Skjaninka
komentáře u knih
O myších a lidech
John Steinbeck
Veľmi ľudské, citlivé a dojemné. Krásne vystihnutý dej aj charaktery hlavných postáv, čo je tak typické pre Steinbecka. Príbeh o sile priateľstva a ťažkého rozhodnutia s nečakaným koncom.
Proměna
Franz Kafka
Zo začiatku som mala obavy z toho, že čítanie bude zložité a nepochopiteľné. Moje obavy sa rozplynuli už po prvej stránke, pretože text sám o sebe je vynikajúco napísaný a čítanie nie je ani z ďaleka náročné.
Čo sa týka pochopenia príbehu, to je už zložitejšie. Každý si po prečítaní urobí vlastnú predstavu toho, čo taký Řehoř predstavuje.
Kafka bol svojim spôsobom génius a majster písaného slova. Aj táto krátka poviedka vám uviazne v hlave a budete premýšľať nad tým, čo keby ste sa ráno prebudili a stali sa len obtiažnym hmyzom, ktorý je ostaným na ťarchu.
Koniec som si predstavovala viac neobyčajný, ale po hlbšom premýšľaní som si uvedomila, že iné ukončenie takto netradične podaného príbehu by sa ani nehodilo.
Mastičkár
Tadeusz Dołęga-Mostowicz
Kniha, ktorú som naposledy čítala pred viac ako desiatimi rokmi, ale dovtedy toľko krát, že by som to nevedela ani spočítať. Niektoré pasáže (hlavne poslednú stranu) som poznala naspamäť. Osud chirurga Wilczura, jeho putovanie so stratou pamäti, jeho pomoc, ktorú dával chorým bez toho aby vedel odkiaľ sa berú jeho schopnosti a v neposlednom rade náhodné stretnutie s vlastnou dcérou, vytvorili príbeh, ktorý ma uchvacoval a dodnes mám na knihu len tie najlepšie spomienky. Knihou som bola tak nadšená, že som ju doporučovala každému, kto si chcel niečo dobré prečítať a týmto spôsobom som vlastne o ňu aj prišla. Už pár rokov sa ju snažím zohnať, hľadám kde sa dá, ale doteraz sa mi to nepodarilo.
Kniha o cintoríne
Samko Tále (p)
Samko Tále, mentálne zaostalý, svojský a naveky detský, ktorý svojou bezprostrednosťou dáva pocit, že knihu nečítate, ale že sedíte vedľa neho a počúvate jeho príbeh. Ono sa to vlastne ani príbehom nedá nazvať, skôr je to len Samkove rozprávanie, písané presne vystihnutým jazykom, ktorým komunikujú práve takto postihnutý ľudia.
Samkov pohľad na vlastnú rodinu a ľudí v jeho okolí je výnimočný práve v tom, že presne povie čo si myslí, nič nezatajuje, na nič sa nehrá a nepotrebuje si vymýšľať.
Úprimné, nevšedné a zanechávajúce dojem. No nie? No áno...
Apokryfy
Karel Čapek
Čapkove apokryfy sú dôkazom toho, že jeho talent nemá hraníc.
Príbehy, či už biblické, alebo notoricky známe (napr. Romeo a Júlia), rozoberá zo svojho pohľadu, trošku sa s nimi pohráva a v každom z nich nám posúva nie len potešenie, ale predovšetkým hlboké myšlienky, z ktorých plynie nejedna pravda a ponaučenie. Oplatí sa prečítať.
Miluj bližního svého
Erich Maria Remarque (p)
"...člověk má žít tak, jako kdyby se už neměl nikdy vrátit domů."
Krátka veta, ktorá presne vystihuje život emigrantov pred druhou svetovou vojnou. Je to smutný príbeh o putovaní ľudí, ktorí chcú žiť, milovať a niekam patriť a predsa im to nie je umožnené. Papier na "legálny" život nemajú šancu získať a tak im neostáva nič iné, len ísť odnikiaľ nikam, so strachom o budúcnosť a s malou nádejou na zázrak, v ktorý aj tak nikto z nich neverí.
Aj napriek týmto nepriaznivým podmienkam sa zrodí láska medzi Ruth a Ludvíkom, ktorá im dáva chuť žiť a ktorá je zároveň aj zmyslom ich bytia v zemi nikoho. Remarqueovi sa podarilo veľmi pekne vykresliť vzťah týchto dvoch mladých ľudí a ich láska je vlastne svetlom a nádejou v dobe plnej melanchólie a neistoty.
"Ruth se o něho opřela. Na tváři ucítil její vlasy. "Ruth", řekl, "vím, že to není nic jiného, než troška sounáležitosti v té spoustě útěku a prázdnoty, ale pro nás je to určitě víc, než mnohé, co má velké jména"..."
Ďalším faktom, ktorý mi kniha ukázala je ten, že v akejkoľvek dobe, v akejkoľvek situácii sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotný pomáhať aj za cenu riskovania vlastných životov. A samozrejme nesmie chýbať ani protiklad dobra, čím sú v tomto prípade ľudia, ktorí robia všetko len vo vlastný prospech a nikdy nebudú nezištne pomáhať druhým.
Nejde nespomenúť postavu Steinera, ktorý je symbolom dobroty a vďaka ktorému bol život niektorých ľudí lepší.
Miluj blížneho svojho je pre mňa knihou o dobre a zle, o zúfalstve a nádeji, o láske a nenávisti a hlavne o zmysle života. A preto si dovolím na záver použiť Remarqueove slová: "Připijme na všechno, co je na světě krásné - to je nezničitelné!"
Ani později, ani jinde
Delphine de Vigan
Náhodne vybraná kniha od autorky, o ktorej som v živote nepočula. Ale keď mi v knižnici padla do oka, povedala som si, prečo nie? A na moje prekvapenie to bolo dobré. Možno kus viac než dobré.
Prelínanie dvoch príbehov, dvoch ľudí, muža a ženy, ktorí sa strácajú vo víre veľkomesta a ktorí hľadajú zmysel svojho života.
Mathilda sa stáva obeťou šikany v práci a Thibault prekoná sám seba a dokáže opustiť ženu, ktorú miluje.
Život je občas ako kolotoč, ktorý sa neustále točí a my nedokážeme vystúpiť. Presne to je prípad tejto knihy, ktorá jednoducho a jasne pokazuje na to, že niekedy sa človek ani nenazdá a začne sa krútiť vo víre udalostí, ktoré nie je schopný pochopiť, riešiť ani v nich žiť.
Aj napriek tomu, ako jednoducho je táto kniha napísaná, tak zložito sa na ňu zabúda a verte, že nad osudom hlavných hrdinov budete ešte veľmi dlho premýšľať.
"Nešťastná láska není nic víc ani nic míň než kalkul, který se zabodl v podbřišku. Ať už je velký jako zrnko písku, hrášek, kulička, nebo golfový míček, krystalizace chemických látek vyvoláva velkou bolest, snad i nesnesitelnou. Ale nakonec vždycky pomine."
Tancuj, tancuj, tancuj
Haruki Murakami
Môj obľúbený Murakami a voľné pokračovanie Honu na ovcu, ktoré som neustále odkladala a nechávala si ho na obdobie, keď nebude čas na nič iné, len na "tancovanie s Murakamim".
Vopred priznávam, že mám pre neho slabosť a tým pádom sa to odráža aj v mojom hodnotení a názore, ktorý môže byť trošku prilepšený, než si v skutočnosti zaslúži.
Keby si mám vybrať z týchto dvoch kníh, ktorá je lepšia, tak jednoznačne hovorím Hon na ovcu, aj keď Tancuj, Tancuj.... len veľmi nepatrne zaostáva.
Obe knihy majú málo spoločné, ale aj tak odporúčam najprv prečítať Hon na ovcu a po nej Tancuj, tancuj, tancuj, pre lepšie pochopenie, orientáciu medzi postavami a miestom kde sa odohráva dej.
Žízeň po životě
Irving Stone (p)
Vďaka Stoneovi máme možnosť nahliadnuť do neobyčajne smutného života Vincenta van Gogha. Aj laik, a absolútny neznalec umenia, a to nie len maliarskeho vie, kto Vincent van Gogh bol, ale asi ani v najmenšom netuší, aký život prežil.
Aj keď jeho život predstavovali farby a lásku k maľovaniu, jeho osudom bol neúspech končiaci šialenstvom. Ako jediné dobré, čo v živote mal, bol jeho brat Theo, ktorý mal od začiatku až do konca môj veľký obdiv.
Stone napísal veľmi pekný životopisný román, ktorý určite stojí za prečítanie a to nie len pre obdivovateľov Vincenta van Gogha.
"Touha po úspěchu Vincenta už dočista opustila. Pracoval, protože musel, protože ho to chránilo před přílišným duševním trápením, protože to rozptylovalo jeho mysl. Obešel se bez ženy, bez domova, bez dětí. Obešel se bez lásky, bez přátelství a zdraví. Obešel se bez jistot, pohodlí i jídla. Obešel se dokonce i bez boha. Ale nemohl se obejít bez toho, co bylo větší než on sám, co bylo jeho život - bez síly a schopnosti tvořit."
Plechový bubínek
Günter Grass
Kniha o ktorej by som chcela tak veľa povedať a všetky slová a vety, ktoré mi chodia po rozume aj tak nevystihujú tú pravú podstatu emócií, ktoré sa vo mne bijú.
Oskar ako postava je jednoducho nezabudnuteľná, výnimočná a jeho príbeh je dobré čítať pomaly a vychutnávajúc si každú stránku. Taktiež by som ho prirovnala k pár postavám z diel Johna Irvinga, ako tu už bolo spomenuté.
Grassov štýl je skvostný, hlavne ma vždy fascinoval ten nečakaný prechod z prvej do tretej osoby.
Čítanie tohoto dielka je naozaj lahôdka, s nejednou čerešničkou, a to nielen na záver.
Oskarovo bubnovanie mi bude znieť v ušiach ešte veľmi dlho a aby mi nebolo málo, chcem vidieť aj film, pretože si absolutne neviem predstaviť, ako toto napísané, vyznie ako videné. Podľa mňa je nemožné tú brilantnosť, ktorá vyznieva z papiera, preniesť na plátno. Ale nechám sa prekvapiť. 5/5
Nadaný žák
Stephen King
V tejto knihe si King pekne pohral so psychológiou hlavných postáv. Zdánlivo nevinný chlapec a jeden starec a predsa pod povrchom zdania v oboch kypí ohyzdnosť. Hutný dej celej poviedky ako keby dusil čitateľa tou surovosťou, ktorou ho nadaný žiak zahlcoval. Bezkompromisné, kruté a hororovo desivé aj bez príšer, ktoré obvykle v hororoch figurujú. Tam aspoň človek vie, že ich existencia je len fantáziou, ale v prípade nadaného žiaka si musí čitateľ pohrávať s úplne inou myšlienkou. A to je práve ten autorov kumšt, poriadne zatriasť našou psychikou.
Dovolím si tvrdiť, že jeden z najlepších počinov do Kinga.
S každou padající hvězdou
Susan Elizabeth McClelland
Nechcem sa baviť o literárnej hodnote tohoto diela, pretože táto kniha má iné poslanie. Ukázať nám trošku iný svet, iný v tom zmysle, že aj dnes ďaleko od nás, sú ľudia, deti....ktorí žijú, živoria, prežívajú, tak nepredstaviteľne, že my si to nedokážeme predstaviť.
Nikdy nie je na škodu o tom všetkom tak trošku vedieť, prečítať si autentickú spoveď, toho kto to prežival. A zvlášť keď sa o problematiku v Severnej Kóreji zaujímate, alebo aspoň vám táto téma nie je ľahostajná.
"Můj dedeček mi jednou říkal, že láska plane víc než jakkákoliv hvězda, tak jasně, že její světlo a žár jsou vidět a cítit ve všech koutech světa. Jednou, až se budou děti z jiných planet dívat na naší mrtvou Zem, uvidí tvoje světlo, ne Kim Ir-senovo nebo Kim Čong-ilovo. Uvidí světlo lidí, jako jsi ty."
3,5/5
Osamělá holubice
Larry McMurtry
Osamělá holubice je miestom kde to všetko začína aj končí. A medzi začiatkom a koncom je 800 strán dych berúceho príbehu o ceste americkým západom. Božínku to bola "jízda". Aj napriek tomu, že absolutne nevyhľadávam knihy s podobnou tématikou, týmto dielom som bola pohltená. Je v ňom všetko. Drsnosť, či krutosť, ale taktiež férovosť, rovnosť a spravodlivosť, ako aj česť, hodnota priateľstva a krása sveta.
Takmer všetky postavy boli niečím zaujímavé, každá si zaslúži pozornosť, každá tvorí tento dokonalý príbeh, každá je výnimočná a každá spnila poslanie, ktoré jej autor predurčil.
Klobúk dole!!!!
"Poznal v životě několik mužů, kteří si prohnali hlavu kulí, a dlouze nad tím hloubal. Zdálo se mu, že to učinili nejspíš proto, že z oblohy a měsíce nedokázali načerpat dost štěstí, aby je to přeneslo přes malomyslnost, která čas od času přepadá všechny lidi"
Zaslúžená Pulitzerova cena a jednoznačne 5/5
...a ešte jedna malá nepatrná poznámka, takto pod pomyselnou čiarou, čo ma neskutočne zarazilo a veľmi sa mi v knihe páčilo, bolo vyjadrenie o umierajúcom. Že "zhasína"...no nie je to nádherné?
Jít krást koně
Per Petterson
Obsah a slová plynúce pomalým a kľudným tempom, bez akéhokoľvek "zakopnutia"...... aj keď je to predzvesťou takmer uspávacej záležitosti, verte, že spať nebudete. Budete mať oči dokorán a v srdci si vychutnáte, s citlivosťou a hĺbkou, pár spomienok jedného starého muža. Petterson ich vystihol naozaj bravúrne. Veľmi dobré 4*/5
Nejsem jako vy
Jodi Picoult
Pefektne spracované. To klobúk dole pred Picoultovou, že prostredníctvom dobrého, síce predvídateľného, ale stále dosť zaujímavého príbehu, dokázala tak jednoducho a s prehľadom, priblížiť okolitému svetu a obyčajnému človeku, druh autizmu, zvaný Aspergerov syndróm. Páčilo sa mi, že kniha bola písaná z pohľadu viacerých osôb. Z pohľadu matky to bolo ubolené, ale aj obdivuhodné, vďaka jej sile a trpezlivosti. Proste materská láska je nekonečná a najsilnejšia zo všetkých iných lások.
Z pohľadu brata Thea, šlo o veľkú úprimnosť, ktorá aj keď občas zabolela, bola na mieste.
A čo sa týka samotného Jacoba, tie kapitoly som mala najradšej. Aký vlastne Jacob bol? Na jazyk mi sadá slovo egocentrický, ale to nie je ten správny výraz pre jeho charakteristiku. Zdá sa mi to príliš tvrdé a aj keď bol takpovediac sobcom, tak za to nemohol. Bol svojský, bol iný a práve to iné, čo sa považuje za aspergera, je tým kľúčovým v celej knihe.
Aby človek naplno pochopil, musí si to prečítať.
4/5
A hory odpověděly
Khaled Hosseini
Všetko podstatné je už napísané, ja len dodám, čisto z vlastného hľadiska, že príbeh Parí a Abdulláha bol pre mňa veľmi silným zážitkom. Dovolím si tvrdiť, že jedným z najsilnejších na aké sa pamätám. Znie to síce pateticky, ale nech....
"Vím, že někteří lidé cítí zármutek stejným zpusobem, jako jiní cítí lásku: hluboko uvnitř, intenzivně a bezvýchodně."
5/5
Hvězdy nám nepřály
John Green
Až príliš veľa pozitívnych recenzií. Až príliš veľká reklama. Až príliš veľa náhod, u ktorých narážam na túto knihu. Vždycky boli tieto indície zárukou toho, že kniha za toľko "príliš" nestojí. Vždycky. Bez výnimky..... až do nedávna...
Na rovinu priznávam, že som ju otvárala so skeptickým povzdychnutím a vduchu si hovorila, že prinajhoršom ju nedočítam. Ani vo sne ma nenapadlo, že o 48 hodín budem na konci, hľadieť pred seba s nechápavým výrazom, so slzami v očiach a stískajúcou bolesťou, tam niekde u srdca. Pôsobí to sentimentálne aj pre mňa samotnú, ale ináč sa to vyjadriť nedá. Ide o ten príbeh. O príbeh, ktorý Green pojal tak nejak nenapodobiteľne. Je výnimočný svojou originalitou, aj keď s malou nadsázkou, ale pôsobí to sakramentsky dobre.
Všetko ostatné už bolo napísané v názoroch pod tým mojim, tak si dovolím dodať len týchto pár viet z knihy, nad ktorými som veľmi, ale skutočne veľmi dlho uvažovala a nemohla nič, len súhlasiť:
"Nejspíš už nikdy neuvidím oceán z výšky deseti kilometrů, z takové výšky, že už člověk nerozezná vlny ani lodi, takže oceán je jen veliký, nekonečný monolit. Uměla jsem si to představit. Uměla jsem si na to vzpomenout. Ale už jsem to nemohla znova vidět a připadalo mi, že hltavou lidskou ctižádost nikdy nemohou uspokojit splněné sny, protože člověk se nikdy nezbaví myšlenky, že by se to všechno dalo udělat znova a lépe."
5/5
Seňor Vivo a drogový baron
Louis De Bernières
Opäť zamrznutý úsmev, rozdrásané vnútro a dych berúce stránky. Berniéres opäť nesklamal. Groteska ako vyšitá, ale čo sa stalo potom, na to ti Louis, nezabudnem do konca života. Chudák Dionisio, a o osude Aniky radšej pomlčím. 4/5
Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko
Jonathan Safran Foer
V zdaní tak jednoduchá a predsa geniálne zložitá. Každý z nás má nejaký kľúč, len treba nájsť zámok, ku ktorému patrí. Niekedy je to práve o tom hľadaní, bez ohľadu na jeho úspech. Aj Oskar hľadal a predsa našiel. Síce niečo iné než chcel, ale nie je to práve to čo mal nájsť? Jedno viem iste, vďaka Oskarovi, vďaka Foerovi, vďaka celej knihe za to, že mi zas ponúkla niečo nové, niečo strašne krásne, niečo zvláštne, niečo čo mi otvorilo oči a ukázalo zmysel hľadania, či nájdenia v úplne inom svetle.
Príšerne nahlas kričím do celého sveta, že toto je jedna z kníh, ku ktorej mám naozaj neuveriteľne blízko.
Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta
David Mitchell
Náročné, čo sa týka postáv. Ich neskutočné množstvo som si poctivo zapisovala, aby som sa v nich úplne nestratila. Čo sa týka obsahu, jedným slovom, vynikajúce. Aj keď ma viac zaujala Aibagawa, než samotný Jacob, ich spoločný príbeh ma dostatočne pohltil a ponúkol mi viac než len zaujímavé čítanie. Hneď na žačiatku mi to pripomenulo Clavellovu ázijskú ságu a celkovo knihy z tohoto orientálneho prostredia sú pre mňa magnetom a istým druhom exotiky, ktorá ma baví. 4/5