Severčanka_ komentáře u knih
Kosti pod mechem je jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala.
Predtým, ako som začala knihu čítať, som si niekde prečítala, že minotaury sú uzavreté bytosti. Preto som sa bála, že mi kniha poskytne príliš veľa opisov a málo dialógov a to nie je niečo, čo ja vyhľadávam. Bola som milo prekvapená, že i keď je pravda, že sú dosť uzavretí, dialógov tu bolo požehnane. Dej plynul rýchlo, pri čítaní som sa ani na sekundu nenudila.
Kniha začína od konca. Vieme teda, ako príbeh končí, ale nevieme, ako sme sa ku koncu dostali. Je to niečo, čo som videla v pár recenziách, že niektorým čitateľom nesadlo. Ja som ale z druhej strany rieky a mne sa to veľmi páčilo. Bolo pre mňa zaujímavé dozvedať sa, čo všetko koncu predchádzalo. Bola to teda dvojitá porcia emócií, takže som plakala na začiatku aj na konci :D.
Extrémne som si užívala svojské charaktery minotaurov. Ich pohľad na život ma fascinoval. Autorka sa s ničím nepárala, bolo tu veľa neľútostných bojov a pokrivených charakterov. Príbeh sa skôr než na vykreslenie sveta, zameriaval na povahu a život minotaurov. Páčilo sa mi, ako sa hlavný hrdina pokúšal prekopať tradície a presvedčiť ostatných, že láska je dôležitá.
Kniha je milý príbeh o láske, ktorá sa proste stala. O dvoch chalanoch, ktorí si nie sú ani trochu podobní, no dokážu sa navzájom vypočuť a podporiť.
Príbeh je ale oveľa viac, ako len o láske a priateľstve. Je aj o rodine. O takej, ktorá občas nepočúva a nepodporí. Je o snoch, pre ktoré možno treba zabojovať a možno niekedy za ne človek bojuje až príliš a zabúda pri tom na seba. Je o obavách z budúcnosti a o stratení sa v prítomnosti. Je o tom, že nám občas osud pridelí niečo, s čím sa musíme naučiť žiť.
Občas to je vtipné, občas to je milé, občas to je smutné a je to vlastne všetko, čo by kniha mala byť.