Slavomír53 komentáře u knih

Nádhera! Neide iba o zaplnenie citeľnej diery na trhu, lež o skutočne hodnotnú kniha, plnú doteraz nezverejnených poznatkov a krásnych fotografií. Priamo v texte sú odkazy na použitú spisbu, a pôvodcom knihy je známy chovateľ, žiaden nepraktický teoretik. Vrelo odporúčam.

5 09.02.2023

(SPOILER) Keďže sa dielo nedočkalo dotlače v slovenčine ani češtine, možno vychádzať výhradne z českého prekladu z roku 1838. Okrem stručných dejín Rimanov si môže človek vychutnávať nádhernú dobovú češtinu (hoci občas treba využiť Staročeský slovník). Oproti iným dobovým prekladom sa tento pomerne dobre číta, keďže vetná skladba nie je natoľko krkolomná.

Vyberám z knihy opis môjho obľúbeného rímskeho hrdinu Gaia Mucia, neskôr získavšieho meno Scævola (Ľavoruký). Jeho potomok z Dalmácie (Vallone di Obbrovazzo, dnes Zaton Obrovački), menom Georgius Scaevola (1734 –1784) sa v roku 1750 presťahoval do Topoľčianok a poslovenčil si meno na miestne Števula: jeho potomkami sú Števulovci s haploskupinou J1 (jesto i Števulovia s haploskupinami R1a a 12a, no to sú domáci, pôvodní Števulovci).

Rímsko-etruská vojna, rok 508 pred n. l.: „Kajus Mutius Scaevola. Když Porsena král u Řjma ležel, Mutius Kordus, muž to řjmské udatnosti, přigda k řadě o powolenj žádá k utečenj, smrt králowu za to slibuge. Dostaw powolenj do táboru Porsenowa přišel a tam omylem na mjstě krále dwořenjna zabil. Gat a ku králi dowlečen gsa, prawici na obětnici položil, tuto pokutu na nj bera, že u wraždě chybje prowinila. Odkudžto když z autrpnosti králowy odtržen byl, aby gako wděčným se za to prokázal, prawil, že třj sta takowých proti němu se spiklo. Král pak zhroziw se toho a dostaw zastawence, wálky nechal. Mutiowi luka za Tiberau daná po něm Mutiowa slaula. Také socha gemu ke cti postawena gest.“ Strana 53

5 04.02.2023

Naozaj jedinečná kniha, tobôž pre obyvateľa bývalej Tekovskej župy. Stačí si odmyslieť dobové socialistické slovné zvraty. Ale inak je to prvotriedna odborná spisba, s prehľadnými grafmi a mapami (čiernobielymi). Koľko bratislavských meríc pšenice, suržice, ovsa či špaldy sa vysialo v roku 1714 či 1736? Koľko obilia zožali želiari, sedliaci, koľko sa urodilo na majetku mestečiek. Naozaj zaujímavé dielo. Tekovčanom vrelo odporúčam.

5 18.01.2023

V tomto diele sa už nepíše o vyčíňaní okupačných armád, ale výhradne o domácich občanoch (českej a nemeckej národnosti). Od strany 54 po stranu 291 nachádzajú sa veľavravné dobové pramene, hlásenia, žiadosti, trestné oznámenia (podání)... Žiadosť okresného úradu, aby boli amnestovaní všetci Česi, dopustivší sa znásilnení, vrážd, bití a iných prečinov, ak obeťou bol človek nemeckej národnosti. Hneď v teoretickej časti sa píše o tom, že zločiny, ktorých sa dopustili predstavitelia štátnej moci, sa ani nevyšetrovali. Ako výstižne zaznamenáva sťažnosť na ministerstvo vnútra z augusta (!) 1945, pomery boli surovejšie ako za nacistickej okupácie (napr. v brnianskom tábore pre Nemcov). Knihu vrelo odporúčam historikom, politológom, sociológom, i širokej verejnosti. Po prečítaní tohto dielu knižného radu o vysídľovaní Nemcov, musím si dať na istý čas pokoj, a do ďalších dielov sa zatiaľ nepúšťať. Silné čítanie.

5 18.01.2023

(SPOILER) Silné ver' čítanie. Po stranu 213 ide o bežnú knihu, odbornú spisbu o pohraničných oblastiach osídlených Nemcami, a tiež o ich smutnom osude po roku 1945. Od strany 220 až po stranu 821 sa nachádzajú prepisy (a občas i preklady) archívnych dokumentov: čs. zákony, prejavy prezidenta, hlásenia úradníkov i vojakov, rozkazy... Zločiny domácich i okupačných ozbrojených zložiek (ZSSR, USA, občas i spätne Nemecka), s odobrením zo strany zákona i bez neho.

Beneš v prejave 16. júna 1945:
„Rozhodněme se, že musíme republiku odgermanisovat, všude a ve všem. Přemýšlejte, jak to učiníme. Půjde o odgermanisování jmen, krajů, zvyků - půjde o všechno, co se vůbec odgermanisovat dá. Dnes přichází pro to doba.“

Z Desatora pre čs. vojaka nasadeného v pohraničí obnoveného Československa:
„I německé ženy a hitlerovská mládež nesou vinu na zločinech Němců.“

5 14.01.2023

Zborník príspevkov naozaj naslovovzatých odborníkov. Azda najväčšmi ma zaujali dva príspevky, pričom jeden český:

1. Kapitola velitelství Hlinkovy mládeže v závěrečné fázi SR a přechod do exilu (pričom dobovo sa to označovalo slovom evakuácia, nie exil, pretože sa stále očakával zvrat na fronte, napr. spojenectvo USA, Británie a Nemecka proti ZSSR). Príprava slovenského odboja a protištátnych (vo vzťahu k ČSR) buniek. Veľmi zaujímavé čítanie.

2. Jozef Tiso a povstanie je takisto veľmi obohacujúca kapitola, napísaná pomerne nestranne, na viacerých miestach cituje priamo prezidenta Tisu, posudzuje jeho konanie ako štátnika a človeka.

Len pre tieto kapitoly by som dal 6/5, ale celkový nádych knihy je očividný, a povinné formulky o „zrelosti a nadhľade slovenskej politiky“, ktorá v roku 1992 vyhlásila v obnovenej SR povstanie za sviatok, sú v rozpore so samotným obsahom knihy. Knihu určite odporúčam.

Menej rozšírený pohľad na povstanie, takisto vychádzajúci z archívneho výskumu: https://www.databazeknih.cz/knihy/neuveritelne-sprisahanie-vojenske-a-politicke-akcie-proti-slovenskej-republike-v-roku-1944-219099

5 25.12.2022

Zaujímavé, a azda ani netreba hovoriť, že na Slovensku dnes napospol neznáme, články a texty o Jozefovi Tisovi, ktoré vyšli v slovenskom jazyku v zahraničí (v exile) a na Slovensku. Nie sú sprevádzané vyjadreniami zostavovateľov knihy, text nebol menený (preveril som to na troch článkoch), ide teda naozaj o zbierku prameňov, využiteľnú pri odbornom výskume. Pred každým článkom je napísané, skadiaľ text pochádza. Knihu vrelo odporúčam.

5 09.12.2022

Knižný odpad od ľudského odpadu. Výborný článok venujúci sa dejinám rusko-ukrajinského spolunažívania bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od knihy sa odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu).

Analýza stavu na Ukrajine pred Majdanom (a tobôž po ňom) nie je podávaná vyvážene, lež vychádza výhradne z úradnej propagandy tzv. Novoruska. Slovenský novinár Tomáš Forró bol ešte pred februárom 2022 na východe Ukrajiny a robil rozhovory na oboch stranách frontu, čo činí jeho knihu dokonalým sprievodcom po myslení obyvateľov Ukrajiny a Ruska. https://www.databazeknih.cz/knihy/donbas-svadobny-apartman-v-hoteli-vojna-407997

Nikolaj Starikov: ako vždy scestné premisy, tvrdohlavé vyhýbanie sa nepohodlným prameňom, ostro prokremeľské razenie. Dokázal som prečítať iba 3/4 knihy. Na druhej strane treba uznať, že Starikov si rozhodne dokáže získať čitateľa, ktorý sa dejinám venuje iba z dôvodu vyhrotenej politickej situácie a nenačiera do spisby ukrajinskej, slovenskej či západnej. Teda po stránke náučnej a faktickej je táto kniha odpad, no na samotnom prevedení sa kladne odrazila skutočnosť, že Starikov je nie historik, lež novinár a spisovateľ. Výborný článok venujúci sa problematike rozoberanej v tejto knihe bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od knihy sa odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu).

Na internete sú dostupné výsledky sčítania obyvateľstva Ukrajiny z roku 1897, a tam badať i národnostné zloženie obyvateľstva „ruského“ Krymu. Ide o sčítanie z čias Ruskej ríše vykonávané v guberniách tvoriacich v súčasnosti územie Ukrajiny. Výsledky sčítania prenesené na prehľadné mapy sú na internete vyhľadateľné ako Перепис населення України (1897).

„Z východného Slovenska nemáme spred 13. storočia nijaké písomné správy. Ak, pravda, odhliadneme od Anonymovej kroniky.“ (strana 174, Stopy dávnej minulosti 4)

Napriek tomu sa s námetom popasoval pán Hudáček nie zle, a na základe dvoch strohých stredovekých písomných zmienok o Soľnohrade vypracoval veľmi zaujímavé dielo, hodné prečítania. Kniha stojí za to o to väčšmi, že východné Slovensko je na mape Arpádovského Uhorska naozaj pre mnohých bielym miestom (vieme o Bratislave, Nitrave, Honte, no toto je úplný severovýchod krajiny).

5 19.11.2022

Jeden z klenotov našej národnej spisby. Niektoré časti sa čítajú ťažšie, no treba mať na pamäti, že od odsúdenia vzdelancov za účasť na Vešeléniho sprisahaní ubehlo temer polštvrta storočia (348 rokov). Dnes cestujeme kam chceme, ale uvedomme si, ako hodnotné sú cestovateľské zápisky dvoch vzdelancov zo 17. storočia, ktorí naprieč Európou utekajú pred smrťou.

Dva roky od odsúdenia: 17. októbra 1676 píše mestská rada vo Freiburgu (Sasko):
„Dvom uhorským vyhnancom, a to pánu Tobiášovi Masníkovi, kazateľovi v Ilave, a pánu Jánovi Simonidesovi, rektorovi školy v Brezne, sa týmto dovoľuje [...] skromne prosiť od dverí k dverám v tomto meste.“

5 09.11.2022

Pri čítaní tohto románu sa treba naozaj veľmi sústrediť, nie je to žiadne oddychové čítanie: ani po obsahovej stránke, ani tým, ako je to napísané. Lojkovo Peklo... je naozaj prvá v češtine vydaná kniha, pri ktorej som si povedal, že by bolo treba slovenské vydanie, pretože slovenská mlaď si len zaťažko poradí s češtinou v takto zložito stavanom románe.
Čo sa samotného deja týka, je to naozaj silné, pútavo napísané dielo, iba s pár slabšími miestami. Peklo na letisku je zasadené do širších súvislostí pekla na Ukrajine a v Rusku, a to prostredníctvom príbehov mnohých ľudí rôznych národností s rôznym časovým a priestorovým odstupom. Knihu vrelo odporúčam.

5 09.11.2022

Kam sa hrabú medzinárodne uznávaní slovenskí slavisti ako Ján Stanislav a Šimon Ondruš, alebo historici Ferdinand Uličný či Ján Steinhübel? Tu pán Hromník vykladá dávne slovenské slová jedným zo súčasných jazykov Indie...

Teraz bez prče. Pán Hromník bez hlbších znalostí aspoň okolitých slovanských jazykov (tobôž germánskych či napr. maďarčiny) púšťa sa do rozboru slov, pričom hľadá ich postať v súčasnom jazyku Indie. Pre názornú ukážku toho, ako je zložité hľadať pôvod slov, že to nie je práca pre neodborníka, odporúčam pozrieť sa na nasledujúce diela:
- https://www.databazeknih.cz/knihy/strucny-etymologicky-slovnik-slovenciny-490235
- https://www.databazeknih.cz/knihy/etymologicky-slovnik-jazyka-ceskeho-a-slovenskeho-280241
- https://www.databazeknih.cz/knihy/odtajnene-trezory-slov-i-454910
- https://www.databazeknih.cz/knihy/odkryte-mena-slovenskych-miest-a-dedin-258889
- https://www.databazeknih.cz/knihy/slovensky-juh-v-stredoveku-slovensky-juh-v-stredoveku-i-258883

A to sme iba pri jazykovednej stránke práce – po dejepisnej stránke je to azda ešte horšie. Nachodíme tu ničím nepodložené tvrdenia o prítomnosti starých Indov na Slovensku, ktorí tu mali baníčiť. V mnohom kniha pôsobí ako taký slovenský talmud: my sme vyvolení a tí praví, sme tu tisícročia.

A ako je už napísané v jednom príspevku predo mnou, spisovateľovi chýba trocha skromnosti – takto vystupujúci človek je nepríjemný aj keby nepísal bludy.

V opise knihy sa píše, že ide o „obraz našej minulosti diametrálne odlišný od konvenčného“. No to je náhodou pravda. Pretože postupy a metódy pána Hromníka sú nekonvenčné nie v tom zmysle, že sú priekopnícke, lež zavrhnutia hodné.

Keď poslancovi Blahovi vyšla za peniaze daňových poplatníkov kniha v SAV, neprekvapuje ma, že toto vyšlo v Matici slovenskej...

Taký starý český Asgard (Xavier Dorison). Z nikoho stane sa mladý muž hrdinom na pozadí veľkých dejinných udalostí. Naozaj pútavý opis bojov, život kniežaťa Sama, spôsob života, ktorý už stáročia nepoznáme. Nádhera. Slovenský preklad takisto na úrovni.

5 05.11.2022

Na knihe sa podieľali mnohí historici, ktorí boli náchylní k výkladu dejín v duchu marxistického dejepisectva, čo citeľne znižuje čitateľnosť a niekedy priamo výpovednú hodnotu diela. Na druhej strane dávam 5/5, pretože takéhoto súhrnného diela sa v našich podmienkach ešte pár desaťročí nedočkáme, a v dôsledku výučby dejepisu na Slovensku už upadli mnohé udalosti a osobnosti do zabudnutia. Majúc doma takéto súhrnné dielo, má človek možnosť zistiť, že vôbec k nejakej udalosti došlo, a následne si k nej môže vyhľadať príslušnú spisbu či pramene. Za zmienku stojí i skutočnosť, že z tejto 6-zväzkovej práce doteraz citujú historici i novinári.

5 04.10.2022

Jedna z najhrubších kníh vydavateľstva Ozbrojtese.cz – a zároveň jedna z najzaujímavejších. Rozsiahla obrazová príloha zdarne dopĺňa text a kniha tak môže byť používaná priamo pri výcviku (skauti, domobrany, nadšenci...). Prieskum mestskej zástavby, bažiny, lesa... Knihu vrelo odporúčam ľuďom venujúcim sa príprave na prežitie v sťažených podmienkach (lebo prežitie je boj).

5 04.10.2022

Druhé vydanie knihy pozostáva z troch samostatných diel, napísaných rôznymi osobami v rôznych obdobiach. Iba v prípade Letopisu Popa Dukľanina (správny prepis južnoslovanského Летопис попа Дукљанина) ide o preklad pôvodiny; Tacitovo a Orbiniho dielo v tejto knihe je prekladom prekladu.

- Samotná kniha Maura Orbiniho. Prínosom je, že Orbini cituje dnes už nedostupné diela, čo každý nezaujatý bádateľ ocení, a už samotné vydanie tejto knihy je preto chvályhodný počin. Keďže Mauro Orbini nebol svedkom udalostí o ktorých písal, mohol sa spoliehať iba na knihy, letopisy a rôzne iné pramene či ústnu ľudovú slovesnosť. Nedostatkom (vo výsledku, pre bežného čitateľa) je, že Orbini z prameňov čerpá, no neporovnáva ich, nepodrobuje ich rozboru. Preto nachádzame v jeho diele aj protirečenia, podobne ako u Herodota a iných. Napr. na strane 55 sa píše, že Svätopluk bol predposledným kráľom, a následne sa spomína Sueulado (latinizovaná podoba srbského mena Svevlad, slovensky Vsevlad/Vševlad, rusky Vsevolod). Ale už na strane 57 píše Orbini o kráľovi Svätoplukovi mladšom, teda ak by bol Svätopluk predposledný, po ňom by bol iba posledný, Svätopluk mladší, a už by nemal byť Sueulado. A takýchto nezrovnalostí je v Orbiniho diele viacero.
Protirečivosť pochádza z toho, že Orbini uvádzal to, čo sa dočítal. Teda Franz Irenikus (uvedený Orbinim v poznámke pod čiarou) uviedol Svätopluka ako predposledného, a Martin Kromer a Ján Dúbravský zas spomenuli Sueulada. Pramene z rôznych období, z ktorých Orbini čerpal, sa zhodovali iba čiastočne, no Orbini sa k rozdielom nevyjadruje – preto musí byť čitateľ ostražitý, a pristupovať k tomuto prameňu ako ku každému inému – údaje porovnávať, spochybňovať, potvrdzovať, vyvracať. Neradno k tejto knihe pristupovať ako s svätému nespochybniteľnému písmu, ako ho vykresľujú isté kruhy na Slovensku.

- Letopis Popa Dukľanina. Sám pochádza z 13. storočia, v talianskom preklade vyšiel v Orbiniho knihe v roku 1601. Letopis sa pokúša preniesť tzv. veľkomoravskú tradíciu do Dalmácie, pričom dosť nešikovne. Bez akéhokoľvek dokazovania už samotným obsahom tento letopis prezrádza svoju nespoľahlivosť každému čitateľovi, oboznámenému so širšou základňou dochovaných prameňov domáceho pôvodu (písomných a archeologických, ak aj opomenieme druhotnú spisbu z pera historikov). Napr. nezmyselnosťou Metodovej cesty (premietajte si na mape), či opisom Svätopluka a jeho potomkov a nasledovníkov. Letopis sa snažil o to, o čo sa snažili i ranouhorské kroniky opisujúce rozprávkový pôvod Maďarov a ich zaujatie vlasti, či vymyslené dejiny Ruska od Tatiščeva (История Российская с самых древнейших времён).

- Germánia. Rozhodne odporúčam knihu Agricola. Anály. Germánia. Histórie, teda Tacitove diela v preklade z latinskej pôvodiny (https://www.databazeknih.cz/knihy/agricola-analy-germania-historie-194545 ). Germáni, Kelti, Balti a Slovania boli príbuzné etniká, po stránke mravnej v mnohom podobné (porovnaj predmetnú Germániu str. 56 a napr. arabské či byzantské správy o Slovanoch). Sám Tacitus uvádza, že Germáni sami seba Germánmi nenazývajú, ale Rimania ich tak nazvali a nazvali tak i územie nimi obývané. Sám Tacitus uvádza, že nie všetky kmene Germánie možno priradiť ku Germánom, napr. Venedov (podľa všetkého slovanský kmeň). To však neznamená, že podstatná časť Germánie bola osídlená Slovanmi, pretože Venedi nepredstavovali hlavnú zložku obyvateľstva. Tacitus tiež v diele uvádza germánsky znejúce slová, nijak nespojiteľné so slovanskými jazykmi.

Kniha teda sleduje jasný cieľ, tým sa v úvode ani vydavateľ netají (tajné dejiny, autochtónnosť Slovanov...), no zvolené prostriedky dokazovania poukazujú na neudržateľnosť vytýčenej osnovy.

5 10.09.2022

Román o pohnutom osude Urbana, Pukanca, a celkovo tekovského kraja v čase protitureckých vojen. Za románom je preklad posledných strán denníka majstra Urbana. Už samotným výberom námetu je to zaujímavé dielo, a vlastným spracovaním naozaj nezvyčajné a pôsobivé.

5 09.09.2022

Úplne súhlasím s predošlým príspevkom. Pri niektorých knihách je päť hviezdičiek málo, a toto je jedna z nich. Predošlá kniha Slovanské pohanství ve středověkých latinských pramenech bola veľmi obohacujúca, no táto je doplnená o rozbory javov spomínaných v prameňoch (uriekanie, význam Roda, uctievanie rôznych bytostí...), a určite je veľmi zaujímavé, ako dlho sa prejavy starej viery udržali (pán Dynda rozoberá i tzv. dvojverie na Rusi).

5 29.08.2022

Staré písomné pramene vo výbornom preklade pána Sopka. Niektoré už vyšli v plnom znení v knižnom rade vydavateľstva Perfekt, no napr. Špišskosobotská (správy o tatárskom vpáde) sa dá v plnom znení čítať len a výhradne v tomto vydaní. Pred samotným prekladom jednotlivých kroník sa čitateľ oboznámi s tým, čo o danej kronike vieme a kedy bola objavená.

5 28.08.2022