pustaken komentáře u knih

Vybrané obrazy zo života pútnika, ktorý sa venuje tzv. vnútornej, neprestajnej, či Ježišovej modlitbe. Táto prax je súčasťou hésychazmu, mystickej tradície východného kresťanstva. Jej základ je však daný už mníchmi a pustovníkmi, tzv. otcami púšte a cirkevnými otcami, v dobách keď sa ešte kresťanstvo nerozdeľovalo na západné a východné.
Určite sa kniha oplatí prečítať aj nekresťanovi, stačí ak má človek záujem o akúkoľvek formu mystiky. Dozvie sa veľa z náboženských dišpút na tému modlitby. Avšak bez praxe, na ktorú kniha vyzýva, to bude pochopené iba v teoretickej rovine.

13.09.2023

Autor je americký novinár, vďaka čomu mal možnosť rozprávať sa s množstvom (ex)pracovníkov potravinárskeho (a tabakového) priemyslu a tiež mu bol umožnený prístup do výskumných laboratórií jednotlivých firiem.
Opisuje (niekedy až príliš podrobne) históriu používania jednotlivých surovín (cukru, tuku, soli) potravinárskymi firmami, a takisto aj súvisiace marketingové praktiky na zvýšenie predaja a ziskov z ich výrobkov.

Dozvedáme sa, že dané firmy sa vždy zaujímali o verejné zdravie a obavy ľudí a úradov zo zloženia ich výrobkov iba vtedy, ak to mohlo ohrozovať ich zisky. Inak v chemických laboratóriách neustále vymýšľali spôsoby ako vylepšiť zloženie svojich výrobkov tak, aby boli pre konzumentov stále viac a viac neodolateľnejšie, až do tej miery, že si na ne vytvoria závislosť.

Pomimo všemožných chemických látok, ktoré začali byť postupne pridávané do potravín vymysleli množstvo spôsobov priemyselného prepracovania cukru, tuku a soli, až po zmenu ich chemickej štruktúry. A to či už v záujme vyššie spomenutých cieľov alebo na uspokojenie skromných regulácii zo strany štátu. Preto napríklad, ak je niekde v zložení uvedená soľ, neznamená to, že je to tá čistá prírodná kamenná alebo morská soľ, ale s najväčšou pravdepodobnosťou je to niečo už do veľkej miery priemyselne pretvorené, prípadne ešte obohatené o ďalšie pre zdravie nežiaduce látky.

Paralelne s výrobným procesom pracovali aj na marketingových stratégiách, ktoré boli častokrát nekalé a zákerné voči konzumentom. A rovnako tak si platili štúdie od vedcov, ktoré mali podporovať ich klamlivé marketingové tvrdenia.

Aj keď je väčšina reálií z amerického prostredia, tak produkty daných firiem, či skôr korporácií, nájdeme aj v regáloch našich obchodov, čiže táto história a zároveň pokračujúca realita je aktuálna aj v našom prostredí.

Za zmienku stojí pár jednotlivcov z vedenia alebo laboratórií daných firiem, ktorí mali to svedomie, a keď pochopili o čo v skutočnosti ide, tak sa buď snažili veci, ktoré mohli ovplyvniť, mierne zlepšovať alebo priamo odišli zo svojich zastávaných postov.

08.09.2023

Hneď na úvod treba povedať, že sa nejedná o príbehy zmiznutých ľudí v pohorí Tribeč, ako by si niekto podľa názvu mohol myslieť. Sú to príbehy, či skôr spomienky alebo povesti pochádzajúce z rodiny autorky. Tie sú okrem menších či väčších "záhad" zaujímavé najmä tým, ako aj autorka sama píše, že "...poskytujú obraz o spôsobe života dedinského človeka, o jeho zmýšľaní a pomeroch v danom historickom období". Ako bonus je tu aj jedna milá rozprávka, ktorá nevychádza zo skutočných udalostí. Príjemné oddychové čítanie.

20.11.2020

Kniha je rozdelená na dve časti – život a jazyk Pirahov, ktoré sa však prelínajú medzi sebou. Oplatí sa ju prečítať najmä kvôli spoznaniu spôsobu života tohto amazonského kmeňa, ktorý je podľa autora unikátny v porovnaní s inými kmeňmi v danej oblasti a možno aj na svete. A to najmä spôsobom života, zameranom na prítomnosť (ako to autor pomenoval - princíp bezprostrednej skúsenosti), ktorý ich robí šťastnými, keďže sa nemusia trápiť minulosťou, ani starať o budúcnosť. Ale aj jazykom, ktorý neobsahuje isté prvky známe zo všetkých ostatných jazykov (ide najmä o rekurziu), čo do veľkej miery nabúrava doteraz uznávanú lingvistickú teóriu univerzálnej gramatiky (N. Chomsky) a prináša iný pohľad na jazyk (či gramatiku), kultúru a ich vzájomné ovplyvňovanie. V súvislosti s autorovým výskumom Pirahov a ich jazyka spomína viacero jazykovedných teórií a ich predstaviteľov, čo ocení každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o lingvistiku.

1 21.08.2019

Autorka zachytáva obdobie začiatkov budovania socialistickej spoločnosti v Sovietskom zväze, asi 12 rokov po revolúcii. Zameriava sa najmä na osudy ľudí a "ducha" doby, vynecháva zdĺhavé opisy. Kniha je napísaná pútavo a číta sa rýchlo, aj keď jej obsah je veľmi hutný a neveselý.
Zvrátená, resp. absentujúca morálka, snaha o vykynoženie všetkého starého (buržoázneho), zatýkanie nevinných ľudí a vynucovanie priznania, udavačstvo pod vplyvom strachu o život, nesmierna chudoba až vyhladovanie politicky „nespoľahlivých“ osôb, to sú iba niektoré zo znakov doby. V takejto atmosfére niet divu, že postavy končia svoj osud tragicky, a to aj vrátane váženého súdruha a agitátora, ktorý viac krát naráža na obmedzenosť, či absurdnosť novej ideológie, ktorú sám hlása. Jediným svetielkom nádeje pre budúcu obrodu je ruská žena ako ideál, do menšej či väčšej miery zosobnený v ženských postavách.

Pre mňa doteraz nepoznaná ruská spisovateľka, aj keď údajne do dnešných čias poriadne neuznaná v samotnom Rusku, je veľkým prekvapením v pozitívnom zmysle slova. A veľké plus aj prekladateľke za fundovaný doslov.

2 13.05.2019

Kniha je výborná a vďaka nej som bližšie spoznal aj jej autora - nedoceneného ruského génia P. A. Florenského. Oplatí sa bližšie pozrieť na jeho život, názory a dielo (resp. to, čo z neho zostalo).

1 04.02.2018

Rozličné matematické zaujímavosti v stručnom prehľade. Asi najviac ma zaujali kapitolky o Fibonacchiho postupnosti a rôzne matematické úlohy/hádanky.

06.12.2017

Netradičný cestopis, ktorý sa síce odohráva v Indii, ale po celý čas iba na jednom mieste. Pomimo príhod v ášrame, kde sa učia budúci tréneri jógy, ide skôr o opis duchovnej premeny západného človeka počas mesačného pobytu v Rišikéši. Dobre sa to číta a páči sa mi najmä citlivo a detailne vykreslený vzťah učiteľa (guru) a žiaka. Takéto odovzdanie sa autorite je u západniara asi dosť zriedkavé.

26.09.2016

Kniha písaná najmä pre ženy. No napriek tomu si tam každý nájde dobré nápady a triky pre upratovanie, triedenie, skladovanie vecí a pod. Samotná metóda autorky je univerzálna a po prečítaní mám veľkú chuť pustiť sa do radikálneho poriadku vo svojich veciach (a to vrátane kníh...).
Trochu mi tam chýba zmienka o tom, kam s vecami na vyhodenie (autorka spomína iba vyhadzovanie, ale mnohé veci by ešte niekomu mohli pomôcť - viď domov použitých kníh - alebo by mohli byť recyklované...).

2 17.07.2016

Výborné stručné predstavenie života a učenia troch u nás menej známych významných indických svätcov, ktorých myšlienky môžu byť prínosné aj pre náš kultúrny priestor. Autor sa snaží o objektívny výklad a v texte poctivo uvádza zdroje predkladaných tvrdení. Záverečný bonus v podobe zopár strán o kašmírskom šivaizme poteší.

03.10.2014

Práca, ktorá sa snaží o interpretáciu diel nemeckej literatúry s indickými námetmi, a to nie neznámych autorov (J.W. Goethe, H. Hesse, T. Mann...). Autor pri interpretácii diel vychádza z tzv. "komparatistickej imagológie", ktorá ako jedna z literárnovedných disciplín skúma nielen samotné dielo, ale zaoberá sa aj mimoliterárnymi otázkami. Je však diskutabilné, či takýto prístup nepredstavuje práve vzdialenie sa od samotného literárneho diela.

Stručne vyzerá autorov postup pri analýze nasledovne: zoberie si dielo, v ktorom nejaký nemecký spisovateľ využil indický námet (napr. Goethe a jeho balada Boh a bajadéra), v krátkosti prerozpráva dej s dôrazom na "indickosť" v danom diele, spomenie možné (alebo zaručené) zdroje, z ktorých spisovateľ čerpal námet a ďalej sa venuje tomu, ako by tento dej mal vyzerať, aby úplne zodpovedal indickému mysleniu/filozofii/kultúre, resp. čo v tomto deji nie je v súlade s indickým myslením/filozofiou/kultúrou. Takýto prístup v konečnom dôsledku vlastne uberá spisovateľovi právo na vlastnú umeleckú tvorbu, v ktorej čerpá námet z cudzieho (v tomto prípade aj exotického) prostredia a pretvára ho podľa svojho umeleckého cítenia. Autor práce vysvetľuje, že takýmto konaním spisovateľov vzniká skreslený (až klamlivý) obraz o indickej (častejšie používa pojem "védskej") kultúre. V umeleckej literatúre ide však sotva o snahu presne opísať nejakú kultúru či filozofiu. Ani sa nedá vždy tvrdiť, že myšlienky nejakej postavy literárneho diela o indickej filozofii sú myšlienkami samotného spisovateľa v jeho súkromnom živote, a tiež sa nedá kritizovať spisovateľa za to, že sa nedostatočne oboznámil s indickou filozofiou, čo sa napokon odráža v jeho diele. Jedine s tým sa dá súhlasiť s autorom tejto práce, že istý obraz o tom cudzom v čitateľoch táto literatúra, ktorá využíva indický námet zanecháva.

Za povšimnutia hodné je určite to, že autor pristupuje kriticky k poznatkom „západnej“ orientalistiky 19. a prvej polovice 20. storočia, ktoré boli často uspôsobené v prospech koloniálnej politiky Angličanov v Indii (napr. Teória árijskej invázie, datovanie pamiatok a života historických osobností atď.).

Čo je však mierne zarážajúce v tejto práci, že v úvode autor poznamenáva: „...väčšinou sa usilujem vyhnúť rozdielom medzi náboženskými prúdmi (višnuizmus, šivaizmus, šaktizmus atď.) a medzi indickými filozofiami hlásiacimi sa k védskej tradícii. Zameriavam sa skôr na koncepcie, ktoré sú vlastné všetkým prúdom a filozofickým smerom.“ a ďalej v práci môžeme čítať takéto vyjadrenia: „...Kršna, najobľúbenejšie zostúpenie Boha...“ alebo „...Šiva ... je časťou Višnua, Boha...“ alebo „...týmto brahma je Višnu...“ alebo „...Jediný, kto stojí nad Šivom, je podľa véd Višnu...“. Tieto vyjadrenia, ako aj považovanie purán (najmä Bhágavata purány) a itihás (Mahábháraty a Rámájany) za súčasť véd (pod pojmom „védska literatúra“) naznačujú, že sám autor je prívržencom višnuizmu alebo minimálne považuje tento náboženský smer hinduizmu za reprezentanta všetkých indických náboženstiev (čo samozrejme nezodpovedá realite). Na tom, že autor si berie za východisko výkladu indickej filozofie/kultúry višnuizmus by nebolo nič zlé, pokiaľ by to niekde vo svojej práci uviedol. Pretože takto sa dopúšťa rovnakého skresľovania obrazu o tom „indickom“, aký kritizuje u nemeckých spisovateľov.

Klasika pre záujemcov o Indiu. Autor podáva stručný výklad indickej histórie, filozofie, liečiteľstva, matematiky, literatúry a jazykov Indie. Veľkým plusom sú jeho vlastné zážitky, rozhovory z návštev Indie a praktické ukážky - najmä v časti o matematike, jazykoch a literatúre (staro aj novoindickej). Každý čitateľ si môže napríklad vyskúšať preklad z bradžského nárečia (za pomoci gramatického kľúča). S prihliadnutím na rok vydania knihy je výklad prirodzene zaťažený marxistickým svetonázorom, čo najviac zasiahlo rozprávanie o indickej filozofii/náboženstvách. Napriek tomu, je zaujímavé čítať akým spôsobom sa dá indická filozofia vykladať ako vo svojom základe takmer čisto materialistická.

29.03.2013