Salonka komentáře u knih

Veľmi interesantné a poučné čítanie, v ktorom si každý pozorný čitateľ nájde niečo, čo pomôže, nasmeruje a umožní uvedomiť si životné pravdy. Antoine de Saint Exupéry bol nesporne výnimočným človekom, ktorý podľa môjho názoru prežil svoj (predčasne ukončený) život naplno a s citom (na rozdiel od väčšiny ľudí, ktorí nežijú, ale iba sebecky prežívajú). Patrí mu môj nehynúci obdiv za všestranný a nadčasový odkaz, ktorý po sebe zanechal.

Niektoré pasáže som však napriek chvále považovala za nadbytočné, zbytočne komplikované a opakujúce sa (ale možno som ich len nepochopila :-) neviem), autor rád a hojne využíval prirovnania k cédru, klenbovému svorníku a procesu cizelovania. :-) Mám tiež pocit, že štýl a koherentnosť sa postupne zlepšovali a posledných sto strán bolo najlepších a najväčšej výpovednej hodnoty.

Čitatelia v komentároch píšu, že knižka sa bude s vekom a každým opakovaným prečítaním javiť ináč – s tým súhlasím, avšak neviem, či je to knižka na opakované čítanie, bolo vcelku náročné ju čítať a mňa to stálo more času a kopec energie.

Aj tak super, jedinečný zážitok, pri čítaní ani po prečítaní sa nedostavuje pocit prázdnoty, naopak, získate veľa. Len treba vnímať.

Inšpiráciou na prečítanie si zbierky krátkych próz Němá barikáda bol výborný a môj obľúbený film Vyšší princip (odporúčam, ak niekto nevidel, tak šup šup). Zároveň je to moja prvá skúsenosť s autorom Janom Drdom.

Musím súhlasiť s názormi ostatných čitateľov, ktorí zdôrazňujú evidentné čiernobiele delenie strán vo všeobecnosti na dobrých Rusov a zlých Nemcov, čo je, ako vieme, nezmysel. Antifašistické a antinacistické ladenie je však v poriadku a úplne pochopiteľné, v dielach rezonuje napríklad obsadenie Prahy Hitlerom či masové popravovanie civilistov – z tohto pohľadu boli Nemci ako agresori naozaj diabli a Rusi ako osloboditelia (a neskorší páni komunistického Východného bloku) anjeli, či sa nám to teraz páči, alebo nie. Treba sa odosobniť.
Rovnako silné sú obrazy českého odporu, prebiehajúceho na úrovni statočných jednotlivcov (bežných ľudí) či príslušníkov partizánskych skupín.

Vrátim sa však k dielu, všetky prózy boli výborne napísané (niektoré predvídateľné, avšak ja som čítala mnohé diela zachytávajúce toto obdobie, možno je to tým), poučné, názorné, zanechávajúce dojem. Autorovi záležalo na detailoch, ktorými dejové línie vskutku vhodne dokresľoval.

Všetky poviedky boli fajn, no najviac sa mi páčila tá s názvom Až vstanou mrtví. Film Vyšší princip robí rovnomennej poviedke obrovskú „reklamu“, oproti nej je totiž oveľa viac prepracovaný.

11 28.05.2015

Pekné, rozkošné, nežné, dobre napísané, ale ... pre mňa akosi málo presvedčivé, aj keď mnohé momenty boli výborné. :-) No necítila som sa byť beznádejne vtiahnutá do deja, tak ako sa mi to stáva pri iných knihách.

5 28.05.2015

Krásne, rozmanité, ľahučké a pritom hlboké... ilustrácie sú nádherné.

Noc

Na okná klope nahá tma,
čas mihom sekundy plynie,
ruky tvoje vlečúc ma
vždy tam, kam plynieš.
Za tisíc večerov, spoločných nocí,
od líc až k ústam,
boriac do seba nevinný pocit,
oblížem tvoje neslané pery.
Obleč sa, nemá tma stíchla,
pozri - prvý lúč, už svitá!
Končí sa naša nočná hra,
krvavé slnko nás ránom víta.

Vynikajúce, zas a znovu výnimočný zážitok. Naoko triviálny námet - kingovsky vypracovaný do dokonalosti. Štýlové, nezabudnuteľné.

Nikdy sa nestratíte v čase, priestore ani v postavách, Kráľ je majstrovský rozprávač. Nezriedka sa zasmejete, často zatajíte dych v očakávaní ďalších napínavých udalostí... autor sa (ako vždy) s nikým nemazná a každému dá ´vyžrať´ až do dna všetko, čo si zaslúži. Nechá voľný priebeh nízkym vášňam a všetkým prapôvodným démonom ľudskej povahy - katalyzátorom je pán Leland Gaunt v obchode Nezbytné věci, nesporne najzaujímavejšia postava diela. Ten zo zákulisia poťahuje nitky, ktoré upevňujú a vzájomne prepletajú osudy ľudí jedného bežného malého mestečka. Sledujte, čo sa bude diať, pripomína to veľkolepé divadelné predstavenie. S tým rozdielom, že toto je naozaj.

Paráda za plný počet. :-)

Končím peknou vetičkou: „Láska možná hýbe světem, avšak Polly byla prěsvědčená, že vesmírem hýbe spíš nářek těžce raněných a smrtelne postižených lidí.“

17 24.05.2015

Pôsobivé, veľmi podarené dielko, ktoré som prečítala za jeden deň. Dej má spád, je jednoduchý, nie umelo predlžovaný, priamočiary, občas síce predvídateľný, avšak v rozuzlení a závere sa dialo všeličo nečakané. :-) Páčilo sa mi, že autor s postavami zaobchádzal drsne a nekonali sa žiadne ´happyendy´ či doslova zmŕtvychvstania kladných postáv, neprišiel superman, ktorý porazí zlo...

Ako Žilinčanka oceňujem domáce prostredie, v ktorom sa dej odohráva – keď si všetky miesta človek vie predstaviť, pristupuje k deju inak. :-)

Príjemné prekvapenie, knižka prevýšila moje očakávania, dávam silné tri hviezdičky.

8 10.05.2015

Jedno obrovské sklamanie. A to som sa celkom tešila, pretože námet knižky podľa anotácií vyzeral výborne. Samozrejme netvrdím, že vraždy, znásilnenia, incesty, zoofílie a podobné zverstvá, prípadne deviácie (fuj, nechcem na to ani spomínať) neexistovali a neexistujú, či už počas vojny, alebo mimo nej. Aby však bola knižka vystavaná len na nich? (Ja som v nej totiž nič zmysluplné nenašla, len samé nechutnosti.) Čo to preboha malo byť, príručka pre úchylov?!?!?
Len nech sa ešte niekedy stretnem s názorom, že napríklad G.R.R. Martin je odklonený nejakým ´pofidérnym´ smerom, dotyčnému razantne vysvetlím a názorne ukážem, čo je nechutné a sprosté.
Pozn.: Jedna hviezdička je u mňa odpad, ešte nikdy som neudelila len jednu a dúfam, že už nikdy nebudem musieť. Ak ste pri zmysloch, nečítajte to.

17 09.05.2015

Film Červený drak už oddávna bol (a je) mojou srdcovkou (výborné spracovanie, kvalitné herecké obsadenie – páči sa mi najmä R. Fiennes v úlohe F. Dolarhydea). Konečne som sa dostala ku knižke, ktorú chválim a vrele odporúčam, dokonca sa mi páči o trošičku viac ako Mlčanie jahniat. Skvele zvládnuté, prepracované, prudko čitateľné už od prvých slov, zaujímavé obrazy a zvraty, duševná porucha ´Králíčka Zubáčka´ prejavujúca sa v hádkach Francisa a Draka mrazivá.

„Graham se zoufale snažil Drakovi porozumět.
Někdy, v živoucím tichu domů obětí, jakoby se prostor jímž se Drak pohyboval, snažil promluvit.
Někdy měl Graham pocit, že mu je velmi blízký. Během posledních dnů jej zaplavil pocit, který znal už z jiných vyšetřování – ten výsměšný pocit, že on a Drak dělají v různou denní dobu ty samé věci, že mezi detaily jejich všedního života existují paralely. Někde jedl, sprchoval se nebo spal Drak ve stejnou dobu, kdy on dělal totéž.
Graham se zoufale snažil jej poznat. Snažil se ho zahlédnout ve slepé skvrně, která zbyde po diapozitivu, mezi řádky policejních zpráv, snažil se uvidět ve stínu žaluzií. Snažil se ze všech sil.
Ale aby mohl Draka začít chápat, aby uslyšel chladné zurčení vody v jeho temnotě, aby mohl pozorovat svět skrze rudý závoj, který zahaloval jeho mysl, musel by Graham vidět věci, které nikdy vidět nemohl, a musel by sa přesunout v čase . . . „

10 07.05.2015

Veľmi ľahko čitateľné, pútavo vyrozprávané a prirodzeným samospádom plynúce dielko. Vyzdvihujem originalitu poňatia a spracovania jednotlivých dejových línií, taktiež prekvapenia a zvraty, ktoré nám autor servíroval najmä v závere knižky. Obrazy zo zajatia v ruskom gulagu sú veľmi živé a presvedčivé, na druhej strane dejová línia zo súčasnosti (postava Lucie a všetko s ňou súvisiace) nebola rozpracovaná dostatočne hlboko (mne to však neprekáža, oveľa viac ma zaujímal osud Zuzany).

Príjemné prekvapenie od pre mňa (dosiaľ) neznámeho autora hodnotím silnými tromi hviezdičkami.

10 02.05.2015

V podobe tejto zaujímavej a krásne ilustrovanej knižky vydavateľstva Melantrich sa čitateľ dostáva k veľmi chutným zážitkom. Ponúka sa mu pestrá zmes toho najlepšieho z príbehov (či skôr povestí alebo rozprávok) starej Prahy, zachytených perom rôznych autorov a autoriek. Príbehy sú občas mrazivé aj desivo romantické, občas sa dobromyseľne vysmievajú z duchárskej tematiky. Sú písané typickým starosvetským štýlom (slová, slovosled), to je niečo pre mňa. :-)

Verná svojmu zvyku vyberať to najlepšie uvádzam príbehy, ktoré sa mi páčili najviac: Tancující židovka, Bezhlavý templář, Duch Kryštofa Kobra z Kobršperku, U devíti čertů, Helena Marná, Klíč v závěji, O nešťastné matce ze Žižkova, U obrázku Panny Marie.

Ak sa chcete skutočne pobaviť, tak si prečítajte Pražské starosti duchovní alebo Legendu o té oběšené od Tří pavích per. :-)

And the Oscar goes to ... najlepší príbeh bol ten posledný – Psací stůl knížete Dalombiniho. Uf, bomba.

10 26.04.2015

Prvotný dojem povrchnej čitateľky – nádherná obálka (jedna z najúžasnejších, aké kedy videla), perfektný papier, vkusné písmo. Vo vzduchu visí nemá otázka – aký príbeh sa ukrýva vnútri? Anotácia na zadnej strane obálky sľubuje veľa...

... a dáva ešte viac. Úchvatný príbeh detstva jedného chlapca, poznačeného emigráciou rodičov a výchovou starých rodičov, tiež bežnými detskými radosťami. Je písaný akoby detsky, ale nie je určený pre deti. Na povrch preniká (niekedy v náznakoch, niekedy priamočiaro) dospelácky a silný náboj obdobia, v ktorom sa dej odohráva. Žiadna nuda (naopak, veľa srandy), žiadne zbytočné pasáže. Neošúchaný pohľad, ktorý osvetľuje tento úsek nám bytostne blízkych dejín. Autor skutočne je (bol) výborným rozprávačom.

Toľko druhotný dojem ´povrchnej´ čitateľky. Odporúča všetkými piatimi. :-)

19 20.04.2015

Wow, mám za sebou briliantovú jazdu. :-)

Výborné, skutočne. Nemám čo dodať, prečítajte si, určite nebudete ľutovať. Spoznáte mnoho zaujímavých figúrok a zistíte, ako sa ľudské charaktery v čase a priestore (ne)menia.

A na ´veľkého kombinátora´ Ostapa Bendera nezabudnete už nikdy. :-)

13 10.04.2015

Poctivý výber skvostných ľúbostných básní.

Láska sa slovami opisuje veľmi ťažko. O to viac uznávam a vážim si cit poetiek, ktoré nám lásku približujú vo vzletnej básnickej forme, prístupnej pre každého.

8 10.04.2015

Dielo s tajomným názvom Drood mi sprostredkovalo prvý kontakt s literárnou tvorbou Dana Simmonsa.

Priznám sa, že ma kombinácia hrúbky knihy spolu s drobným písmom a veľkým počtom riadkov na stranu trochu vydesila, ale od čítania neodradila (stretla som sa totiž s mnohými pochvalnými vyjadreniami o tomto autorovi).

Knihu som prečítala relatívne rýchlo, a som unesená – autor ma uniesol niekam ďaleko a do neznámych končín. :-)

Absolútne dokonale zachytené udalosti (a celková atmosféra historického Londýna spolu s odtieňmi fikcie) na začiatku diela považujem za najlepšie a čitateľsky najatraktívnejšie. Dej však nestrácal úroveň ani spád. Často som čítala so zatajeným dychom, občas som sa zasmiala, niekedy som bola až zhnusená z naturalistických opisov... ale nikdy som sa nenudila. Toto všetko ku knihe jednoducho patrí. Niektoré pasáže zas prinášali z môjho pohľadu unikátne exkurzie - či už do tajomstiev dejín, alebo trebárs umenia hypnózy a života pod vplyvom neutíchajúcej bolesti či drog, ... ale to už prezrádzam. Rovnako fascinujúce sú inšpirácia románovými životmi slávnych spisovateľov, ale aj opisy živorenia biednych ľudí vo veľkomeste predminulého storočia, Celé dielo je dokonale zamotané, a ten koniec, výborný...

Autor je brilantný rozprávač s nepopierateľne hlbokými znalosťami anglickej histórie a literatúry tohto obdobia. Tiež nezaprie fantáziu a originalitu, čo sa prejavuje v zapracovaných nápadoch.

Na druhej strane, táto kniha nie je univerzálna, naopak, svojím zameraním a spracovanou témou je vcelku špecifická – určite nepoteší každého čitateľa na svete. Mne však ulahodila stopercentne. :-)

Nedá mi nepochváliť nakladateľstvo Plejáda – v texte sa nenachádzajú takmer nijaké preklepy ani chyby a preklad zachováva ľahkosť rozprávania, navyše knižka je krásna (obľúbila som si jej ´dizajn´).

Simmonsa zaraďujem medzi mojich obľúbených autorov a určite sa pustím do ostatných jeho diel, už teraz sa na to teším.

17 06.04.2015

Hotel Karneval je meno jednej zaujímavej a útlej knižočky českého autora P. Prouzu. Naďabila som na ňu čírou náhodou a prečítala ju expresne rýchlo.

Zo začiatku som sa v deji orientovala ťažšie, nakoľko nám autor podľa môjho názoru udalosti a postavy predstavoval nie práve najšťastnejším spôsobom (odporúčam čítať pozorne, inak sa v tom môžete strácať). Postupne som si však ujasnila, kto je kto, dej nabral spád a... karneval náhod sa môže začať.

Miestami rozhárané, chvíľami nejasné, ale príjemné čítanie, ktoré sa nepodobá ničomu, s čím som sa doteraz mala možnosť stretnúť.

A ako hovorí autor ústami jednej z hlavných mužských postáv: „Coito, ergo sum.“ :-) Nie nie, žiadny preklep. :-)

6 27.03.2015

Povojnové obdobie z iného uhla pohľadu – mladý nemecký chlapec (takmer ešte dieťa), s nezmazateľnou pečaťou Waffen SS, sa o WWII síce len obtrie, ale aj tak ho strastiplné putovanie zajateckými tábormi východnej Európy zasiahne naplno.

Veľmi sa mi páči štýl rozprávania, všetko odsýpalo. Oceňujem, že autor si po mnohých desaťročiach pamätá podrobnosti a v spolupráci so schopným editorom nám ich podáva zrozumiteľným, pútavým spôsobom a bez zbytočných vášní či zatrpknutosti. Niektoré pasáže sršia humorom, iné zas dokazujú, že ani krátko po najrozsiahlejšom a najničivejšom ozbrojenom konflikte v celých dejinách nebola vykorenená elementárna ľudskosť, spolupatričnosť a súcit, čo je dobre.

Prosím, poučme sa z toho všetkého a neopakujme chyby minulosti.

Knižku odporúčam všetkými desiatimi ... (marec 2017 – a výstižnými tromi hviezdičkami. bola fajn, ale keď vezmem do úvahy svoje skúsenosti s týmto žánrom či obdobne ladenými knihami, tak táto nepresahuje priemer). :-)

11 25.03.2015

Vcelku dobré, ľahko čitateľné dielo, v ktorom sa neustále niečo deje. Mám z neho dobrý dojem, aj keď si nie som istá, či mi niečo ´neušlo´ - neviem, či som neskĺzla len po povrchu deja s tým, že pod kožu som sa mu nedostala.

Z môjho pohľadu by som občas ubrala opisnosti a niekde by som zas pridala väčšiu hĺbku – niektoré pasáže boli totiž veľmi zaujímavé a ocenila by som, keby ich autor viac rozvinul. M. Faber je však dobrým rozprávačom, to je neodškriepiteľný fakt.

Páčila sa mi moja vlastná prvotná zmätenosť z toho, koho mám chápať pod označením vodsel a koho pod označením človek. :-)

Pre mňa fajn a priemerné tri hviezdičky.

8 22.03.2015

Opäť jedno spontánne čitateľské rozhodnutie na základe pútavej obálky a nálepky ´severské krimi´. Meno autora – Arne Dahl – bolo pre mňa úplne neznáme.

Detektívny príbeh z jeho pera tvoria paralelne prebiehajúce vlákna vyšetrovania zdanlivo nesúvisiacich zločinov skupinou spolupracujúcich kriminalistov a expertov. Tieto vlákna sa však postupne spájajú a odhaľujú nám bližšie vnútorný svet vraha a motívy jeho rozmanitého konania, vyplývajúce ako z udalostí minulých, tak aj celkom čerstvých.

Spisovateľov štýl rozprávania (či písania, skrátka vyjadrovania) mi však nesadol, myslím, že píše priveľmi komplikovane a nejasne, čo bolo viditeľné najmä zo začiatku. Akoby mu ukladanie slov na papier nešlo s potrebnou ľahkosťou. Často som aj napriek sústredenosti na text mala zmätok v tom, kto je kto, o čo vlastne ide, kto čo povedal, prípadne urobil. Toto sa však postupne vylepšilo a záver knižky sa niesol v duchu odhalenia prekvapivých zvratov. Keď sa mi konečne podarilo ponoriť sa do deja a prišlo aj trochu napätia (hurá!), kniha bola na konci. :-)

Odo mňa dostávajú Velké vody slabšie tri hviezdičky, s tým, že sa k tomuto autorovi už nemienim vrátiť.

9 19.03.2015

Konečne som sa odhodlala prečítať si toto kedysi (z mne už teraz pochopiteľných príčin) ´zaznávané´, no dnes vychvaľované dielo. Vrele ho odporúčam každému človeku, a pokiaľ nie je zaradené v zozname povinnej literatúry stredných škôl, tak by sa to malo urýchlene napraviť a jeho posolstvu treba venovať niekoľko vyučovacích hodín. Je to silná, nervy drásajúca kniha, ktorá nenechá nikoho chladným a ktorú ja osobne beriem ako výstrahu... Možno nemáme ďaleko k takému spoločenskému usporiadaniu, ktovie? Hrôza čo i len pomyslieť.

Musím ostro kritizovať vydanie vydavateľstva Slovart z roku 2001. Nachádza sa v ňom neúmerné množstvo gramatických chýb, preklepov, čechizmov, kostrbatých viet s neslovenským slovosledom a zopár čudesných slov, napríklad ´koľkokoľvekkrát´(?). Kvalite knihy to našťastie neuberalo, aj keď mne ako milovníčke slovenského jazyka to občas dvíhalo tlak...

Každopádne, buď v strehu. Veľký Brat Ťa pozoruje...

33 14.03.2015

Autorka nám vo svojom rozsahovo neveľkom diele predstavuje detektívny príbeh s dominujúcim psychologickým ladením. Opisuje citovo a duševne nevyrovnaného chlapca, ktorý prežíval nešťastné obdobia detstva a dospievania. Chlapec okolo seba rozdáva rany v podobe zdanlivo nevinných žartíkov, ktorými podľa svojho názoru dokazuje, aký je šikovný, nebojácny a neohrozený. Svojim konaním však prináša len rozvrat, smútok, bolesť a zmätok.
Tým, že čitateľ jeho identitu pozná od začiatku, je detektívny aspekt potlačený. To nám však na druhej strane umožňuje sledovať vývin udalostí, ktoré vnímame z rôznych pohľadov (chlapca, vyšetrovateľov, vedľajších postáv alebo obetí výstrelkov), či už faktickou dokumentáciou udalostí, alebo vnútornými monológmi. Pre mňa bola v tomto diele najlepšou stránkou práve tá psychologická.
Dejový kolotoč sa ku koncu knižky zrýchľuje a prináša prekvapivé zvraty, rovnako nejednoznačný záver.

Moju prvú skúsenosť s K. Fossum hodnotím pozitívne a Provokatér odo mňa získava silné tri hviezdičky.

7 11.03.2015