím by som ju odporučila aj všetkým milovníkom detektívok, ktorým young adult žáner nie je veľmi pochuti. Autorka si totiž dala záležať na detektívnej linke a napísala ju veľmi precízne.
Pátranie hlavnej hrdinky je poctivé, zrozumiteľné a najmä logické. Každý jej krok je veľmi dobre opísaný a teda dáva zmysel. Dalo by sa povedať, že je to aj taký návod pre laikov, čiže by sa dal ten postup aplikovať aj v reálnom živote. A to sa o veľa detektívkach povedať nedá.
Dobré dievčatá končia zle je voľne nadväzujúce pokračovanie (nový prípad, ktorý ale mal nejaké základy už v jednotke) a moje očakávania boli tentoraz naozaj obrovské. A autorka opäť nesklamala a splnila ich do bodky.
Milujem autorkin jednoduchý a čítavý štýl písania, spôsob, akým opisuje detektívne pátranie hlavnej hrdinky a zvraty, ktoré sa spočiatku zdajú predvídateľné, no nakoniec aj tak niečím prekvapia. Milujem ten dynamický dej bez hluchých miest, ktorý drží čitateľa v napätí a udržiava pozornosť od začiatku až do poslednej bodky.
Na záver musím spomenúť aj postavy, ktoré sú neskutočne skutočné, ľudské a uveriteľné. V týchto knihách čiernobiele postavy jednoducho nenájdete. Séria Ako nájsť vraha je pre mňa jednoznačne NAJ young adult detektívka!


Snehová sestra od Maji Lunde mi pred časom vyrazila dych svojim nádherným melancholickým zimným príbehom a ešte krajšími ilustráciami. Vtedy som ešte netušila, že je to prvá časť zo série príbehov o ročných obdobiach. Takže keď vyšla Strážkyňa slnka a ja som zistila, že je to jej voľné pokračovanie, tentokrát o jari, knižka bola pre mňa jasná voľba. A zasiahla ma ešte viac, ako samotná Snehová sestra.
Opäť to bol krehký melancholický príbeh detí, ktoré poznamenala strata blízkych. Tentokrát je však zasadený do tmavého a daždivého sveta, v ktorom chýba slnko. Hlavná hrdinka príbehu jedného dňa nájde miesto, v ktorom je slnko ukryté a rozhodne sa ho za každú cenu oslobodiť.
Celý príbeh na mňa pôsobil veľmi originálne, nič podobné som ešte nikdy nečítala. Bolo to tak krásne rozprávkové, no zároveň neskutočne krehké a melancholické a premyslené do najmenšieho detailu. Vďaka tomu som sa prvýkrát v živote zamyslela nad tým, aké katastrofálne následky by mal svet bez slnka alebo naopak svet, v ktorom nonstop svieti slnko.
Knihu okrem krásneho a dôležitého príbehu dokonale dopĺňajú ilustrácie od Lisy Aisato. Je to moja najobľúbenejšia ilustrátorka a jej kresby mi pravidelne vyrážajú dych. A práve kombinácia Lisiných kresieb s Majiným príbehom vytvorila z knihy jedinečné umelecké dielo, ktoré ulahodí snáď všetkým vekovým kategóriám. Odporúčam všetkými desiatimi.


Priznanie mi ukázalo, že láska má veľa podôb. Že je nepredvídateľná, divoká, vášnivá a šialená a že občas nedáva žiadny zmysel. Že aj ten, kto spáchal hrozné veci, má právo na obhajobu. Že si zaslúži byť vypočutý. Že niekedy treba nechať minulosť za sebou a pokračovať vpred. Pretože každá minca má dve strany.
S Priznaním som sa v myšlienkách zatúlala do krajín, do ktorých moja noha nikdy nevkročila. Nasala som úžasnú dovolenkovú atmosféru slnečného Karibiku a nespútaného sexu. Dokonca som sa ocitla až vo východnej Ázii, kde som absolvovala emočne aj situačne vyhrotenú dobrodružnú cestu cez Honkong, Macao až na Taiwan.
Vďaka Priznaniu som dostala možnosť nahliadnuť do duše dvoch zranených a zraniteľných ľudí. Ľudí, ktorí si zaslúžia druhú šancu, pretože chybujú, milujú, ľutujú, odpúštajú, začínajú znova. Ľudí, ktorým život nič nedal zadarmo. Ľudí, ktorých život skúšal tak silno, až prekročil hranice únosnosti.
Priznanie je láska, napätie, úsmev, priateľstvo, strach, slzy, vášeň, trauma, nervy, druhá šanca. Niektoré jeho časti sú až kruté, podobne, ako je občas krutý sám život. Priznanie je ľudské. A čo je ešte lepšie, Priznanie je naše, slovenské. Pretože aj Slováci vedia písať krásne a pútavé príbehy, ktoré by sa mali šíriť svetom. Prečítajte si Priznanie.
P.S. Pre lepšie pochopenie deja a intenzívnejší zážitok z príbehu vám odporúčam prečítať si najskôr prvú, voľne nadväzujúcu časť s názvom Rozhodnutie.


Azaelov pád je jedinečný knižný projekt piatich slovenských autoriek, ktorý pôvodne vychádzal na Wattpade ako autorská štafeta. Na Slovensku sme podobný projekt ešte nemali a preto ma veľmi potešilo, že vyšiel aj knižne (pre nás, ktorým sa na Wattpade čítať nechce) a navyše v takom krásnom šate.
V tejto napínavej knihe ledva stihnete obracať stránky. Je totiž plná akcie, emócií, dramatických zvratov, tajomstiev, erotiky a romantiky. Jednoducho sa v nej neustále niečo deje. Príbeh okrem hromady zvratov a akcie obsahuje aj poriadnu dávku humoru a sarkazmu a z textu je cítiť, že si jeho písanie autorky užívali.
Postavy sú vierohodne vykreslené a tým nemyslím, že sú bezchybné a že si ich okamžite zamilujete. Pretože vás budú vytáčať, občas nad ich konaním prevrátite očami a nie vždy s nimi budete súhlasiť či súcitiť, no o to viac si ich zapamätáte, o to viac sa vám zapíšu do srdca.
Dej sa točí okolo Rosalie a Sebastiana, ktorí riešia nepredstaviteľnú (no predsa hrozivo aktuálnu) situáciu ako vystrihnutú z akčných filmov a ktorých osud skúšal viac, ako by sa patrilo. Napriek tomu, že každá autorka má trochu iný štýl písania, všimnete si to iba pri prvých kapitolách, neskôr sa perfektne zladili :).
Je to ideálne čítanie pre všetkých fanúšikov tejto pätice autoriek a milovníkov romantických trilerov. Azaelov pád má z každej autorky to svoje, každá do príbehu vložila niečo, čo je typické iba pre ňu a aj vďaka tomu je príbeh taký jedinečný.


Dcéra zimy bola pre mňa čistá dokonalosť už od skvelého prológu. Obsahovala totiž dokonale temný mytologický svet, nedokonale dokonalé a najmä uveriteľné postavy, perfektnú, temne rozprávkovú atmosféru, ktorá sálala z príbehu už od prvého riadku a autorkin podmanivý štýl písania, ktorý môj zážitok z knihy ešte umocnil. No, jednoducho to bol pre mňa dokonalý príbeh.
Morena, hlavná hrdinka príbehu, bola okamžitá láska. Jej sestra Vesna ma zo začiatku štvala, ale neskôr som pochopila, že bola presne taká, aká mala byť. Je vidieť, že autorka má neskutočnú fantáziu, slovanskú mytológiu sa jej totiž podarilo perfektne zakomponovať do neskutočne opojného, vyšperkovaného a veľmi chytľavého fantasy príbehu.
Avšak v takej trištvrtine knihy (od odhalenia až po ihlu) sa toho stalo tak strašne veľa, že som to nejako nestíhala spracovávať. Mala som pocit, že je to na môj vkus máličko prekombinované, asi by mi tam viac sedel trochu pomalší dej (ale to je iba môj problém). Miesto a rok, v ktorom sa odohrávala záverečná časť knihy, ma milo prekvapili, no a úplný záver príbehu bol top.
Napriek mojej "výhrade" je to jednoznačne jedna z najlepších kníh, ktoré som tento rok čítala. A dúfam, že sa preloží minimálne do 28 jazykov, pretože Dcéra zimy si to rozhodne zaslúži.

Daisy Jones & The Six je kniha, ktorá sa vryla do môjho srdca a už navždy v ňom bude mať svoje miesto. Zamilovala som sa do nej a stala sa pre mňa výnimočnou. Zarezonovala vo mne najmä tým, že pôsobila tak skutočne/surovo/reálne.
Daisy Jones aj členovia kapely The Six sa stali pre mňa skutoční ľudia z mäsa a kostí - tak dokonale autorka píše. Emócie boli hmatateľné z každého riadku a z knihy o sexe, drogách a rokenrole sa postupne stávala rocková balada, z ktorej som mala každú chvíľu zimomriavky.
Daisy Jones & The Six je kniha o ľuďoch závislých na hudbe, láske, rodine, priateľstve, sexe a drogách. O ľuďoch, ktorí boli výnimoční, no predsa ľudskí. O chybách, ambíciách, sebectve, sláve, talente a celkovo o živote. O ľuďoch, ktorí sa vyvíjali, padali a opäť vstávali. No pre mňa to bola najmä kniha o jednej výnimočnej žene. O žene s neskutočnou duševnou silou, nezlomnou vierou a obrovskou láskou v srdci. O žene, ktorá všetko zmenila. O žene, ktorá už od začiatku nanápadne vynikala nad ostatnými a ktorej boli venované aj posledné riadky príbehu, z ktorých ma až zamrazilo. A nie, nebola to Daisy Jones...
Ak máte chuť prečítať si knihu, ktorá je iná..., ktorá je výnimočná - kniha Daisy Jones & The Six takou knihou jednoznačne je.

Druhá šance mi ukázala, že každý náš čin má svoje následky a môže ovplyvniť aj ľudí na druhej strane zemegule (alebo v paralelnom vesmíre). Je to veľmi komplexné dielo, autor svoj príbeh premyslel do najmenšieho detailu, vyhral sa s ním, poprepletal, skomplikoval a stvoril obrovskú multižánrovú bombu.
Vidím to tak, že Druhá šance je presne tá kniha, v ktorej pri každom ďalšom čítaní objavím niečo nové, nejaký dôležitý detail, vďaka ktorému bude príbeh ešte komplexnejší. Nie je totiž v ľudských silách zachytiť na prvýkrát všetky spojitosti s ktorými sa autor tak precízne vyhral. Treba teda počítať s tým, že na úplné pochopenie príbehu vám jedno prečítanie rozhodne stačiť nebude.
Tento mysteriózny príbeh je ako tisíckusové puzzle. Pre niekoho extrémne náročné a nad jeho sily, pre iného zas dokonale strávený voľný čas. Autor nám postupne podsúva jednotlivé kúsky puzzle, ktoré do seba nakoniec perfektne zapadnú, avšak niektoré si na svoju dvojicu musia počkať veľmi dlho (chápte v podstate celú knihu), preto treba čítať veľmi pozorne.
Kniha okrem paralelných svetov ponúka aj skoky v čase a prelínanie prítomnosti, minulosti a budúcnosti a okrem hlavného príbehu tu nájdete aj mini príbehy rôznych postáv, ktoré sa spočiatku zdajú akoby navyše, no majú svoj dôvod a do príbehu dokonale zapadnú.
Obrovským prekvapením bol pre mňa mini príbeh istého Xaviera, ktorého meno mi najskôr nič nehovorilo, no jeho príbeh mi bol každou ďalšou vetou čoraz známejší. V skutočnosti je to skutočný, doteraz nevyriešený prípad vrážd a zmiznutia a poznať ho môžu napríklad fanúšikovia dokumentárneho seriálu Unsolved Mysteries. Neskutočne sa mi páčilo, ako tento nevysvetliteľný prípad autor zakomponoval do príbehu, ako kreatívne ho vyriešil a ako dokonale to sedelo.
Druhá šance nesadne každému. Je to ťažké čítanie, na ktoré treba mať náladu. No ak vám sadne, podobne ako mne, dostanete perfektnú multižánrovú lahôdku, ktorú z hlavy tak skoro nedostanete.


Fantasy svet autorky Natali Fox je svet, do ktorého sa rada vraciam. V druhom dieli sa autorka výrazne posunula, vychytala niektoré chybičky z jednotky a celý dej posunula vpred. V treťom pokračovaní s nasadenou latkou pokračuje.
Na takmer 400 stránkach si pre nás autorka pripravila dynamický dej aj akciu, pridala na humornej stránke, no najmä na romantike, ktorá určite veľmi poteší každého, kto si obľúbil hlavných hrdinov knihy a nešetrila ani interakciami medzi postavami. Do deja vstúpili aj nové postavy, ktoré bolo zaujímavé sledovať a odhadovať ich skryté motívy.
Katjin charakter sa od udalostí z druhého dielu rozvinul pozitívnym smerom, čo mi veľmi sadlo. V dvojke totiž zažívala ťažké chvíle, s viacerými vecami sa musela vyrovnávať a nie vždy som bola stotožnená s jej rozhodnutiami. Konečne sme tu mali viac Argosa, je to moja obľúbená postava (spoločne so Svarogom), čiže na vývoj jeho charakteru som bola zvedavá najviac. Tiež to mal po udalostiach z dvojky ťažké a v tomto dieli sa musel postupne so všetkým čo sa mu stalo vyrovnať, s čím sa autorka popasovala dôstojne.
Táto séria ponúka prepracovaný fantasy svet, zaujímavé magické tvory, rôznorodú mágiu, ktorá mňa osobne baví, nečakané zvraty aj širokú škálu rôznych charakterov, na ktorých vykreslení si dáva autorka veľmi záležať, aby pôsobili realisticky a uveriteľne. Niektoré časti príbehu vás chytia za srdce, niektoré vás naštvú, na iných sa zasmejete alebo vás dojmú. Sériu určite odporúčam milovníkom fantasy literatúry a už sa teším na pokračovanie.


V prvom dieli nám autorka dala možnosť spoznať sa s postavami. Zamilovať si ich. Pochopiť ich povahy, spoznať ich životný príbeh, ich vzájomné vzťahy, stotožniť sa s ich humorom, no najmä ponoriť sa do príbehu, ktorý napísal sám život. Pretože dilógia A čo ak áno je inšpirovaná skutočnými udalosťami, reálnymi zážitkami autorky, a práve to pridáva už aj tak kvalitným knihám, niečo špeciálne.
Kniha ,,A čo ak áno 2" obsahuje všetky ingrediencie, ktoré čitatelia kníh od Michaely Zamari tak milujú - romantiku, erotiku a cestovanie. Tešiť sa môžete aj na autorkine povestné doberačky medzi hlavnými postavami, všadeprítomný sarkazmus či sms/chat konverzácie, s ktorými sa každý čitateľ dokáže stotožniť.
Príbeh je však realistický, aj keď sem-tam sa môže zdať trochu neuveriteľný, ako aj sám život. Autorka ale nepíše rozprávky, ani sa nám nesnaží nasadiť ružové okuliare. V skutočnom živote totiž vzťahy nie sú ideálne, sú komplikované a nie všetko vyjde tak, ako si to vysnívame. Nikdy nevieme kto nám príde do cesty, ako dlho v našom živote zostane a v akej miere ho ovplyvní.
Aj preto v tomto príbehu nájdete okrem lásky, nádeje a vášne v rôznych podobách aj dávku krutej reality - akejsi ťažoby osudu, ktorý je nevyspytateľný. Ako príjemný bonus na záver má tento príbeh taký pekný koniec, ktorý vo vás vyvolá silnú emocionálnu reakciu (napríklad si ho budete chcieť prečítať viackrát za sebou...a hneď po tom pocítite potrebu zúfalo sa vykričať do vankúša :D).
Ak radi čítate:
romanticko-erotické odpočinkové knihy
intímne a veľmi osobné spovede
obyčajno-neobyčajné realistické príbehy
A navyše v knihách obľubujete:
cieľavedomé, silné a uvedomelé hlavné hrdinky
medziľudské vzťahy, silu priateľstva
cestovanie
nečakaný záver
- jednoznačne odporúčam siahnuť po knihách ,,A čo ak áno 1, 2". Tomuto príbehu budete jednoducho rozumieť :).


Osobný intímny nostalgický náhľad do duše autorky - aj tak by sa dala opísať kniha "A čo ak áno?". Michaela Zamari sa rozhodla pre veľmi odvážny krok, svojim čitateľom sa vyspovedala, odhalila im obrovský kúsok zo samej seba, zo svojej minulosti... Jej osobnosť bola priam hmatateľná v každom jednom riadku.
A čo ak áno? je príbeh, s ktorým sa dokáže stotožniť každá romantická duša. Príbehu, ako inak, dominuje láska, no čakajte aj ťažšie a dojímavejšie momenty. Okrem romantiky, vtipných dialógov a doťahovačiek medzi hlavnými hrdinami sa kniha venuje aj sile priateľstva či osudovosti, no zabŕdne aj do ťažších vzťahových tém.
Dej tohto príbehu síce neobsahuje žiadne dychberúce zvraty či nejaké akčnejšie scény, ale to on ani nepotrebuje. Úplne stačí, že je autentický a uveriteľný, jednoduchý a ľudský a najmä napísaný od srdca. Ja som sa v mnohých situáciách aj v mnohých autorkiných myšlienkach videla a to je pre mňa v knihách veľmi dôležité... Keď sa ma dej príbehu bytostne dotkne a vyvolá vo mne škálu rôznorodých pocitov a emócií.
Tak ako celý príbeh, aj hlavné postavy boli autentické a pôsobili ako z mäsa a kostí (prečo asi :D). Majka bola veľmi sympatická postava a jednoznačne by som prijala takú kamošku akou bola. Pri Denim (tom z Írska) mi ani na chvíľu nezmizol úsmev z tváre. Veľmi som si užívala ich spoločné interakcie a potrebujem ďalšiu dávku.
A navyše vždy po prečítaní kníh od Michaely Zamari mám chuť sa okamžite zbaliť a odcestovať, aby som videla tie miesta na vlastné oči. Druhá časť vyjde už o mesiac a ja som veľmi zvedavá ako tento príbeh dopadne.


Jelení zámok, štvrtý diel zo série "Rod von Barevanson" bol krásny, temný, tajomný, zvrátený dokonale atmosferický aj prekvapivý. Tento nervydrásajúci neogotický román obsahuje všetko, čo od kvalitnej knihy očakávam. Krásny až poetický jazyk, neskutočne kvetnaté opisy prostredia, postavy tak živé a uveriteľné, až sa mi ťažko verí tomu, že existujú iba na papieri.
Čítanie nielen Jelenieho zámku, ale celej tejto série, je pre mňa vždy silný zážitok. Zážitok nabitý emóciami, atmosfericky bez chyby. Autorke sa zatiaľ v každej knihe, a v tejto obzvlášť, podarilo preniesť ma v myšlienkach na nejaký temný honosný neogotický zámok opradený tajomstvami a mágiou.
Barevansonovci sú vždy extrémne špecifickí. Okrem podobných povahových a výzorových čŕt...sú jednoducho iní. Žijú vo vlastných mikrosvetoch, často v podstate odtrhnutých od reality a navyše sú obklopení nadprirodzenom. Hlavnými postavami Jelenieho zámku sú charizmatický, no večne naštvaný Kristián a Mirabel, krehká dievčina, ktorá pôsobí akoby bola zakliata v čase. Obe postavy je nemožné si okamžite nezamilovať. Okrem samotnej Mirabel tu sú ešte štyria ďalší Barevansonovci, s ktorými jednoznačne nie je niečo v poriadku.
Zvrátené správanie istých členov rodiny môže v čitateľoch vyvolať veľmi znepokojivé pocity, no predsa sa to k Barevansonovcom dokonale hodí. Príbeh je navyše aj výborne vygradovaný a plný prekvapivých až šokujúcich zvratov, koniec vďaka nim nabral úplne šialené tempo. Ja som si knihu maximálne užila a nepustila som ju z rúk aj napriek pokročilej nočnej hodine. Jelení zámok sa stal (spoločne s Vlčím zámkom) mojou novou srdcovkou.


Orlí zámok je moja prvá dočítaná kniha v roku 2022 a ja som nadšená :) . Tretí diel zo série "Rod von Barevanson" bol úžasný, temný, mrazivý, tajomný aj šokujúci. Opäť som sa zamilovala do autorkiných opisov...všetkého... Lina Franková má totiž dar slova - jej opisy sú neskutočne poetické, iné, dokonale živé a ani trochu nenudia.
Čítanie Orlieho zámku bol pre mňa silný emočný zážitok. Bola to jazda na horskej dráhe, kde sa emócie cestou striedali ako na bežiacom páse a každá jedna ma zasiahla na inom mieste. Láska, nenávisť, radosť, smútok, strach, neistota, prekvapenie, šok... To všetko (a ešte niečo navyše) zaobalené do temnej, občas až hororovej atmosféry, to všetko zaobalené do perfektne vygradovaného príbehu plného prekvapivých zvratov...
Tri knihy, tri príbehy rôznych členov rozvetvenej aristokratickej rodiny von Barevansonovcov. Všetci Barevansonovci majú dosť spoločných povahových aj výzorových čŕt, no zároveň sú jedineční. V Orľom zámku nám autorka predstavila Hyeronyma. Je to arogantný, neprístupný a záhadný samotár, ktorý toho v sebe ale ukrýva omnoho viac. Jeho "stretnutie" s tajuplnou Saskiou, ktorá miluje farby, bolo doslova osudové. Autorka sa s charaktermi jej postáv dokáže naozaj krásne vyhrať :).
Orlí zámok u mňa síce neprekonal ten Vlčí (tam som sa zamilovala do postáv o niečo viac), napriek tomu ma zasiahol, očaril a najmä utvrdil v tom, že táto séria je jedinečná a výnimočná a ja pevne dúfam, že bude minimálne nekonečná :) .


Hudobné prostedie a celkovo prostredie šoubiznisu so všetkými jeho strasťami a slasťami bol od autorky skvelý ťah. Bavilo ma o tom čítať, autorka to pekne vykreslila a nakopla moju predstavivosť. Navyše mi veľmi sadli vzájomné vzťahy členov kapely.
Počiatočné zoznámenie hlavných hrdinov síce bolo prirýchle, no mne instalove v knihách nejako extrémne nevadí a úprimne ma to pobavilo. Avšak nedokázala som si k nim vytvoriť nejaké silnejšie puto. Hayden mi nesadol a s Becky som sa nedokázala stotožniť. Naopak, niektoré vedľajšie postavy sa mi dostali pod kožu a ich príbeh ma zaujímal oveľa viac.
Páčilo sa mi, že na romantickú oddychovku obsahuje kniha viaceré (prekvapivé, no aj predvídateľné) zvraty a celkom dosť dramatických situácií. Napriek tomu mi tá ústredná romantická linka veľmi nesadla do vkusu a nedostala som odpoveď na všetko, na čo som chcela.
Autorka má ale veľmi príjemný štýl písania a z príbehu je cítiť, že svojím čitateľom ešte má čo ponúknuť :). Verím, že ďalšie pokračovania tejto voľnej série budú stále len lepšie. Ak patríte medzi čitateľov, ktorí radi siahajú po romantických oddychovkách, určite dajte šancu tejto knihe. Navyše je tam jedna tip-top vedľajšia postava, ktorú si jednoznačne zamiluje úplne každý :).


Emotívna, krásna, srdcervúca a miestami trochu smutná, taká je knižka Bez teba - záverečná časť romantickej young adult dilógie s názvom "Iba s tebou". Autorkám to spoločné písanie neskutočne ide a svojim čitateľom opäť naservírovali dokonale jednotný a emočne nabitý príbeh.
Začiatok druhej časti priamo nadväzuje na šokujúci koniec jednotky a autorkám sa podarilo toto pokračovanie pozdvihnúť ešte o level vyššie (a to už je čo povedať, pretože jednotka bola perfektná).
Zatiaľ čo jednotka bola celá vyrozprávaná z pohľadu Niky, v dvojke autorky pridali aj pohľad hlavného hrdinu, vďaka čomu bol začiatok knihy pre mňa pomerne drsný a smutný. Obaja hlavní hrdinovia totiž riešili ťažkú situáciu a z kapitol z pohľadu Dominika som bola občas až frustrovaná. Celú tú ťažko predstaviteľnú situáciu totiž autorky opísali desivo realisticky.
Nerozoznateľný štýl písania oboch autoriek bol opäť úplne skvelý, jednoduchý a ľahučký, takže aj napriek ťažším témam, ktoré sa v knihe vyskytli, sa kniha čítala úplne skvele a plynule. Navyše som si vážne zamilovala ich originálny humor a na viacerých vtipných poznámkach som sa neskutočne bavila.
Bez teba bolo jednoducho perfektné ukončenie dokonalej !!slovenskej!! romantickej YA dilógie. Autorky dali za týmto (miestami až melancholickým) krásnym príbehom emotívnu bodku. Ak ste sa do tejto dilógie ešte nepustili, jednoznačne odporúčam! Ja som nadšená, presne takto má vyzerať pravá young adult romanca.


Fakt milujem detské knihy. Rada ich čítam dcére a rada si ich čítam aj sama pre seba. V poslednom čase som však nejaká zaťažená na krásne ilustrácie. Ak má nejaká (detská alebo dospelácka) kniha ilustrácie, ktoré ma neoslovia, tak o príbeh akosi strácam záujem.
To našťastie nie je prípad knihy Kamaráti zo steny. Kniha okrem smutno-krásneho príbehu totiž ponúka aj naozaj nádherné dychberúce ilustrácie, ktoré si pozerám dokola aj niekoľkokrát denne.
Zaujímavosťou je, že ilustrácie nie sú nejako výrazne farebné, ako je v detských knihách zvykom. Sú skôr tmavšie, temnejšie s výrazným melancholickým podtónom (takže ako stvorené pre mňa :D).
Kamaráti zo steny je motivačná rozprávka o tom, že nie je zlé sa odlišovať od ostatných. O tom, že každý si dokáže nájsť vlastnú cestu...
Príbeh je veľmi jednoduchý a textu je tam naozaj málinko, no ilustrácie ho dokonale dopĺňajú a dávajú priestor fantázii. S dcérkou sme si knihu veľmi obľúbili a pôsobí na nás až magicky.


Vôbec netuším, ako mám túto knihu hodnotiť. To, čo autorka opisuje sa vážne dialo a ja som z toho zhrozená a znechutená. Som znechutená z autorkiných bludov a neskutočných dezinformácií o bipolárnej poruche, z jej romantizovania vlastného toxického správania, z jej démonizovania svojho bipolárneho syna (prakticky už od plienok), z jej obviňovania všetkých okolo seba (len seba nie), z jej absolútneho nezáujmu o jej ďalších osem detí...
Zároveň mi však bolo počas čítania veľmi ľúto Nicka. Pretože to mal sakra ťažké, frustrovalo ma, čím všetkým si musel prejsť, že nedokázal vyhrať nad svojou chorobou a že mala jeho matka potrebu napísať takúto hroznú knihu. Pretože ona svojím neuváženým správaním spôsobila neskutočne veľa tragických udalostí a ešte sa o nich neštítila napísať tak, akoby za ne nemohla (a pritom z jej vlastného textu jej vina jasne vyplýva).
Ďalšia vec, ktorá ma neskutočne serie, je tá, že túto TOXIC knihu nazvala His Bright Light. His Darkness by bol pre tento jej počin určite výstižnejší názov. Ja som sa totiž vôbec nedozvedela (ako sľuboval prológ) prečo Nicka všetci tak zbožňovali. Prečo bol ako anjeliček dobručký milučký. Žiadne jeho svetlo skutočne neopísala, iba des, temnotu, zlobu, hrôzu, agresivitu, šialenstvo, násilie, slzy a trápenie. Nič naozaj dobré o svojom synovi nenapísala. Len kde-tu spomenula nejakého odveci človeka, ktorý ho pre niečo miloval a trávil s ním veľa času (kedy?!).
Neskutočne ma frustruje, že čitateľ, ktorý miluje autorkine fiktívne romance a zároveň absolutne netuší nič o bipolárnej poruche, bude mať totálne skreslené predstavy prakticky o všetkom, čo sa tejto choroby týka. A navyše zlý !!TOXICKÝ!! príklad toho, ako sa k bipolárnemu človeku správať.
Najviac ma na celej knihe frustruje to, že autorka (of course) ani raz neodlíšila synove skutočné správanie od jeho diagnózy. Ľudia, ktorí touto poruchou trpia, sú totiž úplne iní počas remisie, než počas manických a depresívnych stavov (a to vravím z vlastnej skúsenosti, pretože táto problematika sa ma bytostne dotýka). Ja naozaj nechápem, ako mohla táto kniha plná totálnych dezinformácií vyjsť (a ešte ako memoár) a ako mohla byť niekedy považovaná za "praktický návod", ktorý pomáha ľuďom túto poruchu pochopiť. (Jednu hviezdičku dávam knihe iba z úcty k Nickovi)
Jednoznačne silno neodporúčam! Ak vás táto téma zaujíma, určite siahnite radšej po knihách Má půvabná žena v blázinci, Electroboy alebo Okovy naděje.


Keď Garth Jennings, scenárista animáku Sing!, prišiel so svojou knižnou sériou pre deti, bola som nadšená a z nejakého dôvodu som verila, že séria bude nekonečná. Jennings ma ale prekvapil, pretože 7 Příšerných je iba trilógia a Kletba je teda záverečný diel tohto bizarného a trošičku nechutného middle-grade príbehu.
A viete čo? Ja som plakala. Plakala som, pretože som dúfala v iný koniec, no zároveň som chápala, že je nevyhnutný. Plakala som, pretože Kletba, aj napriek explicitným opisom smradu, požierania smradľavého a odporného čohosi a divným opisom znetvorenia tela, je vlastne krásny, vtipný a emotívny list na rozlúčku, ktorý ma pohladil po duši, potom mi vrazil nôž do chrbta a zároveň mi dodal pocit akéhosi zmierenia a pokoja.
Opäť tu máme Nelsona a z jeho duše vyextrahovaných sedem smrteľných hriechov, ktoré pobehujú okolo neho a vytvárajú totálne bláznivé, nechutné a bizarné situácie. No zároveň sú extrémne lojálne, milujúce a v tejto knihe sa ukázalo, že aj férové a ľudské. Záver v sebe ukrýval krásnu myšlienku, že všetky svoje zlé stránky môžme použiť aj správne.
Ak patríte medzi tých knihomoľov, ktorí radi siahnu aj po middle-grade knižkách alebo máte deti vo veku cca 9 - 10+ rokov, určite vyskúšajte túto bizarne šialenú trilógiu. Navyše celá trilógia v sebe nesie krásne posolstvo.


Opäť sme vo svete, v ktorom je možné, aby vaše smrteľné hriechy kráčali vedľa vás, rozprávali sa s vami a vytvárali tak šialene bizarné situácie. Nechýbajú tu ani poriadne dramatické situácie, trošku nechutnejší humor (ako to má Jennings v obľube) a (už vyššie spomenuté) bizarnosti. Akurát ich je tu o niečo menej ako v prvej časti. Okrem nového dobrodružstva sa do popredia dostáva priateľstvo a dôvera a to všetko dopĺňajú jednoduché, ceruzkou nakreslené ilustrácie.
Prvý diel ma bavil o niečo viac, pretože obsahoval viac informácií a technologických vychytávok z tohto nového sveta a tým pádom bol pre mňa (a verím, že aj pre detského čitateľa) o niečo atraktívnejší. Dvojka sa viac zameriava na Nelsona a príšerky a vynecháva tak zaujímavého strýka s umelou nohou alias mp3 prehrávačom a pod. alebo kamienky, ktorých majiteľ sa môže vďaka nim premiestniť kamkoľvek bude chcieť. Trochu mi to tam chýbalo, pretože bez nich bol ten svet o niečo obyčajnejší.
Celkovo som však s pokračovaním spokojná a som zvedavá, aké dobrodružstvo si autor pre nás pripravil v treťom pokračovaní :).
