Slavomír53 komentáře u knih

Barokový slavizmus alebo kapitoly z dejín slovanskej slovesnosti v 16. – 18. storočí.

Ide skutočne o veľdielo, ktoré zatiaľ nebolo prekonané. Na jeho prečítanie je dobré mať aspoň aké-také základy poľštiny, srbčiny, ruštiny či nemčiny, pretože kniha bola určená odborníkom, a nie širokej verejnosti (obsahuje obrovské množstvo citácií bez uvedenia prekladu, keďže sa počíta s tým, že čitateľ dané jazyky aspoň trpne ovláda). Brtáň zasadzuje barokový slavizmus do dobových súvislostí, a to tak literárnych, ako i politických (pálenie kníh písaných v slovanských jazykoch). Text je prehustený odkazmi na pramene a odbornú spisbu, z ktorých väčšina je pre bežného čitateľa nedostupná, čo činí túto knihu o to vzácnejšou. Napriek odbornosti knihy badať, že pôvodcom je umelecky založený človek, a text tak nie je zložitý ani unavujúci. Knihu určite vrelo odporúčam, a to i žiakom stredných škôl (hoci aj bez znalostí vyššie spomenutých jazykov). Ku knihe odporúčam tiež na internete dostupné:
- Славянское барокко. Историко-культурные проблемы эпохи. М.: Наука, 1979.
- Барокко в славянских культурах. М.: Издательство "Наука", 1982.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dotlač knihy z roku 2017 je záslužným činom, no má, pravda, svoje „ale“. V texte nie je vyznačené pôvodné číslovanie strán (pre prípad citovania do odbornej práce), obsahuje množstvo preklepov (predovšetkým v neslovenskej časti textu), a predslov nakladateľstva podáva knihu tak, akoby bol Brtáň patril k ufoslovanom (žiaľ, nepreháňam). Ak však nezamýšľate z knihy citovať, a teda chcete ju mať „iba“ na čítanie a uchovanie pre ďalšie pokolenia, ani dotlač nie je zlá voľba.

Príklad nepresného prepisu hneď z prvej strany súvislého textu (druh úvodzoviek, písmeno ъ, y/i na konci):
1939: »Slavjane, ichъ vzaimnyja otnošenija i svjazy«
2017: „Slavjane, ich vzaimnyja otnošenija i svjazi“

V kratučkom predslove nakladateľa, okrem preklepov a pravopisných chýb, nachodíme tvrdenie, že v knihe jesto odkazy „na slávne vojny a víťazstvá slovanských junákov, počnúc Alexandrom Veľkým“: sám Brtáň zasvätil rozboru výsadnej listiny Alexandra Veľkého celú kapitolu, lebo ide o známy podvrh, ku ktorému sa v čase útlaku utiekali mnohí učenci (pred stáročiami, nie však Brtáň ako vedec Slovenského štátu). No podľa predslovu by čitateľ mohol nadobudnúť dojem, že Brtáň verí v pravosť listiny, a takým činom stavia tento predslov na jednu roveň odborníka Ruda Brtáňa a pôvodcu knižného radu Bystvor (https://www.databazeknih.cz/knihy/letopisne-dedicstvo-predkov-bystvor-bytie-a-tvorba-slavianov-a-arijcov-kniha-1-377764), v ktorom je takisto Alexander Veľký vykreslený ako „Slovan“. Ako potvrdenie zámyslu nakladateľstva slúži uvedený rok vydania dotlače: 7525. Ide o niečo podobné, ako keď Vladimír Laubert vydal preklad anglickej knihy, aby potvrdil svoje tvrdenia o slovienskom jazyku a slovanských Tatároch, no v konečnom dôsledku kniha jeho tvrdenia vyvracia (https://www.databazeknih.cz/knihy/pantografia-470282) – nakladateľ (JSP consult spätý s Laubertom) asi dúfal, že jeho stúpenci si prečítajú iba ideologický predslov, a zložitý text nechajú skvieť sa na polici. :)

5 24.02.2023

Des a hrôza. Nakladateľstvo, od ktorého nájdete iba túto knihu, vydalo prácu človeka, ktorý doteraz nič nenapísal, a za menej ako 200 € toto „dielo“ nezoženiete – čudné, nie? Čo sa poznatkov týka, predstavuje kniha slabý priemer. Čo sa týka odkazov na zdroje (pramene či spisbu), 0 bodov. Kniha síce váži 6 kíl, ale to je okrem prehnanej ceny to jediné, čo vás na knihe dojme. Nechápal som, či ide o nejaký vtip, a či o trápny pokus o zneváženie našich dejín, ale na internete dostupné videá pôvodcu tejto knihy mnohé vysvetľujú. Zaujímavosť na dôvažok: v knihe sú priehrštia neakostných fotografií zachycujúcich pôvodcu knihy pri rôznych pamätihodnostiach...

Nádhera! Neide iba o zaplnenie citeľnej diery na trhu, lež o skutočne hodnotnú kniha, plnú doteraz nezverejnených poznatkov a krásnych fotografií. Priamo v texte sú odkazy na použitú spisbu, a pôvodcom knihy je známy chovateľ, žiaden nepraktický teoretik. Vrelo odporúčam.

5 09.02.2023

(SPOILER) Keďže sa dielo nedočkalo dotlače v slovenčine ani češtine, možno vychádzať výhradne z českého prekladu z roku 1838. Okrem stručných dejín Rimanov si môže človek vychutnávať nádhernú dobovú češtinu (hoci občas treba využiť Staročeský slovník). Oproti iným dobovým prekladom sa tento pomerne dobre číta, keďže vetná skladba nie je natoľko krkolomná.

Vyberám z knihy opis môjho obľúbeného rímskeho hrdinu Gaia Mucia, neskôr získavšieho meno Scævola (Ľavoruký). Jeho potomok z Dalmácie (Vallone di Obbrovazzo, dnes Zaton Obrovački), menom Georgius Scaevola (1734 –1784) sa v roku 1750 presťahoval do Topoľčianok a poslovenčil si meno na miestne Števula: jeho potomkami sú Števulovci s haploskupinou J1 (jesto i Števulovia s haploskupinami R1a a 12a, no to sú domáci, pôvodní Števulovci).

Rímsko-etruská vojna, rok 508 pred n. l.: „Kajus Mutius Scaevola. Když Porsena král u Řjma ležel, Mutius Kordus, muž to řjmské udatnosti, přigda k řadě o powolenj žádá k utečenj, smrt králowu za to slibuge. Dostaw powolenj do táboru Porsenowa přišel a tam omylem na mjstě krále dwořenjna zabil. Gat a ku králi dowlečen gsa, prawici na obětnici položil, tuto pokutu na nj bera, že u wraždě chybje prowinila. Odkudžto když z autrpnosti králowy odtržen byl, aby gako wděčným se za to prokázal, prawil, že třj sta takowých proti němu se spiklo. Král pak zhroziw se toho a dostaw zastawence, wálky nechal. Mutiowi luka za Tiberau daná po něm Mutiowa slaula. Také socha gemu ke cti postawena gest.“ Strana 53

5 04.02.2023

Naozaj jedinečná kniha, tobôž pre obyvateľa bývalej Tekovskej župy. Stačí si odmyslieť dobové socialistické slovné zvraty. Ale inak je to prvotriedna odborná spisba, s prehľadnými grafmi a mapami (čiernobielymi). Koľko bratislavských meríc pšenice, suržice, ovsa či špaldy sa vysialo v roku 1714 či 1736? Koľko obilia zožali želiari, sedliaci, koľko sa urodilo na majetku mestečiek. Naozaj zaujímavé dielo. Tekovčanom vrelo odporúčam.

5 18.01.2023

V tomto diele sa už nepíše o vyčíňaní okupačných armád, ale výhradne o domácich občanoch (českej a nemeckej národnosti). Od strany 54 po stranu 291 nachádzajú sa veľavravné dobové pramene, hlásenia, žiadosti, trestné oznámenia (podání)... Žiadosť okresného úradu, aby boli amnestovaní všetci Česi, dopustivší sa znásilnení, vrážd, bití a iných prečinov, ak obeťou bol človek nemeckej národnosti. Hneď v teoretickej časti sa píše o tom, že zločiny, ktorých sa dopustili predstavitelia štátnej moci, sa ani nevyšetrovali. Ako výstižne zaznamenáva sťažnosť na ministerstvo vnútra z augusta (!) 1945, pomery boli surovejšie ako za nacistickej okupácie (napr. v brnianskom tábore pre Nemcov). Knihu vrelo odporúčam historikom, politológom, sociológom, i širokej verejnosti. Po prečítaní tohto dielu knižného radu o vysídľovaní Nemcov, musím si dať na istý čas pokoj, a do ďalších dielov sa zatiaľ nepúšťať. Silné čítanie.

5 18.01.2023

(SPOILER) Silné ver' čítanie. Po stranu 213 ide o bežnú knihu, odbornú spisbu o pohraničných oblastiach osídlených Nemcami, a tiež o ich smutnom osude po roku 1945. Od strany 220 až po stranu 821 sa nachádzajú prepisy (a občas i preklady) archívnych dokumentov: čs. zákony, prejavy prezidenta, hlásenia úradníkov i vojakov, rozkazy... Zločiny domácich i okupačných ozbrojených zložiek (ZSSR, USA, občas i spätne Nemecka), s odobrením zo strany zákona i bez neho.

Beneš v prejave 16. júna 1945:
„Rozhodněme se, že musíme republiku odgermanisovat, všude a ve všem. Přemýšlejte, jak to učiníme. Půjde o odgermanisování jmen, krajů, zvyků - půjde o všechno, co se vůbec odgermanisovat dá. Dnes přichází pro to doba.“

Z Desatora pre čs. vojaka nasadeného v pohraničí obnoveného Československa:
„I německé ženy a hitlerovská mládež nesou vinu na zločinech Němců.“

5 14.01.2023

Zborník príspevkov naozaj naslovovzatých odborníkov. Azda najväčšmi ma zaujali dva príspevky, pričom jeden český:

1. Kapitola velitelství Hlinkovy mládeže v závěrečné fázi SR a přechod do exilu (pričom dobovo sa to označovalo slovom evakuácia, nie exil, pretože sa stále očakával zvrat na fronte, napr. spojenectvo USA, Británie a Nemecka proti ZSSR). Príprava slovenského odboja a protištátnych (vo vzťahu k ČSR) buniek. Veľmi zaujímavé čítanie.

2. Jozef Tiso a povstanie je takisto veľmi obohacujúca kapitola, napísaná pomerne nestranne, na viacerých miestach cituje priamo prezidenta Tisu, posudzuje jeho konanie ako štátnika a človeka.

Len pre tieto kapitoly by som dal 6/5, ale celkový nádych knihy je očividný, a povinné formulky o „zrelosti a nadhľade slovenskej politiky“, ktorá v roku 1992 vyhlásila v obnovenej SR povstanie za sviatok, sú v rozpore so samotným obsahom knihy. Knihu určite odporúčam.

Menej rozšírený pohľad na povstanie, takisto vychádzajúci z archívneho výskumu: https://www.databazeknih.cz/knihy/neuveritelne-sprisahanie-vojenske-a-politicke-akcie-proti-slovenskej-republike-v-roku-1944-219099

5 25.12.2022

Zaujímavé, a azda ani netreba hovoriť, že na Slovensku dnes napospol neznáme, články a texty o Jozefovi Tisovi, ktoré vyšli v slovenskom jazyku v zahraničí (v exile) a na Slovensku. Nie sú sprevádzané vyjadreniami zostavovateľov knihy, text nebol menený (preveril som to na troch článkoch), ide teda naozaj o zbierku prameňov, využiteľnú pri odbornom výskume. Pred každým článkom je napísané, skadiaľ text pochádza. Knihu vrelo odporúčam.

5 09.12.2022

Knižný odpad od ľudského odpadu. Výborný článok venujúci sa dejinám rusko-ukrajinského spolunažívania bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od knihy sa odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu).

Analýza stavu na Ukrajine pred Majdanom (a tobôž po ňom) nie je podávaná vyvážene, lež vychádza výhradne z úradnej propagandy tzv. Novoruska. Slovenský novinár Tomáš Forró bol ešte pred februárom 2022 na východe Ukrajiny a robil rozhovory na oboch stranách frontu, čo činí jeho knihu dokonalým sprievodcom po myslení obyvateľov Ukrajiny a Ruska. https://www.databazeknih.cz/knihy/donbas-svadobny-apartman-v-hoteli-vojna-407997

Nikolaj Starikov: ako vždy scestné premisy, tvrdohlavé vyhýbanie sa nepohodlným prameňom, ostro prokremeľské razenie. Dokázal som prečítať iba 3/4 knihy. Na druhej strane treba uznať, že Starikov si rozhodne dokáže získať čitateľa, ktorý sa dejinám venuje iba z dôvodu vyhrotenej politickej situácie a nenačiera do spisby ukrajinskej, slovenskej či západnej. Teda po stránke náučnej a faktickej je táto kniha odpad, no na samotnom prevedení sa kladne odrazila skutočnosť, že Starikov je nie historik, lež novinár a spisovateľ. Výborný článok venujúci sa problematike rozoberanej v tejto knihe bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od knihy sa odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu).

Na internete sú dostupné výsledky sčítania obyvateľstva Ukrajiny z roku 1897, a tam badať i národnostné zloženie obyvateľstva „ruského“ Krymu. Ide o sčítanie z čias Ruskej ríše vykonávané v guberniách tvoriacich v súčasnosti územie Ukrajiny. Výsledky sčítania prenesené na prehľadné mapy sú na internete vyhľadateľné ako Перепис населення України (1897).

„Z východného Slovenska nemáme spred 13. storočia nijaké písomné správy. Ak, pravda, odhliadneme od Anonymovej kroniky.“ (strana 174, Stopy dávnej minulosti 4)

Napriek tomu sa s námetom popasoval pán Hudáček nie zle, a na základe dvoch strohých stredovekých písomných zmienok o Soľnohrade vypracoval veľmi zaujímavé dielo, hodné prečítania. Kniha stojí za to o to väčšmi, že východné Slovensko je na mape Arpádovského Uhorska naozaj pre mnohých bielym miestom (vieme o Bratislave, Nitrave, Honte, no toto je úplný severovýchod krajiny).

5 19.11.2022

Jeden z klenotov našej národnej spisby. Niektoré časti sa čítajú ťažšie, no treba mať na pamäti, že od odsúdenia vzdelancov za účasť na Vešeléniho sprisahaní ubehlo temer polštvrta storočia (348 rokov). Dnes cestujeme kam chceme, ale uvedomme si, ako hodnotné sú cestovateľské zápisky dvoch vzdelancov zo 17. storočia, ktorí naprieč Európou utekajú pred smrťou.

Dva roky od odsúdenia: 17. októbra 1676 píše mestská rada vo Freiburgu (Sasko):
„Dvom uhorským vyhnancom, a to pánu Tobiášovi Masníkovi, kazateľovi v Ilave, a pánu Jánovi Simonidesovi, rektorovi školy v Brezne, sa týmto dovoľuje [...] skromne prosiť od dverí k dverám v tomto meste.“

5 09.11.2022

Pri čítaní tohto románu sa treba naozaj veľmi sústrediť, nie je to žiadne oddychové čítanie: ani po obsahovej stránke, ani tým, ako je to napísané. Lojkovo Peklo... je naozaj prvá v češtine vydaná kniha, pri ktorej som si povedal, že by bolo treba slovenské vydanie, pretože slovenská mlaď si len zaťažko poradí s češtinou v takto zložito stavanom románe.
Čo sa samotného deja týka, je to naozaj silné, pútavo napísané dielo, iba s pár slabšími miestami. Peklo na letisku je zasadené do širších súvislostí pekla na Ukrajine a v Rusku, a to prostredníctvom príbehov mnohých ľudí rôznych národností s rôznym časovým a priestorovým odstupom. Knihu vrelo odporúčam.

5 09.11.2022

Kam sa hrabú medzinárodne uznávaní slovenskí slavisti ako Ján Stanislav a Šimon Ondruš, alebo historici Ferdinand Uličný či Ján Steinhübel? Tu pán Hromník vykladá dávne slovenské slová jedným zo súčasných jazykov Indie...

Teraz bez prče. Pán Hromník bez hlbších znalostí aspoň okolitých slovanských jazykov (tobôž germánskych či napr. maďarčiny) púšťa sa do rozboru slov, pričom hľadá ich postať v súčasnom jazyku Indie. Pre názornú ukážku toho, ako je zložité hľadať pôvod slov, že to nie je práca pre neodborníka, odporúčam pozrieť sa na nasledujúce diela:
- https://www.databazeknih.cz/knihy/strucny-etymologicky-slovnik-slovenciny-490235
- https://www.databazeknih.cz/knihy/etymologicky-slovnik-jazyka-ceskeho-a-slovenskeho-280241
- https://www.databazeknih.cz/knihy/odtajnene-trezory-slov-i-454910
- https://www.databazeknih.cz/knihy/odkryte-mena-slovenskych-miest-a-dedin-258889
- https://www.databazeknih.cz/knihy/slovensky-juh-v-stredoveku-slovensky-juh-v-stredoveku-i-258883

A to sme iba pri jazykovednej stránke práce – po dejepisnej stránke je to azda ešte horšie. Nachodíme tu ničím nepodložené tvrdenia o prítomnosti starých Indov na Slovensku, ktorí tu mali baníčiť. V mnohom kniha pôsobí ako taký slovenský talmud: my sme vyvolení a tí praví, sme tu tisícročia.

A ako je už napísané v jednom príspevku predo mnou, spisovateľovi chýba trocha skromnosti – takto vystupujúci človek je nepríjemný aj keby nepísal bludy.

V opise knihy sa píše, že ide o „obraz našej minulosti diametrálne odlišný od konvenčného“. No to je náhodou pravda. Pretože postupy a metódy pána Hromníka sú nekonvenčné nie v tom zmysle, že sú priekopnícke, lež zavrhnutia hodné.

Keď poslancovi Blahovi vyšla za peniaze daňových poplatníkov kniha v SAV, neprekvapuje ma, že toto vyšlo v Matici slovenskej...

Tvrdý oriešok – číta sa dobre v tom zmysle, že nesrší priehrštiami odborného názvoslovia, no po obsahovej stránke mi to pripadalo trochu únavné. Avšak opäť sa ukázalo, že aj zlá reklama je reklama – nebyť toho kuvikania okolo vydania knihy, nebol by som si ju býval požičiaval. Kniha obsahuje Blahovo nazeranie na pôsobnosť revolucionára Lenina a zdôrazňuje, že o ňom treba písať a čítať. Ak má človek prečítané Leninove spisy, Články a prejavy z rokov 1922 – 1923 a ďalšie jeho knihy, a zaujíma sa o dejiny východnej Európy po boľševickom prevrate (sami boľševici to vtedy nazývali i Октябрьскій переворотъ), táto kniha mu nemá veľmi čo ponúknuť. Na druhej strane, vo vzťahu k výskumu Ľuboša Blahu ide o prvotný prameň.

Bol som ochotný prijať, že Lenin nám má čo ponúknuť i v 21. storočí (okrem odstrašujúceho príkladu, samozrejme), no pôvodca knihy svoje tvrdenia ničím neodôvodnil. Súčasný ruský historik Nikolaj Borisov v rámci seriálu История России – лекции dostupného na jutube výstižne povedal (v časti o Čaadajevovi), že Rusko ide Európe príkladom – ukazuje jej, ako sa to nemá robiť, ak sa nechce sužovať tak, ako sa sužuje Rusko. No a Lenin do tohto vzorca krásne zapadá.

Blaha, podľa vlastných slov, vydal knihu pod pseudonymom, aby nebol vystavený prenasledovaniu. Nespomeniem si teraz na posledný súd s ľavicovým extrémistom, ba nik neriešil ani statusy či vyhlásenia Jalala Sulejmana (vtedy predseda, dnes podpredseda KSS) či ďalších predstaviteľov extrémnej ľavice (napr. Biľaka obdivujúci Artur Bekmatov), takže netuším, z čoho pramenia Blahove obavy. Ale treba uznať, že „zakázaná“ kniha priláka nejedného čitateľa.

Taký starý český Asgard (Xavier Dorison). Z nikoho stane sa mladý muž hrdinom na pozadí veľkých dejinných udalostí. Naozaj pútavý opis bojov, život kniežaťa Sama, spôsob života, ktorý už stáročia nepoznáme. Nádhera. Slovenský preklad takisto na úrovni.

5 05.11.2022

Na knihe sa podieľali mnohí historici, ktorí boli náchylní k výkladu dejín v duchu marxistického dejepisectva, čo citeľne znižuje čitateľnosť a niekedy priamo výpovednú hodnotu diela. Na druhej strane dávam 5/5, pretože takéhoto súhrnného diela sa v našich podmienkach ešte pár desaťročí nedočkáme, a v dôsledku výučby dejepisu na Slovensku už upadli mnohé udalosti a osobnosti do zabudnutia. Majúc doma takéto súhrnné dielo, má človek možnosť zistiť, že vôbec k nejakej udalosti došlo, a následne si k nej môže vyhľadať príslušnú spisbu či pramene. Za zmienku stojí i skutočnosť, že z tejto 6-zväzkovej práce doteraz citujú historici i novinári.

5 04.10.2022

Jedna z najhrubších kníh vydavateľstva Ozbrojtese.cz – a zároveň jedna z najzaujímavejších. Rozsiahla obrazová príloha zdarne dopĺňa text a kniha tak môže byť používaná priamo pri výcviku (skauti, domobrany, nadšenci...). Prieskum mestskej zástavby, bažiny, lesa... Knihu vrelo odporúčam ľuďom venujúcim sa príprave na prežitie v sťažených podmienkach (lebo prežitie je boj).

5 04.10.2022

Kniha Perúna si drzo vypožičala meno nášho Boha – hromovládcu. Zdrojový text je akože runový, ale stačí si pozrieť knihu v ruštine a zistíte, že „runy“ sú nejaký druh písma vo worde, pretože rozloženie rún zodpovedá hláskam súčasnej ruštiny, uvedeným v Chinevičovom „preklade“ runového textu.

A Ságu o Inglingoch, ktorá sa nášho územia nijak nedotýka, no je zaujímavá, odporúčam prečítať si v akostnom českom preklade (napr. https://www.databazeknih.cz/knihy/edda-a-saga-o-ynglinzich-31409 ).

Slovansko-Árijské Védy sú prekladom v Rusku zakázaného knižného radu Славяно-Арисйкие Веды (do slovenčiny bolo preložených 5 zo 6 kníh; chýba preklad dielu Источник жизни – Белый путь = Zdroj života – Biela cesta, obsahujúci „povesti“ z prastarých čias). Starovekí Árijci sú v tomto knižnom rade kladení na jednu roveň so Slovanmi, ktorých pravlasť má byť na Arktíde, neskôr za Uralom a stadiaľ postupne na západ (napr. Nestorov letopis hovorí o pravlasti Slovanov na strednom Podunají, výskumy DNK európskeho obyvateľstva takisto prinášajú zaujímavé zistenia, ale nie, že za Uralom bola pravlasť Slovanov...).

Indický Vek Kali má byť podľa Chineviča to isté, čo v „slavianskej tradícii“ Noc Svaroga (nedokonalý preklad z ruštiny, správnejšie: Svarogova noc – slovenčina, na rozdiel od ruštiny, dodnes používa privlastňovacie tvary ako mamino oko, po rusky oko mamy). Avšak začiatok Noci Svaroga je v tomto „diele“ kladený na obdobie krátko pred rokom 1000 n. l., zatiaľ čo Vek Kali započal asi pred 5 000 rokmi (viď indické pramene a spisbu).

Text kníh v ruštine sa prvýkrát objavil v 90. rokoch v Rusku, kde ich vydal ruský nacionalista Chinevič a vydával ich za staré texty (nikdy nikomu neukázal ani len fotografiu starých textov, akože niekde uchovávaných a napísaných „staroslovienskou bukvicou“). Do slovenčiny ich prekladal Vladimír Laubert, ktorý na myšlienky v nich nadviazal a založil si na tom výhodnú podnikateľskú živnosť (prednášky, sedenia, stretnutia, už vlastné knihy vychádzajúce z myšlienok S-A véd a pod.).

Pre hlbší ponor do podstaty kníh odporúčam príspevky používateľa yerry. Knihy som čítal, a ako stúpenec predkresťanskej viery odsudzujem vydávanie kníh, ktoré vrhajú zlé svetlo na našu vieru a kazia ju novodobými výmyslami (bez odkazu na akýkoľvek prameň písomný či archeologický), počnúc vymyslenými menami bohov, končiac Chinevičovým podaním starých zvykov a obyčajov.

Dejiny sa prekrúcajú vždy, keď sa mení rozloženie síl a štátne zriadenie, ale Chinevič (a i Laubert) chce navodiť dojem, že naprieč stáročiami sa utláčal védizmus, a iba zázrakom prežil v odľahlých častiach Ruska (v ktorých dodnes nežije temer žiaden biely človek, tobôž nie Slovan).

Knihu teda vrelo neodporúčam, ak zrovna nie si poslucháč vysokej školy a nepíšeš prácu o podvodníkoch a prekrúcaní dejín (a o súčasnom štátom podporovanom prekrúcaní dejín asi písať nebudeš, ak chceš získať diplom ;-)