Salonka komentáře u knih

Veľmi príjemné a inteligentné čítanie. Originálny námet, vždy a všade logická nadväznosť, deju nechýbal spád. Autorka svoj príbeh jednoducho vytvorila, skombinovala a zvládla napísať skvele. :-) Určite odporúčam.

Pripojím jeden subjektívny postreh - vonkoncom nie som odborník na túto tému, ale pri určitých ´výskumne´ zameraných častiach som mala neodbytný pocit, že čítam vedeckú prácu, na ktorú mám pripraviť oponentský posudok - lákalo ma robiť si poznámky či chystať pre autorku doplňujúce otázky (a to sa mi pri beletrii asi ešte nestalo... náznak profesionálnej deformácie). :-)

29 14.11.2015

Vážení,
Hra o tróny - akokoľvek výborná a stopercentná - je "len" predkrm!

V Súboji kráľov už ide skutočne do tuhého. Čítanie bolo silným zážitkom, dej ma opakovane pohlcoval ako uragán a pohadzoval sťa handrovú bábiku z jedného konca sveta na druhý - raz udatne bojujete po Tyrionovom boku, potom putujete s Matkou drakov a bolí vás každý sval, chvíľu máte dušu človeka, ale telo pravlka, razom chrúmete cibuľu s Davosom či beriete útokom nedobytné hradby s krvavým mečom v ruke... hľadíte do iskrivých zelených očí kráľovnej regentky... rozjímate v božom háji, mrznete na ďalekom severe, prípadne vás stravuje neskrotný tekutý oheň... hodujete s mŕtvymi, oplakávate živých... alebo sa ani nenazdáte a vaša hlava pekne obalená dechtom a nabodnutá na kole zdobí bránu niektorej z pevností. :-)

Opäť chválim rozprávačské umenie G.R.R. Martina a vydarený slovenský preklad.

Za mňa sedem hviezd z piatich.

Prízraky v tme sa zachveli ako indigové preludy. Viserys vrieskal, keď mu roztopené zlato stekalo po lícach a plnilo ústa. Vysoký lord s medenou pokožkou a striebornozlatými vlasmi stál pod zástavou ohnivého žrebca a za ním horelo mesto. Rubíny padali ako krv z hrude zomierajúceho princa, ktorý klesol na kolená do vody a s posledným výdychom zamrmlal ženské meno. ... matka drakov, dcéra smrti... Červený meč, žiarivý ako západ slnka, pozdvihol v ruke kráľ s modrými očami, ktorý nevrhal žiadny tieň. Handrový drak sa knísal na paliciach vo veselom dave. Z dymiacej veže sa vzniesla obrovská kamenná potvora a chrlila tieňový plameň. ... matka drakov... vrahyňa lží... Jej strieborná kobyla klusala trávou k tmavnúcemu potoku pod morom hviezd. Na prove lode stála mŕtvola, v neživej tvári svietili jasné oči a sivé pery sa žalostne usmievali. Z pukliny v ľadovom múre vyrastal modrý kvet a napĺňal vzduch sladkou vôňou. ... matka drakov, nevesta ohňa...

15 03.11.2015

Z tohto diela mám zvláštny, slovami ťažko definovateľný pocit. Neviem sa totiž rozhodnúť, či sa mi páčilo, alebo nie. Pomerne známy príbeh – špecifický vzťah mladšieho muža a staršej ženy, ktorých životy sa spoja a načas rozdelia, ale len preto, aby sa znovu spojili. Do toho vlákno pohľadu do ženinej temnej minulosti – predmetu súdneho procesu zaoberajúceho sa vojnovými zločinmi. Nuž a prečo Predčítač? To vie asi každý...

Smutná minulosť, ktorou sa zaoberala druhá časť príbehu, ma nepresvedčila (pre mňa to nemalo významnú výpovednú hodnotu). Zaujímal ma komplikovaný vzťah hlavných postáv – všetko to, čo bolo konkrétne medzi nimi. Oceňujem tiež mimoriadne vierohodné pasáže útočiace na všetky zmysly čitateľa.
Ale celé to bolo také, ja neviem... mechanické... bezcitné...

A už viem iba toľko, že sa k Predčítačovi určite niekedy vrátim (možno budem potom múdrejšia) a rovnako si pozriem film (ktorý som ešte nevidela).
... apríl 2016: Po zhliadnutí filmu konštatujem, že sa mi páčil omnoho viac než kniha - ako sa hovorí, bolo to ´sto a jedno´. Rovnako oceňujem sympatické herecké výkony, najmä mojej obľúbenej K. Winslet, o perfektnom R. Fiennesovi ani nehovoriac.

12 24.10.2015

Po prečítaní útlej zbieročky s názvom Portugalské sonety a starostlivom zvážení som sa do svojho komentára rozhodla zahrnúť strofu č. XIV – na moje veľké prekvapenie som (úplne nezávisle!) vybrala rovnakú, akú uviedla užívateľka elfos. :-)

Svoj výber nemením, tak teda na porovnanie, slovenský preklad (Jana Kantorová-Báliková).

XIV
Ak ma už ľúbiš, tak nie pre nič iné,
len pre samotnú lásku maj ma rád.
Nehovor nikdy: „Ľúbim pre pohľad . . .
pre jemnú reč a myšlienku, čo plynie
v súzvuku s mojou, až deň krásnie pri nej.“
To všetko skrýva v sebe predpoklad
premien a ty k nim môžeš ľahko dať
dôvod, môj milý. Čo raz na príčine
je láske, neskôr sa jej skazou stáva.
Neľúb ma kvôli slzám v očiach, nie.
Pri tebe možno vyschne mi ich riava –
a stratím tvoje city oddané.
Pre lásku miluj – len tak v tebe pravá
a krásna ľúbosť navždy zostane.

... krásne básne, skutočne spovede!

Zjavenie

vymýšľala som pre teba
cestu vysypanú bielym pieskom
temné polia
a zabudnutú kaplnku
utekala by som do nej
s divými kvetmi vo vlasoch
nahá
akú si ma stvoril
tesne predtým
ako si zaspal

nahla som sa nad teba
tvoja krásna tvár praskla
ako tvár kamenného anjela
ktosi mu páli sviečky pri nohách
azda šialená žena
ktorá sa chodí žalovať
k hrobom cudzích mužov
narieka
spomína na mladosť
zametá
a je rada
že aj ona má svojho mŕtveho

nahla som sa nad teba
v hlave si mal
hudbu
susedove deti
s ktorými si sa popoludní hral
pivo
a ženu
ktorá mi vôbec nebola podobná

ďalšia báseň
s kvetovanými šatami
malou izbou
a mužom holiacim sa
na priedomí
bola zničená

9 06.10.2015

Konečne dočítané. Statočný Mons to ako vždy myslel dobre... ale opäť si naložil na plecia viac, než dokáže zvládnuť. Navyše skĺzava do jednotvárnosti a po štvrtej prečítanej knihe musím konštatovať, že je zúfalo predvídateľný (štýlom písania, výberom slov, konaním postáv) a už neoriginálny. Ba - máme tu jarný prípad a ´moja milovaná´ Malin „cítí vůni rozespalého chlorofylu“ (?). Hm, to bolo originálne. :-) A áno, druhá novota, Malin si asi prvýkrát vo svojom komplikovanom živote položila správne otázky: Po čem vlastně toužím? O co mi jde?

Ďakujem, stačilo, Kallentofta odkladám ad acta.

10 29.09.2015

Strata času. Neskutočne prekombinované, neúmerne pritiahnuté za vlasy, skutočne nerozumiem, čo robí túto knihu takou populárnou – mne pripadá ako knižné vydanie lacnej, povrchnej a nepodarenej americkej komédie, ktorú by som vypla najneskôr po minúte. Zo začiatku som sa síce párkrát pousmiala, no potom už ani to nie... snažila som sa túto s prepáčením hlúposť dočítať čo najrýchlejšie a tváriť sa pri tom čo najmenej skepticky. :-)

Nič pre mňa, dve hviezdičky.

16 20.09.2015

Zaujímavý príbeh „zlodejky kníh“ – statočného nemeckého dievčatka Liesel, ktoré si hlboko a do dôsledkov uvedomuje dvojakú silu slov (ich schopnosť burcovať k dobrému, ale aj slúžiť zlému). Autor nechal Smrť, aby nám tento príbeh vyrozprávala. Smrť nám predstavuje samú seba, svoje vnímanie sveta a ľudí (ich duší), prevádza nás príbehom a ozrejmuje mnohé skutočnosti.

Oceňujem konštrukciu príbehu, spád deja, všetky popísané udalosti, takisto ľudské posolstvo, podané najmä osobou sympatického Hansa Hubermanna. Smrť čitateľovi naznačuje, ako príbeh pokračuje a čo sa udeje, napriek tomu som sa v závere knihy neubránila slzám. :-)

14 15.09.2015

Veľmi milé prekvapenie. Autor Kevin Powers napísal príbeh, v ktorom zachytáva tragiku a absurdnosť vojny v paradoxoch života a smrti, nehy a krutosti, snového vnímania každého okamihu na jednej strane a brutálnej paľby zbraní na strane druhej. Tento sympatický americký veterán je obdivuhodne dobrým rozprávačom (skutočne básnikom), pre mňa je Remarqueom vojny v Iraku. Každá jedna veta má význam a nesie silné obrazy (či už prežitých chvíľ napätia, smútku, beznádeje či neistoty... v boji o život je každý sám, bez ohľadu na spolubojovníkov, ste to len vy a guľky svištiace okolo vás) a odkazy na najhlbšie zákutia našich nedokonalých duší, ktoré sa snažia vyrovnať s prežitými traumatickými udalosťami čo najlepšie, nie vždy sa to však podarí.

Odporúčam.

„Keď ste mŕtvi, už nesnívate. Ja snívam. Živí snívajú, no nie som za to vďačný.“

11 05.09.2015

Parádne klasické dielko, ktoré má dušu. Útla, ale mimoriadne podarená knižočka, ku ktorej sa určite ešte vrátim. :-)

Moja tretia kniha od Monsa Kallentofta. Úvod slušný, úprimne ma zaujal. Nasledovali nezáživné pasáže (väčšina knihy), škoda. Ešteže sa nespomínalo počasie v takej frekvencii, ako v Letní smrti, to už bolo skutočne prehnané... Malin Forsová je úplne neznesiteľná žena, síce je len fiktívnou osobou (teda dúfam!), ale máte chuť ju - s prepáčením - nakopať do zadku a zbaviť svojprávnosti. :-) No a žeby bola takou vynikajúcou policajtkou, ako o nej všetci hovoria, to sa mi tiež akosi nezdá... V závere knihy to zas trochu ožilo, ale ozaj len trochu. Hm.

Autorov štýl akceptujem, aj keď mi veľmi nevyhovuje. Neviem sa totiž zžiť s dejom a po prečítaní akejkoľvek z jeho kníh mi kompletne všetko z hlavy vyšumí, zostane len pointa zhrnutá do jednej vety a dobrý pocit z toho, že sa môžem pustiť do niečoho iného (lepšieho).

Za mňa ledva tri neduživé hviezdičky, viac sa nedá.

11 02.09.2015

Jasne a prehľadne vyrozprávaná konkrétna pasáž novodobej histórie - vzostup vplyvu AH v Nemecku, obdobie globálnych úspechov (najmä anšlus Rakúska, Mníchovský diktát, omamné začiatky druhej svetovej vojny - víťazstvo nad Poľskom a Francúzskom, počiatočné úspechy v Sovietskom zväze) a následne relatívne strmý pád (prehry na všetkých frontoch, kolosálne straty na životoch celkovo, kapitulácia Nemecka, dôsledky atď).

Jednoducho čitateľné, fakty a udalosti na seba logicky nadväzujú. Všetko je OK, ja som však čakala hlbšiu analýzu tej „temnej charizmy AH“. Nie je nezvyčajné, že postava AH sa knihami tiahne ako spojivo/ linka/ jednotiaci prvok. Mnohé historické udalosti sú mi tiež známe z iných publikácií, preto som sa tešila na iný uhol pohľadu. Žiaľ, nedozvedela som sa prakticky nič, čo by som už predtým nevedela. Odporúčam predovšetkým čitateľom, ktorí sa tematikou druhej svetovej vojny, Tretej ríše, prípadne osobou Adolfa Hitlera len začínajú zaoberať.

Po Zimní oběti moja druhá kniha série Malin Forsová. Z diela Letní smrt mám o niečo lepší pocit. Aj keď...

Prvá polovica bola takmer neznesiteľná: čítalo sa mi to veľmi zle, príbeh ma nebavil, Malin bola vcelku otravná (nie je mi sympatická, najmä svojimi rozháranými myšlienkovými pochodmi – nie som odborník, ale nie je mierne psychicky narušená? alebo je za tým ten alkohol? či vnútorné sexuálne napätie?), zápletka prinajlepšom čudná.
Mnohé strany nemali žiadnu výpovednú hodnotu – samé zamyslenia sa, horúce počasie spomínané asi miliónkrát (Áno, milý Mons, Tvoji čitatelia si pamätajú, že v Tvojom príbehu je pekelne horúco, nie je nutné venovať počasiu a jeho dopadu na fyziologické pochody zúčastnených osôb každú druhú vetu.), rečnícke otázky a jednoslovné vety – u mňa výkriky bez ozveny. Dej prakticky stagnoval...
No, približne v druhej polovici sa to chvalabohu rozbehlo (autor si asi povedal ´tak a stačilo planej výplne, idem písať serióznejšie´) a nakoniec sa z toho stalo vcelku dobré a napínavé čítanie. Záver nebol úplne prekvapivý, avšak bol vykreslený relatívne kvalitne.

Udeľujem priemerné tri hviezdičky.

9 30.07.2015

Moja prvá kniha od tohto autora... Parádička. Strašidelná jazda, pri ktorej vám autor nedá vydýchnuť. Šialene uveriteľné a ´premakané´, dobre vyrozprávané (až na začiatok, ten je strojený, pri všetkej úcte musí byť hviezdička dolu) - správne kombinovaná prítomnosť a minulosť. Zo všetkých tých desivých obrazov a prirovnaní mi vlasy stáli dupkom, brrr. Zapojte fantáziu, účinok zaručený.

Odporúčam – najmä ako schladenie počas horúcich letných dní... pred prechádzkou v lese v tridsaťstupňových mrazoch radšej nie. :-)

17 24.07.2015

Zo začiatku náročnejšie čítanie (kým som si zvykla na jednoliatosť textu, absenciu interpunkcie, mien postáv a celkovo na štýl autora, s ktorým som sa doteraz nikdy nestretla), postupom času už lepšie. Príbeh považujem za relatívne zaujímavý, koniec ma nesklamal (taký nejaký som aj očakávala).

Moje pocity a postrehy vystihuje výborný komentár užívateľa paulhunter, nemám čo dodať.

Zvláštne, nie pre každého.

Nikoho neprekvapujú toľkí slepí pohromade, podaktorí sú už ako ľudské hyeny s kožuchmi posiatymi škvrnami, vyzerajú takmer ako tí mŕtvi v rozklade, behajú okolo so stiahnutými chvostami, akoby mali strach, že mŕtvi, ktorých o všetko obrali, sa preberú a oni budú musieť zaplatiť za to, že hrýzli do bezbranných. Ako to vyzerá vo svete, spýtal sa starec s čiernou páskou a lekárova manželka mu odvetila, Neexistuje nijaký rozdiel medzi tým, čo je vonku, a tým, čo je vo vnútri, medzi tým, čo je tu a čo je tam, medzi trochou a množstvom, medzi nami, čo ešte žijeme, a medzi tým, či zajtra ešte žiť budeme, A ľudia, ako vyzerajú ľudia, pridala sa dievčina v tmavých okuliaroch, Všade sa motajú ako mátohy, presne takto musia vyzerať mátohy, vedia, že existuje život, lebo im to navrávajú štyri zmysly, ale nemôžu ho uvidieť.

9 18.07.2015

Hm, ja neviem. Autor sa snažil poňať svoj príbeh o vražde v drsnej zimnej krajine inak - ako to nazvať? Jemne poeticky? Filozoficky hĺbavo? Formou častých rečníckych otázok, ktoré zostávajú bez odpovedí? Formou nikam nevedúcich zamyslení sa?

Bolo to originálne, to áno, rozumiem tiež, ak je z toho čitateľ nadšený. Mne to však veľmi nesedelo, bolo to nejasné a nepresvedčivé, nevedela som sa na nič zamerať. Nepodarilo sa mi ´vypichnúť´ nič pre mňa naozaj zaujímavé. Nebavil ma ani vyšetrovaný prípad, ani osobný život Malin, ani podivuhodné vsuvky písané kurzívou (kto čítal, vie o čo ide a čie myšlienky tieto pasáže zachytávali, nechcem nič prezrádzať), ani nič.

Udeľujem slabšie tri hviezdičky a za seba hovorím, že budem čítať aj ďalšie knihy série Malin Forsová, ale pravdepodobne štýlom jedenkrát a dosť a vrátiť do knižnice ASAP.

11 08.07.2015

V súvislosti s týmto dielom úprimne ľutujem jednu vec – že sa mi nedostalo do rúk tak pred desiatimi rokmi, ako pätnásťročná by som si ho skutočne vychutnala. Teraz, po hromadách prečítaných kníh (diametrálne odlišných kníh!) subjektívne vnímam nedostatky typu – rozvláčne pasáže, ťažko uveriteľné situácie, nedotiahnuté veci, rozporné miesta alebo opakujúce sa motívy. Desať rokov je zachytených v jednom odstavci a potom sa na tridsiatich stranách nachádza detailný opis vianočného stolovania, ´panenskej komôrky´ či kaderí ústrednej ženskej postavy (myslím Adelheidu Barrovú, neskôr Björndalovú, je to mimochodom nesympatická, egocentrická, z môjho pohľadu neveľmi chápavá a trochu hysterická osoba). Nazvala by som to rozťahanou rozprávkou pre dospelých. Tiež les taký a onaký, ale pritom stále rovnaký... Skrátka, v mladšom veku by som ku knižke rozhodne nepristupovala kriticky.

No napriek všetkému, čo spomínam, dielo nenazvem nepodareným, cez všetku moju terajšiu nepriazeň bolo pekné, vzletné a svojim spôsobom baladické. Zvraty vedeli byť poriadne prekvapivé. Kto má rád eposy o svojráznych ľuďoch žijúcich v lone prírody, určite neobanuje.

11 04.07.2015

Hovorím si – Temná tajemství sú iba jedným z plodov na momentálne atraktívnom, výdatne pohnojenom :-) a nesmierne úrodnom poli nazvanom „severské krimi“... synonymum vrážd na mnohoraké spôsoby (niektoré originálne, niektoré nápadne podobné iným – kto od koho odkukal?), typickí vyšetrovatelia so zbabranými osobnými životmi (jeden to, druhý ono, ach jaj), lepšie či horšie zvládnuté serióznejšie pasáže zachytávajúce vyšetrovanie, prípadne paralelný priebeh dejových línií z minulosti, ktoré akoby zázrakom do všetkého odrazu zapadajú... Kto sa v tom má vyznať? :-)

Žiadne obavy, len ironizujem, mám tento žáner celkom rada. Talentované duo Hjorth&Rosenfeldt mi svojím dielom plne ulahodilo. Výborná zápletka s rozuzlením, ktoré priam volá po pokračovaní; postupné odhaľovanie indícií, skvelý rozprávačský štýl, žiadne zbytočné vatové výplne s nulovou výpovednou hodnotou.
Super, len tak ďalej. :-)
(október 2016, dopĺňam zopár teplých slov) ... Len tak ďalej, ale nie pre mňa. Uvedomila som si, že tieto knižky ma nelákajú až natoľko, aby som v dohľadnej dobe pokračovala v ich čítaní. Čakajú ma štósy iných, lákavejších.

12 30.06.2015

Úžasná, dychberúca zbierka. Jednoducho krása v čistej podobe.

PODOBIZNA

Temná je obloha, bubnují kapky,
mrtvo protíná siný blesk . . .
Sloucháš . . ., jak tlapky úlisné s drápky
na okna škrabe ten dešťů stesk.

Z kapek těch zdá se miliónů
její dnes portrét že vyhrabu . . .
Žárlivé oči rezavých tónů,
resedy divného půvabu . . .

Jako déšť drobounkého ledu
roky dlouhé a noci a dny
srdce mé hlodala kapkami jedu
rozkladné lásky, jež záhadny. –

Jako déšť bez konce, jednotvárná,
neústupná a hrozivá,
rdousila mne a vysávala,
drápky mé srdce rozrývá

umíněnou svou nenávistí,
rozmarem, který zesinal
na chvíli absintem jako listí,
opustil, zradil, proklínal . . .

Několik blesků, které šlehly,
základy života otřásly . . .
Paláce lásky popolem lehly . . .
A teď je ticho . . . Pohasly . . .

9 20.06.2015

Námet podľa anotácie veľmi veľmi fajn, ale... presne ako v komentároch píšu ostatní čitatelia, niečo sa nám stratilo a niečo tomu chýbalo, čo myslíš, Jessie? :-) Príliš veľa povrchne rozpracovaných tém, to dielu uberá šťavu. Línia miniaturistu v kontexte knihy vyznieva prvoplánovo, škoda, že nie je nosnou.

Hodnotím ako nevýrazný priemer, neurazí, nenaštve, (až na zopár výnimočných momentov) neprekvapí, ani z neho nemrazí, moje dojmy sú také - nijaké. Na jednom mieste som sa ale pobavila – ako môže mladá žena v roku 1686 v ruke poťažkávať spevník, citujem, ako riadenú strelu? :-)

11 19.06.2015