Montcalm
komentáře u knih
Zrzavý Orm: (Plavci na západ)
Frans Gunnar Bengtsson
Na ryšavého Orma som si špeciálne vyhradil čas cez sviatky, kedy sa môžem čítaniu venovať nerušene a veru dobre som spravil. Knihu som odkladal len s nevôľou a dočítal rýchlejšie ako som čakal. Ani na moment som sa nenudil. Štýl akým je napísaná pripomína slávne ságy dávnych čias, no Bengtsson ukazuje svojich hrdinov bez zbytočného pátosu a ich skutky neprikresľuje ani nezveličuje. Vtipne a uveriteľne dokáže navodiť tú správnu atmosféru vikingskej epochy, zmýšľanie vtedajších severanov, ako aj Maurov, či kresťanov. Už sa teším na druhý diel.
Jací jsou? – Poláci
Ewa Lipniacka
Síce miestami autorka trošku preháňa no pri čítaní som sa častokrat i schuti zasmial. Oceňujem trefne a vtipne popísané charakteristické črty, ktoré dôverne poznám i z osobnej skúsenosti. Na druhej strane, niektoré typické stereotypy - napríklad poľskí vodiči, by si zaslúžili aspoň krátku podkapitolu.
Křížové výpravy
Antony Bridge
Nekomplikovane a populárne podaná stručná história križiackych výprav pomôže problematike porozumieť i tým, ktorí o nej nemajú hlbšie znalosti. Ako základ pre štúdium križiackych výprav určite odporúčam.
Baudolino
Umberto Eco
Viac ako samotný príbeh Baudolina, notorického klamára a chvastúňa, ma bavilo odhaľovanie stredovekých tajomstiev, ktoré Eco do knihy ukryl. Práve odkrývanie týchto tajomstiev a následne i hľadanie informácii v iných zdrojoch má pre mňa neoceniteľnú pridanú hodnotu. Zábavnou formou sa možno čo to dozvedieť, naučiť a nahliadnuť do stredovekých mystických predstáv o nepoznaných miestach.
Rivers of Babylon 3 alebo Fredyho koniec
Peter Pišťanek
Po dočítaní žiaľ musím konštantovať, že posledný diel trilógie je v porovnaní s prvými dvomi podstatne slabší. Možno som iba nepochopil autorov úmysel prečo trilógiu ukončil práve takýmto "zvláštnym" spôsobom, no Fredyho koniec som v podstate dočítal preto, lebo som bol zvedavý ako sa to celé skončí. A nakoniec sa to skončilo akosi narýchlo, akoby sám autor už nemal viac chuť pokračovať. Nevadilo mi zasadenie deja do vymyslených udalostí a vymyslenej krajiny, naopak prišlo mi vcelku vtipné, ako autor medzi riadky šikovne vkladá satirický opis "typických hrdých Slováčiskov". No čo mne chýbalo najviac je, že sa skoro úplne vytratili tie príbehy/osudy všetkých tých tragédov, špekulantov, lumpenproletárov, pivárov, skrátka odpadu spoločnosti boriaceho sa každodenným životným bahnom okorenených ich neskutočne uveriteľným, vtipným a trefným popisom. To čo som v prvých dvoch dieloch hltal s tichým uchechtávaním a to čo ma najviac bavilo už v trojke nenáchdzam. Škoda.
Rytier a jeho kráľ
Daniela Dvořáková
Knižku nazývajú i Bibliou uhorského stredoveku a mne neostáva iba súhlasiť. Vskutku výnimočné a veľmi hodnotné dielo plné viac či menej známych faktov, obohatené o mnoho zaujímavostí. Text bohato doplnený dobovými obrázkami nám podrobnejšie približuje život v Uhorsku v období vrcholného stredoveku. Dozvedáme sa viac o každodennom živote uhorskej šľachty, čo jedli, ako sa obliekali, ako bývali no napríklad i to ako doboví lekári liečili. Autorka sleduje konkrétne pôsobenie rodu Stiborovcov v Uhorsku, no popritom nám predstavuje spoločenské usporiadanie v kráľovstve, mocenské boje vplyvných magnátskych rodov, či vzťah kráľa a šľachty. Knižku môžem odporučiť všetkým, ktorí sa o stredovek hlbšie zaujímajú a chcú sa dozvedieť niečo viac ako iba holé fakty.
Zákon mužů
Maurice Druon
Kráľ je mŕtvy a nový sa ešte nenarodil. Netrpezlivé očakávanie na pôrod Klementíny Uhorskej, bude to chlapec a teda nový následník, alebo dcéra? Nech už je to čo pod srdcom nosí kráľovná čokoľvek isté je, že kráľovstvo čaká obdobie interregna. Časy medzivládia roztočili kolo dvorných intríg a súperenia mocných magnátov závratnou rýchlosťou. Pre presadenie vlastných záujmov sa vznešená šľachta neštíti tých najohavnejších činov. V tomto duchu sa nesie pokračovanie Prekliatych kráľov a tí čo obľubujú dvorné intrigy si určite opäť prídu na svoje. Čitateľ okrem toho svoje vedomosti znovu obohatí o zaujímavé historické fakty a reálie, akurát sa v tom množstve postáv a mien možno miestami bude strácať ako ja.
Jedy koruny
Maurice Druon
(SPOILER) Ľudovít X nastupuje na trón v neľahkých časoch. Po smrti Filipa IV panuje medzi šľachtou nevôľa kvôli vysokým daniam a nový kráľ musí nespokojnej šľachte čeliť. Medzi šľachticmi zároveň prebiehajú mocenske zápasy, ktoré však nie príliš schopný kráľ nedokáže krotiť. Keď sa mu konečne podarilo zbaviť nevernej manželky a po druhý krát sa ožení snaží sa žiť s novou kráľovnou harmonicky. Túži po dedičovi, túži sa vyrovnať svojmu otcovi, no prietrž jeho plánom učiní neočakávaná udalosť, ktorá zmení pomery v celom Francúzsku.
Vítězný oblouk
Erich Maria Remarque (p)
Priznám sa, tentokrát ma žiaľ Remarque trošku sklamal. Atmosféra Francúzska v predvečer druhej svetovej vojny z pohľadu lekára utekajuceho z vlasti, ktorú zachvátil ošiaľ nenávisti a vojnového štváčstva je podaná remarquovsky perfektne. No sledovať vzťah dvoch dospelých ľudí, z ktorých ani jeden nevie čo vlastne chce ma nebavil. Ba dokonca znervózňoval a vyrušoval. Okrem toho mi postava hlavného hrdinu a konečné vyvrcholenie príbehu v mnohom pripomínalo Troch kamarátov. Napriek tomu je však v knižke mnoho zaujímavých a pekných myšlienok. Najviac ma bavilo vykreslenie život ilegálneho imigranta so všetkými s tým spojenými úskaliami a epizóda s Haakem.
Rudí a růžoví: Transformace komunistických stran
Lubomír Kopeček
Výborná publikácia analyzujúca vývin komunistických strán v postsocialistických krajinách. Autori zrozumiteľným objasnením politických podmienok, celkovej atmosféry, politických konfliktných línii atď. v období tesne po páde autoritátívnych/totalitných režimov pomáhajú pochopiť prečo sa niekde postkomunistické strany dokázali prestransformovať v relevantné ľavicové demokratické strany, striasť zo seba balast niekdajšej špiny totalitnej strany a viac či menej úspešne prežívať i v podmienkach parlamentnej demokracie.
Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina
Peter Pišťanek
Pišťanek opäť ukázal svoje nadanie na dokonalý opis rôznych podivínov, exótov, lumpenproletárov a iné "živly", ktoré sú bežným koloritom snáď každého mesta (a nielen). Tristné prostredie kde sa tieto živly pohybujú je zároveň studnicou inšpirácie autora, ktorý do neho dokáže zasadiť množstvo vtipných (viac či menej pravdivých) príbehov. Okrem príbehov z Drevenej dediny pri bratislavskom hotely sledujeme i príbeh slovenského amerikána, ktorý po pár rokoch v júesej skoro zabudol rodný jazyk a myslí si, že mu doma všetci padnú k nohám, či jeho dávneho kamaráta "falošného liečiteľa". Okrem toho sa v knihe objavujú i známe postavy z prvého dielu, ktoré sa pretĺkajú životom a snažia sa naplniť svoje sny. Niekomu sa to podarí, niekomu nie. Drsný jazyk, s nikým sa nemaznajúce prostredie, kde prežijú tí najsilnejší, kopec vtipných príhod, komu sa páčil prvý diel Rivers of Babylon sa určite bude páčiť aj Drevená dedina.
Zardoušená královna
Maurice Druon
Aj v Zahrdúsenej kráľovnej sa nám predstavuje prostredie francúzskeho kráľovského dvora, ktoré za pozlátkom skrýva podlé intrigy, nekompromisnú honbu za mocou, titulmi a postavením. Nebolo ničím výnimočným, že so zmenou panovnika prichádzalo i "vyúčtovanie" s obľúbencami toho predošlého. Tak nám román napísaný s ohľadom na skutočné historické udalosti ukazuje tvrdú realitu tohto nebezpečného a nevyspytateľného prostredia. Ten kto dnes žije v prepychu a teší sa významnému postaveniu môže zajtra skončiť odvrhnutý v chladnej temnici alebo popravený.
Železný král
Maurice Druon
Udalosti okolo kráľa Filipa IV Pekného ponúkajú vskutku dobrý námet na pútavý román. Druon zasadil svoj príbeh do skutočných historických udalostí, čo hodnotím maximálne pozitívne. V príbehu vystupuje viacero skutočných historických postáv, až sa neznalý čitateľ môže miestami v toľkých menách strácať, no našťastie sú na konci knihy vystvetlivky a informácie o každej z postáv. Škoda len, že dĺžka diela nedovolila rozvinúť príbeh trošku viac do hĺbky.
Despotický socialismus: selhání utopie
Jiří Texler
Výborná analýza vzostupu, života a pádu režimu, ktorý bol dlhú dobu i súčasťou našej histórie. Zaujímavé je autorovo prirovnanie k socialistickému režimu ako k ľudskému organizmu, ktorý je v dobe mladosti plný síl a entuziazmu, v dobe dospelosti príde rozvážnosť a ukľudnenie mladíckych vášní až dozreje do staroby sprevádzanej vyčerpanosťou a poznačenosťou neduhami predošlých rokov. A nakoniec tak ako končí život ľudský, tak skončil i život despotického režimu.
Bratři Karamazovi
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Dielom Bratia Karamazovci nám tento velikán ruskej literatúry odkrýva práve tie odporné vlastnosti ľudského vnútra pred ktorými možno mnohí radšej zatvárame oči. Obsiahle opisy, dialógy, či hlboké filozofické úvahy možno niekedy stoja úsilie udržať sústredenie na text, no pri hlbšom zamyslení v nich čitateľ nájde mnoho nadčasových právd. Keď si uvedomím čím Dostojevskij počas svojho života prešie, takmer bol popravený po tom ako ho odsúdili na smrť za účasť v diskusiach proti cárskemu despotizmu a trest mu na poslednú chvíľu zmenili na nútené práce a vyhnanstvo na Sibír, zbavený občianskych práv i šľachtictva trpel dlhmi a rovnako ako u jednej z jeho postáv v knižke i on sám trpel epilepsiou, tak si dokážem odpovedať odkiaľ sa v Bratoch Karamazovcoch vzalo toľko úvah nad najtemnejšími stránkami ľudskej povahy. Okrem psychologickej sondy do týchto negatívnych vlastností nám však Dostojevskij ponúka i zaujímavý detektívny príbeh, úvahy o náboženstve a ateizme, no nechýba ani milostná zápletka. Pre niekoho môže byť dĺžka diela a spôsob akým je napísané odradzujúce, no kto sa odhodlá ten dostane pre svoju dušu skutočne chutnú potravu.
Dějiny Ruska
Václav Veber
Dějiny Ruska sú bez pochýb jednou z najlepších z edície NLN. Pútavým a k môjmu príjemnému prekvapeniu dokonca i vtipným spôsobom písaný prierez dejinami štátu mi pomohol ozrejmiť tú záhadnú a pre zvyšok sveta častokrát nepochopiteľnú ruskú dušu. Neraz som pri čítaní krútil hlavou nad tým čím si Rusko prešlo, no vždy sa dokázalo otriasť a ísť ďalej. Žiaľ Rusko nemalo poväčšinou šťastie na dobrých vládcov, ktorí by ho posunuli vpred, no držali ho pre svoje egoistické záujmy zámerne v stave "samoderžavia" a stagnácie. Táto skutočnosť tak veľmi ovplyvnila mentalitu Rusov, ktorým nebolo vždy dopriate slobodne a efektívne rozvíjať svoju spoločnosť. Veľmi oceňujem nestranný a odborný prístup autorov, ktorí sa vyhýbajú prehnaným sympatiám či antipatiám. Mnoho zaujímavostí, či výstižných výrokov dôležitých dobových aktérov dodáva odbornému textu tú správnu "šťavu". Jediné, čo by som vytkol je menej priestoru venovaného najstarším dejinám Ruska a stredoveku.
Turčiansky Sv. Martin v stredoveku
Pavol Florek
Autor nám približuje mnoho zaujímavých informácii o starom Martine, jeho okolí ako aj celého Turca ako regiónu. Od vzniku osady, jej významu a neskoršieho zisku Krupinského práva, teda povýšenia osady na mesto, ktoré sa vďaka svojej strategickej polohe stalo postupne najvýznamnejším centrom regiónu. Škoda, že sú uverejnené latinské texty v poznámkach iba v originále bez prekladu, teda sú čitatelia neznalí latinčiny ochudobnení. Taktiež sa miestami niektoré informácie viac krát opakujú, alebo nie sú rozvinuté do podrobnejšia.
Svätopluk / Horymír
Jégé (p)
Jégého Svätopluk sa síce striktne nedrží historických faktov, ba dokonca historické udalosti prispôsobuje svojim potrebám, no príbehu to neškodí. Oceňujem, že Svätopluk nie je vyobrazený ako ideálny hrdina, no má aj svoje neduhy a chyby. Pre dosiahnutie svojich zámerov sa ako dobrý vladár nebráni použiť lesť, či konať zištne. Dielo sa príjemne číta, no vyžaduje si kvôli archaickému štýlu možno viac sústredenia.
Jací jsou? – Rusové
Vladimír Zhelvis (p)
Opäť nápadito a vtipne podaná charakteristika ruskej nátury, no v porovnaní s ďalšími knižkami zo série "Jací jsou", ktoré som prečítal sa mi zdalo akoby sa autor vyhýbal niektorým témam (politika, história a ich vplyv na ruskú mentalitu).
Bol som dlho preč
Ken Kesey
Napriek množstvu kladných hodnotení a odporúčaniam ma žiaľ kniha veľmi nebavila. Je v nej cítiť hlbšie posolstvo, klasický boj jednotlivca proti skostnatelým pravidlám a snaha o presadenie individuality, no je to v knihe podané štýlom, ktorý sa mi zdal akýsi rozpačitý a nesadol mi. Kniha ma neoslovila tak aby sa mi hlboko vpísala do pamäti a zanechala vo mne pocit vínimočného diela.