Skjaninka komentáře u knih

Osamělá holubice je miestom kde to všetko začína aj končí. A medzi začiatkom a koncom je 800 strán dych berúceho príbehu o ceste americkým západom. Božínku to bola "jízda". Aj napriek tomu, že absolutne nevyhľadávam knihy s podobnou tématikou, týmto dielom som bola pohltená. Je v ňom všetko. Drsnosť, či krutosť, ale taktiež férovosť, rovnosť a spravodlivosť, ako aj česť, hodnota priateľstva a krása sveta.
Takmer všetky postavy boli niečím zaujímavé, každá si zaslúži pozornosť, každá tvorí tento dokonalý príbeh, každá je výnimočná a každá spnila poslanie, ktoré jej autor predurčil.
Klobúk dole!!!!

"Poznal v životě několik mužů, kteří si prohnali hlavu kulí, a dlouze nad tím hloubal. Zdálo se mu, že to učinili nejspíš proto, že z oblohy a měsíce nedokázali načerpat dost štěstí, aby je to přeneslo přes malomyslnost, která čas od času přepadá všechny lidi"

Zaslúžená Pulitzerova cena a jednoznačne 5/5

...a ešte jedna malá nepatrná poznámka, takto pod pomyselnou čiarou, čo ma neskutočne zarazilo a veľmi sa mi v knihe páčilo, bolo vyjadrenie o umierajúcom. Že "zhasína"...no nie je to nádherné?

5 03.11.2020

Na jednu stránku je to zaujímavý pohľad na to "iné" myslenie a chápanie sveta, ľudí a života zo strany autistického chlapca, ale tá druhá stránka, ktorou myslím príbeh samotný a jeho podanie nám čitateľom už tak zaujímavý není. Neviem prečo, ale nenadchol ma. Práve naopak. Chvíľkami som bola otrávená, hlavne matkou, občas i otcom chlapca. Možno v tak krátkej knihe nedostali tieto postavy svoj priestor, ktorý by nám čitateľom dokázal viac priblížiť to, prečo konali v určitých situáciach ako konali. Oba na mňa pôsobili povrchne, nedokázala som sa zžiť s ich myslením a príbeh samotný bol príliš krátky na to, aby som dokázala pod jeho povrch viac nahliadnuť.
3/5

2 21.10.2020

Dva dni po dočítaní hľadám slová, ktoré by dostatočne vystihli obsah tejto silnej knihy. Nenachádzam. Zdánlivo obyčajná, s témou, o ktorej sa už napísalo veľa a predsa vyrazila dych. Dovolím si tvrdiť, že jedna z mála, ktorá obsahovo zostane vo mne veľmi dlho a niektoré pasáže vstrebávam ešte v tomto momente. Pokorne sa priznávam aj k tomu, že som cez slzy nevidela na písmená a knihu musela zatvoriť. A to sa mi stáva len veľmi ojedinele.

"Ptala se, jak se dá žít po takové zrátě, jak se dá vzít jedno dítě do náruče a s druhým se rozloučit, jak se dá po šeptem proneseném "sbohem" vůbec ještě dýchat."

5/5

18 20.10.2020

Len také malé konštatovanie na začiatok, čo ma napadlo pri čítaní. Myslím si, že každý fanúšik, alebo čitateľ, ktorý má Murakamiho tvorbu zmáknutú, keby dostal do rúk jeho knihu, bez toho aby vedel, že je od neho, tak to proste musí hneď poznať. Ale to neznamená, že sa opakuje, alebo vykráda sám seba, práve naopak, je to znak jeho výnimočnosti.
Je fakt, že niektoré knihy sú slabšie, niektoré perfektné a pár z nich geniálnych, ale každá má v sebe to pravé Murakamiovské a to je na nich jedinečné.
No a bezbarvý Cukuru je tiež jedinečný. Kniha nijak výrazna, s postupne plynúcim dejom a typickým Murakamiovským štýlom vtiahne do deja ľahko a nechá nás pomaly vychutnať celý jeho príbeh. Ja som si ho užila, priam vychutnala od začiatku do konca. Ani trochu som sa nenudila a zas a znova žasla nad Murakamiho talentom, nad jeho nevyčerpateľnou fantáziou a zas nad jedným veľký otazníkom na konci knihy, ktorý si ako inak zas neodpustil.

"Spousta krásných slov, která slouží k tomu, aby nebylo nutné říct pravdu"

4,5/5

8 16.10.2020

Zujímavé a pútavé čítanie s ozrejmením niektorých dejepisných faktov.
Vynikajúco podaná história s ešte lepším príbehom, ktorý sa postupne vryje do čitateľa.
Potom si človek v úvahách pokladá otázky, ako doba, v ktorej sa kniha odohráva ovplyvnila jej hlavné postavy. Najviac zaujala Barbora. Tak silná, odvážna žena a okolonosti, ktoré zažívala ju dokázali úplne zmeniť. Čo spôsobí tažoba trvdého žitia a aká silná dokáže žena byť. Ako každý úder osudu formuje nielen dianie v životoch, ale aj osobnosti samotné. Vďaka autorke za toto dielo. S nadšením budem odporúčať ako čítanie, ktoré stojí za to.

"Na jaře vyraší tráva a rozkvetou luční květiny jako ztělesnění vševědoucího života. A ti, kteří se narodí a zemřou, se nikdy nedozví, kolik hloubky a lásky jim leží pod nohama."

5/5

16 14.10.2020

Tak som tú penu sfúkla. Bublinky z nej vyprchali do nenávratna, presne tak ako som dúfala.
Třeštíkovú som nikdy nevyhľadávala, nikdy som od nej nič nečítala, ale táto novotina mi bola s dobrým úmyslom podarovaná. Neostávalo nič iné, len sa do nej pustiť. Dočítané do zdárneho konca, s takým tým pocitom, že nenadchlo ani neurazilo. 2,5/5

2 20.06.2020

Doerrove "světla" ma oslnili, ale Grace ma zasiahla oveľa viac. A práve preto nechápem to nízke hodnotenie.
Od úplného začiatku som bola neskutočne pohltená príbehom i atmosférou. Tak strašne som prežívala Winklerov osud, že i v čase keď som knihu nečítala musela som nad ňou premýšľať.
Pre mňa nezabudnuteľná...a není to o Grace, je to príbeh Winklera.

"Pokaždé když Winkler odcházel pěšinkou vlhkou rosou kolem ohrad a do hotelu, cítil že se v čase nepohybuje dopředu ani dozadu, jen neustále zažívá různé variace téhož dne."

5/5

Ove....proste Ove....muž tohoto mena, ktorý sa nenápadne dostane do srdca čitateľa. Tak nenápadne, že si to hneď ani nevšimnete, len zrazu si uvedomíte, že tam je.
Sonja to vedela....
"Ty tancuješ uvnitř, když se nikdo nedívá. A za to tě budu vždycky milovat. Ať chceš, nebo ne."
4/5

8 15.09.2016

Zusakov Posel ma nenadchol. Jeho Roky pod psa ešte menej. A preto sa mi nechce veriť, že je autorom Zlodejky. Prvá z trojice jeho kníh, ktorá stojí za pozornosť.
Smrť, ako rozprávačka, na mňa pôsobila akýmsi votreleckým dojmom. Zjavila sa znenazdania, vtrhla nepripravene do deja a vždy vniesla do príbehu ten chladný závan otáčania strán. Ona bola viac zlodejkou, než samotná Liesel. Zlodejkou príbehov a života....."štěstí, že jsem tam byla. Ba ne, komu co namlouvám? Nejmíň jednou jsem na většině míst, a v roce 1943 jsem byla v podstatě všude..."
Teraz premýšľam nad tým, či je potreba dodať ešte niečo viac. Zaslúžila by si to Liesel, či Rudy? Aj taký Max, ako postava stojí za pozornosť. Ale najlepšie bude dodať len jedno. Kto nečítal, nech si prečíta. Príbeh o ľudskosti, v dobe neľudskej.....
A ja pomyslne pridávam k hodnoteniu jednu hviezdu navyše, za Hansa Hubermanna....
Saumensch...4,5/5

9 16.05.2015

Zaujímavý a záhadný príbeh, ktorý sa rysoval vďaka dobrej anotácii sa naozaj nekonal. Sklamanie nastalo už po pár prečítaných stránkach. V prvom rade ma Zusakov štýl rozptyľoval. Svojou jednoduchosťou ma nútil uvažovať nad tým, ako by to šlo napísať lepšie a ináč. Niekoľkokrát som si v duchu hovorila, že to je na ho..o. A prečo si to takto zabil? Bože, to nemyslíš vážne....a prevrátila som oči. Naozaj som to takto cítila. Tá dobrá myšlienka, ktorá mala byť tým čo robí Posla poslom, bola využitá len minimálne. Nie tým čo mala povedať, toho je tam dosť, ale tým ako sa dala pojať, to je len slabý odvar. A pomyslenie na to ma sprevázdalo celou knihou.
Trochu som dúfala v to, že záver bude určite prekvapením, niečím čo toho slávneho Posla spraví aj v mojich očiach výnimočným, ale bohužiaľ ani to sa nekonalo. Koniec bol sklamaním a vo mne po prečítaní Posla ostalo prázdno. Jeho posolstvo ma nenaplnilo. Aj keď jeden zaujímavý citát stojí za povšimnutie:

"Lidi jsou někdy krásný.
Ne tím, jak vypadaj.
Ne tím, co říkaj.
Jenom tím, co jsou."

4 24.04.2015

Ženské z rodu Piperových zrážajú na kolená svojich čitateľov. A to doslova. Každá jedna je súčasťou majstrovsky napísaného príbehu, ktorý čitateľa drží v ostražitosti, napätí, nedočkavosti a hlavne, vzhľadom k jeho rozsiahlosti nenudí. MacDonaldovej štýl zaujme aj náročnejšieho čitateľa, čím dáva ešte viac vyniknúť nevšednému príbehu. Mojou obľúbenkyňou bola jednoznačne Frances, najfarbitejšie vykreslená postava, nepredvídateľná, silná a zároveň zraniteľná, jednoducho nezabudnuteľná a práve preto a vďaka nej patrí tomuto dielku 5/5

"Myslíš si že už je to pryč. A pak, když to nejméně čekáš, uvidíš obrázek, jako je tenhle. A pochopíš, že už navždycky budeš otrokem přítomnosti, protože přítomnost je mocnejší než minulost, ať už se přítomnost odehrála jakkoli dávno."

14 10.04.2015

Analfabetka ma bavila rovnako ako Starček. Oddychové a nenáročné, ako stvorené na dokonalé odpočinkové dni. Aj napriek veľkej absurdnosti a prehnanosti som sa bavila. Vôbec mi to nevadilo, práve naopak. Jonasson to premyslel na jedničku a ja sa už teraz teším na jeho ďalšiu knihu.
3,5/5

7 04.04.2015

...keď každá otočená stránka spraví zárez do srdca a duše citateľa...

Neskutočne silné čítanie o tom aké ženy musia a dokážu byť silné. Obdivuhodné, smutné a nezabudnuteľné......Hosseini vie.....ja nikdy nezabudnem....málokedy si pri dočítaní knihy poviem, že 5 hviezdičiek je málo....Tisíce planoucích sluncí je jedna z nich....a preto dávam 5+/5

6 04.04.2015

Najprv som prečítala názov knihy...no dajme tomu je to zvláštne, ale hovorím si, prečo nie? Potom som prečítala knihu....a po otočení poslednej stránky som sa fakticky usmievala a krútila hlavu, že ten "stařík" fakt z toho okna vyliezol a ja si myslela, že to je len kec.....a do tretice som prečítala názory ostatných....ten úsmev mi zamrzol....ľudia neblbnite....aký forest Gump? aký Švejk? Toto je predsa Alan...aj keď nič svetoborné, predsa sa u toho dá stráviť nejeden večer. Keď bude bez predsudkov, tak si ho dokonale užijete. Je pravda, že začiatok aj vo mne vyvolal akési malé podozrenie ohľadom prílišnej vykonštruovanosti, ale v polovici sa tento prvotný dojem úplne vytratil a ja si naplno užila bláznivú životnú cestu ešte bláznivejšieho storočného chlapíka a jeho nových "priateľov"....Je jasné, že prežitky Alanove sú trošku pritahnuté za vlasy, ale občas je potrebné odbočiť od reality a nechať sa uniesť práve takýmto bláznovstvom. Mne Jonasson zabrnkal na tú správnu strunu a ja si len tak s ľahkosťou prečítala niečo nenáročné a pri tom tak bláznivo úsmevné, že nemôžem dať menej ako 4/5 ...

"Takže přští zastávka Čína. A pak holt bude tak, jak bude. Pokud ho cestou nenapadne nic lepšího, vždycky muže znovu přeběhnout Himaláj."

7 28.02.2015

.....a Irving opäť trafil klinček po hlavičke....

Pred otvorením románu som len zbežne preletela anotáciu /každé druhé slovo/ a jediné čo mi utkvelo v pamäti bola téma homosexualita. Budiž teda, som si hovorila, hlavné je, že Irving napísal ďalší román, ktorý v zbierke nesmie chýbať. Dala som si s ním načas, to teda, ale skutočným obsahom mi opäť vyrazil dych....
...William, ty uličník jeden.....sakra to je taká zapeklitá hlavná postava, že ja ani skutočne neviem čo by sa o nej dalo napísať. Všetko okolo neho je tak "iné", tak zvláštne a tak nevšedné, ale vďaka Irvingovi tak bližšie k nám, k ľuďom, ktorí v živote nestretli podobných Williamov.....ten pohľad do sveta odlišne orientovaných ľudí sa snaží o jediné....o viac tolerantnosti a pochopenia zo strany hetero....o to ti predsa milý John šlo....alebo sa mýlim?
Odhliadnuc od tej veľkej koncentrácie bi, homo, či trans..... tak ti dám plný počet, ale aj 4/5 je viac než dobré...

A len tak mimochodom.....ktoré hovädo splodilo tak príšernú anotáciu??????

7 27.02.2015

"Ze zvědavosti jsem odhrnul závěs. Na dveřích stálo napsáno necvičenou rukou: Klub nenapravitelných optimistu. S bušícim srdcem jsem opatrně vešel. Čekalo mě největší překvapení mého života."

Tak nejak som dúfala, že toto bude kniha, ktorá sa ma dotkne. A nielenže sa ma dotkla, ona ma priam zasiahla. Niekde tam hlboko vo mne s myšlienkou na to, že takto by mala vypadať dokonalá kniha. Aj keď dokonalá je silné slovo, ale určite by sa zaradila medzi to najlepšie čo som kedy čítala.

Všetky postavy bez rozdielu boli svojim spôsobom fascinujúce. Nech uvažujem nad ktoroukoľvek, každá je nejaká. Každá nesie príbeh a zamyslenie. A ich vzájomne prepojenie a náväznosť dávajú dokonalý celok príbehu o nenapraviteľných optimistoch. Bolo mi cťou nazrieť do ich klubu, v tichosti a zatajeným dychom sledovať osud, ktorý im Guenassia predurčil.....škoda, že niektoré postavy sa vytratili bez jasnejšieho vysvetlenia. Ale ani to nenarušilo zážitok z knihy ako celku.

"Nikdo by si neměl stěžovat, když je na tom dobře, to je urážka těch, co nic nemají"

5/5

30 23.01.2015

"Víra v budoucnost - to je pochybná ctnost, nemyslíš?"

Občas je umenie nájsť samých seba a nestratiť sa vo vlastnej identite....občas má každý pocit, že taký domov na konci sveta je domovom, ktorý hľadá a často nenachádza.....a jeden taký domov je aj v Cunninghamovej knihe. Domov Clair, Bobyho a Jonathana....alebo lepšie povedané, snaha o domov, netradičný a možno aj fungujúci....Cunningham to vystihol perfektne. A vďaka otvorenému koncu je dojem z celej knihy a z osudu hlavných postáv ešte silnejší.... 5/5

10 23.01.2015

" Ne - nakonec se ukázalo, že s Gatsbym je všechno v pořádku, muj zájem o dětinské smutky a krátkodeché radosti lidí byl dočasne zastíněn vším, čeho se Gatsby stal kořistí, tím dusivým prachem, který vířil za jeho sny."

Velký Gatsby vo mne evokoval predpoklad, že jeho veľkosť bude v mojich očiach malosťou. Že proste klasika, ktorá bola mojim restom a chcela som ju prečítať, nebude ničím zaujímavá a proste ma nenadchne. Tento Fitzgeraldov Gatsby ležal v mojej poličke, neotvorený, ešte ani prelistovaný, úplne nový, ako keby to bolo dielo, ktoré aktuálne vyšlo v novinkách. Stránky voňali novotou, ešte mali tendenciu ostať spojené a nechceli sa otvoriť. Pri prvých pokusoch praskalo lepidlo a nútilo ma knihu opakovane zatvárať....až raz....jeden večer sa to zlomilo...
... a vtedy sa Gatsby stál "láskou" môjho života. Bola som schopná zhltnúť tých neveľa strán za jeden večer.....a vtedy som pochopila, že toto je jedna z kníh, na ktorú sa stačí už len pozrieť a vyvolá spomienku, ktorá hovorí, že takého Gatsbyho by som raz v živote možno chcela stretnúť. Ale len ako človeka, ktorého možno obdivovať pre jeho veľkosť. Pre jeho oprávnenú, bezprostrednú veľkosť, ktorú si ani on sám neuvedomuje.....a vzhľadom k tak nízkemu hodnoteniu od hodnotiacich čitateľov, si dovolím tvrdiť, že veľkosť Gatsbyho si neuvedomujú viacerí, čo ho čítali. Ale je tam....tam medzi riadkami sa dá nájsť....možno nie na prvý pohľad, či prečítanie....možno nie každý tú skrytú pointu a veľkoleposť nájde....ale kto sa o to pokúsi, kto to uvidí, ten o jeho veľkosti už nikdy pochybovať nebude.... 4,5/5

12 09.01.2015

Obsah a slová plynúce pomalým a kľudným tempom, bez akéhokoľvek "zakopnutia"...... aj keď je to predzvesťou takmer uspávacej záležitosti, verte, že spať nebudete. Budete mať oči dokorán a v srdci si vychutnáte, s citlivosťou a hĺbkou, pár spomienok jedného starého muža. Petterson ich vystihol naozaj bravúrne. Veľmi dobré 4*/5

5 17.12.2014

Zúfalo nešťastná Ema. Mohla si za to sama? Či príčinou bola tak trochu aj doba v ktorej žila? Aké je to nešťastie, keď sny a skutočnosť sú od seba na hony vzdialené? Nesúďte Emu za to čo vykonala. Nešťastná žena sa vždy dopúšťa nenapraviteľných omylov. A ako to ten Flabuert vystihol. To je to, čo ma najviac udivuje z celej pani Bovaryovej. Chlap, ktorý tak dokonale vystihne nešťastnú ženskú dušu. To si zasluhuje obdiv a zaslúžený plný počet 5/5

"Byla milenkou ze všech románu, hrdinkou všech dramat, onou ženou ze všech svazku veršu. Její ramena mu připomínala ambrovou barvu odalisky v lázni, měla dlouhý živutek feudálních hradních paní, podobala se rovněž bledé barcelonské ženě, ale hlavně a především byla anděl!"