Slavomír53 komentáře u knih

Všetky „za“ spomínajú predošlí komentátori, a možno s nimi iba súhlasiť. Jednoznačne neoceniteľná kniha, ktorú by si mal aspoň raz prečítať každý, koho zaujíma postať predkresťanskej viery, a nie novodobé predstavy o nej z pera ziskuchtivých spisovateľov. Správy priamo o Horných Uhrách nejestvujú ani v našich domácich kronikách (knižný rad vydavateľstva Perfekt), hoc píšu o „pohanských“ povstaniach a o „túžbe uhorského ľudu vrátiť sa k bludom svojich otcov“ (napr. Viedenská maľovaná kronika). Keďže prameňov priamo sa zmieňujúcich o prejavoch pôvodnej viery u nás niet, nie sú ani v tejto knihe. No zato sú v tejto knihe pramene české a poľské, a na ich základe môžeme predpokladať, ako to bolo aj u nás.
Za jediný nedostatok pokladám, oproti neskoršej knihe pána Dyndu, že sa v knihe nevenuje rozboru jednotlivých javov spomínaných v prameňoch. (Nedostatok sa týka vydania z roku 2017, v druhom vydaní je to napravené:)

7 24.07.2022

Útla, českým vlastenectvom nadýchaná knižočka, z ktorej asi nebude citovať odborný bádateľ pri tvorbe článku, no určite nezaškodí prečítať si ju každému občanovi Česka a Slovenska. Boj bol síce o Slovensko, a bili sa i Slováci (slovenské národné gardy), no bez dobrovoľníkov z Čiech, Moravy a Sliezska by Maďari Slovensko udržali (1918), príp. obsadili (1919). Také sú skutočnosti. Prečo tomu tak bolo sa dozviete v knižke :)
Možno vytknúť isté protislovenské odtienky textu, ale v porovnaní s tým, čo tá kniha čitateľovi prináša, je to zanedbateľné (jestvujú aj iné knihy o tejto vojne, ale sú nedostupné).

7 09.07.2022

Kniha okrem príšerného prekladu prináša údaje, s ktorými sme sa v prvom diele tohto svojského knižného radu nestretli: a treba povedať, že údaje ešte scestnejšie a odtrhnutejšie od zdravého rozumu. Úprimne som sa snažil nájsť aspoň nejakú logiku v tom upotrebúvaní pojmov Rus a Slovan, ale nedá sa. Samozrejmosťou je, pravda, 0 odkazov na pramene: všetky citované diela sú (s výnimkou pár prekrútených starovekých) ruského pôvodu, prevažne z 90. rokov 20. storočia. Zaujímavosťou je, že sa v knihe píše o tom, ako dejiny píšu víťazi, a treba nahliadnuť i do kníh tých porazených: prečo potom spisovateľ lipne na veľkoruskom pojatí bieloruských a ukrajinských dejín, ktorý sa s menšími zmenami objavuje v Ruskej ríši, ZSSR i v súčasnom Rusku? Des a hrôza, škoda papiera.

Nezohnateľná kniha českého odborníka (ktorého meno sa číta nemecky Jón, nie anglicky Džon) na dejiny prvej Československej republiky. Jestvovanie Československa a nedotknuteľnosť jeho hraníc bola závislá od spojencov, a preto práve im a ich postojom voči ČSR je venovaná celá táto údajmi hutne nabytá kniha. Z knihy nesrší niekdajší socialistický slovník a pôvodca sa nebojí nazvať veci pravými menami. Napr. politiku Poľska na konci 30. rokov hodnotí ako „bezcharakternú, zradnú, zaslepenú a neprezieravú“ (s. 142). ZSSR vystupoval otvorene ako spojenec Československa až do jeho zániku, no ako vyzerala sovietska politika v stredoeurópskom priestore v dobe medzi zánikom ČSR a útokom Nemecka na ZSSR, to takisto načrtne táto kniha aby tak ukázala, že v prípade vyhlasovanej ochoty ZSSR Československu v roku 1938 pomôcť nešlo o úprimnú snahu, lež výhradne o sledovanie vlastných záujmov (čo nejedného súčasného Slováka iste sklame). :)

6 02.08.2024

Plnohodnotné pokračovanie prvej časti. Svatavina dejinná línia dosiahne zaujímavý záver, no predtým nechýba skutočne napäté rozuzlovanie, hoci kumánsky kráľ už na ňu nemá čas, lebo v spojitosti s ním sa objavia priehrštia nových ťažkostí. Hoci kniha obsahuje viac kresťanských omáčok ako prvá časť románu, sú to omáčky uveriteľné = ľudia v danom období tak uvažovať mohli a asi aj uvažovali. Knihu odporúčam, ak čitateľa zaujal prvý diel.

6 31.07.2024

Skutočne dobre pojaté, a ak bývate v blízkosti trate, istotne si tu nájdete aj čosi o svojej obci. Príjemné čítanie, hoci som nečítal rad za radom všetko, lež iba vybraté časti. Odporúčam.

6 04.07.2024

Skutočne veľmi zaujímavé dielo, a to nie iba ako prameň vypovedajúci o svojej dobe (1941). O zákulisnom vplyve Židov a slobodomurárov na kráľovskú rodinu a, takým činom, na smerovanie britskej zahraničnej politiky. Miestami cítiť nevyzretosť spisovateľovho pera a občasne neohrabané zapájanie naratívov propagandy, preto jedna hviezda dole.

Stará rakúska anekdota (nie je podstatná pre dej, nejde o spoiler):
60 jazdcov s nabitými karabinami prenáša plukovnú pokladnicu z jednej kasárne do druhej.
- Koľko bolo v pokladnici? Pýta sa plukovník dôstojníka, mavšieho hlásiť vyúčtovanie.
- Štyri zlaté. Odpovedá tento.

Možnosť nahliadnuť na dobové ponímanie požidovčenia vysokej anglickej spoločnosti ponúka napr. filozof Evola:

Upadajúca podstata Anglicka spočíva nie v týchto prvých [t. j. v monarchii či bojovníckej šľachte], lež v Židovi a požidovčenom Árijcovi. Úpadkové zvyšky spoločnosti bojovníkov slúžia spoločnosti obchodníkov.

6 19.06.2024

Druhé doplnené vydanie je dlhodobo nedostupné, tobôž to prvé. Kniha je rozdelená na kapitoly podľa jednotlivých žúp (regiónov), a na začiatku každej kapitoly je mapa tejto župy so zaznačenými mestami a väčšími dedinami. Kniha bola napísaná viacerými odborníkmi vychádzajúcimi z bezpočtu prameňov a spisby. O lepšom súhrnnom diele v tejto oblasti neviem. Vrelo odporúčam.

6 10.09.2023

Veľmi zaujímavý námet, slušné spracovanie, ale tých chýb (gramatických) a nepresností (dejinných) je tam viac, ako by sa na knižku z dielne MS patrilo: v slovenskEJ vydaní z roku 1993; pod silným národnostným útlakom a prenasledovanÍ bola jeho činnosť... Takisto deravé (t. j. v celej knihe ničím nepodložené) odvolávanie sa (, pravda, nielen) na ľudácke zneužitie Štúrovho odkazu za prvej Slovenskej republiky a mnoho iného (prílišné kydanie na slovenskú šľachtu). Tak či onak však hodnotím štyrmi hviezdami z piatych, pretože ide o, možno riecť, priekopnícke dielo, navyše napísané odborníkmi na poli práva. Kniha určite stojí za prečítanie, pretože vzťah Štúra k štátu patrí k málo prebádaným, a ako je už dobre známe a dejinami potvrdené, mať svoj štát znamená život. https://www.databazeknih.cz/knihy/mat-svoj-stat-znamena-zivot-politicka-biografia-alexandra-macha-486678

6 09.09.2023

Napriek všetkým (v mojich očiach) nedostatkom (používané Slovieni; hanlivo o pôvodných bohoch) nemôžem hodnotiť inak ako 4/5. Krásne štvorveršie z básne Muž menom Samo:

Chce povedať mladým prstom,
že sú jedna ruka,
ktorej sa meč núka:
prejsť ohnivým krstom!

Ale dušu mi pohladila báseň Moravianska Venuša, naozaj prenádherné, hlboké. Dnes by ju možno básnik nazval Bučianska Venuša, ale hľadiac na jeho priezvisko, možno ani nie. ;-) Krásna báseň od nadaného básnika.

6 25.08.2023

Kniha obsahuje nie iba prebásnené Balašove básne, lež i básne tzv. Fanchaliho kódexu, a tie sú v pôvodnom znení. Ešte v 16. storočí sa v minulom čase používalo sloveso BYŤ aj v tretej osobe množného čísla (co zlobiví lidé učinili SÚ mne; pani matka, pán otec na tom SÚ se znesli). Boh písal sa BUOH. Obsahovo veľmi hlboké, pri čítaní skutočne ľubozvučné (tak preklad Balašovej tvorby, ako ako pôvodina zo 16. storočia). Kto vie po maďarsky, ocení aj pôvodné znenie Valentínových veršov. Vrelo odporúčam. Z tých Balašových sa mi najväčšmi ľúbi báseň Lúčim sa s vlasťou, priateľmi a so všetkými, ktorých mám rád (Zbohom, ó, bojiská, vy šíre roviny, lesy aj braliská, hory aj doliny, zorané mnohými bitkami šťastnými! Ostaňte zbohom aj vy, štedré pastviny). Básnik napokon padol v boji s Turkami.

6 24.08.2023

Opäť sa potvrdzuje, že zborník vedeckých príspevkov z pera mladých študentov dokáže byť nielen zaujímavejší, ale i odbornejší ako obdobný zborník prác ľudí, ktorí sú za svoju výskumnú činnosť platení (doktori, docenti, profesori...). Napr. štúdia pod názvom Hurbanove Slovenské pohľady v stredoeurópskom kontexte iných literárnych časopisov (Peter Sokol) nie je iba štatistickým porovnávaním tlačovín v strednej Európe, lež skutočne hĺbkovo porovnáva dobové javy a spoločenské dianie, natoľko odlišné a podobné zároveň naprieč mnohými krajinami. Obzvlášť ma zaujala (nadpisom i obsahovo) štúdia pod názvom Ko govori slovenskim jezikom Slovenci ili Sloveni? Zborník vrelo odporúčam, nieto v ňom slabých príspevkov.

6 23.08.2023

Útla knižočka napísaná veľmi stručne a prehľadne. Preložiť toto dielo do slovenčiny bol výborný nápad, pretože mnoho ľudí sa obsiahlym monografiám vyhýba. Pravda, bolo by treba urobiť dotlač. Ako sa Slováci vyhraňovali etnicky a politicky, ako bola slovenčina nahradená češtinou a potom zas naopak. Zatiaľ čo v západnej Európe stáli za moderným nacionalizmom politici a štátnici, u nás to boli vedci a spisovatelia, kto utváral moderný slovenský národ. Knihu vrelo odporúčam.

Azda jediným nedostatkom je lipnutie na tej tisícročnej akoženadvláde, hoci sa jej priamo kniha nevenuje...

6 22.07.2023

Tak toto je skutočne zaujímavé dielo, namojdušu! Nie nadarmo sa pôvodne v staroveku vyučovalo výhradne prostredníctvom rozhovorov/dialógov. O prístupe Slovákov k vlastným dejinám, o šikovnom preonačovaní dejín perom českým i maďarským, o ranostredovekom Uhorsku/Panónsku a o všeličom inom, o čom sa mnohí nemali koho spýtať. Veľká poklona pánovi Homzovi, že sa výnimočne podujal i na takého spracovanie knihy. Vrelo odporúčam širokým vrstvám národa.

Kniha, verím, bude záplatou na to obrovské biele miesto v historickom povedomí slovenského národa.

Ako vyznávač predkresťanskej viery hľadím na mnohé udalosti inak, ale to už je spôsobené spôsobom výkladu a na počte hviezd to ubrať nemôže. Po všetkých Cvengroschoch, Laubertoch či Timuroch je to konečne dielo na úrovni, pritom sa však nebojí pozrieť na vec inak, ako je v akademickej obci zaužívané.

6 04.07.2023

Vo všeobecnom povedomí Čechov, Moravanov, Slezanov a (pomenej i) Slovákov je zakotvený obraz roku 1938: prijatie mníchovskej dohody československom vládou, a pre nie najšťastnejší výklad dejín v školských laviciach nasleduje vo všeobecnom povedomí biele miesto, končiace sa až 14./15. marca 1939, keď Česko-Slovensko (vtedy správne so spojovníkom) zaniklo. Táto kniha mapuje 10 dní pomníchovského vývoja, počas ktorých sa udialo mnohé.

6 04.07.2023

Opäť jedna z mála kníh o hospodárskych dejinách, ktoré dokáže prečítať i neodborník zaujímajúci sa o dejiny. Daná kniha vypĺňa biele miesta, o ktorých si človek ani neuvedomoval, že sú. Strán je síce iba 279, no listy majú rozmer približne A4, takže treba počítať približne s dvojnásobným rozsahom. Dovolím si parafrázovať pár zaujímavostí, dokresľujúcich obraz obranyschopnosti 1. ČSR.

Ku koncu roka 1937 predstavovala celková priama zahraničná účasť v 36 čs. podnikoch (ovládajúcich asi 36 % kapitálu čs. strojárenského priemyslu) 40%, pričom najväčším účastníkom boli podnikateľské subjekty z Francúzska (73,8% z celkovej zahraničnej účasti). Strana 127.

Je teda očividné, že priemysel, ktorý mal tvoriť jednu z opôr čs. vojska, bol takmer výhradne v rukách cudzích síl. Opäť z knihy: hneď po uzatvorení versailleského mieru bolo 73% akciového kapitálu podniku Škodovy závody v Plzni prevedených do majetku koncernu Schneider et Cie. v Paríži). Strana 128.

6 28.06.2023

Na knihu som narazil v maličkom kníhkupectve pred mnohými rokmi, a práve vďaka tejto som sa neskôr dostal i k iným románom o Pribinovi. Naozaj mi to pripomína Dobrodružstvá Mórica Beňovského :) Od pokojného života v Nitrave, cez vojnu s Mojmírom, útek, a potom boje po boku pár verných s Frankmi, Chorvátmi, Bulharmi... Napokon život v udelenej Panónii a smrť. Živý dej, veľa priamej reči, zapáči sa i každému rodoľubovi. Opis bojov sa naozaj podaril. Primerane opísané ľúbostné i medzikmeňové vzťahy. Oproti románom Pribina od Pavla Stancela či Františka Cecka-Kubernáta je tento rozsiahlejší i obsiahlejší, a venuje sa Pribinovi až do jeho smrti. Veľmi príjemné čítanie.

6 17.06.2023

Vyjadrím sa jednak ku knihe, druhak k predošlému príspevku.
Zborník by si mal skutočne prečítať každý, komu nie je ľahostajný dejepis a (súčasný) nacionalizmus, na ktoré občas nezaškodí pozrieť sa z druhej strany.

Čo sa predošlého príspevku týka. Na základe napísaného usudzujem, že pani čitateľka030 túto knihu nie čítala, lež iba narýchlo prelistovala, a tiež, že nemá základné dejepisné vzdelanie, a preto mnohé súvislosti nechápe, alebo nechce chápať. Dokazuje to, keď sa vyjadruje k obsahu strany 36: v knihe sa totiž na tejto strane uvádza, že maďarčina obohatila slovnú zásobu stredovekej slovenčiny, nie súčasnej (čo si vie každý ľahko overiť, keď porovná v knihe uvedené slová s obsahom Historického slovníka slovenského jazyka). Za veľa hovorí i to, že pôvodkyňa príspevku sa prvýkrát a naposledy prihlásila na DK iba v ten deň, keď tu zanechala tento príspevok (jediný na DK). Škoda, že takíto nedouci pri mnohých knihách znižujú/zvyšujú hodnotenie podľa svojich predsudkov, a nie podľa obsahu knihy.

Stručný a jasný jazyk, veľké množstvo odkazov na archívy i knihy, bez akejkoľvek ideológie. Knihu vrelo odporúčam poslucháčom histórie, vedeckej, odbornej i širokej verejnosti. Pôvodne, súdiac podľa obálky, očakával som novinársky prístup k augustovému povstaniu, a nezamýšľal som si knihu zadovážiť. V 8. čísle časopisu Reconquista však odporučil knihu Martin Lacko, takže som jej dal šancu, a bol som milo prekvapený. Môžem iba potvrdiť, že „hoci práca spĺňa aj požiadavky kladené na odbornú prácu, je určená predovšetkým pre širšiu verejnosť.“ Bez resumé sa kniha delí na tri kapitoly a poznámky. Kapitoly Bolo povstanie národné?, ...slávne?, ...užitočné? sú v rozsahu strán 5 až 116, a od s. 117 po s. 166 nachádzajú sa poznámky: odkazy na odbornú spisbu, domáce i zahraničné archívy. Každé tvrdenie podložené.

6 19.02.2023

Kniha nezohnateľná, no skutočne stojí za to cestovať do nejakej knižnice, kde je dostupná aspoň na čítanie na mieste. Vôbec som sa k nej pôvodne nemal, no o veľa som prichádzal. Kronika rozhodne stojí za prečítanie. Okrem iného sa človek dočíta o otvorene pohanských oblastiach, o ktorých pokresťančení sa rozhodovalo ešte v 15. storočí.

6 10.02.2023