Slavomír53 komentáře u knih

Zaujímavý pohľad do divokých 90. rokov, navyše veľmi čítavo podaný. O Žaluďovi, o osude gorilích manželiek po smrti gorily, o vybavovaní si účtov, o (ne)rozvrstvení zločineckých skupín. Odkazy na pramene sú samozrejmosťou. Naozaj vrelo odporúčam.

4 13.10.2022

Až donedávna som mal o topografii prečítanú iba jednu čs. knihu, hoc tiež zameranú na vojaka a jeho činnosť. Táto kniha ju predčila. Samozrejme, kniha nenahradí výučbu topografie vo vojsku, ale kto k takému niečomu prístup nemá, nič lepšie ako túto knihu nezoženie (na slovenskom a českom trhu).

4 04.10.2022

Ako správne napovedá názov knihy, obsahuje priamo v poli uplatniteľné postupy presunu, maskovania a streľby. Kniha prečítateľná za jeden deň dá veľa i poľovníkom či vojskových alebo policajným odstreľovačom. Knihu vrelo odporúčam.

Dovolím si pravopisnú poznámku: hoci je v slovenčine spisovne ostreľovač, vojenský pojem znie odstreľovač. Ostreľovať môžete z dela či samopalu nejaké miesto, ale odstreliť niečo, to je jednorázová záležitosť, preto je odstreľovač.

4 04.10.2022

Ako uviedol príspevok predo mnou, naozaj nadčasová kniha. Niektoré časti spojené s cirkvou a vierou sú dnes možno neudržateľné, ale inak bol pôvodca tejto knihy naozaj vzorom čestného a poriadneho rytiera, rovného chlapa. Odporúčam predovšetkým súčasnej omladine, mladým slovenským junákom. Prekladateľ takisto odviedol poctivú prácu.

4 03.10.2022

Mnohé rady sú dnes už nepoužiteľné (zborka a rozborka nepoužívaných zbraní, práca s niektorými výbušninami...), no inak ide o úchvatné dielo, ktoré svojho času veľmi pomohlo záškodníkom v ZSSR, a následne aj záškodnícky bojujúcim zoskupeniam po celom svete. Po vojenskej i dejepisnej stránke nepostrádateteľné dielo.

4 02.10.2022

Som presvedčený, že každého zaujme pútavo podaný príbeh v podobe pamätí človeka, ktorý ako držiteľ nemeckého vyznamenania bojoval v povstaní proti Nemcom, bol odvlečený do sovietskeho koncentráku, a ujsť na Slovensko mu pomohli vojaci Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA = banderovci). Vrelo odporúčam.

4 24.09.2022

Takmer každá tekovská obec, tobôž mesto, si tu nájde pár slov o svojich dejinách. Veľmi ľahko sa číta, a ak ste z Tekova, každá druhá bitka sa odohrala na mieste, kde ste už boli. Silné čítanie.

4 22.09.2022

Vyvážene podávané údaje o živote a bojovom nasadení štyroch stredovekých vládcov. Veľmi zaujímavé čítanie. Kresby v tejto knihe sa čitateľovi zaryjú hlboko do pamäte. Už sú to roky, čo som knihu odložil na poličku a nečítal z nej, no doteraz mám pred očami El Cida, ktorý zo sedla rúbe arabskú pechotu (v boji zahubil aj 300 vojakov), či vojakov Karola Veľkého, ktorí popravujú tisíce Sasov za ich vernosť svojim bohom.

4 21.09.2022

Práca sa nevenuje banským mestám v Dolnom Uhorsku! Ide o staré názvoslovie: z pohľadu Viedne/Bratislavy boli dolnouhorskými banskými mestami Banská Bystrica, Nová Baňa, Kremnica a iné, a hornouhorskými boli Gelnica, Rožňava a ďalšie. 70 strán rozsahu knihy je samotné Wenzelovo dielo, ostatok sú texty slovenských odborníkov. Knihu naozaj vrelo odporúčam, pretože ide o jedinečné údaje.

Knihe možno vytknúť jeden nedostatok, ale netýka sa obsahu. Tak výtlačok, ktorý som si kúpil, ako aj výtlačok, ktorý som držal v rukách v miestnej knižnici, má už od výroby poškodenú väzbu. Predná strana obálky sa od väzby odlupuje, ale zadná časť ju drží, takže obálka od knihy neodpadne úplne. Asi nejaká chyba pri nanášaní lepidla :/ (je to však opraviteľné).

4 17.09.2022

Ako všetky knihy, na ktorých sa podieľal pán Šmigeľ, aj táto je na vysokej úrovni a mapuje u nás už zo všeobecného povedomia vymazanú časť našich dejín. Odsun Židov sa omieľa stále a jednostaj, no osud a genocída našich pokrvných bratov upadli do zabudnutia. Táto kniha výrazne prispela k vyplneniu tohto bieleho miesta nášho dejepisectva.

4 16.09.2022

Zaujímavo písaná kniha, venujúca sa naozaj zložito spracovateľnej oblasti. Kniha si však, nazdávam sa, nájde čitateľov v širokých vrstvách Slovákov, pretože nehľadiac na zložitý námet a úzko zameraný záber je text prehľadný a zrozumiteľný i neodborníkovi v oblasti peňažníctva a hospodárstva.

V úvodnej časti dospel súčasný odborník k rovnakým záverom, ako slovenskí komunisti (viď Husákove pamäti) i autonomisti (viď Machove pamäti) v medzivojnovom období, takže čo sa týka medzivojnového vykorisťovania Slovenska, nešlo očividne iba o protičeskú propagandu (snahy nechať slovenské hospodárstvo poľnohospodársky zamerané, žiadne zohľadnenie potrieb slovenských podnikateľov, kartelizácia...).

Na jednej strane človeka veľmi teší, že naši v Poľsku vydávajú podobné knihy, na druhej strane je však na zamyslenie, že takéto knihy vychádzajú v zahraničí, a nie doma – a v tomto prípade ide o knihu zameranú na dejiny celého Slovenska, nie iba severných oblastí obsadených Poľskom, ktorým sa tradične toto slovenské vydavateľstvo v Poľsku venuje.

Knihu vrelo odporúčam.

4 15.09.2022

Výborná kniha, ktorá si 5/5 zasluhuje nielen preto, že spracovala námet dosiaľ nespracovaný, lež i preto, že sa to pánovi Uhrinovi podarilo na vysokej úrovni. Kniha nadchne nie iba ľudí, čo sa dejinám vojenstva venujú do hĺbky, ale aj bežného slovenského čitateľa, ktorého zaujíma osud slovenských tankov a pridružených menších jednotiek počas povstania. Čo sa tankov týka, ide okrem iných o LT-35 a LT-38, známe z prvej republiky ako LT vz. 35 a LT vz. 38, takže si prídu na svoje aj nadšenci „čo by bolo keby“, pretože môžu zhodnotiť tieto tanky a ich schopnosti (spätne) v spojitosti s osudnou jeseňou 1938.

4 15.09.2022

Napriek zadnej strane obálky knihy, pri ktorej som začal pochybovať o nestrannosti pôvodcu danej práce, sa samotná práca ukázala ako viac-menej nezaujatá, vecne a pútavo približujúca životný príbeh slovenského radikála. Pravda, nechýbajú (už asi povinné) časti, z ktorých by sme mali pochopiť, že máme sami seba za svoje dejiny bičovať; ale ide iba o pár takýchto nepríjemných miest. Keď vezmem do úvahy jedinečnosť posudzovaného diela, ani tieto sebabičujúce prvky mu neuberajú hviezdičku z hodnotenia, a dávam 5 z 5. Na ďalšie čítanie určite odporúčam Machove pamäti „Z ďalekých ciest“ či Vnukovo dielo nazvané podľa citátu samotného Macha: „Mať svoj štát znamená život“.

4 15.09.2022

V antikvariátoch už nedostupná kniha (stačí mi napísať Váš email a pošlem knihu v PDF). Ako prameň podávajúci svedectvo o dobe svojho vzniku z hľadiska jazyka, jazykovedy i dejepisectva 5/5, samotný obsah, pravda, pokrivkáva. Túto knihu som neprečítal celú, lebo má takmer 900 strán, a... čitateľ pochopí, ak bude čítať. Dielo sa vezie na podobnej vlne ako HORÁK, Antonín: O Slovanech úplně jinak (kde je i uvádzaná v zozname použitej spisby), či ŠAVLI, Jožko – BOR, Matej – TOMAŽIČ, Ivan: Veneti. First Builders of European Community. Tracing the History and Language of Early Ancestors of Slovenes.

„Europo, dej sobě již jednou říci: otevři a obrať již jednou své oči na Slavjanstvo, věř, že tvá historie dotud nebude úplná a pravdivá, pokud to neučiníš.“

Osobne by som ocenil, keby nejaká skupina uznávaných slovenských a/alebo českých jazykovedcov a slavistov rozobrala toto dielo po obsahovej stránke, a konečne dala bodku za všetkými vyjadreniami neodborníkov, ktorí dielo predskúsenostne abože hania, abo velebia (pretože je mi jasné, že mnohé Kollárove závery sú pritiahnuté za vlasy, iba niektoré zistenia môžu byť podnetné pre ďalší výskum).

4 14.09.2022

Kniha o Tisovi v podaní jemu blízkého človeka, ktorý okrem iného čítavo približuje okolnosti vzniku Slovenského štátu (od 21. júla 1939 „Slovenská republika“, no v neúradnom styku častejšie „Slovenský štát“, aby nedochádzalo k pleteniu si s prvou čs. republikou). Pre mnohých čitateľov, ktorí sa bližšie nevenovali vzniku 1. SR bude možno zaujímavé zistiť, ako sa to Tiso vzoprel Hitlerovi. Kniha sa naozaj dobre číta, vrelo odporúčam (okrem iného sa čitateľ dozvie, ako Tiso odôvodňoval vyznamenanie nacistických hrdlorezov v Banskej Bystrici).

4 14.09.2022

Toľko som o tom počul, že napriek očakávaniu nízkeho počtu prienikov tohto učenia s pôvodnou (predkresťanskou slovanskou, germánskou, keltskou...) kultúrou našich predkov, vzal som si knihu a započal čítať.

V knihe je kurzívou prepis indického písma do latinky, tučným písmom preklad (ktorého doslovnosť neviem posúdiť), a následne vysvetlenie, čo tvorí prevažnú časť textu knihy.

Niečo z vysvetlenia:
„Nikto by nemal vykonávať činnosť, ktorá nemá nijakú spojitosť s Krišnom. Tomu sa hovorí krišna-karma.“

Niečo z prekladu indických textov:
„Ja som učiteľ, udržovateľ, pán, svedok, príbytok, útočisko a najdrahší priateľ. Som vznik a zánik, základ všetkého, miesto spočinutia a večné semä.“

„Ó, všeprestupujúci Višna, keď vidím, ako sa Svojimi mnohorakými žiarivými farbami dotýkaš nebies, keď vidím Tvoje otvorené ústa a obrovské planúce oči, moja myseľ je rozrušená strachom.“

„Ó, Pane pánov, ó, útočisko svetov, prosím, zmiluj sa nado mnou. Nenachádzam pokoj, keď vidím Tvoje žeravé, smrti podobné tváre a hrozivé zuby. Som načisto zmätený.“

A kto má už niečo odžité, tomu isto veľa povedia i fotografie prvého šíriteľa tohto učenia v západnom svete, či zakladateľa Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu.

V Indii, kde toto učenie vzniklo, sa to možno uplatní, ale pre slovenského čitateľa je táto kniha stratou času.

A počas pobytu v Českej republike som sa v uliciach stretal so stúpencami tohto učenia a ich sprievodmi, a stačilo mi.

Slovansko-Árijské Védy sú prekladom v Rusku zakázaného knižného radu Славяно-Арисйкие Веды (do slovenčiny bolo preložených 5 zo 6 kníh; chýba preklad dielu Источник жизни – Белый путь = Zdroj života – Biela cesta, obsahujúci „povesti“ z prastarých čias). Starovekí Árijci sú v tomto knižnom rade kladení na jednu roveň so Slovanmi, ktorých pravlasť má byť na Arktíde, neskôr za Uralom a stadiaľ postupne na západ (napr. Nestorov letopis hovorí o pravlasti Slovanov na strednom Podunají, výskumy DNK európskeho obyvateľstva takisto prinášajú zaujímavé zistenia, ale nie, že za Uralom bola pravlasť Slovanov...).

Indický Vek Kali má byť podľa Chineviča to isté, čo v „slavianskej tradícii“ Noc Svaroga (nedokonalý preklad z ruštiny, správnejšie: Svarogova noc – slovenčina, na rozdiel od ruštiny, dodnes používa privlastňovacie tvary ako mamino oko, po rusky oko mamy). Avšak začiatok Noci Svaroga je v tomto „diele“ kladený na obdobie krátko pred rokom 1000 n. l., zatiaľ čo Vek Kali započal asi pred 5 000 rokmi (viď indické pramene a spisbu).

Text kníh v ruštine sa prvýkrát objavil v 90. rokoch v Rusku, kde ich vydal ruský nacionalista Chinevič a vydával ich za staré texty (nikdy nikomu neukázal ani len fotografiu starých textov, akože niekde uchovávaných a napísaných „staroslovienskou bukvicou“). Do slovenčiny ich prekladal Vladimír Laubert, ktorý na myšlienky v nich nadviazal a založil si na tom výhodnú podnikateľskú živnosť (prednášky, sedenia, stretnutia, už vlastné knihy vychádzajúce z myšlienok S-A véd a pod.).

Pre hlbší ponor do podstaty kníh odporúčam príspevky používateľa yerry. Knihy som čítal, a ako stúpenec predkresťanskej viery odsudzujem vydávanie kníh, ktoré vrhajú zlé svetlo na našu vieru a kazia ju novodobými výmyslami (bez odkazu na akýkoľvek prameň písomný či archeologický), počnúc vymyslenými menami bohov, končiac Chinevičovým podaním starých zvykov a obyčajov.

Dejiny sa prekrúcajú vždy, keď sa mení rozloženie síl a štátne zriadenie, ale Chinevič (a i Laubert) chce navodiť dojem, že naprieč stáročiami sa utláčal védizmus, a iba zázrakom prežil v odľahlých častiach Ruska (v ktorých dodnes nežije temer žiaden biely človek, tobôž nie Slovan).

Knihu teda vrelo neodporúčam, ak zrovna nie si poslucháč vysokej školy a nepíšeš prácu o podvodníkoch a prekrúcaní dejín (a o súčasnom štátom podporovanom prekrúcaní dejín asi písať nebudeš, ak chceš získať diplom ;-)

Slovansko-Árijské Védy sú prekladom v Rusku zakázaného knižného radu Славяно-Арисйкие Веды (do slovenčiny bolo preložených 5 zo 6 kníh; chýba preklad dielu Источник жизни – Белый путь = Zdroj života – Biela cesta, obsahujúci „povesti“ z prastarých čias). Starovekí Árijci sú v tomto knižnom rade kladení na jednu roveň so Slovanmi, ktorých pravlasť má byť na Arktíde, neskôr za Uralom a stadiaľ postupne na západ (napr. Nestorov letopis hovorí o pravlasti Slovanov na strednom Podunají, výskumy DNK európskeho obyvateľstva takisto prinášajú zaujímavé zistenia, ale nie, že za Uralom bola pravlasť Slovanov...).

Indický Vek Kali má byť podľa Chineviča to isté, čo v „slavianskej tradícii“ Noc Svaroga (nedokonalý preklad z ruštiny, správnejšie: Svarogova noc – slovenčina, na rozdiel od ruštiny, dodnes používa privlastňovacie tvary ako mamino oko, po rusky oko mamy). Avšak začiatok Noci Svaroga je v tomto „diele“ kladený na obdobie krátko pred rokom 1000 n. l., zatiaľ čo Vek Kali započal asi pred 5 000 rokmi (viď indické pramene a spisbu).

Text kníh v ruštine sa prvýkrát objavil v 90. rokoch v Rusku, kde ich vydal ruský nacionalista Chinevič a vydával ich za staré texty (nikdy nikomu neukázal ani len fotografiu starých textov, akože niekde uchovávaných a napísaných „staroslovienskou bukvicou“). Do slovenčiny ich prekladal Vladimír Laubert, ktorý na myšlienky v nich nadviazal a založil si na tom výhodnú podnikateľskú živnosť (prednášky, sedenia, stretnutia, už vlastné knihy vychádzajúce z myšlienok S-A véd a pod.).

Pre hlbší ponor do podstaty kníh odporúčam príspevky používateľa yerry. Knihy som čítal, a ako stúpenec predkresťanskej viery odsudzujem vydávanie kníh, ktoré vrhajú zlé svetlo na našu vieru a kazia ju novodobými výmyslami (bez odkazu na akýkoľvek prameň písomný či archeologický), počnúc vymyslenými menami bohov, končiac Chinevičovým podaním starých zvykov a obyčajov.

Dejiny sa prekrúcajú vždy, keď sa mení rozloženie síl a štátne zriadenie, ale Chinevič (a i Laubert) chce navodiť dojem, že naprieč stáročiami sa utláčal védizmus, a iba zázrakom prežil v odľahlých častiach Ruska (v ktorých dodnes nežije temer žiaden biely človek, tobôž nie Slovan).

Knihu teda vrelo neodporúčam, ak zrovna nie si poslucháč vysokej školy a nepíšeš prácu o podvodníkoch a prekrúcaní dejín (a o súčasnom štátom podporovanom prekrúcaní dejín asi písať nebudeš, ak chceš získať diplom ;-)

Slovansko-Árijské Védy sú prekladom v Rusku zakázaného knižného radu Славяно-Арисйкие Веды (do slovenčiny bolo preložených 5 zo 6 kníh; chýba preklad dielu Источник жизни – Белый путь = Zdroj života – Biela cesta, obsahujúci „povesti“ z prastarých čias). Starovekí Árijci sú v tomto knižnom rade kladení na jednu roveň so Slovanmi, ktorých pravlasť má byť na Arktíde, neskôr za Uralom a stadiaľ postupne na západ (napr. Nestorov letopis hovorí o pravlasti Slovanov na strednom Podunají, výskumy DNK európskeho obyvateľstva takisto prinášajú zaujímavé zistenia, ale nie, že za Uralom bola pravlasť Slovanov...).

Indický Vek Kali má byť podľa Chineviča to isté, čo v „slavianskej tradícii“ Noc Svaroga (nedokonalý preklad z ruštiny, správnejšie: Svarogova noc – slovenčina, na rozdiel od ruštiny, dodnes používa privlastňovacie tvary ako mamino oko, po rusky oko mamy). Avšak začiatok Noci Svaroga je v tomto „diele“ kladený na obdobie krátko pred rokom 1000 n. l., zatiaľ čo Vek Kali započal asi pred 5 000 rokmi (viď indické pramene a spisbu).

Text kníh v ruštine sa prvýkrát objavil v 90. rokoch v Rusku, kde ich vydal ruský nacionalista Chinevič a vydával ich za staré texty (nikdy nikomu neukázal ani len fotografiu starých textov, akože niekde uchovávaných a napísaných „staroslovienskou bukvicou“). Do slovenčiny ich prekladal Vladimír Laubert, ktorý na myšlienky v nich nadviazal a založil si na tom výhodnú podnikateľskú živnosť (prednášky, sedenia, stretnutia, už vlastné knihy vychádzajúce z myšlienok S-A véd a pod.).

Pre hlbší ponor do podstaty kníh odporúčam príspevky používateľa yerry. Knihy som čítal, a ako stúpenec predkresťanskej viery odsudzujem vydávanie kníh, ktoré vrhajú zlé svetlo na našu vieru a kazia ju novodobými výmyslami (bez odkazu na akýkoľvek prameň písomný či archeologický), počnúc vymyslenými menami bohov, končiac Chinevičovým podaním starých zvykov a obyčajov.

Dejiny sa prekrúcajú vždy, keď sa mení rozloženie síl a štátne zriadenie, ale Chinevič (a i Laubert) chce navodiť dojem, že naprieč stáročiami sa utláčal védizmus, a iba zázrakom prežil v odľahlých častiach Ruska (v ktorých dodnes nežije temer žiaden biely človek, tobôž nie Slovan).

Knihu teda vrelo neodporúčam, ak zrovna nie si poslucháč vysokej školy a nepíšeš prácu o podvodníkoch a prekrúcaní dejín (a o súčasnom štátom podporovanom prekrúcaní dejín asi písať nebudeš, ak chceš získať diplom ;-)

Som rád, že Matica slovenská pristúpila k tretiemu vydaniu tejto knihy. Okrem iného tu nachádzame príspevky od pamätníkov, zoznam slovenských učiteľov, poštárov a iných vyhnaných z južného Slovenska, prepisy dobových úradných listín, maďarské skresľovanie sčítaní ľudu, no i dobové vyjadrenia slovenských štátnikov... Ide o kroniku slovenského utrpenia na juhu našej Vlasti. Ťažké a smutné čítanie.

4 12.09.2022