Skjaninka komentáře u knih

Po zhliadnutí komentárov k tejto knihe, ktoré nasvedčovali tomu, že sa skutočne jedná o silnú výpoveď z vtedajšej neľahkej doby a vzhľadom k množstvu kníh, ktoré som na danú tématiku prečítala, som si ani v najmenšom nemyslela, že ma dokáže niečo prekvapiť.
A ako veľmi som sa mýlila.....

"Cizímu se ty hrůzy často říkají lehčeji než blízkým. Protože je by ranily. Ti cizí se jen leknou, otřesou odporem, možná budou pár dní hůř spát a víc objímat své děti, ale nakonec to po nich i tak sklouzne. Zůstane to v nich jako informace, ale ne jako pocit. Ale milovaným by to rozežíralo duši. A to jsme nechtěli.

Výpoveď Violy bola jedna z najsilnejších aké som kedy čitala. Je jedinou knihou, z ktorej sa mi urobilo nevolno nie len psychicky, ale aj fyzicky. Ten zvierajúci pocit vnútri mňa a okamžité zatvorenie knihy, to nebolo len tak, to znamená, že kniha preniesla do čitateľa kúsok bolesti ako znak toho, že na túto smutnú a neľudskú históriu sa nikdy nesmie zabudnúť.
A práve pre tento pocit a jedinečnosť, ktorá tkvie v sile knihy a v tom ako pôsobí na čitateľa, bude práve toto prvá kniha, ktorá odo mňa nedostane žiadne hodnotonie.
Sila prežitkov si to nezaslúži...

"Velká slova. Říká se, že je lepší je neříkat nahlas, protože zní pateticky. Jsou však chvíle, kdy na tom nezáleží. Například tehdy, když vás odvážejí do koncentračního tábora."

Nikdy nepochopím tú neľudskosť, nikdy. Tak ako nikdy nikto nedokáže ospravedlniť tento omyl v dejinách ľudstva, tak je nutné na to nezabúdať, pripomínať si, že toto sa stalo. Aj keď ťažko uveriť je to tak.

"Zvláštní, že svět pokračuje, i když ty už na něm nemáš, ke komu by ses vrátil, že?"

"Černý, bílý, hluboko uvnitř nás to bolí všechny."

Povýšenost bielych paničiek, pokora čiernych slúžok a tá obrovská bariéra medzi nimi. Žijú vedľa seba, ale ich svety sú tak odlišné, že viac ani nemôžu byť.
Taktiež autorka perfektne "vybrala" kľúčové vyprávačské postavy, prostredníctvom ktorých tak farebne vykreslila ten čiernobiely svet.

4,5/5

13 10.04.2021

Toto bolelo. Veľmi.

Jednohubka na dlhší večer, ale mozgové závity potrápi ešte niekoľko dní. Kompaníkova ju napísala skvelo, nie je čo vytknúť.

Pojem detstvo zahrňuje, alebo by malo zahrňovať za normálnych podmienok niečo, na čo v dospelosti, nostalgicky a s úsmevom môžeme spomínať. Piata loď vás vyplaví z tejto ilúzie a ukáže pravý opak.

Jediné ma mrzí, že knihu som nečítala v originálnom slovenskom jazyku. Dostala sa mi do rúk v českom preklade. Ak narazím na slovenskú verziu, prečítam si ju ešte raz.

"Hledám pátou loď, která by byla opravdu prázdná, loďku připravenou pro mě s kabinkou opatřenou dveřmi a petlicí, do které pasuje klíč od zahradní branky. Pátá loď se ale v tomto snu neplaví."

2 03.04.2021

Táto sága bola nadupaná genialitou, ale nie tou o priateľkách, ale takou tou literárnou. Táto tetralógia je tak bohovsky napísaná, že nie je možné inak hodnotiť ako plným počtom. Jedným slovom skvost. Užívala som si všetky štyri knihy rovnako, nie je možné určiť, či vôbec niektorá z nich bola horšia, či lepšia. Všetky si udržali, od začiatku do konca rovnakú úroveň, bez akéhokoľvek vychýlenia. Čítať niečo takéto je ako zákusok s čerešničkou, ktorú si vychutnáte úplne nakoniec. Presne týmto bola záverečná kniha.

"...slavný nebo ne, je to jen mašlička kolem pytlíčku halabala nacpanýho krví, masem, slovy, hovny a slaboučkýma myšlenkama..."

Trvalo mi asi 12 dní, kým som prečítala všetky knihy. Hlatala som ich jednu za druhou, bez vydýchnutia. Tých 12 dní som "žila v Taliansku" a spoznávala všetky postavy, z ktorých mi prekvapivo ani jedna neprirástla k srdci. Bolo zaujímavé sledovať ich cestu životom, na ktorej zakopli, pochybili, občas sa stratili, ale kráčali ďalej. Niektorí dokráčali skôr, iní sa dočkali konca a len jediná Lila ostala niekde medzitým. Dokonale premyslené.

"Ale je zřejmé, že to, co ve fikci vyprávění slouží ve vší nevinnosti k tomu, aby to zasáhlo srdce čtenářů, se stane hanebností pro toho, kdo zachytí ozvěnu událostí, které skutečně prožil."

Bolo mi zaťažko rozlúčiť sa, zatvoriť už všetko vypovedané.... a preto, hneď v deň dočítania som sa pozrela na prvé 2 časti seriálu. Postavy dostali konkrétnu podobu, samozrejme odlišnú od mojich predstáv, ale to vôbec nevadí. Práve naopak. Celá sága dostala nový rozmer, sfilmovaná knižná dokonalosť sa od papierových stránok liší svojou podobou, pocitovo zostáva rovnaká.

5/5

4 03.04.2021

Tak tretiu časť som zhltla hneď po predchádzajúcich dvoch. A zas som sa nesklamala. Úroveň si udržuje rovnakú, menia sa len pribúdajúce roky všetkých postáv. Nezmenil sa ani môj názor na Elenu, či Lilu. Stále ma obe neskutočne vytáčajú. Tak ako to autor/ka podal/a (myslím, že stále nie je jasné, či sa pod pseudonymom skrýva žena, alebo muž) prostredníctvom slov Pietra, že nechápe, že ten ich vzťah vydržal tak dlho, že určite musia dôkladne tajiť to, čo by ho dokázalo rozbiť, to je tak trefné.
Všetky pocity, udalosti a vzťahy vrcholia, nedokážem ani zďaleka odhadnúť ako sa všetko vyvinie. Teším sa záverečnú časť, na to vyvrcholenie a ukončenie tohoto skvelého diela.

3 28.03.2021

Temperament a vášeň sa znásobili, úroveň knihy si udržuje geniálne tempo. Stále je to o tom Talianskom charaktere, stále sa čitateľ vracia do úzkych uličiek a prežíva osudy všetkych postáv, ktoré sa v tejto druhej časti pekne skomplikovali.
Obe geniálne priateľky ma pekne štvali. Jedna zlá, protivná, nevie čo chce a druhá zas nevidí čo v nej je a neustále sa podceňuje. Joj, ako som bola nahnevaná. Nebyť to literárne podané na tak svelej úrovni (a o tom to je), tak knihu ani nedočítam. Ale autor/ka proste vie. Poskladať vety do takej dokonalosti, že neustále dokážu zaujať a nikdy ich nie je dosť.
Užívala som si každú stránku. Nádhera!

5/5

2 22.03.2021

Živo si predstavujem tu atmosféru povojnových rokov v Neapole, krik v úzkych uličkách chudobnej štvrti, taliansky temperament a vášeň, ktorým sú nasiaknuté postavy z tejto geniálnej knihy. Ich charizma ma pohltila. Doslova a úplne. Aj keď po dočítaní prvého dielu zo série, žiadnu geniálnu priateľku nepoznávam (aspoň v mojich očiach), vôbec mi to nevadí.
Vzťah, priateľstvo, súhra medzi Elenou a Lilou je viac akési súperenie, porovnávanie, dokazovanie si, či predbiehanie sa. A možno práve toto je medzi nimi to geniálne, uvidíme čo prinesie pokračovanie v ostatných knihách, preto túto tému a moje malé konštatovanie o genialite nechávam otvorené....
Všetko ostatné geniálne bolo. Normálne som pri čítaní v duchu plesala, užívala si každú stránku a nemohla som sa odtrhnúť. Výborne napísané. Tie charaktery, to je čisté Taliansko. Lepšie vystihnutie si ani neviem predstaviť.

Po dočítaní prvej knihy, hneď otváram pokračovanie. Bez váhania, bez prestávky. A pri predstave, že na mňa čakajú ešte tri knihy tohoto parádneho čítania mám momentálne druhé Vianoce.

Tutto è bene quel che finisce bene.
5/5

6 20.03.2021

Knihu som dostala ako darček, tak s úctou samozrejme prečítaná. Veľa som o autorovi počula, reklama na Bryndzu bola všade, tomu sa nešlo vyhnúť.
Ale to nadšenie sa naozaj nekonalo. Bolo to chytľavé, ani som sa veľmi nenudila, dej mal spád, ale.....podľa mňa slabší priemer. Nič extra, nič výnimočné z tej knihy som nevyčítala. Bolo to spestrenie dvoch....troch... dlhých večerov...

2,5/5

4 17.03.2021

Ťažká téma, ku ktorej je ťažké nájsť vhodné slová. Autorke patrí obdiv, ako ju spracovala a podala. Príbeh ťaživý, temný a aj napriek tomu sa od neho nedá odtrhnúť. Precízne napísané. Aj keď sa nejedná o žiadny napínavý trhák, jeho výnimočnosť je úplne niekde inde. Možno v tichu lesa, na ceste plnej húb, pod tieňom starého stromu....ktovie?
Každopádne je nezabudnuteľná, dostáva sa hlboko pod kožu a núti premýšľať o veciach, ktorým nejde v rámci zdravého rozumu uveriť. Pohoršilo ma konanie matky, o otcovi radšej úplne pomlčím. Ako mohla? Premýšľam, nejdem to dostať z hlavy von a aj tak nechápem, som z toho frustrovaná a naštvaná. Prečo? Ale taký je život. Aj v tomto príbehu. Smutné a boľavé.

Jednoznačne 5/5

14 17.03.2021

Neverím sama sebe, že píšem komentár k tejto knihe. (škoda, že není možné pridať smajlíka, takého toho čo si zakrýva oči)

Koľko rokov ubehlo od fenoménu Šifry mistra Leonarda? Tak 15? Sakra, to som veľmi pozadu. Ale u mňa normálne, že všetky boomy, cooly a propagované knihy zo zásady v čase ich najväčšej slávy ani za nič do ruky nevezmem. A tak to bolo aj s touto knihou.

Problém bol aj ten, že som videla film. Niekoľkokrát. Po jeho zhliadnutí som siahla po iných, konktrétne dvoch knihách, od Dana Browna. A ani jedna ma nezaujala. Práve naopak. Neschytal odo mňa bohvieaké hodnotenie.

Ale prišiel rok 2021 a "Čtenářská výzva", konkrétne téma so zakázanou knihou. A hups, vyskočil na mňa Brown. Hovorila som si, len to nie. Ale zas zasiahla karanténa, knihy som hltala pomerne dosť a keď bol čas a súhra týchto všetkých náhod, tak predsa dostal tretiu šancu. Ale nechcelo sa mi do toho...

... naozaj nechcelo. O to viac som žasla sama nad sebou, že som ju zhltla asi tak za 48 hodín? Fakt nekecám. Veľa urobilo aj to, že film mám niekoľkokrát zhliadnutý. A tak s pokorou priznávam, že aj po toľkých rokoch ma fenomén šifry dostihol a už skutočne nikdy nebudem hovoriť nikdy, vždycky na to doplatím.

4/5

8 13.03.2021

Zhltnuté za jedno popoludnie.
Akési útržky spomienok, nijak veselé, práve naopak. Plno kriku, zloby a nepochopenia.

Úplne sa mi maminka protivila.

"Cítím, že s vlastním otcem vedle sebe bych byl celý. Takto se polovina mne někde ztratila. Někdo mi ji ukrad a ani se neomluvil. A já jsem poloviční.

Na druhú stranu, autor podal niektoré myšlienky veľmi zaujímavo, plno viet, úvah, či pasáži som si podškrtla. Páčili sa mi jeho myšlienkové pochody a jeho forma písania.

"… a vidím vás, maličké, vzdálené, zcizené jako loutky, jako bych se na vás díval obráceným dalekohledem… a opět spím… a to, to, to jsou krásné noci mého dětství a mého života a já jsem šťasten, že ve mně zbyly, kdesi daleko na dně, takže mi trvalo dlouho, než jsem je tam našel, a jsem vděčen své dětské paměti, že aspoň tohle zachovala."

4/5

3 13.03.2021

Jednoduché ako zapletenie copu. A aj napriek jednoduchosti príbehov sa čitateľ teší na to, keď sa to všetko rozpletie.
Samotné príbehy, či osudy žien zaujmú, nútia čitateľa nezatvárať knihu, ale aj tak to všetko bolo pritiahnuté za vlasy, cop sa aj napriek tomu rozplietol a aký taký dojem zanechal. Na spríjemnenie dlhej chvíle a ako dovolenkové čítanie, prečo nie.

3,5/5

6 13.03.2021

Úžasný pohľad na život výnimočnej osobnosti. Priam fascinujúce, obohacujúce a obdivuhodné. Táto vzdelaná žena žila, cestovala, učila sa a nepodľahla krutému osudu.
Zasluhuje uznanie. O takýchto osobnostiach sa musí vedieť, čítať a brať si z nich príklad.
Žasla som nad jej neutíchajúcou chuťou žiť. Doslova žiť. Jej bohaté jazykové dovednosti, celoživotné priateľstvá, ohromná korešpondencia, spoznávanie krajín a jej entuziazmus, to bolo veľkolepé. Ďakujem za túto knihu.

"Ne, máte pravdu, odvaha, ta mi nechyběla nikdy. Naštěstí. Protože myslím, že to je hlavní věc, které je zapotřebí k životu, jestli ho má člověk prožít a ne jenom přečkat."

5/5

18 10.03.2021

Werfel Bernadettu skutočne poctil. Bolo to dokonalé. Neskutočne napísané, oslavné, s úctou, pokorou, zbožnosťou. Nádherná kniha.
Ako ateista som bola okúzlená tou malou bytosťou, ktorá verila aj napriek všetkému a všetkým, ktorá bola sama sebou, so svojou vierou, tak nezištne, čisto, že čitateľ bez ohľadu na vyznanie, musel uveriť. Aspoň jej.

„Snadněji lze lidstvo zmást než přesvědčit,“

5/5

11 10.03.2021

Ponurá atmosféra starého hotela, bolestivé spomienky na prvú lásku a nesplnený sľub. Námet knihy ako vyšitý. Celkom peknej a nenáročnej oddychovky so zaujímavým a nevšedným historickým faktom o internačných táboroch. A Jazz!! Jazz je vždycky fajn.

"Otec jednou řekl, že nejtěžší rozhodnutí v životě se netýkají toho, co je správné a co špatné, ale toho, co je správné a co je nejlepší. Nejlepší bylo nechat ji jít."

3,5/5

2 10.03.2021

Ak slnečné hodiny znejú tak, ako jazyk tejto knihy, tak ich zvuk prevyšuje zmysel času, pre ktorý boli stvorené. A aký zmysel má čas, keď slnečný orloj stratí svoje slnko?

"Najdu tě ve slunci zmizelého světa, abys holýma rukama odnesl můj popel řece."

Paprsky spaľujú, nielen v ďalekej Indii, čas je neúprosný, nielen v koncentračnom tábore...
Tá rezonácia slov, z každého obdobia, z každého kúta sveta, ktorý sa v knihe objavil, je očarujúca. Láska Danielovych rodičov, jeho detstvo, krutosť holokaustu a jedno náhodné stretnutie v Coloradu, ktoré zavŕši otvorený príbeh. Andronikova ho skutočne zakončí až v poslednej chvíli a do tej chvíle v nás horí nádej, že sa "slnečné hodiny rozozvučia"....

....a všetci, ktorí sme čakali na ten zvuk, sa spoločne ocitneme na rozkvitnutej lúke...

"Zůstanu tady."

Dokonalé dielko, ktoré nejde ohodnotiť inak ako 5/5

20 02.01.2021

Kunta Kinte, znie to ako magické porekadlo, meno prvého afrického člena rodiny, ktorý zahajuje tuto siahodlhú ságu. Tak nejak sa vryje do nás a jeho príbeh znie ešte dlho po dočítaní knihy.
Kto má rád dlhé príbehy s históriou a "dušou", toto je jeden z nich.

Dovolím si tento klenot zhrnúť do slov od samotného autora v závere knihy:

" Sága mých vlastních předků by se automaticky stala také symbolickou ságou všech lidí pocházejících z Afriky – kteří jsou všichni bez výjimky potomky někoho, jako byl Kunta, někoho, kdo se narodil a vyrostl v nějaké černé africké vesnici, někoho, kdo byl chycen a spoután v řetězech na jedné z těch otrokářských lodí, které pluly přes tentýž oceán, a odkud přes řadu plantáží dospěl až k boji za svobodu."

Úžasný pohľad do sveta mne neznámeho, prísneho ortodoxného prostredia, v ktorom vyrastá malý Ašer a ktorého vlastný talent je akýmsi protikladom všetkého, čím by mal byť. Nedokáže mu vzdorovať, je pohltený a neodolá, aj keď vie, že koná proti všetkému, čo komunita od neho očakáva. Ten boj medzi chcením a správným bol šialený, Potok ho vystihol stroho a predsa tak ohromne presvedčivo.

Najdokonalejšia pasáž z knihy, ktorú som čítala niekoľkokrát a zakaždým som žasla nad tou perfektne vystihnutou skľúčenosťou:

"Maloval jsem rychle, v podivuhodně chladnokrevném návalu energie. Za všechnu bolest, kterou jsi musela vytrpět, mami. Za všechno utrpení, které sis prožila a ještě prožiješ. Za všechnu bolest, kterou ti způsobí tenhle obraz. Za to nevyslovitelné tajemství, které přivádí na svět dobré otce a syny a nechá matku, ať přihlíží, jak se pokoušejí jeden druhého zardousit. Za Pána světa, jehož světu plnému utrpení nerozumím. Za děsivé sny, za noci čekání, za vzpomínky na mrtvé, za lásku, kterou k tobě cítím, za všechno, na co si vzpomínám, a za všechno, co bych si měl pamatovat, ale co jsem zapomněl, za všechno, co jsem svým obrazem způsobil, když jsem jako zbožný Žid namaloval ukřižování, protože v mé náboženské tradici neexistovala žádná estetická forma, do níž bych mohl vložit obraz nejvyšší úzkosti a utrpení."

4,5/5

9 01.01.2021

Nechcem sa baviť o literárnej hodnote tohoto diela, pretože táto kniha má iné poslanie. Ukázať nám trošku iný svet, iný v tom zmysle, že aj dnes ďaleko od nás, sú ľudia, deti....ktorí žijú, živoria, prežívajú, tak nepredstaviteľne, že my si to nedokážeme predstaviť.
Nikdy nie je na škodu o tom všetkom tak trošku vedieť, prečítať si autentickú spoveď, toho kto to prežival. A zvlášť keď sa o problematiku v Severnej Kóreji zaujímate, alebo aspoň vám táto téma nie je ľahostajná.

"Můj dedeček mi jednou říkal, že láska plane víc než jakkákoliv hvězda, tak jasně, že její světlo a žár jsou vidět a cítit ve všech koutech světa. Jednou, až se budou děti z jiných planet dívat na naší mrtvou Zem, uvidí tvoje světlo, ne Kim Ir-senovo nebo Kim Čong-ilovo. Uvidí světlo lidí, jako jsi ty."

3,5/5

4 07.11.2020

Prečítané v rámci výzvy 2020.
Našťastie a díky bohu to bolo "krátké utrpenie", keby mala kniha viac strán s veľkou pravdepodonosťou ju nedočítam.
V prvom rade by som opravila žáner knihy. Nie, skutočne to nie je román pre ženy. Myslím, že zaujme len určitú vekovú skupinu, z ktorej keď sa vymykáte, tak nemá šancu.
V druhom rade ide o tak povrchné postavy, že pokiaľ nespadáte do tej vyššie zmienej vekovej kategórie, jediné čo dokážu vo vás vyvolať, je pocit určitej nasranosti. A s tým ide ruka v ruke pocit, že čítanie tejto knihy je len strata času. Ale výzva je výzva, tak sa musíte prekonať.
A do tretice nejde nespomenúť celkový dej, príbeh, ak sa to dá príbehom nazvať, taktiež pointa, priebeh a zakončenie tohoto diela. Ani v jednom zo spomenutého som nenašla maličkosť, ktorá by ma zaujala či nadchla. Ale predsa niečo na tom všetko je. Mohla som si do výzvy odškrnúť dalších splnených 5% a preto k hodnoteniu hádžem aspoň slabé 2 hviezdy.

7 07.11.2020