Slavomír53 komentáře u knih

Kto sa zaujíma o vojenské dejiny prvej polovice 20. storočia, určite ocení túto knihu, ktorá ozrejmuje i mnohé skutočnosti v dejinách Slovenska. Napr. možnosti maďarského vojska v osudnú jeseň 1938, jej schopnosť prelomiť obranu čs. brannej moci opierajúcej sa na Slovensku a Karpatskej Rusi o pevnosti a tvrdze (maďarská armáda celkovo, tanky, lietadlá...; samozrejme za predpokladu, že má čitateľ vedomosti o možnostiach nášho vojska v tom čase). Veľmi čítavo podané skutočnosti, vrelo odporúčam.

3 13.09.2022

Kniha má hodnotu asi ako prvý diel tohto knižného radu Bystvor. Je naozaj smutné, že na toto sa na Slovensku míňa papier.

1. Výklad názvu „kozák“ podľa tzv. písma bukvica. V Rusku, Česku i u nás vyšlo niekoľko kníh o tomto akožestarobylom písme, a keď si pozriete význam písmen a slabík, majú ich aj tucet každá, takže z K AZ AS viete vyskladať aspoň dvadsať rôznych viet, nie iba tú „Človek, ktorý nasal do seba božskú múdrosť, zjednocuje všetko na Zemi“. V skutočnosti (mimo sveta tohto spisovateľa) nie je dodnes jasné, ako slovo „kozák“ vzniklo, skadiaľ pochádzali predkovia kozákov. Známejších je 14 rôznych vysvetlení https://youtu.be/aJaaBWBdZcA.

2. Pôvodcom knihy je príslušník súčasnej ruskej národnosti, preto si prekrúca dejiny tak, aby čitateľ pochopil, že Ruská ríša bola vlastne následníčkou akýchsi útvarov ako Rasénia a Tartária, a že všade tam pôsobili Kozáci (nie, ani archeologických, ani písomných prameňov sa nedočkáte = všetko stojí iba na tvrdení spisovateľa a iných jemu podobných spisovateľov z divokých 90. rokov v Rusku). V tejto spojitosti vrelo odporúčam článok uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od Svetozára sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu).

3. Spisovateľ sa úplne vyhýba opisu Záporožských kozákov, pretože by sa musel vyjadriť k tomu, ako Ruská ríša zničila kozácke zriadenie na Siči (súčasná Ukrajina) a z voľných kozákov spravila husárov a zvyšok vykynožila. Тинченко, Ярослав: Від козаків до гусарів та карабінерів. Як було зламано козацькі звичаї у XVIII столітті. Kiev: Темпора, 2018.

4. Samostatne o záporožských kozákoch sa u nás nedočítate, pretože ako celok zanikli už v 18. storočí (v menšom meradle prežilo kozáctvo v niektorých oblastiach), zatiaľ čo ostatní kozáci ako celok (stav) prežili až do 20. storočia:

- Kozáci (Stanislav Auský)
- Kozáctvo (Stanislav Auský)
- Letopisy kozáctva. Kozáci v Centrální Evropě (Josef Dolejší)

5. V roku 1926 sa k ukrajinskej národnosti hlásilo 915 450 kubáňskych kozákov, v roku 2010 84 000... V roku 1917 vznikla Autonómna republika Kubáňsky kraj. Vo februári 1918 z toho vznikla Kubáňska národná republika a zákonodarná kubáňska rada prijala rezolúciu o spojení s Ukrajinou na federatívnou základe. Skoropadský (vodca Ukrajiny) chcel vojensky pomôcť Kubáni, no napokon k tomu nedošlo a boľševici obsadili tak Kubáň, ako i UNR (Skoropadský začlenil Ukrajinu do federatívneho zväzku s Ruskom – následne bol porazený Petľurom a Ukrajina mala na istý čas opäť samostatnosť). Do roku 1925 pôsobila na Kubáni KPA (Kubáňska povstalecká armáda – podobne ako neskôr UPA). Koniec 20. – začiatok 30. rokov: poukrajinšťovanie. Tú vidia ruskí nacionalisti ako kameň úrazu, vznik ukrajinstva. No šlo o opätovné poukrajišťovanie, nie o pomyselný bod 0. Na Kubáň putovali ukrajinskí učitelia a umelci, vedenie Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky žiadalo pripojenie ukrajinsky hovoriacich krajov k Ukrajine. Ale prišila kolektivizácia, rozkulačovanie, hladomor... Počas hladomoru zomrelo cez 5 miliónov Kubáňcov, predovšetkým dedinčanov, medzi ktorými bolo skoro 70 % Ukrajincov. Následne bola Kubáň osídľovaná obyvateľmi z Ruska. Počas druhej svetovej pod vedením UPA pôsobila na Kubáni KOPA, kozácka povstalecká armáda. Heslo: Slava Kubani! Herojam Slava! Prísaha vojakov KOPA bola Ukrajine. KOPA bojovala do roku 1950.

Opis knihy hovorí, že nie je pre začiatočníkov, ale pre už skúsených, ba pre zvláštne jednotky. Kniha je však plná prázdnych hlúpostí a základných rád, ktoré povie na prvej hodine každý učiteľ bojového umenia. A tie kopy a údery na fotkách sú úplný základ, čo pozná každý chlapec zo sídliska či dediny, čo sa niekedy bijával.

Keďže v knihe nie sú značené strany, viď kapitolu „8.1.2 Penové bloky“, a tam prvú fotku, na ktorej Laubert kope do váľandy. Ako to drží ruky?! To ako keď malé dieťa kope do steny. Každý vojak a bojovník vie, že ruky vždy držať treba tak, aby si sa mohol brániť a aby si mohol udrieť. A nie ako malý rúčky rozhodené a kopkám si :D

A ten postoj „biely medveď“ (kapitola „4 Postoj a dýchanie“), to je smiešne. Skúste v tom postoji vykryť priamy kop na hruď, alebo sa cúvnutím hlavy vyhnúť úderu. Alebo sa v tom jeho postoji postavte do silného vetra, ktorý bude duť spredu alebo zozadu: rozhojdá vás, a budete sa musieť postaviť poriadne. Naozajstný bojový postoj (čo sa rozloženia nôh týka) je takmer rovnaký v boxe, karate, krav mage či hopaku (ukrajinské bojové umenie), a umožňuje ti vykryť kopy, uhnúť sa, silno udrieť u kopnúť. A nie stáť ako púčik.

A to už nehovorím o tom, že v knihe je plno odkazov na Slovansko-Árijské Védy, ktoré tento Laubert preložil z ruštiny a predáva ich ako duchovné dedičstvo Slovanov (takže sa v knihe stretnete s tzv. Odinovými či Perúnovými zápoveďami a pod.).

Inak, Laubertov „biely medveď“ a „psychoenergolitika“ pochádzajú od ruského spisovateľa Vladislava Mešalkina = práve vďaka nemu sa v roku 2010 dostalo na svetlo sveta „učenie“ biely medveď.

Právom stále vyhľadávaná kniha, doteraz neprekonaná. Niektoré stolice sú bližšie opísané Matejom Belom, či stále rozširujúcim sa knižným radom Osídlenie XY stolice v stredoveku (Tomáš Sitár), no takáto všeobecne poňatá práca viac vydaná nebola.

3 28.08.2022

Výborná kniha, naozaj encyklopedicky spracovaná. Dá sa prečítať aj naraz (vyhýbajúc sa heslám súvisiacim s územím či obdobím, ktoré čitateľa nezaujíma), ale aj vyhľadávať (abecedne radené) heslá. Drobná chybička pri Nestorovom letopise: nie je to Povesť vremionnych let, lež Povesť vremennych let. Pre istotu som to preveroval, ale io namiesto e je len a iba v tejto knihe (ba ani na internete to nenájdete inde ako tam, kde priamo citujú túto knihu). Určite vrelo odporúčam.

3 28.08.2022

Ostatné knihy z tohto knižného radu som v rukách nemal, ale túto knihu vrelo odporúčam každému Tekovčanovi, pretože každý tu nájde svoju obec. Nie vždy bude možno čitateľ spokojný s uhlom, z ktorého jeho obec fotili, prípadne s počasím či ročným obdobím, no tak či onak to stojí za to. Od lesov severného Tekova, cez mestá a dedinky, až po rozľahlé vinice a polia južného Tekova. V závere knihy dostali miesto chovatelia a spoločnosti pôsobiace na Tekove.

3 28.08.2022

Kniha zaujme hneď zo začiatku, priam cítite, ako hlavný hrdina cíti vo vzduchu blížiaci sa koniec vojny, koniec jedného úseku svojho života – a následne čitateľ sleduje pomyselný priesečník života dvoch cudzích mužov, nepriateľov, ktorých spojil osud. Nie sú tu iba zlí a dobrí, román je členený do hĺbky. Umiestnenie príbehu do povojnového Československa veľmi oceňujem, pretože rovnaký román z povojnového Poľska či Nemecka by som asi nečítal. Musím priznať, že sa mi páči spisovateľovo pojatie záporného hrdinu, jeho príbeh a charakter. Dokonalé! Až sa zamyslíte sami nad sebou, že vlastne držíte palce Nemcovi, bývalému vojakovi nacistickej Tretej ríše...

3 28.08.2022

Keď Matica slovenská vydala Haličsko-volynskú kroniku, kde rozsiahly úvod i poznámky k samotnému prekladu stredovekého textu vypracovali historici Martin Homza a Nora Malinovská, bolo zaujímavé čítať (prameňmi podložené!) úvahy o tom, že s Arpádovcami a Maďarmi v Uhorsku to nie je úplne tak, ako vo všeobecnom povedomí Slovákov, ktorých dejepisné povedomie bolo ovplyvňované zaujatým výkladom uhorských dejín (tak za Uhorska, 1. ČSR, ako i za socializmu, ba i dnes). Ale pôvodcovia tejto knihy, manželia Tarabčákovci, stavajú (väčšinou prevratné) úvahy o ranostredovekých dejinách Uhorska na vode, nenájdete žiadne odkazy na pramene či odbornú spisbu, nič. Vrelo neodporúčam! Prča je, že som knihu kúpil omylom, lebo som mal naponáhlo, a táto kniha má podobný obal ako iná kniha o Uhorsku.

Žiaľ, musím súhlasiť s predošlým príspevkom. Kniha má však svoje klady, a ak sa niekto o SS ešte nezaujímal, na začiatok je to vhodná kniha. SS začínalo ako polovojenská zložka nacistickej strany, a pre svoju oddanosť vznikli neskôr i Zbrane SS (Waffen-SS), čo už boli jednotky SS určené na vojenské nasadenie. Pre zaujímavosť doplním, že esesáci si od príslušníkov Wehrmachtu za svoje neustále parádne pochodovanie vyslúžili hanlivú prezývku „asfaltoví vojaci“. Napríklad počas protipoľského ťaženia v roku 1939(!) stratil motorizovaný pluk LSSAH viac ako 400 mužov a v priestore mesta Pabianice sa dokonca dostal do obkľúčenia, z ktorého ho vysekal až Wehrmacht (ČERNÝ, Vladimír: Vznik a organizace Waffen SS. In: časopis Extra VÁLKA Vojska. september 2014, strana 6).

3 27.08.2022

Dlhodobo nedostupná kniha. Pri dnešnej úrovni vedy a jej nesústredenia sa na Slovensko si neviem predstaviť, že by došlo k dotlači, nebodaj, aby bola daná kniha prekonaná. V ktorej župe sa čo jedlo, kde prevládalo aké umenie či aké sa kde používali pracovné nástroje. Pre veľké rozmery (pol na pol metra) je ťažšie nájsť pre ňu miesto, no rozhodne stojí za to. Dá sa v nej len tak listovať a hľadieť na údaje o zaniknutom svete, ale určite neraz poslúžila i národopiscom.

3 27.08.2022

Prvý (a nadlho asi posledný) rozsiahly slovensko-rusínsky slovník. Prvý diel je na tom trochu horšie s akosťou obalu a tlače, ale obsahovo za druhým nezaostáva. Výborné pri lúštení starších východoslovenských písomných pamiatok (nielen tých rusínskych).

3 27.08.2022

Ide o nárečie slovenských Rusínov, ktorí boli za minulého zriadenia označovaní za Ukrajincov bez ohľadu na ich národné povedomie. Odmysliac si teda túto nepresnosť, ide o výbornú knihu, ktorá spolu s priloženým CD tvorí výbornú pomôcku pre poslucháčov rusinistiky. Ide často o terénny výskum v oblastiach, kde je už v našej dobe rusínsky živel omnoho slabší, a kniha tak slúži ako svedectvo o niekdajšej prítomnosti Rusínov v tej ktorej oblasti.

3 27.08.2022

Knihu by som si nikdy nekúpil, ale pri jednej objednávke mi ju z Grady poslali zdarma. Stačí začať čítať a ide to samo. Veľmi zaujímavé čítanie, aspoň pre mňa, ktorý som sa tlačeným médiám nikdy bližšie nevenoval. Stručne aj o ručne písaných novinách, kníhtlači či samotnom papierenstve.

3 27.08.2022

Výborná voľba, ak sa o toto obdobie teprv začínate zaujímať. Asi nikde som sa nestretol s jednoduchším a zrozumiteľnejším vysvetlením nemeckého tlaku na ČSR. Počas príprav konferencie v Mníchove sa Hitler zveril Mussolinimu: „Súčasné Československo treba zlikvidovať, pretože disponuje štyridsiatimi divíziami a zväzuje mi ruky voči Francúzsku.“ Ak by si niekto pomyslel, že ide o nedôveryhodný údaj (keďže nie je všeobecne známy), doplním, že v rovnakom duchu sa Hitler vyjadril už 5. novembra 1937 (kedy okrem ČSR zmienil i vtedy ešte samostatné Rakúsko), počas tzv. Hoßbachovej porady (GÖRLITZ, Walter: The German General Staff. Its History and Structure 1657 – 1945. Londýn: Hollis & Carter, 1953. strany 308 – 309).

3 27.08.2022

Priestorovo nakreslené prehľadné obrázky znázorňujúce jednotlivé druhy opevnenia, fotografie terénu, mapy so znázornenými obrannými pásmami, prehľadné tabuľky. Slovenského čitateľa iste zaujme nie povrchne spracované čs. opevnenie na juhu Slovenska určené proti Maďarom.

3 27.08.2022

Táto kniha obsahuje pamäti súčasníka osudných udalostí roku 1938 a je doplnená veľkým množstvom prameňov. Karpatskí Nemci či Maďari na Slovensku ani zďaleka neboli voči väčšinovému obyvateľstvu nepriateľskí tak, ako Nemci z pohraničia súčasnej Českej republiky, ktorých voči česky hovoriacemu obyvateľstvu ČSR štvala nacistická propaganda. Ak chce súčasné pokolenie Slovákov pochopiť zánik ČSR bez toho, aby prečítalo desiatky kníh, odporúčam túto knihu.

3 27.08.2022

Naozaj výnimočná kniha. Pre zaujatie možného čitateľa parafrázujem pár slov:

1. Nemecké tanky PzKpfw I a PzKpfw II boli schopné pri paľbe na objekty čs. opevnenia nanajvýš poškodiť zbraň, vedúcu zo strieľne objektu paľbu (s. 287). Ako je známe, tieto dva druhy tanku tvorili ≈ 95 % všetkých nemeckých tankov určených proti ČSR.

2. Zatiaľ čo proti ťažkému opevneniu či delostreleckým tvrdziam by nemecké delostrelectvo valne nasadzované nebolo bývalo, jeho hlavným cieľom by boli bývali objekty čs. ľahkého opevnenia. Nemecké húfnice (kalibru 88, 105, 155 mm) boli schopné zo vzdialenosti niekoľkých stoviek metrov čelné steny niektorých objektov prerážať. Ľahké nemecké delá (pechotné a protitankové) mohli uškodiť objektom čs. opevnenia jedine v prípade priameho zásahu strieľne, či z nej trčiacej hlavne zbrane. Strana 281.

3. Útok zo severu, vo všeobecnom smere Krnov–Olomouc, mal byť vedený cez, pre tanky ťažko priechodný, terén Jeseníkov, čoho si bolo nemecké velenie dobre vedomé, a úporne hľadalo pomocnú barličku. Slabinu našlo v plytkej línii ľahkých opevnení v oblasti Bruntálska. Bola vypracovaná operácia Freudenthal (Bruntál po nemecky) – zakladala sa na nemeckom výsadku tesne v tyle čs. pevnostnej línie, za pomoci miestnych oddielov Freikorpsu a za súčinnosti s hlavným útokom zo severu. Uskutočnenie tejto operácie (cvičenia) v mierových podmienkach (po obsadení pohraničia) a výpovede zúčastnených nemeckých vojakov svedčia o tom, že by táto operácia bola bývala skončila nemeckým neúspechom (prerozprávané zo strán 158 – 193), čo potvrdzuje i výrok Wilhelma Canarisa, vedúceho vojenskej spravodajskej služby, po tomto cvičení: „Za vojny by sa nebola táto akcia podarila. Bolo to divadlo.“ (citované z KOKOŠKA, Jaroslav: Plán „Grün“, s. 190: https://www.databazeknih.cz/knihy/plan-grun-154546).

3 27.08.2022

Veľmi zaujímavá kniha, nie iba pre Liptákov. Dotlače sa asi nedočkáme, žiaľ. Vo svojich neskorších prácach však sám Stanislav uvádza, že vo svojej knihe Liptovské nárečia sa mýlil, keď písal o neskorom osídlení Liptova. S výnimkou tejto nepresnosti je to však takmer dokonalé dielo. Teórie o temných hvozdoch sú dávno prekonané tak archeológiou, ako i dejepisectvom a jazykovedou: odporúčam porovnať s DVOŘÁK, Pavel: Stopy dávnej minulosti 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve (kapitola Staré Slovensko, alebo aspoň strana 224); alebo porovnať so STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I.

Hoc Štúrova slovenčina uzákonená v roku 1843 vychádzala výrazne z liptovského nárečia, hodžovsko-hattalovská jazyková reforma v roku 1851 výrazne obmedzila liptovské nárečové prvky v spisovnej reči.

3 30.07.2022

Kniha je rozdelená na niekoľko častí, vzadu je zoznam v knihe použitých priezvisk i s číslom strán, na ktorých sa dané priezvisko spomína. Takže si vie človek nájsť svoje priezvisko i bez prečítania celej knihy. Naozaj zaujímavejšie, než som čakal. Príbehy priezvisk (okrem iného podložené výskumom matrík) neraz vyvracajú zažité predstavy o týchto priezviskách. Naozaj odporúčam. Pán Majtár je tiež pracoval na Historickom slovníku slovenského jazyka, je to naslovovzatý odborník.

3 30.07.2022

Pekné fotografie i kresby, sprievodný text zaujme. O tomto plemene sa, pravda, dočítame i v novšej knihe Slovenský statok, ale tam mu nebol, pochopiteľne, vyčlenený taký priestor ako v tejto knihe. Určite odporúčam poslucháčom poľnohospodárskej v Nitre i všetkým súčasných chovateľom tohto nášho národného plemena.

3 27.07.2022