Slavomír53 komentáře u knih

Pán Prečan je pôvodcom knihy Slovenské národné povstanie: Dokumenty – v tejto knihe však pre dobu vzniku nemohli byť zverejnené všetky skutočnosti, ku ktorým sa pôvodca dostal. Kniha V kradeném čase je teda nepostrádateľným doplnkom k predchádzajúcej Prečanovej práci.

3 25.11.2022

Prvotný písomný prameň, veľmi obohacujúce a zaujímavé čítanie. Veľmi pravdepodobne tu čitateľ nájde aj hlásenie zo svojho okresného mesta. Okresní náčelníci, zdá sa mi, neprikrášľovali stav v okrese, písali o náladách po povstaní, o tom, ako ľudia vnímajú približovanie sa frontu. Knihu vrelo odporúčam.

3 12.11.2022

Taká útla proticirkevná knižočka, bez hlbšieho objasnenia dejinných príčin, celkovo bez hlbšieho ponoru do skúmanej oblasti. Ide o súpis zaznamenaných zločinov, ktorých sa dopustili predstavitelia jednej z kresťanských cirkví. Jazyk spisovateľa by sa viac hodil do spisby z päťdesiatych rokov, príp. do blogov niektorých súčasných slovenských politikov.

3 12.11.2022

Knihu hodnotím hviezdičkami z toho hľadiska, že jej vydanie sprístupnilo svedectvo jednej zaujímavej osobnosti (bez znaku + či −). Tým, čomu sa kniha venuje, sa hlbšie nezaoberám, preto obsah neviem posúdiť, no som rád, že som si to prečítal. Treba však mať na pamäti, že ide o výpoveď jedného človeka, a novodobé dejiny súdnictva na Slovensku ukazujú, čo sú schopní ľudia navyprávať – pán Polreich, na rozdiel od kajúcnikov, nemal priamy dôvod klamať, ani ho zo lži neupodozrievam, no ústne dejiny (tobôž od jednej osoby) treba porovnávať s dochovanými prameňmi, a neradno brať čiesi slová ako písmo sväté.
A ako spomína predošlý príspevok, nie v každej krajine by sa dokázala uchytiť kniha, kde otázky sú kladené v jednom, a odpovede sú dávané v druhom jazyku. Miestami bolo úsmevné, že Rostasova otázka je dlhšia ako Polreichova odpoveď :)

3 12.11.2022

Dnes už vo vzťahu k slovanským jazykom a nárečiam ide o, pochopiteľne, nečasové (neaktuálne) dielo, no slúži ako výborný prameň pri výskume vývoja týchto nárečí a jazykov, a taktiež dopĺňa isté úseky dejín ich nositeľoch. Jazykový materiál je na dobu svojho vzniku pomerne bohatý, príkladov z jazyka je uvádzaných nemálo, a to vždy k jednotlivým javom. Je veľmi zaujímavé, ako Šafárik členil svoju prácu, teda částka –) oddíl –) hlava –) paragraf –) jednotlivé nadpisy, ale i ako delil samotné slovanské jazyky (abože ja celkom dobre nerozumiem tej skladbe, abo Šafárik nemal domyslenú stavbu):

Jazyk slovanský a jazykové cizí.
Mluva jihovýchodní a mluva západní.
Řeč ruská, bulharská, leská, česká...
Nářečí a podřečí.

Ako príklad:
Jazyk slovanský –) mluva západní –) řeč česká –) nářečí uhersko-slovenské –) různořečí
Jazyk slovanský –) mluva jihovýchodní –) řeč illyrská –) nářečí srbské –) podřečí sremské
Jazyk slovanský –) mluva jihovýchodní –) řeč ruská –) podřečí nohovradské

3 12.11.2022

Na začiatku knihy je časť Nestorovho letopisu, v ktorej sa píše o našom území. Pán Chropovský nepoužil starší preklad (aspoň o takom neviem), lež preložil tento úryvok sám. Akurát, vychádzajúc z českej slavistiky, slovo словѣни preložil ako Slovieni, namiesto prekladu Sloveni/Slovania, či prepisu Sloväni. Inak obsahuje táto kniha nádherné fotografie šperkov a rôznych ozdôb našich predkov. Neraz ide o predmety takej akosti a krásy, že by ste nebili do očí ani na šľachtičnej 18. storočia. Veľmi príjemný zážitok.

3 12.11.2022

Podľa opisu knihy má práca odborníčok obohatiť poznanie rodiny o rozmer etnický a kultúrno-antropologický. Môžem zodpovedne povedať, že sa im to podarilo. Niektoré časti sa mi skrzevá upotrebúvanie odborného názvoslovia čítali ťažšie, no nebolo to nič strašné. Niektoré oblasti rodinného života boli porovnávané i s obyčajmi u okolitých národov (napr. svadobný obrad a mladuchina nepoškvrnenosť u nás, na Ukrajine či v Rusku). Mnohé príbehy, ktoré poznám od starých rodičov, mi vďaka tejto práci zapadli do širších súvislostí a lepšie im rozumiem (napr. vývoj pochovávania na Slovensku či delenie majetku a prechod „moci“ na príslušníka mladšieho pokolenia). Naozaj vrelo odporúčam, veľmi príjemné a poučné čítanie.

3 10.11.2022

Prvý i druhý diel sa venuje tak nárečovým ako i starším slovenským slovám v rôznych oblastiach života, pričom za každou časťou sa nachádza zopár kníh spomedzi odbornej i náučnej spisby. Kniha sa naozaj číta sama, jazykový štýl je publicistický. Dovolím si tvrdiť, že bežnému Slovákovi najmenej 90 % textu prinesie nové vedomosti. Knihu vrelo odporúčam (rovnako ako i druhý diel).

3 09.11.2022

Pôvodne šlo o dve knihy vydané v Pešti v roku 1823 a 1827 (Písně světské lidu slovenského v Uhřích, 1. a 2. zvazok). Okrem nádherných svojráznych piesní je veľmi zaujímavý i úvod.

O používaní latiny (ako dnes anglicizmov):
Mnohí Slováci „svou materčinu římskými drobty schválně przní, tak, že to nic nového není i za pluhem polovic slovenských, polovic latinských slov slyšeti.“

3 09.11.2022

V zbierkach ľudových piesní sa s týmito baladami čitateľ nestretne. Balady „vojanské“ i legendárne, o nešťastnej láske a preklínaní vedúcom k záhube. Pri každej balade je uvedené, z akého nálezišťa pochádza (Prochoť, Dubová, Tisovník...).

Niže mlyna kamenina, V javor zakliata dcéra, Počujte panny...

3 09.11.2022

Pevne dúfam, že sa raz nájde niekto, kto tento slovník vydá aspoň 100-kusovým nákladom. Tento slovník je studnicou starobylých slovenských slov, ktoré sa nedostali do neskorších slovníkov, hoc v ústnom podaní sa zachovali. Obsahuje napr. slovo powedač, ktoré sa v ukrajinskom slovníku (Лексис Си́рѣчъ Речéнїѧ, Въкрáтъцѣ събрáнъны...) z roku 1596 uvádza ako повѣдач (povidač), teda ten, kto povedá, hovorí. Takisto tento Bernolákov slovník ako jediný slovník sveta uvádza slovo Ťekowčan, teda obyvateľ Tekovskej župy. Bernolák začal na slovníku pracovať v roku 1787 – pre porovnanie, prvý slovník dnes najrozšírenejšej slovanskej reči sveta vyšiel v roku 1789 (Словарь Академiи Россiйской).

3 09.11.2022

Ako celok čítavo podané, hoc príspevky jednotlivých odborníkov sa po tejto stránke rôznia (ani príspevky Rumunov akostne nezaostávajú). Nejeden Slovák vie o nejakom svojom predkovi, ktorý pracoval v bani, či už ako baník, alebo ako haviar. Táto kniha, zamýšľaná nie ako odborná, lež ako náučná spisba, približuje život našich predkov. Nejde o opis krompáčov či lopát, to nie: baníctvo je zasadené do širších súvislostí. Napriek tomu, že sa o baníctvo ako také trošku zaujímam, netušil som, že stupňujúca sa habsburská rekatolizácia sa výrazne dotkla práve baníctva v Horných Uhrách (komorskí úradníci, delegovaný kňaz, vizitátor...). Knihu vrelo odporúčam.

3 09.11.2022

Jedinečná práca, prvé vydanie určite odporúčam záujemcom o slovenské dejiny a/alebo spisbu. Od úplných nevykryštalizovaných počiatkov všeslovanskej myšlienky, cez správy od Mateja Bela, až po Štúra. Obrysy pozná asi každý, tak uvediem niečo, čo je menej známe – pán Timura to odborne a čítavo spracoval, a mohlo by to zaujať. Necitujem, lež veľmi voľne parafrázujem:

Po krátkych rozpravách sa ukázalo, že Slováci nemajú záujem spojiť sa s Poľskom, ktoré sa opantalo mesiášstvom. Avšak „poľsko-slovenský nezáujem“ bol záležitosťou vzájomnou, pretože nehľadiac na účasť dobrovoľníkov zo Slovenska v poľskom protiruskom povstaní (napr. Samo Chalupka), došlo v revolučných meruôsmych rokoch v poľsko-maďarskému spojenectvu (strana 94). Poľsko teda nebolo všeslovanskej myšlienke naklonené nielen pre vlastný poľský štát, opierajúci sa o silný katolicizmus a veľkopoľský svetonáhľad (útlak Rusínov...), lež i pre nedobré skúsenosti so silnejúcim ruským štátom (strana 83).

Knihu nehodnotím hviezdičkami, pretože som prečítal iba pôvodné vydanie (Tatran, 1987), ktoré síce zasluhuje 5/5 (pravda, s výnimkou ideologického nánosu), ale druhé vydanie možno nie, a preto nebudem hodnotiť. Pán Timura totiž v poslednej dobe presedlal na koňa tajných dejín, a možno sa to odrazilo aj v dotlači tejto inak výbornej knihy (viď napr. rok druhého vydania: 2018 / 7526 – jednak je nesprávne použitý znak lomené, a druhak použitý letopočet 7526 poukazuje na spätosť s V. Laubertom a jeho lživýkladom dejín). V príhovore k druhému vydaniu stojí, že do obsahu sa pri druhom vydaní zasahovalo iba zanedbateľne, no zmeny som pri porovnávaní našiel, hoci predovšetkým ideologického charakteru (z proruského komunizmu na súčasný proruský panslavizmus: namiesto bratského proletárskeho Zväzu bratské slovanské Rusko...). Určite odporúčam pôvodné vydanie, z ktorého možno citovať aj v odbornej práci, zatiaľ čo z druhého vydania nemožno.

Kniha je divokou zmesou všetkého možného: čitateľ tu nájde i mapku z veľkolepého diela popredného slovenského slavistu Jána Stanislava (Slovenský juh v stredoveku. Mapové prílohy), jazykovedné a politické úvahy s presahom až do 21. storočia (M. R. Štefánik, zahraničné misie s účasťou armády SR...), ba i to, že písmo od Konštantína a Metoda bolo tak trochu zásluhou pohlavnej náklonnosti chlapcov k chlapcom... A, samozrejme, čo-to o dvojkríži čoby strome života. Pani Ovsená, podobne ako známejší vykladač tajných dejín Vladimír Laubert, hľadá prieniky medzi kultúrou našich predkov a kultúrou starovekého Egypta (na hľadaní nie je nič zlé, len bez zmysluplného odôvodňovania svojich úvah sú to bľaboty postavené na vode). Jednoducho, ako výstižne stojí v predošlom príspevku: silná káva.

Je naozaj zaujímavé čítať o svojej krajine a svojom národe očami cudzinca v 21. storočí. Knihu napísal vzdelaný Japonec, ktorý precestoval kus sveta, celú Európu, a Slovensko a Slovákov zhodnotil z viacerých ohľadov ako niečo jedinečné. Profesor Išikava celkom slušne hovorí po slovensky, no knihu napísal (nie vydal) v japončine, a následne bola preložená do slovenčiny. Knihu vrelo odporúčam, oplatí sa prečítať.

3 07.11.2022

Úsmevné i vtipné zážitky z každodenného života na juhu Tekova. Fotografie pána Milana Hlôšku príjemne dopĺňajú pánom Melicherom čítavo podané príbehy. Ak ste ešte z pokolenia pamätajúceho na to, že nie je totka ako tetka, a že nie je dever ako švagor, táto kniha vás prenesie do starých dobrých čias. Klenot každej tekovskej knižnice. Vrelo odporúčam.

3 06.11.2022

Viac-menej zaujímavé príspevky venujúce sa Štúrovmu životu, pôsobeniu a dielu. Niektoré články za 5/5, iné za 0/5, pretože niektoré príspevky sú od vecných, tobôž odborných, na hony vzdialené. Tak napríklad Zdeněk Opatřil v príspevku „Ľudovít Štúr – otec slovenského národa“ označuje Rusko za oporu slovanstva, bez ktorej je slovanstvo odsúdené na zánik (strana 36). A samoúčelné miešanie súčasnej politiky, či už priamo, alebo v narážkach, je v tomto zborníku nie zriedkavé.

3 06.11.2022

Hľadači „tajných dejín“ neraz spomínajú veci akoby objavné. Pán Dvořák sa tieto veci (archeologické nálezy, médos a strava) nebál zasadiť do širších súvislostí, a to i bez veľkého haló okolo toho – jednoducho naslovovzatý odborník. Veľmi pútavé čítanie sprevádzané množstvom inde nezverejnených fotografií archeologických nálezov. Za mňa rozhodne najlepšia časť knižného radu SDM. Vrelo odporúčam.

Nie je bez zaujímavosti, čo pán Dvořák uvádza v kapitole Lesk a bieda Veľkej Moravy: politika vplýva na vedu kladne i záporne. Napr. pred revolúciou bol archeológ venujúci sa odkrývaniu počiatkov kresťanstva biľagovaný ako ľudák, no na druhej strane prebiehal archeologický výskum na Morave; po revolúcii už nik neoznačuje vedcov za ľudákov, no výskum na Morave sa takmer zastavil, lebo súčasná česká politika sa hlási k odkazu českých Přemyslovcov, a nie moravských Mojmírovcov (viď napr. 35. číslo časopisu Reconquista).

3 02.11.2022

Veľmi zaujímavá kniha. Je dostupná i na stránkach Jazykovedného ústavu – žiaľ, nedá sa v nej vyhľadávať online ako v iných slovníkoch JÚĽŠ. Je veľmi zaujímavé sledovať tento medzistupeň medzi slovenčinou prvej ČSR a slovenčinou socialistickej ČSR (hlavne predpony s/z a slovná zásoba). Žíďa, rodzaj, spech, *vinšovať = blahoželať, priať. Je zaujímavé, že slovníkové heslá týkajúce sa nacistického Nemecka sú voči nemu nepriateľskejšie ako heslá týkajúce sa boľševického Ruska. Knihu vrelo odporúčam i neodborníkom zaujímajúcim sa o náš jazyk.

3 30.10.2022

Nádherná odborná čeština, príjemné čítanie. Vrelo odporúčam, pretože niektoré údaje sú napriek nepopierateľnosti dnes už zaznávané.

„Říše velkomoravská byla především říší národa slovenského, o tom nemůže být sporu: na Nitravě jedno knížetství, na řece Moravě druhé.“

3 29.10.2022