Salonka komentáře u knih

Nestarnúca klasika, ktorá sa číta jedným dychom. Výborne prepracované, uveriteľné, úžasné.

Niet čo dodať, snáď len odporučiť tiež dokonalé filmové spracovanie s nezabudnuteľnými A. Hopkinsom a J. Foster.

11 05.03.2015

Presne takéto príbehy sú balzamom na moju dušu, ktorá sa podvedome neustále vracia k pôvodnej tvorbe. Krásny starý jazyk (slová, vetná skladba), dych minulosti, čaro jednotlivých poviedok, všetko to tajomné, mystické a nadprirodzené... jemne pošteklí a zľahka zamrazí, občas dokonca pobaví. Nič super prevratné, nič nadmieru strašidelné, pre mňa neznámi autori, ale aj tak skvelé a originálne čítanie.

Páčili sa mi Noc v Brczwezmcislu, Dům pana Bulemanna, Krásná Abigail, Pan Strašrybka a jeho strašák... a najviac asi Germelshausen (brrr) a Noční můra (kratučké a smutné, ale napriek tomu zanechá príjemný dojem).

No a ilustrácie sú úžasné, knižku vhodne dopĺňajú. Nevedela som sa na ne vynadívať a každú som pozorne študovala. :-)

Jednoducho odporúčam. :-)

8 28.02.2015

Tak, po Rohoch je za mnou ďalší Hillov knižný výtvor.
Opäť som sklamaná. Jednoducho mám z toho pocit, akoby si autor pomáhal lacnými trikmi treťotriednych filmov a pospájal ich do čudnej, absolútne nepresvedčivej ´duchárskej´ záležitosti. Prekombinované, napriek relatívne malému rozsahu rozvláčne dielo, ktoré sa občas ťažko čítalo a niektoré jeho pasáže boli zbytočné. Vlastne, väčšina deja mi pripadala zbytočná. Myslím, že keby táto kniha neexistovala, ľudstvo by o nič neprišlo. Možno tvrdé slová, ale...

Napriek tomu všetkému bolo možné nájsť niekoľko dobrých momentov či detailov, tie boli fajn, ale celkovo dávam dve hviezdičky.

Na záver uvádzam peknú vetu: Mŕtvi vyhrajú, keď prestanete spievať a dovolíte im, aby vás odvliekli po ceste so sebou.

11 25.02.2015

Podnetom pre prečítanie knihy ´Nech vojde ten pravý´ autora J. A. Lindqvista pre mňa bolo odporúčanie kamarátky v kombinácii s aktuálnou dostupnosťou tejto položky v mestskej knižnici... Spomínanej kamarátke (a inštitúcii) som zaviazaná za príjemné prekvapenie.

Autora ani jeho tvorbu som vôbec nepoznala a nemala som nijaké očakávania (no áno, čakala som skôr menej než viac). Napriek tomu som si však prečítala jeden originálny a vyvážený príbeh. Surovo-naturalistický, s prímesou sci-fi na jednej strane (vraždy, násilie, problémy šikany na škole alebo detskej prostitúcie, brutalita a hnus, občas nejaký vcelku vierohodný vampír – žiadna idealizovaná bytosť, pre ktorú je ľudovo povedané svet gombička), citlivý na strane druhej (všetky starosti údajne bezstarostných detí, aj obyčajných ľudí, pocity lásky, nenávisti, strachu na mnohoraké spôsoby, prejavy spolupatričnosti či vzájomnej pomoci). Autor tiež primerane zapájal svoj zmysel pre (čierny) humor – jedným dychom čítate seriózne, vážne, ba až tragické situácie a odrazu sa vám oči zastavia na niečom, čo vaša myseľ najprv odmieta spracovať, ale v mihu sekundy na to reaguje spustením záchvatu smiechu. Záleží na tom, že vaši spolucestujúci vo vozidle mestskej hromadnej dopravy nie sú na niečo také pripravení? :-)

Kladným postavám (nechám na zvážení každého čitateľa, koho zaradí do skupiny dobrých a koho do kategórie zlých) držíte palce. Dej má od začiatku spád, zachováva si svoju kvalitu, je napínavý a láka k čítaniu.

Pre mňa teda nečakane chutný čitateľský zážitok za štyri hviezdičky.

11 21.02.2015

Bellman & Black je vcelku originálne vymyslený román. Páčila sa mi dejová línia zaoberajúca sa životom Williama Bellmana, ktorým sa ako hrubá čierna stuha tiahla smrť – tragické straty a kruté rany osudu. Vychutnala som si tiež autorkinu inšpiráciu havraním plemenom - svoje myšlienky v knihe zhmotnila v podobe krátkych vsuviek.

Román by som však nenazvala mysterióznym - snaha o mystifikáciu určitých prvkov deja nebola stopercentne presvedčivá. Tiež mi chýbala hlbšia prepracovanosť niektorých postáv. Navyše, aj napriek všetkému nešťastiu a smrti, ktoré v diele sú, som nepociťovala smútok alebo aspoň náznaky empatie (postavy podľa mňa nepôsobili sugestívne a román bol písaný tak nežne, akoby sa vlastne nič nedialo... Otázku, čo sa smrťou deje a či vôbec niečo, nechám na filozofov).

Slovenskému prekladu vytýkam občas kostrbaté vety.

Napriek všetkým nedostatkom dávam duu Bellman & Black tri hviezdičky, bolo to zaujímavé a nenáročné čítanie. :-)

7 17.02.2015

Opäť jedna výborná kniha a skvelý čitateľský zážitok.
Stretávame sa s napospol sympatickými postavami – okrem Harryho Holeho (ten chlap je jednoducho hrozný, nemôžem si pomôcť... ale ako knižná postava, prečo nie). :-)

Majstrovsky, umne a detailne premyslené, napínavé zápletky, ktoré sa čítajú jedným vrzom. Nevychádzam z údivu nad prepracovanosťou udalostí a charakterov. Rovnako si cením Nesbøv jedinečný rozprávačský talent pretavený do mnohých zaujímavých obrazov, cit pre správne vykreslenie postáv a situácií (a tiež akurátne dávkovanie informácií, detailov a indícií pre nás, čitateľov). Správnym korením je autorov špecifický, vhodne zakomponovaný humor.

Jednoznačne odporúčam. Ale... dávajte si pozor, Nesbøve diela sú prudko návykové. :-)

15 13.02.2015

Myslím, že mám vzťah k poézii... Na druhej strane, na rovinu povedané - zároveň si myslím, že jej asi veľmi nerozumiem. :-) Rada ju však čítam pomedzi všetky možné prozaické diela a považujem ju za veľmi inteligentnú formu vyjadrovania. Intuitívne si vyberám rôznych autorov, snažím sa vnímať ich verše srdcom a veľmi sa nad nimi nezamýšľať. Poézia otvára človeku nové možnosti, iné pohľady na svet, prírodu, duchovno, a najmä na všetko, čo trápi a sužuje naše nešťastné ľudské pokolenie (napríklad nehynúce témy lásky a smrti, pocitov blížnosti, nádeje, ale aj samoty a opustenia). Obrazy načrtnuté slovami známych aj neznámych básnikov plynú, striedajú jeden druhý – liečia, posilňujú, očisťujú, inšpirujú, učia nás mnoho o nás samých. K niektorým dielam sa rada vraciam, naopak iné vo mne neutkvejú (čo samozrejme nie je znakom ich nekvality).

V básňach zbierky Hrana, rovnako ako výňatkoch z denníkov a životopisnom prehľade, ktorý útla knižka obsahuje, sa zrkadlí tragika krátkeho života autorky Sylvie Plathovej. Tragika, ktorú ona, vo svojej rýdzej podstate žena, s vypätím svojich duševných síl v poetickej forme uložila na papier a dovolila nám tak nahliadnuť do svojho zraneného vnútra. Básne sú rozsahom neveľké, ľahko sa čítajú, obsahujú mnohé silné obrazy. Špirálovito a nezadržateľne však smerujú k autorkinmu predčasnému skonu v roku 1963.

Z básne Luna a tis:

Dlho, dlho som padala. Cez tváre hviezd
mysticky a modro kvitnú mraky.
Svätí vo vnútri kostola celí zmodrajú,
vznesú sa na krehkých nohách nad chladné lavice,
svätosťou stále meravé ruky a tváre.
Luna nevidí z toho nič. Je holá a divá.
Posolstvom tisu je čerň - čerň a tíš.

Kladivo na čarodějnice od Václava Kaplického je výborne napísaný historický román. Autor sugestívne, múdro a veľmi citlivo spracoval smutné a bohužiaľ autentické udalosti 17. storočia, kedy sa ziskuchtivý a sadistický inkvizítor Boblig z Edelstadtu pod zámienkou zločinu čarodejníctva neštítil drsného mučenia a vraždenia nevinných ľudí tým najhorším možným spôsobom – upaľovaním na hranici. Počas čítania neustále sledujeme (a žasneme), ako inkvizítor dokáže prekrútiť Božie slová vo svoj prospech. Rovnako zarážajúci je konformný postoj mocných, ktorí zoči-voči evidentným krivdám páchaným na bezbranných ľuďoch nezasiahli.

Knihu jednoznačne odporúčam, rovnako odporúčam aj rovnomenný československý film z roku 1969.

Dovolím si uviesť úryvok, ktorý vyjadruje nádej a vieru v lepšie časy:

Venku skučel vítr, někde ve vsi vyl pes. Byla noc. Svítil poloviční měsíc, který občas zastínily letící černé mraky. Vězeň stál u okna. Každý by byl směšný, kdo by chtěl uhasit měsíc nebo dát mrakům jiný směr. Teď měsíc svítí a třpytí se jako roztavené zlato, za chvíli se však přižene mrak a bude po jasu. Je proto mrak silnější než měsíc? Není! Mrak odlétne, rozplyne se, ale měsíc zůstane. Světlo je silnější než tma. Ale teď je bohužel tma, těžký mrak zakryl srpek měsíce. Vítr skučí, lomcuje holými větvemi jako rukama kostlivců. Možná že ve vsi ani nevyje pes, ale z hor přitáhli vlci.
Tolik neděl již celý kraj leží v hluboké tmě. Husté mraky zakrývají měsíc i slunce, neboť co je inkvizice než takový mrak? Jistě to však není na věčnost, jednou zase vyjde slunce a zlatými paprsky ozáří zemi. Ale proč je těď taková hrozná tma? Jaký to má smysl?

29 07.02.2015

Moje druhé knižné stretnutie s inšpektorom H. Holem. Zisťujem, že ani po prečítaní Bohyne pomsty som si Harryho ako takého neobľúbila. To však neznamená, že sa mi toto dielo nepáčilo (veď ústrednú postavu nemusíme zbožňovať), práve naopak.

Opäť úžasná práca jedinečného autora s viacerými dejovými líniami, psychologickými detailmi, zločincami a ich obeťami... či už obeťami reťaze nešťastných náhod alebo premyslených ťahov mimo hraníc, ktoré vymedzuje zákon... plus netreba zabúdať na to, že aj zločinci sa nezriedka dostanú do pozície obete - vinou vlastných slabostí, prípadne pričinením tých šikovnejších (podliakov).

Nesbøva Bohyňa pomsty je hneď od skvelého začiatku veľmi napínavým dielom s množstvom zvratov, kde sa nám pravda odkrýva postupne – kto má pri čítaní rád ten pocit, že až do poslednej strany nevie, na čom je, je tu jednoznačne na správnej adrese. :-)

11 28.01.2015

Na môj vkus bola táto kniha v mnohých (skoro všetkých) aspektoch príliš nereálna a hlavne veľmi pritiahnutá za vlasy. Často som sa napriek mojej veľkej zhovievavosti a prižmúreniu oboch očí neubránila smiechu, prípadne znechutenému úžasu. Počas čítania som si niekoľkokrát povedala, že už to snáď horšie nebude. Na moje sklamanie – bolo. A ten záver, hm ... pomlčím.

Kvôli tomu „fantastickému“ deju som si nevychutnala ani celkom pekné opisy historického prostredia, ktoré oceňujem ako jediné z celej knihy.

Toto nie je nič pre mňa, ani zďaleka. Dobre si rozmyslím, kým sa pustím do ďalšieho podobného diela tohto autora.

Za mňa dve hviezdičky, aj to horko-ťažko.

17 24.01.2015

Zrada je prvou knihou, ktorú som od nórskeho autora Jo Nesbøa čítala.

Musím povedať, že sa mi veľmi páčila. Bolo to vzrušujúce čítanie, myslím, že intenzívne podnecuje čitateľa zamýšľať sa nad postavami, vývojom deja (dejových línií) a špekulovať spolu s vyšetrovateľom H. Holem. Možno paradoxne mi nebol sympatický práve on, bol dobrým inšpektorom (hoci mal aj šťastie, najmä na dobrých kolegov), ale nesedel mi tak ľudsky. Prakticky ktorákoľvek iná postava, či už kladná alebo záporná, mi bola akosi knižne sympatickejšia ako on. Možno zmením názor pri čítaní ďalších knižiek, kde Hole vystupuje.

Veľmi sa mi páčili retrospektívne pohľady na udalosti druhej svetovej vojny, v ktorých autor názorne a do istej miery poučne ukázal udalosti (ne)dávno minulé, takisto naznačil úlohy Nórska v druhej svetovej vojne s premietnutím politických tendencií, nálad a vášní do súčasnosti (teda rokov 1999 a 2000, v ktorých sme sa pohybovali).

Na mnohých miestach som ocenila autorovu originalitu (nechcem však prezrádzať) a cit pre akurátne vykreslenie rôznorodých situácií - verila som mu každé slovo. Jo Nesbø píše strhujúco a sugestívne - keď vás vtiahne do deja, už vás nepustí, udrží vás v napätí, občas dojme až zarmúti, často prekvapí.

Jednoducho odporúčam. :-)

14 18.01.2015

Teda, milý Řbitove zviřátek...

... si DOKONALÝ. Dostal si ma svojou typickou ´kingovskou´ nonšalantnosťou, ktorá ma zasahovala do hĺbky môjho neistého bytia. Si pravdepodobne tým najbizarnejším románom, aký som kedy čítala, ale pritom tak zázračne jednoduchým, s krásne a jemne vyladenou hranicou medzi typickou normálnosťou a čírym šialenstvom. Táto hranica je naozaj veľmi, veľmi tenučká.

Niekedy ma z Teba mrazilo do špiku kostí, niekedy som nedýchala, niekedy sa mi vlasy ježili hrôzou, niekedy mi bolo nevoľno. :-)

Pán King, pre toto Vás zbožňujem. Už sa nebojím len starých hotelov, ale aj nevinne vyzerajúcich lesných cestičiek. :-) Čo keď ma zavedú na tajomné miesta, na miesta, kde ani smrť nie je definitívna?

25 13.01.2015

Dielo mladého autora Ch. Paoliniho – Eragon – som čítala kedysi dávno (ešte ako dieťa), keď bolo slávnou fantasy novinkou. Hmlisto som si pamätala, že sa mi páčilo, inak nič. S odstupom času som sa rozhodla prečítať si ho ešte raz.

Musím povedať, že sa mi páči aj teraz. Autora tejto série obdivujem pre jeho fantáziu, ktorú pretvoril do komplexného príbehu s množstvom postáv - sympatických ľudí aj nadprirodzených bytostí (kladných aj záporných), a pútavým dejom. Dejom plným akcie a dobrodružstva, ktorý prežívame spolu s hlavným hrdinom stále, či už počas putovania vymysleným svetom, alebo bojov. Je zaujímavé sledovať, ako sa mladý Eragon pod vplyvom náročných okolností mení – dospieva.

Mne osobne sa vo svetle veľkého množstva literatúry rozličných žánrov, ktoré som za svoj život prečítala, Eragon už predsa len javí ako knižka pre deti – avšak iba v pozitívnom slova zmysle. Som naň asi už príliš dospelá. :-)

Je fajn, že také dielo dokáže napísať mladý chlapec, ktorý je síce stále do istej miery dieťaťom (čo je dobre), ale natoľko šikovným, že dokáže v písomnej forme zachytiť svoje predstavy a pretvoriť ich do výborného diela (každý, kto má za sebou nejaké literárne pokusy určite vie, aké je to ťažké), kde si ostatní mladí čitatelia nájdu svojich rozprávkových hrdinov.

Teda, milý Christopher, bolo mi potešením opäť si prečítať Tvoje dielo. Viem, že nezostanem len pri ňom, ale prečítam si aj zvyšné príbehy. Patrí Ti moja úcta.

6 10.01.2015

Výborná zbierka nadčasových próz... Autor splnil moje očakávania - pestrým výberom spracovaných tém, bohatou fantáziou, typickou „martinovskou“ originalitou, dynamikou, zvratmi a úžasným citom pre detail. Páčili sa mi všetky poviedky, nezmenila by som na nich ani ň.

Vždy som si myslela, že fantasy literatúra nie je moja šálka kávy, ale tento názor pod blahodarným vplyvom tohto vynikajúceho autora s radosťou prehodnocujem. :-)

Je to už tak, Písně mrtvých boli skvelým vianočným darčekom. :-)

9 03.01.2015

Na toto dielo som sa veľmi tešila a sľúbila som si, že si ho vychutnám a budem čítať náročky pomaly. Ale nech som sa akokoľvek snažila, nešlo to a ja som Skálu zhltla na jeden šup ako malinu. :-)

Som veľmi spokojná, bol to výnimočný zážitok. Napísané brilantným, originálnym a nenapodobiteľným štýlom. Autor umne a uveriteľne pospletal minulosť a prítomnosť. Na pozadí viacerých generácií a jedinečného prírodného prostredia sa mu podarilo vytvoriť ucelený obraz nešťastia, bolesti, zmarených ľudských osudov, ale aj lásky, nádeje a odpustenia.
Páči sa mi, že rovnako ako v živote nemôžeme ľudí (postavy knihy) krátkozrako rozdeliť na dobrých a zlých. Každý bol do hĺbky a svojej podstaty človekom, mal svoje hriechy, chyby a temné tajomstvá, ale aj nejakú dobrú vlastnosť.

Pri čítaní som opakovane oceňovala schopnosť autora udržať ma v napätí na viacerých frontových (dejových) líniách súčasne a bez toho, aby použil čo i len jediné slovo nadbytočne.

Kniha vyzerá veľmi dobre aj na pohľad, obálka je vkusná a pôsobí tajomne, jej plný význam, rovnako ako význam pomenovania knihy, odhalíte počas čítania.

Teším sa na pokračovanie (Muž z ostrova Lewis, Šachové figurky).

19 01.01.2015

Môj komentár na túto knižku tvoria iba nesúrodé postrehy, za čo sa ospravedlňujem. Neviem napísať nič, čo by malo hlavu a pätu. :-)

Pri čítaní som si hovorila, že toto dielo asi nie je veľmi vhodné na vianočné obdobie. :-) Alebo je? ... Svojrázne podanie tematiky Boha a diabla, dobra a zla... môže byť. Ale:

celkom často som bola pohoršená, ustavične som narážala na nadávky, perverznosti a rúhačstvo. Toto nemám rada, odrádza ma to od čítania.

neobľúbila som si žiadnu z postáv. Myslím, že autor sa zameral výlučne na opisy svojich zvláštnych satanských predstáv, a do deja zasadil zopár náhodných okoloidúcich (diablov).

štýl mi nesedel a keby som nevedela, čí syn J. Hill je, tak mi to nikdy nezíde na um.

mala som dojem, že z knihy vanie zlo, veľmi veľa zla na úkor dobra, z čoho mi bolo až smutno.

občas som bola prekvapená. Podľa mňa sa v knihe striedali kapitoly napísané veľmi dobre a originálne – s takými, ktoré boli napísané dosť zle.

Zhrniem: čakala som niečo iné, u knihy ako celku negatíva prevyšujú pozitíva, preto dávam dve hviezdičky. Rešpektujem autora ako jedinečnú osobnosť, ale mne svojím dielom rozhodne neulahodil.

Doplním (máj 2016): Film sa mi páčil omnoho viac ako knižka.

8 27.12.2014

Zaujímavý výber historiek starého Edinburghu. Kniha sa hemží desivými duchmi, zlými čarodejnicami, rôznymi ťažkými zločinmi a popravami na mnohoraké spôsoby. Fajn čítanie, ktoré priam láka na výlet do úzkych uličiek a tajomných zákutí tohto starobylého mesta. :-)

5 21.12.2014

Opäť jedna z knižiek, ktorú som začala čítať bez toho, aby som o nej dačo vedela - snáď okrem toho, že ju pod pseudonymom muža napísala J.K.Rowlingová (autorka Harryho Pottera, z ktorého som nikdy neprečítala ani riadok) a že je to plus mínus novinka. Volanie Kukučky na mňa žmurklo z police v knižnici, a ja som neodolala svojej zvedavosti a peknej obálke. :-)

Bola som celkom milo prekvapená, knižku som prečítala rýchlo a bavila ma od začiatku do konca. Žiadnu pasáž som nepovažovala za nudnú alebo zbytočnú. Áno, kniha neobsahuje superakčné zvraty... no a čo? :-)
Tiež myslím, že nebolo poznať, že knihu písala žena, čo beriem ako pozitívum.

Dej považujem za – v zmysle detektívky – netradičný, zápletka aj záver sú zaujímavé. Isteže, niektoré prvky sú úsmevné, prípadne trochu naivné, ale na hodnote knihy (ktorá sa však dúfam netvári ako najlepšia svojho žánru) to neuberá.

Podľa mňa je vhodná pre menej náročných čitateľov, ktorí neodmietajú trblietavý svet celebrít a bulváru všeobecne. Toto ladenie však autorka vyvažuje obrazmi chudoby, ľudského nešťastia a zmarených osudov.

Teda: fajn čítanie, pod vianočným stromčekom skôr poteší. :-)

16 19.12.2014

Táto knižka je vcelku netypickým výberom menej známych mystických, duchárskych, napínavých a pútavých poviedok od rôznych dobových autorov (pre mňa trochu prekvapivo mužov aj žien). Každá poviedka je trochu iného razenia, subjektívne poníma fenomén strachu z neznámych hĺbok, ukrytých v človeku aj mimo neho, takisto strachu z nadprirodzeného.
Mňa toto výberové dielo zaujalo navonok obálkou a celkovým grafickým spracovaním – ilustrácie sú originálne, písmo takisto. Obsahovo som ocenila množstvo a pestrosť zaradených príbehov.

Každý príbeh je dobrý, ale mne sa najviac páčili:
surovo-desivé, nadprirodzené – Dobrodružství německého studenta; Náhoda; Horní lůžko, Aféra na groverském nádraží; Ložnice z haly; Až potom
a
psychologické – Zápalná oběť země; Zlý zápas; Dáma, nebo tygr?

Keďže mám sklony vyberať víťazov podľa osobnej preferencie, vyberiem si aj tentoraz – Žlutá tapeta. Jednoducho geniálne.
Uvádzam peknú vetičku:
„Tapeta je natolik monotónní, aby zmátla oko, které ji sleduje, natolik výrazná, že člověka neustále dráždí a nutí, aby si ji prohlížel, a když už ty strnulé, nepředvídatelné křivky nějakou chvílu sledujete, zničehonic spáchají sebevraždu – zřítí se střemhlav ve fantastických úhlech, zničí se v neslýchaných protikladech.“

Viac neprezradím, prečítajte si. :-) Ať se vám to dostane do rukou! :-)

10 15.12.2014

Takže, Hostiteľ od S. Meyerovej. Nemala som ani poňatia, o čom má byť, zbadala som knihu v knižnici a spontánne som sa rozhodla, že to skúsim (čítala som všetky knihy ságy Twilight, ale porovnávať nebudem).

Tak som knižku chytila a prečítala si ju.

Finálny dojem: bola som občas dopletená, sem-tam unudená, celkom často znechutená.

Dopletená: nerozumela som niektorým reakciám hlavnej postavy (a niekedy aj reakciám ostatných postáv). Nevedela som, či si ľudovo povedané sedím na vedení ja, alebo Melanie, či Vanda, či autorka, či kto vlastne. :-) Hlavnej postave často unikali úplne zrejmé veci, a ešte častejšie si rôzne situácie vysvetlila tým najhorším možným spôsobom. Občas som nevychádzala z údivu. :-)

Unudená: v knižke sú aj úplne zbytočné pasáže.

Znechutená: to neviem, či mám pripísať na vrub spisovateľke, alebo prekladu. Vyberám perly, ktoré sa nedali prehliadnuť: ... z pľúc mi vytryskol vzlyk... z pery mi vytryskla krv... v hrdle mi skučalo... Ľadové hroty mi priklincovali kĺby na jedno miesto... Mozog v hlave akoby sa mi v lebke obracal a dvíhal... No ja nemám slov. Plus hojné využívanie slovies: zamrela (zamrieť dokázala hociktorá časť tela), zachrčala, zatackala sa, mrmotala si, zaškriekala, a iných.

Prekážalo mi tiež to, že jedna z postáv, ešte z tých sympatickejších, a spomínaná často, sa volá Jeb. Škoda, že sa s tým nedá nič urobiť.

Nebudem však len kritizovať. Nápad nenásilnej a nekrvavej invázie a kolonizácie Zeme nie je na zahodenie. Pre mňa mohla autorka rozpracovať hlbšie práve to, a tiež spoločenské usporiadanie, vzťahy medzi hostiteľmi a dušami... (a nezaoberať sa toľko čudesnými, nelogickými reakciami, pocitmi a emóciami hlavnej postavy).

Ale aj tak mi to celé nejako nesedelo a nemôžem dať viac ako dve hviezdičky.

15 13.12.2014