Slavomír53 komentáře u knih

Ešte pred rokom 2010, keď kniha vyšla, som o tom vyparení sa čínskych vojakov počul v domove dôchodcov, nebola to teda úplne neznáma záležitosť. Rozhodne je ale dobre, že sa pán Syruček podujal na napísanie tejto knihy a uvádza mnohé opakujúce sa mylné predstavy na pravú mieru.

3 27.12.2022

Zaujímavé čítanie, a to tak samotný letopis (podľa Lavrentievskeho odpisu), ako i úvodná štúdia a obsiahly doslov rozdelený na kapitoly (Góti, Maďari, Chazari...) od prekladateľa letopisu, pána Daniša. Letopis začína opisom udalostí po biblickej potope, píše o tom, ako sa od Dunaja, „kde je teraz zem uhorská“ rozišli Slovania do okolitých krajín, ba opisuje i príchod Uhrov/Maďarov (оугри) k Slovenom a Vlachom (волхi и словѣни). Pravda, pán Daniš patrí k historikom, ktorí pod vplyvom českej slavistiky uvádzajú nie Sloveni, lež Slovieni (viď napr. Stručný etymologický slovník slovenčiny od Králika či Odtajnené trezory slov III od Ondruša). Pri toľkých zákulisných ťahoch kniežat jedného proti druhému sa človek stratí, a ako uvádza prvý príspevok k tejto knihe tu na DK, ide o najslabšiu časť celého slovenského vydania. Knihu vrelo odporúčam.

3 24.12.2022

Podobne ako Haličsko-volynská kronika, i táto je vybavená rozsiahlou úvodnou štúdiou pána Homzu, a takisto rozsiahlymi poznámkami priamo k textu kroniky + na konci knihy je stránku po stránke odfotografovaná celá kronika. Opäť musím povedať, že text od pána Homzu je zaujímavejší ako samotná kronika, ale bez nej by bol jeho text bezpredmetný. Kronika označuje Štefanovho syna, vládnúceho v Nitre, ako vojvodu Slovenska, dux Sclauonie (s. 164). Knihu naozaj vrelo odporúčam, pán Homza opäť raz ukázal, že uhorské dejiny sú rovnako slovenské, ako i maďarské, a to dnešnému čitateľovi treba.

3 24.12.2022

(SPOILER) Málokedy ver' píšem príspevky k románom, ale k tomuto sa vyjadrím v nádeji, že voľakoho nadchnem k prečítaniu si knihy. Ako každá Urbanova kniha je napísaná svojsky, a hneď badať, kto ju napísal. Pri čítaní človek pochopí, prečo za minulého zriadenia nemohla vyjsť, a tiež si spraví približný obraz o tom, ako Urban vnímal povstanie. Trošku ma srdilo (inému to bude možno po chuti), že občas bolo treba napínať mozog, aby človek pochopil, kto je kto. Knihu však naozaj vrelo odporúčam.

Kto chce sám hádať, kto je v románe kto, ďalej nečítajte ;-)
Uvediem iba pár príkladov, zabudol som si ich totiž písať.
Záboj – Vavro Šrobár
Smid – Karol Šmidke
Švihrovský – pplk. Ján Šmigovský
Holáň – pplk. Ján Golian
Beňa – Dr. Jozef Tiso
Málik – generál II. triedy Augustín Malár
Feranec – generál II. triedy Jozef Turanec
Makoš – generál I. triedy Ferdinand Čatloš

Menej rozšírený pohľad na povstanie, vychádzajúci z archívneho výskumu: https://www.databazeknih.cz/knihy/neuveritelne-sprisahanie-vojenske-a-politicke-akcie-proti-slovenskej-republike-v-roku-1944-219099

3 20.12.2022

Je svätá pravda, že treba čítať i knihy, ktoré nás nútia pokladať si nepohodlné a dotieravé otázky, a ktoré spochybňujú náš doterajší svetonáhľad – ak čítame iba knihy potvrdzujúce to, čo si už myslíme, žijeme v akejsi bubline. Preto som dal tejto knihe šancu, podobne ako aj do slovenčiny zatiaľ nepreloženým knihám (МУХИН: Почему народ за Сталина; КАРПОВ: Генералиссимус. Историко-документальное издание). No opäť sa mi potvrdilo, že stalinisti nemajú čo ponúknuť: vyvrátiť Stalinovu účasť v niekoľkých vybraných súdnych konaniach či popravách, to sa dá, ale poprieť priehrštia dôkazov (nie bájí/mýtov) sa Martirosianovi nepodarilo, takže sa dá povedať, že kniha splnila moje očakávania. Treba dodať, že prekladateľ vydavateľstva Torden je už na úrovni.

Po prečítaní tejto knihy vrelo odporúčam (na porovnanie) objemnú knihu Veľký teror, ktorá vyšla ešte počas jestvovania ZSSR, no ani zánik sovietskej ríše (odtajnenie archívov, zmenený výklad dejín, objavenie sa očitých svedectiev) závery tejto knihy nevyvrátil.
https://www.databazeknih.cz/knihy/velky-teror-145890

Krátko po revolučných udalostiach v Maďarsku v roku 1956 boli v Československu obnovené procesy s (už raz odsúdenými) gardistami, aby štát ukázal, že sa vie vysporiadať s vnútorným nepriateľom (gardisti boli napr. vystavení tvrdším výsluchom ako prvotne). Táto knižočka iba ťažko môže slúžiť ako prameň pri výskume zločinov spáchaných príslušníkmi poľných jednotiek a pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy. Treba ju brať s nadhľadom, a neradno obísť súčasnú, ideologicky nezaťaženú odbornú spisbu. Knihu sa mi podarilo zohnať v banskoštiavnickom antikvariáte :)

Napr. Anton Hruboň, ktorého kniha o garde vyšla v roku 2015 v Múzeu SNP, sa k tejto knihe v krátkosti vyjadruje na strane 203 (citujúc pár slov z knihy Krycie meno Jozef, s. 83):
„Vo svetle mikrohistorického prístupu [...] možno len ťažko súhlasiť so závermi staršej historiografie, ktorá príslušníkov POHG bez rozdielu klasifikovala ako hrdlorezov, dobrodruhov, zbojníkov a vrahov.“

Pôsobivá obálka, dôstojné rozmery a akosť kníhtlačiarskej práce. Kniha naozaj zaujme. Avšak iba zovňajškom. Preklad Starikovových kníh, ktoré vyšli vo vydavateľstve Torden, sú hodnotné aspoň po literárnej stránke, lebo Starikov je majster propagandy. Štelcerovo dielo (nemýliť s Ivanom Š.) je chabé tak po stránke faktickej (žiadne písomné pramene, iba novšia ruská spisba), ako aj po stránke literárnej. Badať, že Štelcer je právnik, a nie spisovateľ (tobôž nie historik). Napr. sa nevenuje rozboru sčítania obyvateľstva v Ruskej ríši z roku 1897, ktoré sa dotklo i „ruského“ Krymu, pričom výsledky sčítania sú voľne dostupné tak prostredníctvom naskenovaných sčítacích hárkov, ako aj prostredníctvom z hárkov vychádzajúcich máp – Перепис населення України (1897). Výborný článok venujúci sa dejinám rusko-ukrajinských sporov o územia bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od Štelcera sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu). Knihu teda vrelo neodporúčam, pretože ide viac-menej iba o zhrnutie obsahu slovenských proruských stránok, a veľa nového sa slovenský čitateľ nedozvie.

Už podnázov knihy (Zbrane dolára) ukazuje, kam sa bude uberať obsah. Kto sa venuje dejinám východnej Európy a Ukrajiny vie, že boje medzi Ukrajinou a Ruskom nezačali s príchodom dolára. Nie som žiaden amerikanofil, ale hľadať za udalosťami na Ukrajine čisto prácu USA, to je ako kedysi, keď sa zo všetkého obviňovalo svetové židovstvo. Keby Moskoviti/Rusi celé stáročia proti Ukrajine nebojovali (cári, bielogvardejci, boľševici, putinovci), nemuseli by sa proti nim Ukrajinci brániť a neohliadali by sa za podporou zo Západu. Opäť však ide o Starikovovo dielo, pri ktorom treba povedať, že ide o propagandisticky silnú prácu, po literárnej stránke výborne spracovanú, a teda schopnú nalákať do presne ohraničeného politického košiara nových prívržencov. Výborný článok venujúci sa dejinám rusko-ukrajinského spolunažívania bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista, a na rozdiel od knihy sa odvoláva na písomné a archeologické pramene. V tejto spojitosti si dovolím tiež odporučiť prácu Tomáša Forróa – tento nezávislý slovenský novinár bol ešte pred februárom 2022 na východe Ukrajiny a robil rozhovory na oboch stranách frontu, čo činí jeho knihu dokonalým sprievodcom po myslení obyvateľov Ukrajiny a Ruska: https://www.databazeknih.cz/knihy/donbas-svadobny-apartman-v-hoteli-vojna-407997 (napr. postať známych udalostí z Domu odborov v Odese).

Pán Prečan je pôvodcom knihy Slovenské národné povstanie: Dokumenty – v tejto knihe však pre dobu vzniku nemohli byť zverejnené všetky skutočnosti, ku ktorým sa pôvodca dostal. Kniha V kradeném čase je teda nepostrádateľným doplnkom k predchádzajúcej Prečanovej práci.

3 25.11.2022

Prvotný písomný prameň, veľmi obohacujúce a zaujímavé čítanie. Veľmi pravdepodobne tu čitateľ nájde aj hlásenie zo svojho okresného mesta. Okresní náčelníci, zdá sa mi, neprikrášľovali stav v okrese, písali o náladách po povstaní, o tom, ako ľudia vnímajú približovanie sa frontu. Knihu vrelo odporúčam.

3 12.11.2022

Taká útla proticirkevná knižočka, bez hlbšieho objasnenia dejinných príčin, celkovo bez hlbšieho ponoru do skúmanej oblasti. Ide o súpis zaznamenaných zločinov, ktorých sa dopustili predstavitelia jednej z kresťanských cirkví. Jazyk spisovateľa by sa viac hodil do spisby z päťdesiatych rokov, príp. do blogov niektorých súčasných slovenských politikov.

3 12.11.2022

Knihu hodnotím hviezdičkami z toho hľadiska, že jej vydanie sprístupnilo svedectvo jednej zaujímavej osobnosti (bez znaku + či −). Tým, čomu sa kniha venuje, sa hlbšie nezaoberám, preto obsah neviem posúdiť, no som rád, že som si to prečítal. Treba však mať na pamäti, že ide o výpoveď jedného človeka, a novodobé dejiny súdnictva na Slovensku ukazujú, čo sú schopní ľudia navyprávať – pán Polreich, na rozdiel od kajúcnikov, nemal priamy dôvod klamať, ani ho zo lži neupodozrievam, no ústne dejiny (tobôž od jednej osoby) treba porovnávať s dochovanými prameňmi, a neradno brať čiesi slová ako písmo sväté.
A ako spomína predošlý príspevok, nie v každej krajine by sa dokázala uchytiť kniha, kde otázky sú kladené v jednom, a odpovede sú dávané v druhom jazyku. Miestami bolo úsmevné, že Rostasova otázka je dlhšia ako Polreichova odpoveď :)

3 12.11.2022

Dnes už vo vzťahu k slovanským jazykom a nárečiam ide o, pochopiteľne, nečasové (neaktuálne) dielo, no slúži ako výborný prameň pri výskume vývoja týchto nárečí a jazykov, a taktiež dopĺňa isté úseky dejín ich nositeľoch. Jazykový materiál je na dobu svojho vzniku pomerne bohatý, príkladov z jazyka je uvádzaných nemálo, a to vždy k jednotlivým javom. Je veľmi zaujímavé, ako Šafárik členil svoju prácu, teda částka –) oddíl –) hlava –) paragraf –) jednotlivé nadpisy, ale i ako delil samotné slovanské jazyky (abože ja celkom dobre nerozumiem tej skladbe, abo Šafárik nemal domyslenú stavbu):

Jazyk slovanský a jazykové cizí.
Mluva jihovýchodní a mluva západní.
Řeč ruská, bulharská, leská, česká...
Nářečí a podřečí.

Ako príklad:
Jazyk slovanský –) mluva západní –) řeč česká –) nářečí uhersko-slovenské –) různořečí
Jazyk slovanský –) mluva jihovýchodní –) řeč illyrská –) nářečí srbské –) podřečí sremské
Jazyk slovanský –) mluva jihovýchodní –) řeč ruská –) podřečí nohovradské

3 12.11.2022

Na začiatku knihy je časť Nestorovho letopisu, v ktorej sa píše o našom území. Pán Chropovský nepoužil starší preklad (aspoň o takom neviem), lež preložil tento úryvok sám. Akurát, vychádzajúc z českej slavistiky, slovo словѣни preložil ako Slovieni, namiesto prekladu Sloveni/Slovania, či prepisu Sloväni. Inak obsahuje táto kniha nádherné fotografie šperkov a rôznych ozdôb našich predkov. Neraz ide o predmety takej akosti a krásy, že by ste nebili do očí ani na šľachtičnej 18. storočia. Veľmi príjemný zážitok.

3 12.11.2022

Podľa opisu knihy má práca odborníčok obohatiť poznanie rodiny o rozmer etnický a kultúrno-antropologický. Môžem zodpovedne povedať, že sa im to podarilo. Niektoré časti sa mi skrzevá upotrebúvanie odborného názvoslovia čítali ťažšie, no nebolo to nič strašné. Niektoré oblasti rodinného života boli porovnávané i s obyčajmi u okolitých národov (napr. svadobný obrad a mladuchina nepoškvrnenosť u nás, na Ukrajine či v Rusku). Mnohé príbehy, ktoré poznám od starých rodičov, mi vďaka tejto práci zapadli do širších súvislostí a lepšie im rozumiem (napr. vývoj pochovávania na Slovensku či delenie majetku a prechod „moci“ na príslušníka mladšieho pokolenia). Naozaj vrelo odporúčam, veľmi príjemné a poučné čítanie.

3 10.11.2022

Prvý i druhý diel sa venuje tak nárečovým ako i starším slovenským slovám v rôznych oblastiach života, pričom za každou časťou sa nachádza zopár kníh spomedzi odbornej i náučnej spisby. Kniha sa naozaj číta sama, jazykový štýl je publicistický. Dovolím si tvrdiť, že bežnému Slovákovi najmenej 90 % textu prinesie nové vedomosti. Knihu vrelo odporúčam (rovnako ako i druhý diel).

3 09.11.2022

Pôvodne šlo o dve knihy vydané v Pešti v roku 1823 a 1827 (Písně světské lidu slovenského v Uhřích, 1. a 2. zvazok). Okrem nádherných svojráznych piesní je veľmi zaujímavý i úvod.

O používaní latiny (ako dnes anglicizmov):
Mnohí Slováci „svou materčinu římskými drobty schválně przní, tak, že to nic nového není i za pluhem polovic slovenských, polovic latinských slov slyšeti.“

3 09.11.2022

V zbierkach ľudových piesní sa s týmito baladami čitateľ nestretne. Balady „vojanské“ i legendárne, o nešťastnej láske a preklínaní vedúcom k záhube. Pri každej balade je uvedené, z akého nálezišťa pochádza (Prochoť, Dubová, Tisovník...).

Niže mlyna kamenina, V javor zakliata dcéra, Počujte panny...

3 09.11.2022

Pevne dúfam, že sa raz nájde niekto, kto tento slovník vydá aspoň 100-kusovým nákladom. Tento slovník je studnicou starobylých slovenských slov, ktoré sa nedostali do neskorších slovníkov, hoc v ústnom podaní sa zachovali. Obsahuje napr. slovo powedač, ktoré sa v ukrajinskom slovníku (Лексис Си́рѣчъ Речéнїѧ, Въкрáтъцѣ събрáнъны...) z roku 1596 uvádza ako повѣдач (povidač), teda ten, kto povedá, hovorí. Takisto tento Bernolákov slovník ako jediný slovník sveta uvádza slovo Ťekowčan, teda obyvateľ Tekovskej župy. Bernolák začal na slovníku pracovať v roku 1787 – pre porovnanie, prvý slovník dnes najrozšírenejšej slovanskej reči sveta vyšiel v roku 1789 (Словарь Академiи Россiйской).

3 09.11.2022

Ako celok čítavo podané, hoc príspevky jednotlivých odborníkov sa po tejto stránke rôznia (ani príspevky Rumunov akostne nezaostávajú). Nejeden Slovák vie o nejakom svojom predkovi, ktorý pracoval v bani, či už ako baník, alebo ako haviar. Táto kniha, zamýšľaná nie ako odborná, lež ako náučná spisba, približuje život našich predkov. Nejde o opis krompáčov či lopát, to nie: baníctvo je zasadené do širších súvislostí. Napriek tomu, že sa o baníctvo ako také trošku zaujímam, netušil som, že stupňujúca sa habsburská rekatolizácia sa výrazne dotkla práve baníctva v Horných Uhrách (komorskí úradníci, delegovaný kňaz, vizitátor...). Knihu vrelo odporúčam.

3 09.11.2022