Sixtínka komentáře u knih
Celkom inšpiratívne čítanie. Za mňa jedna z tých lepších kníh z tohto žánru.
Niekomu autorka týmto pokračovaním ulahodila, niekomu sa zdá byť zbytočné. Ja sa hlásim k tej prvej skupine. Pre mňa táto kniha bola nežným pohladením po duši.
Tak táto kniha si rozhodne zaslúži také vysoké hodnotenie, aké má. Odporúčam!
Konečne kniha z tohto odvetvia, ktorá mala hlavu aj pätu a aj mi niečo dala. Áno, jej prečítaním sa náš život nezmení, lebo na jeho zmene musíme pracovať my sami, nestačí si o tom prečítať, ale rozhodne nám táto publikácia ukáže cestu.
Veľkým plusom pre mňa bolo, že autorka sa v jednom kuse neopakovala, neustále sa niekam posúvala a príbehy, ktoré v knihe uvádzala, boli vždy zaujímavé a v poniektorých som sa našla aj ja sama.
A jednoznačne tu nájdete mnoho fajn myšlienok. Napríklad:
"Zatrpknutosť je ako napiť sa jedu a očakávať, že umrie váš nepriateľ."
"Najväčšie riziko je ostať na mieste, kde nie ste šťastní alebo vám chýba iskra."
"Niekedy na križovatke ustrnieme, lebo sa bojíme, že sa rozhodneme zle. Pripadá nám, že ak sa nebudeme rozhodovať, vyhneme sa chybám. No nerozhodnúť sa je tiež rozhodnutie a rovnako ako všetky ostatné môže byť nesprávne."
Skončila som v polovici. Akosi ma to nebavilo. Mala som dojem, že sa tam v podstate nič nedeje, že je to len jedna obrovská nálož neskutočne presladenej romantiky. A aj keď mám rada romantické príbehy, očakávam od nich viac než len samú romantiku.
Dve hviezdy dávam za zoznámenie Rosie a Lucasa, Rosinu starú susedu a za samotného Lucasa. Bol také zlatíčko, aspoň teda na tých dvesto dačo stranách, ktoré som prečítala. Páčilo sa mi, že autorka nepridala do knižného sveta ďalšieho nafúkaného macha, ktorý má povesť premazávača dier.
Prvých štyridsať strán ma veľmi nebavilo, ale potom sa to rozbehlo a... uf, bolo to super. Napínavé, akčné, bez akýchkoľvek zbytočností, ktoré by dej spomaľovali. Zvyšných takmer 280 strán som na ďalší deň dala na jeden záťah, tak dobre sa to čítalo. Odporúčam.
Ak mám byť úprimná, čakala som od knihy niečo úplne iné, a to, čo som v nej napokon našla, mi vôbec nijako nepomohlo a v konečnom dôsledku mi to nič nedalo. Za mňa to bola kopa dookola sa opakujúcich žvástov. A ani príbehy iných nestáli za veľa.
A tá "skvelá" rada ku koncu ma úplne dostala. Ak vás rodičia ani v dospelosti nedokážu akceptovať takých, aký ste, a nerešpektujú vami určené hranice, tak kontakt s nimi proste obmedzte alebo sa od nich úplne odstrihnite. Máte na to právo. A neplatí to len pri rodičoch, ale pri všetkých ľuďoch.
No, bez autorky by mi také riešenie nikdy ani nenapadlo.
Skôr by som od nej chcela rady, ako si vyliečiť doráňanú dušu.
Pičovina na entú. Ani som to nedočítala, a to sa zdalo, že by som knihu mohla dať na jeden záťah. Ale skrátka... nešlo to.
Spôsob spracovania príbehu, ktorý si autorka zvolila, je katastrofálny. Dialógy sú úplne o ničom, autorka sa navyše neustále opakuje, akoby si myslela, že čitatelia sú úplní idioti, ktorí si nebudú pamätať, čo bolo dve strany dozadu, a dokonca neraz poskytuje tú istú informáciu aj na tej istej strane. Uvediem príklad:
str. 51 Alan - Pekná opálená blondínka v námorníckom tričku... (riadok 1. a 2.) a "Celkom pekné dievča," pomyslel si v duchu. (riadok 4. a 5.) NA TEJ ISTEJ STRANE!!!
Načo je toto akože dobré, prosím pekne?
A ešte si autorka aj protirečí. Opäť uvediem príklad:
str. 12 - Nemával opice, zniesol veľa. (píše sa o Alanovi)
str. 19 - Ešte stále mal opicu ako sviňa... (opäť o Alanovi)
Tak mával či nemával opice?
Alebo:
Hneď v úvode sa píše, že Janu nezaujímal jej život, jej partner (str.6) a onedlho je už šťastná, že sa na ňu Milan nehnevá za to, čo povystrájala (str.18).
Viete, keď ma niečo či niekto nezaujíma, tak mi je srdečne jedno, čo sa deje a či sa na mňa niekto pre niečo hnevá alebo nehnevá.
Nemôžem odporúčať. Je to fakt strašná kravina. Čudujem sa, že to nejaké vydavateľstvo vôbec vydalo.
Potešilo ma, že tento príbeh je o Ester, lebo v Líške jednej hrdzavej mi bola sympatická. Stačilo však zopár strán a moje sympatie sa začali veľmi rýchlo vytrácať. Najprv sa správala ako kurva a potom ako sprostá krava. Poriadne mi liezla na nervy.
Ani Adam mi k srdcu neprirástol a najviac ma "dojalo" jeho vyhlásenie, že celé tri roky, počas ktorých sa s Ester nevideli, nebol so žiadnou ženou. Keby knihu napísala žena, tak také preromantizované sladké reči mužského hrdinu ešte pochopím, ale od chlapa by som ich veru nečakala. Nehovoriac o tom, že by som chcela vidieť mladého zdravého a navyše (vychádzajúc z knihy) ešte aj príťažlivého muža, ktorý by si celé tri roky nepotreboval vyvenčiť vtáka - vo vagíne, nie v ruke. A Adam na taký dobrovoľný celibát ani nemal dôvod, keďže to on spálil mosty a bol navyše presvedčený, že nemá zmysel nanovo ich stavať. Takže načo by sa zriekal sexu? Toto fakt nechápem.
Dúfala som, že mi táto kniha sadne viac, ale bolo to ešte horšie ako autorov debut.
Kniha ma upútala svojou krásnou obálkou, anotácia vo mne vzbudila ešte väčší záujem a samotný príbeh prekonal všetky moje očakávania. Nemám mu čo vytknúť, len by som si v ňom želala o čosi viac Whitakera. :)
Ak nie ste veriaci, radšej sa do knihy nepúšťajte. Síce je v úvode spomenuté, že je to kniha vhodná aj pre tých, čo v Boha neveria, čo je môj prípad, ale mňa všetky tie náboženské drísty a úryvky z Biblie a svätého písma rozčuľovali, keďže ich tam je enormne veľa, a myslím, že si ich autor vysvetlil, ako mu to pasovalo, a šupol ich tam, aby nimi potvrdil svoje bláboly.
S čítaním som sekla niekde za polovicou, lebo už mi to liezlo von krkom a nemala som dojem, že by mi kniha dala niečo pozitívne.
Začiatok ma zaujal, ale potom to už šlo akosi dolu vodou. Kopa nezaujímavostí ohľadom kaviarne a jej personálu, kopa zbytočných kecov medzi Michalom a jeho kamošmi (boli horší ako baby na trhu, dofrasa!).
Romantická linka ma tiež vôbec neoslovila, hoci okolnosti, za akých sa Michal zoznámil s Vanesou, boli zaujímavé; rovnako aj zoznámenie s Ester. A ani humorné mi to neprišlo. Tuším som sa nezasmiala - dokonca ani nepousmiala - ani raz.
Za mňa to bolo slabé až nezáživné. Mám doma aj druhú autorovu knihu, tak skúsim, či mi sadne viac. Uvidíme.
Ďalší zaujímavý a veľmi emotívny román od Hosseiniho. Nemal pre mňa takú silu ako Majster šarkanov, ale určite stojí za prečítanie. Odporúčam.
Na to, aké má táto kniha nízke hodnotenie, ma to celkom bavilo. Nemôžem povedať, že by to bol až taký prepadák. A obálka je fakt krásna.
Miestami mi to prišlo zbytočne príliš zdĺhavé, ale v podstate som dostala, čo som chcela.
Až na zopár ako-tak zaujímavých myšlienok (a kniha má 400 strán!) to bolo dosť o ničom. Pripomínalo mi to krásne zabalený darček (názvy jednotlivých kapitol alebo skôr esejí), ktorý sľubuje zázračný až dychberúci obsah, no po jeho otvorení (prečítaní) zistíte, že vo vnútri nie je vlastne vôbec nič alebo len nejaká lacná drobnosť, ktorá nestála ani toľko ako ten baliaci papier, do ktorého autorka balíčky zabalila.
Najlepší bol začiatok a aj zvrat pred koncom bol super. Všetko medzitým bolo taká typická hooverovská romantika - vrátane konca. Ako oddychovka však fajn.
Mne sa kniha páčila. Námet zaujímavý, dejové zvraty boli tiež fajn - nebolo to celkom prvoplánové. Aj keď, áno, koniec bol priam rozprávkový.