Montcalm komentáře u knih
Rituálna prezentácia výkonu moci v stredoveku zohrávala nie len symbolickú rovinu, no mala za úlohu i deklarovať konkrétne a záväzné stanoviská zúčastnených strán. Častokrát pri čítaní dobových textov prehliadame skrytú symboliku rituálov a uniká nám tak pravá podstata vykonaného aktu. Nepoznajúc ukrytý zmysel si tak môžeme akt vykladať mylne, máme tendenciu mu neprikladať význam, alebo nám nedáva zmysel. Téma hlbšieho preskúmania rituálov a ich významu vo výkone stredovekej moci ma zaujímalo odjakživa. Odkiaľ sa vlastne rituály vzali? Odkiaľ zúčastnené strany vedeli ako presne majú postupovať? Panovala u všetkých zhoda v chápaní a rovnaká akceptácia výsledku rituálu? Za pomoci konkrétnych historických udalostí sa pokúšame nájsť odpovede a pochopiť zmysel a konanie stredovekých elít. Musím však priznať, že mi nie úplne vyhovoval príliš akademický štýl autora, veľakrát som mal dojem, že sa pridlho a komplikovanie venuje rovnakej téme no nikde sa vlastne neposúva. Ako celok však knihu hodnotím skôr pozitívne a určite stojí za pozornosť.
Stále intenzívnejšie presadzovanie sa palných zbraní, či nárast významu pechoty a zmeny v taktike vedenia bitiek nutne priniesli i zmenu postavenia rytiera. Síce si rytier - urodzený šľachtic naďalej zachováva vznešené spoločenské postavenie, na poli bitky jeho dominancia postupne degraduje a s tým ruka v ruke možno hovoriť i o akejsi labutej piesni kurtoáznej kultúry na bojisku. Jiří Kovařík dokázal v poslednom diely svojej veľmi podarenej série skvele túto atmosféru vystihnúť. Opäť musím vyzdvihnúť najmä detailné popisy významných bitiek doplnené o mapky bojísk, ktoré napomáhajú k lepšej predstave. K celkovej atmosfére a pútovosti už tradične prispievajú epické pasáže a oboznámenie s najdôležitejšími protagonistami o ktorých kapitoly pojednávajú.
Tak ako v predošlých komentároch i ja musím pozitívne zdôrazniť kritickosť voči historickým mýtom. Čo viac dodať k výbornému čítaniu? Jiří Kovařík je pre mňa skrátka stávka na istotu, záruka histórie popísanej pútavo, no zároveň nedevalvujúcej a neskresľujúcej fakty.
Bitka pri Courtrai (resp. Kotrijku) sa stala dôležitým prelomovým momentom nielen regionálneho charakteru, no jej dôsledkom boli zmeny v bojovej taktike (nárast významu pechoty), ako aj sociálne premeny (chápanie meštianskeho stavu a jeho významu v stredovekej spoločnosti). Armáda zložená zo slabo cvičených remeselníkov dokázala poraziť "výkvet" francúzskeho rytierstva, čím bitka právom získala širší ohlas a zapísala sa do dejín. Skvele a detailne spracovaná analýza príčin konfliktu, dôvodov eskalácie a dôsledkov, kde nedokážem nič vytknúť. Štýlom mi to pripomínalo Jiřího Kovaříka alebo Josefa Opatrného, teda perfektné prepojenie odborného textu podaného pútavo, až beletristicky. Vyzdvihol by som i to, že autor, hoc Francúz, vôbec konflikt nehodnotí jednostranne, no snaží sa analýzou francúzskych, flámskych ale i iných kronikárov priblížiť rôzne pohľady na samotnú bitku a dôvod porážky obávanej francúzskej ťažkej jazdy. Nerobí jednoznačné závery, k dobovým textom pristupuje kriticky a snaží sa podať ucelený text oslobodený od nepodložených záverov.
Michel Pastoureau ma neprestáva udivovať svojim jedinečným prístupom k histórii. Moderný človek, neuvedomujúc si preberá mnohé kultúrne vzorce siahajúce až k našim predkom hlboko do minulosti. Po stáročia sa formované vnímanie má niekde svoj pôvod a ruka v ruke s vývojom spoločnosti sa plasticky formuje. Michel Pastoureau sa tentokrát detailnejšie zameral na kultúrny fenomén medveďa, niekdajšieho kráľa európskej prírody, ktorý sa najmä prispením kresťanstva stal zvieraťom zatracovaným. Prečo sa tak stalo, ako prebiehala jeho detronizácia a najmä aké predstavy a mýty sa okolo medveďa vytvorili nám Pastoureau podáva opäť veľmi pútavým a dynamickým štýlom.
Mnohým je určite známa klasická schéma rozdelenia ranostredovekej spoločnosti na oratores, bellatores a laboratores, ktorá je však pre pochopenie fungovania spoločnosti vrcholného a neskorého stredoveku len ťažko postačujúca. Dynamický vývoj a najmä rozvoj miest prináša množstvo zmien v štruktúre spoločnosti, ktoré sú viac či menej prebádané. Keďže sa jedná o zborník textov viacerých autorov, každý má špecifický štýl a uchopil tému rôzne. Niektoré kapitoly sa čítajú ťažšie, iné sú písané populárnejšie a pútavejšie. V každej som si ale našiel niečo zaujímavé, nové a podnetné. Záujemcom o stredovek možno len odporučiť.
Nejedná sa o klasickú biografiu popisujúcu sled udalostí Janinho života chronologicky. Autorka ponúka skutočne hĺbkovú analýzu fenoménu Jany z Arku v dobovom kontexte. Množstvo detailných informácii svedčí o obdivuhodných a širokých znalostiach autorky, no kniha sa nečíta ľahko, najmä ak sa čitateľ neorientuje v hlbších biblických súvislostiach.
O Karpatských Nemcov na Slovensku sa zaujímam už dlhšie, keďže boli súčasťou i mojej rodiny. Na Slovensku akoby sa na nemeckú menšinu zabudlo. Pritom nemeckí prisťahovalci po stáročia značne prispievali k rozvoju našich miest a banských regiónov. Po druhej svetovej vojne sa téma stala tabu, znovuoživenie záujmu prišlo až niekedy v deväťdesiatych rokoch, no mám dojem, že v súčastnosti je opäť na ústupe. Je to príliš dlhý čas, kedy boli aj tie zvyšky Nemcov, ktorí po vojne na Slovensku ostali stigmatizovaní a považovaní za akýchsi spoluvinníkov, čo malo za následok strach držať sa svojich kultúrnych a jazykových tradícii. A tak sa pozvoľne asimilovali. Gauss celkom verne priblížil pocity a situáciu aká v nemeckej menšine na Slovensku panuje. Škoda, že možno nešiel viac do hĺbky, nepriblížil viac dôvody súčasného stavu. Verím, že by dokázal nájsť ľudí, ktorí by mu vedeli porozprávať zaujímavé rodinné príbehy a poskladať ucelený príbeh postupného úpadku od konca vojny až po súčasnosť.
Uspokojivý prehľad najznámejších anglických mýtov, obmedzený na základné a podstatné informácie. Nejde o vyčerpávajúcu a podrobnú analýzu. Kapitoly sú členené do krátkych podkapitol, doplnené o veľmi peknú farebnú obrázkovú prílohu.
Povedal by som, že názov je trošku zavádzajúci, aspoň teda ja som očakával skôr akúsi komparáciu stredovekého a súčasného človeka. Aj napriek tomu ma obsah zaujal a bavil, keďže sa venuje oblastiam každodenného života stredovekého človeka, o ktorých sa v historických učebniciach nehovorí. České stredoveké dejiny nepoznám do hĺbky a teda som získal nové poznatky a podnety k ďalšiemu štúdiu. Musím ale priznať, že som sa miestami potrápil s pochopením citácií z dobových textov.
Veľmi inšpiratívna knižka, ktorá rozšíri obzory a priblíži svet stredovekého človeka z inej perspektívy. Kapitoly sú venované oblastiam, ktoré sú zatiaľ prebádané skôr okrajovo. To jednak prináša nové poznatky, ktoré autor pri svojom bádaní odhalil, no zároveň kladie otázky a otvára témy, ktoré sú výzvou pre budúci výskum.
Ako častý návštevník hradov a milovník stredoveku som knihu dlho hľadal, až nakoniec som mal šťastie a našiel vo svojom obľúbenom antikvariáte. Obsahuje všetko potrebné, čo som od publikácie o hradoch očakával, od popisu stavebných prvkov a ich úprav, po históriu objektu. Čo cením najväčšmi, sú okrem dobových či súčasných obrázkov hradov, ilustrované rekonštrukcie na základe archeologických výskumov.
Burgundské dejiny som vždy vnímal skôr v akomsi závese dejín francúzskych, teraz som si svoje obzory značne rozšíril. Špecifický a do veľkej miery emancipovaný vývoj regiónu vytvoril svojskú dvorskú kultúru a spoločensko-politickú podobu Burgundska. Kľúčovú rolu v procese zohrávali vojvodovia, ktorých prídomky Smelý či Nebojácny vypovedajú o kvalitách svojich nositeľov. Čo mi však chýbalo, je obrázková príloha a mapky, keďže sa v regióne neorientujem natoľko. Často som sa strácal v detailnom a obsiahlom výpočte mien a rodinných väzieb. No chápem, že práve detailné spracovanie dejín Burgundska so všetkým bolo ambíciou autora.
Mám veľmi rád knihy, ktoré sú založené na reálnych udalostiach a zároveň má človek dojem, akoby čítal román. Posledný duel, dalo by sa s trochou nadsadenia povedať, je taký rytiersky román napísaný samotným životom. Je obdivuhodné, koľko si dal Eric Jager práce so zozbieraním a zosumarizovaním faktov z dobových zdrojov, ktoré sú mnohokrát tendenčné a skreslené a treba s nimi pracovať opatrne. Okrem toho dokázal všetky tieto informácie pretaviť do pútavého štýlu prerozprávania, až má čitateľ skutočne dojem, že číta beletriu. Popis prípravy a samotného duelu poskytuje precízny obraz o tom, ako taký stredoveký zápas na život a na smrť vyzeral. Najmä tým je kniha výnimočná.
Na tretí diel som sa tešil špeciálne kvôli Evilfeast, ktorý je pre mňa už dlho absolútne výnimočný a inšpiratívny. Veľmi ma potešila i kapitola venovaná Wardrune, hoc projekt nie je black metal, určite je s ním svojou filozofiou a predstaviteľmi prepojený. Rovnako tak i kapitola o tvorbe maliara Theodora Kittelsena, ktorá si pre svoju uhrančivú a mystickú atmosféru našla miesto na mnohých bookletoch. Taktiež je zaujímavá i časť venovaná depresívnemu black metalu, poskytujúca okrem mapovania tvorby aj detailnejší pohľad na rozorvané duše svojich tvorcov. Ako celok sa tretí diel nesie skôr v duchu prvého, čo je super.
Čo by som vyzdvihol predovšetkým, je autorova práca so zdrojmi. Prakticky každá strana obsahuje množstvo poznámok pod čiarou s odkazmi na literatúru k problematike. Vytkol by som prílišný akademický štýl. Možno to bolo práve zámerom autora, no ja by som prijal asi viac populárnejší štýl okorenený i nejakými zaujímavosťami. Určite ale ako celok hodnotím knihu kladne.
Váhal som, ako knihu hodnotiť. Očakával som totiž niečo iné, možno viac filozofické, pútavejšie. Na to, že sa autor obmedzuje viac menej na popis známych činností s nocou spojených je kniha zbytočne dlhá. Nič prekvapivé som sa nedozvedel. Moje hodnotenie je ale ovplyvnené nenaplnenými očakávaniami, čo nevylučuje, že môže byť kniha pre iného čitateľa zaujímavá.
Ak je niekomu bližšie členenie Storočnej vojny na tri etapy, tak by sa dalo napísať , že sa druhý diel venuje udalostiam druhej a tretej etapy. Opäť nechýbajú výborne spracované najvýznamnejšie udalosti a detailné popisy kľúčových bitiek. Autor nezabúda i na vedľajšie udalosti, ktoré síce priamo s konfliktom nesúvisia no mali bezpochyby na jeho vývin vplyv. Utvára tak chronologicky ucelený "príbeh", ktorý pútavou formou zaujme.
Štýlom písania mi Jiří Kovařík veľmi pripomína Josefa Opatrného, niečo medzi faktografiou a historickým dobrodružným románom. Fakty okorenené o epické popisy bitiek, doplnené o mapky a citácie z dobových kroník. Od počiatočných príčin eskalácie konfliktu, cez všetky významné udalosti sa dostávame prvou fázou Storočnej vojny v ktorej Francúzi ťahali za kratší koniec až do obdobia roku 1364. Udalosti sú rozobraté detailne a zároveň pútavo, čo určite čitateľovi dopomôže k lepšiemu si zapamätaniu faktov, ako aj pochopeniu súvislostí.
Zaujímavý nápad, ako priblížiť stredovek populárne a zaujímavo. Myslím, že nudiť sa nebude ani úplný laik, ba práve, odporučil by som ju práve ako akúsi vstupnú bránu do poznania stredovekého života. Skúsenejší čitateľ sa zrejme veľa nového nedozvie, no i tak je to príjemné a oddychové čítanie. Daniela Dvořáková odpovedá na otázky odborne, no zároveň veľmi prístupne a zrozumiteľne. V samotnom závere nám prezradí i čo to zo svojho súkromia a práce medievalistu. Hoci by sa našli drobné výčitky i tak hodnotím vysoko.
Opäť raz vynikajúca práca Daniely Dvořákovej. Tentokrát sledujeme zápas o Uhorskú korunu po smrti kráľa Albrechta II. Nechýbajú nádherné, farebné dobové ilustrácie a množstvo zaujímavostí. Dej je spracovaný precízne, chronologicky, podložený informáciami z dobových prameňov. Knižka je navyše postavená ako súvislý príbeh, napísaný pútavo a ani chvíľu nenudí.