Skjaninka komentáře u knih

V Japonsku, keď stratíte tvár, stratíte akúkoľvek hodnotu samého seba, stratíte svoj život, stratíte všetko. Abého román o tvári toho druhého, je akýmsi podobnestvom skutočnej straty tváre hlavnej postavy, vedca, ktorý chce svoju znetvorenú tvár nahradiť dokonalou maskou. Teraz si predstavte sami seba v podobnej situácii. Mať možnosť vytvoriť si tvár podľa vlastných predstáv. A predstavte si, že sa vám to podarí. Aký život príde?
"Čím je člověk nedokonalejší, tím přísnějším kritikem má tendence se stát."
Abé perfektne vystihol to, čo by sa mohlo v takom prípade stať. Myšlienkové pochody a celá psychológia hlavnej postavy je bravúrne premyslená, celé dielo ohromí a prekvapí svojou prepracovanosťou a tým, ako je v ňom vystihnutý jeden osud obyčajného vedca. Však každý z nás raz môže stratiť tvár, aj keď sa nemusí jednať o doslovné znenie tohoto slovného spojenia. A preto nie je na škodu, len tak sa zamyslieť, čo by sme v takom prípade robili.

"Člověk, kerý má právo soudit, má současně i povinnost vyslechnout výpověď obžalovaného." 4,5/5

10 03.03.2014

Tak krásne. Dokonca by som povedala, že neskutočne krásne. Sama neviem, odkiaľ som sa ku knihe dostala, a o to mi je jej obsah vzácnejší. Vôbec som nečakala, že to bude tak dobré. Páčilo sa mi to štýlovo aj obsahovo. A to som si myslela, že aká to bude blbosť.
Nádherný popis života v Indii, zaujímavé ľudské osudy, kruté, úsmevné, zábavné, aj napínavé, ale čo ma najviac dostalo bol záver knihy. Silný. Tak silný, že lepší by už nemohol byť. Pred koncom by som knihu zhodnotila na 80%, ale po poslednej stránke mi bolo jasné, že nejde dať menej než 5/5.

"Jako by i jen chvilka štěstí znamenala popření její památky. Jako bych byl nějak povinný živit v sobě pocit ztráty, abych ji prokazoval patřičnou čest."
Potřásl hlavou. "Nevím, kde končí skutečný žal a začína pohodlnost."
"Nejsi pohodlný," řekla Mair tiše.
"Ne?Pořád myslím na to, o čem přemýšlím. Nevím, jestli jěště něco chápu tak jako kdysi. Všechny staré hodnoty se obrátily naruby. Co na čem záleží po tom, co se stalo? Ctižádost, práce, úspěch, dokonce i láska."
"Nevím. To jsou těžké otázky. Myslím, že záleží na tom, co je teď a tady."

7 06.02.2014

Banášova fantázia a znalosť krajín, v ktorej sa odohráva je na jedničku. Síce takú slabšiu, ale nebudem to hlbšie rozoberať. Samotná kniha ma nijak extra nebrala. Chvíľkami som čítala so zaujatím, chvíľkami som pri nej zaspávala. Nesmrteľní hrdinovia na ceste za záhadami, nie sú pre mňa tým pravým orechovým. Asi sa mi niečo podobné zhnusilo v knihách D. Browna a preto ani Kód 9 nie je v mojich očiach o nič lepší. 3/5

2 06.02.2014

Nenáročné čítanie, chvíľkami napínavé, ale stále to spadá len do priemerného thrilleru, u ktorého nemusíte premýšľať, ale len listujete so zvedavosťou, ako to dopadne. Chytľavý názov.....chlapec v kufru...? Pohrávam sa s myšlienkou, ako by to v skutočnosti dopadlo. No nič, to je už jedno, pre mňa je celá kniha, či už štýlovo, alebo príbehovo, obyčajným priemerom. 3/5

1 06.02.2014

Nikdy som si nemyslela, že raz napíšem toto: Bola to nuda! Kapitoly s Ušikawom ma dokonale uspávali. Ani Tengo, či Aomame ma ničím nenadchli. Ich príbeh končí akosi prázdne, a ostatné postavy sa stratili niekde na konci cesty s otazníkmi, ktorých je aj na môj vkus priveľa. A popri tom je v hrubých rysoch ten príbeh dobrý, ale škoda, že ho Murakami nedotiahol do lepšieho konca. Chcelo by to menej zbytočných slov a viac odpovedí na nezodpovedané otázky, milý Haruki. 3/5

11 08.01.2014

"Přesně tak. 1984 a 1Q84 jsou v principu docela stejné. Bez duvery ve svět a bez lásky pro tebe bude všechno jen bezcenná imitace. V kterémkoli z těch dvou světu, ve kterémkoli světě vubec platí, že hranice medzi hypotézou a pravdou jsou v naprosté většině případu okem neviditelné. Musíš je rozlišovat srdcem."

Čakala som viac. Omnoho viac, než to, čo sa mi dostalo. Kde je ten starý dobrý Murakami? 1Q84 je dobrý príbeh utápajúci sa vo veľkom množstve zbytočných slov. Nie raz ma prepadla myšlienka, že danú stránku vytrhnem! Ako tu už niekto spomínal, postavám sa nedá veriť, sú akési "plytké" a bez výnimočnosti. Ani jedna ma nenadchla, ani jednej z nich "nefandím", len nechávam plynúť dej a "dívam" sa na rozuzlenie, ktoré nám Murakami (možno) pripravil. Rovno otváram tretiu časť, bez veľkého nadšenia, poháňaná zvedavosťou, ako to s tým svetom 1Q84 nakoniec dopadne. 3/5

6 27.12.2013

Kniha prekvapila. Zaujímavo podaný príbeh dvoch bratov, ovplyvnený dejinami, ktoré sa odohrávajú na pozadí ich života. Doctorow štýl sa mi páčil. Jednoducho a neukecane, bez akýchkoľvek zbytočností, o čom svedčí aj nízky počet strán. A aj napriek tomu si myslím, že prostredníctvom Homera a Langleyho povedal všetko čo bolo treba. 4/5

9 09.12.2013

Je možné aby sme raz dospeli k niečomu podobnému? Je to šialená predstava, ktorá núti k položeniu tejto otázky. Atwoodovej sa podarilo zachytiť svet, ktorý žiť by sme naozaj nechceli. Ale čo ak? Čo ak, smerujeme práve k tomu, že niečo podobné by sa naozaj mohlo stať? Presne takéto špekulácie vyvstanú v mysli každého čitateľa a ostáva len dúfať, že táto fikcia ostane navždy len v Príbehu služobnice a nikdy sa ani len nepriblíži k tomu nášmu obyčajnému životu. Autorka veľmi dobre vie, ako zapôsobiť na čitateľa a preto dávam 5/5.

18 09.12.2013

"Loutka pro ni byla malým uměleckým dílem, ale ještě víc byla kouzlem, měla čarovnou moc, protože dokázala lidi přimět, aby se jí vydali, dokonce i v Sabbathově divadle, kde v náznacích panovala antimorálni atmosféra, nejasně hrozivá a zároveň legračně rošťácká."

Prvé myšlienky, ktoré ma napadali pri čítaní Sabbathovho divadla boli dosť odvážne. Možno to nie je správne slovo, ale čo také si predstavíte pri pomyslení na to, žeby ste skrížili Irvinga a Bukowského. Irvingova bizarnosť a Bukowského chlípnosť. Šialená predstava, však? Ale presne toto spojenie vyvstalo v mojej mysli. Čo sa týka pútavosti, tak jednoduchým znázornením by bola sínusoida. Pasáže, ktoré som takpovediac žrala a na druhú stránku, boli úseky knihy, ktoré ma doslova uspávali. Nemyslím si, že zrovna toto dielo je u Rotha zásadným a preto si budem musieť prečítať ešte niečo iné, čo ma presvedčí o vychýrenosti daného spisovateľa. A ja verím tomu, že také dielo napísal. 3,5/5

4 23.11.2013

O obdivuhodnej ženskej sile a božích mlynoch, ktoré melú pomaly, ale isto. Spracovanie psychlológie postáv a Havlíčkove rozprávačske umenie netreba ani komentovať. 4/5

"Hle, kam došly chvástavost a nesmyslná pýcha. Hle, jak hynou vychytralost a nadání. Odměna ctnosti přichází pomalu, ale přichází vždycky."

3 17.11.2013

Toto nie je žiadne piánko. Toto je jedna z najsmutnejších skladieb, ktorú si môžete prečítať. Osud Szpilmana, trošku mu naklonený a predsa neľahký. Keď som čítala zážitky, nie raz som sa pozastavila nad myšlienkou, že mal z pekla šťastie, a niekto tam hore, držal nad ním ochrannú ruku, alebo niečo podobné, čo presne nedokážem pomenovať. Ale tak nejak sa to hovorí.
Zverstvá, ktoré páchali Hitlerovi muži, sú v každej knihe, ktorá to popisuje, rovnako odporné, a mňa zaráža jediné, kde sa im to v tých hlavách bralo, aby neustále vymýšľali hroznejšie a hroznejšie spôsoby ako skántriť všetko židovské?
Szpilmanova kniha dáva nádej. Nádej v dobe beznádejnej, a preto je silnejšia.
Pustite si k tomu niečo od Chopina, a atmosféra k čítaniu bude dokonalá. 4/5

12 10.11.2013

Opäť zamrznutý úsmev, rozdrásané vnútro a dych berúce stránky. Berniéres opäť nesklamal. Groteska ako vyšitá, ale čo sa stalo potom, na to ti Louis, nezabudnem do konca života. Chudák Dionisio, a o osude Aniky radšej pomlčím. 4/5

5 10.11.2013

Frey ma nepresvedčil. Žiadna oslava konca sa nekoná. Osobitý Freyov štýl sa dá, obsah už nie. Pekná rozprávočka na dobrú noc, pre všetkých, ktorí ho žerú.
Kde bolo, tam bolo.....Feťák, v žalostnom stave, telo pred rozpadom, roky závislý, a ocitajúci sa v liečebni. Ako zázrakom, sa zo všetkého dostane, len silou svojej vôle. Kde ju mal počas tých rokov fetovania? Dokonca si nájde aj lásku, pre ktorú by umrel. Veď bez lásky by to nebolo ono. A ako zázrakom sa z neho stane abstinent. Do konca života, na veky, vekov......idylka neskutočná. Frey, ja ti to nežeriem. Škoda. 2,5/5

3 10.11.2013

Moje prvé zoznámenie sa, s Philipom Rothom. A bolo to smutné zoznámenie. Síce bravúrne podané, ale smutné. Buckyho osud je v mojej mysli natrvalo, a ja vďaka tejto knihe viem, že na Rothove knihy, si v blízkej budúcnosti určite posvietim. 4/5

1 10.11.2013

Mrazivo desivé a strhujúce. Smith ma dostal. Skutočne ma celý príbeh držal v napätí od začiatku do konca. Alebo lepšie povedané, skoro do konca. Posledné kapitoly si mohol odpustiť. Celý príbeh sa odohráva v drsnom a prísnom totalitnom režime, z čoho čiší neznesiteľná dusnota vtedajšieho života a zmieňovaný hollywoodsky koniec, mu naozaj nesluší. Za to, pol hviezdičky dole.....4,5/5

8 10.11.2013

Keď premýšľam o krásnych srncoch, a o tom, čo nám dávajú, napadnú má len slová, že to je krása, ktorá bolí. Ota Pavel je pán spisovateľ, ktorý dokáže všetko podať tak ľahko a nenútené, že tomu nemôžete odolať.

14 28.10.2013

Priemerná oddychovka, ktorá sa stratí v množstve jej podobných. Žiadna erotika sa nekoná (to je len k dobru), a čo sa týku gýču, nie je až taký veľký. Jedno plus má prostredie v ktorom sa dej odohráva, ale to nič nemení na fakte, že viac krát už knihu neotvorím. 2,5/5

1 28.10.2013

"Kde to všechno začína? Dějiny nemají začátky, protože všechno, k čemu dojde, se stane příčinou, či záminkou pro to, co se přihodí poté, a tenhle řetez příčin a záminek se táhne až do paleolitu, kdy první Kain z jednoho kmene zabil Ábela z kmene druhého."

Aj Vtáky bez krídel píšu dejiny a Berniéres nám ich podsúva veľmi zaujímavou formou. Súžitie kresťanov a muslimov, za čias Osmanskej ríše, v príbehu, ktorý berie dych. Opäť široká paleta výnimočných postáv, výnimočných osudov a výnimočných udalostí.

Kontrast lásky a nenávisti, dobra a zla, radosti či smútku, poukazuje na to, že život nie je len čiernobiely, ale pestrofarebný a my nikdy nevieme čo prinesie. Napríklad krásna Filothea, obdivovaná a okúzľujúca, ktorej najlepšia celoživotná priateľka je jej pravým opakom. A ako dopadne? Rustem Bej vyhná Tamaru a celý život prežije bez nej, a ako sa zachová na sklonku jej života? Karatavuk a Mehmetic, muslim a kresťan, aké silné je ich priateľstvo? Odpovede sú smutné, bolia a boria sa hlboko do môjho vnútra. Berniérsove vtáky bez krídel dolietali, ich pristánie bolo kruté a pre mňa nezabudnuteľné.

"My jsme ale navždycky spoutáni se zemí, bez ohledu na to, jak vysoko vyšplháme a jak moc mávame rukama."

16 30.09.2013

"Jak jen mandolína připomína ženu, jak je puvabná a rozkošná. Večer, když psi vyjí a cvrčci cvrkají a v Argostoli hledají světlomety příležitost spustit falešný poplach, beru do rukou svou sladkou Antonii. Měkce přejedu po strunách a ptám se jí: "Jak jenom mužeš být ze dřeva?" stejně jako když vidím Pelagii a v duchu se ptám: "Jsi opravdu z masa? Cožpak v tobě není oheň? Prchavá stopa po andělech? Něco hodně cizího kostem a krví?"

Corelli vám svojou mandolínou zahrá na city a za zvuku chytľavých tónov budete čítať jeden z najlepších príbehov aké boli kedy napísané. Už dlho sa mi nestalo, aby som čítala do úplného vyčerpania. Je to skvelo napísané, je to poučné, aj napriek tomu, že sa občas neubránite slzám, o pár stránok ďalej sa od srdca dokážete zasmiať. Postavy sú svojim spôsobom jedinečné a hrdinou nie je len samotný Corelli. Berniéres zahral na moju strunu a za to mu patrí veľké ďakujem. Jediná malá výtka k celému príbehu, je jeho koniec. Konkrétne sa jedná o konanie Corelliho, ale viac prezrádzať nebudem.

"Láska samotná je to, co zbude, když se zamilovanost vyčerpá, a to je jak umění, tak šťastná náhoda."

4,5/5

15 21.09.2013

Čím viac o tejto knihe uvažujem, tým viac sú moje myšlienky "rozlietané". Neviem ich akosi uchopiť, či ustáliť a vyrieknuť posledný verdikt. S tým Foerom je to ťažké a jediné čo mi je jasné, a čo majú spoločné obe jeho knihy, je hľadanie. Jedno viem iste, v Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko sa mi to páčilo viac, ale to neznamená, že táto kniha je slabšia. Možno keby som ju čítala ako prvú, moje nadšenie bude väčšie, ale to teraz nie je podstatné. Tá nemožná "angličtina", dala zabrať, aj keď čítať ju nebol problém, len sa mi to akosi nepáčilo. Alex si ma aj napriek tomu získal, a naopak, k Jonathanovi som si nevytvorila žiadny vzťah.
Stále mi vŕta hlavou, aký pohľad by mi ponúkol trošku iný preklad Alexovej angličtiny. V celku by to bolo zaujímavé porovnanie, keby sa knihu pokúsil preložiť aj niekto iný než Richard Podaný, ktorý už rozlúskol tento prekladateľský oriešok. 4,5/5

6 10.09.2013