Slovenka komentáře u knih
V dobe ubíjajúceho ovzdušia Druhého cisárstva, kde chýbala prítomnosť vznešených ideálov, vytvoril svoje dielo aristokrat ducha Villiers de l'Isle-Adam. Jeho Kruté poviedky sa vyznačujú nevšednou duchaplnosťou, výnimočným zmyslom pre orchestráciu prejavu; sú zložitou estetickou štruktúrou zloženou z nezvyčajných obratov a výrazov, kde nachádzame symbolizmus, rôzne podoby romantizmu, kritický realizmus až dekadenciu.
"Pravé umění je přece nejvyšší svoboda, a jen nejvyšší svoboda mu může dát vznik; žádný rozkaz, žádné nařízení, krátce žádná příčina mimo oblast umění ji nevyvolá."
(Richard Wagner)
"Nikto nie je ani málo, ani priveľmi zrelý na to, aby sa staral o zdravie svojej duše."
"Smrť sa nás netýka. Všetko dobro a zlo sa zakladá na zmyslovom vnímaní a smrť znamená koniec zmyslového vnímania."
"Slasť je začiatkom a cieľom blaženého života."
"Nadovšetko najväčším bohatstvom je sebestačnosť."
"Nemožno žiť príjemne, ak nežijeme rozumne a čestne, a ani rozumne a čestne, ak nežijeme príjemne."
(Epikuros)
Horatius - filozoficky založený, vznešený duch a pozorovateľ s umeleckým citom a vyrovnanou múdrosťou vytvoril básnické dielo formálne dokonalé, ktoré je obrazom nielen autorovej vnútornej nezávislosti, ale aj jeho sebareflexie; riadil sa životnou zásadou - uberať sa "zlatou strednou cestou".
"Trvalejší než spěž pomník jsem dokončil,
jenž i nad stavby ční královských pyramid,
jehož hlodavý déšť, bezmocný vichru vztek
zničit nemá dost sil, nemá ni roků řad
nespočetných, ni čas ve věčném letu svém.
Zcela nezemru já; valná mé bytosti část
ujde Moraně zlé..."
(Horatius)
Plautove skvelé, nápadité hry "na večné témy" majú síce predvídateľné zápletky, avšak sú plné slovných hračiek, pestrých výrazov, metafor, narážok. To svedčí o autorovom bohatom a mnohotvárnom štýle, majstrovskom a živom jazyku.
"Myslím, že Gulliverove cesty pre mňa znamenali viac než akákoľvek iná kniha, ktorá bola kedy napísaná. Nemôžem si spomenúť keď som ju čítal prvýkrát, mal som maximálne asi osem rokov, a od tej doby so mnou kniha žije, a neubehol rok, aby som si z nej niečo neprečítal."
George Orwell
Molièrove majstrovské hry vynikajú premysleným výberom slovných obratov, skvelými sviežimi dialógmi, vtipnými zápletkami, výstižnou psychologizáciou postáv. Vidieť v nich aj všade prítomnú pretvárku, intrigy, materializmus, nefungujúce medziľudské vzťahy súdobej spoločnosti a cirkvi. Vo svojich hrách sa nechal inšpirovať prvkami antickej komédie, talianskej commedie dell'arte, starých francúzskych frašiek a ľudových hier.
Voltaire pomocou svojho pera nabrúseného brilantnou iróniou písal útočne, ostro aj zábavne; mal jedinečnú schopnosť dať už známym filozofickým myšlienkam duchaplný ráz. Ako bojovník a zároveň popularizátor osvietených myšlienok má nehynúce zásluhy na presadzovaní duchovnej a osobnej slobody v zápase proti netolerancii, predsudkom, dogmatizmu a všetkým formám fanatizmu.
Alfons Mucha - významný, všestranne nadaný umelec s nezameniteľným maliarskym a kresliarskym rukopisom, ktorého prianím bolo vnášať ideál krásy, ktorý by lahodil nielen očiam, ale aj duši. A to sa mu rozhodne podarilo! Jeho veľkolepým, unikátnym a vizuálne pôsobivým dielom je cyklus obrazov s oslavnou slovanskou tématikou - Slovanská epopej, kde obdivuhodne vyjadril vnútornú symboliku prostredníctvom rôznych farieb.
"Naša báseň nemôže inakšie len v slovenskom nárečí sa vyspievať a rozviť; báseň tá, ktorá vyletí ako orol nad Kriváň a stadiaľ dolu po zemi pozerať bude, musí si pripäť krídla mysle našej a na týchto krídlach do výsosti sa vychytiť." (Ľudovít Štúr)
Spisovateľské umenie Guy de Maupassanta spočíva v zdanlivej jednoduchosti, jedinečnom, pôsobivom štýle; je v nich vidieť autorov zmysel pre detail, zmyslové, ale hlavne nezaujaté vnímanie skutočnosti, impresionistickú malebnosť. Vďaka jeho majstrovskému rozprávačskemu talentu mi čítanie poviedok prinieslo neopakovateľný umelecký zážitok.
Neobyčajné, ironické dielo s filozofickým presahom, v ktorom autor prostredníctvom svojich dobráckych pisárov vyslovil kritiku súdobej meštianskej spoločnosti na vidieku a v Paríži. Ale prílišnou horlivosťou a nadšením veduchtiví a po duchovnej potrave bažiaci Bouvard a Pécuchet sa presviedčajú o nedostatkoch v poznaní a objektivity, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou, kde nemajú veľa dôvodov k radosti. A otvorený konflikt pri poslednom pokuse začleniť sa do spoločnosti ich navracia späť k predchádzajúcemu "bezproblémovému" životu - životu pisárov.
Mark Twain v tomto diele dokázal trefnou satirou otriasť najhlbšími základmi náboženskej morálky. Úspešne paroduje biblický mýtus o vývoji ľudstva pred potopou sveta a poukazuje na absurditu a protichodnosť Biblie. Kniha je zároveň alegorickou satirou na vývoj Spojených štátov, jej demokracie a tiež dezilúzia spoločnosti, v ktorej sa terčom posmechu autora stala morálka priemerného amerického meštiaka.
"Všetko je vzájomne prepojené. Čo postihuje zem, postihne aj synov zeme. Človek neuplietol sieť života, on je v ňom iba vláknom. Čo urobíte tejto sieti, urobíte aj sami sebe." (Noah Seattle)
Stále aktuálna kniha, v ktorej autor analyzuje duševný stav sveta, choroby a bolesti, ktorými trpí náš svet; svojim chorobným velikášstvom ľudstvo speje ku skaze a katastrofe. Čapek vtipne a ironicky, zároveň však vážne útočí proti egoizmu politiky vlád, koncernom a monopolom, ziskom a dividendám, slúžiacemu a senzáciechtivému žurnalizmu, pokryteckým medzinárodným organizáciám, predajnej vede, bezduchému a hlúpemu umeniu, výchove, školstvu... Práve v nich treba hľadať pôvodcov mločích dejín.
Román je priam encyklopedickým obrazom medzivojnovej republiky, predovšetkým jej vládneho aparátu, jej inštitúcií a úradov, politikov, poslancov, ľudí ktorých činy sa zásadne rozchádzajú s ich rečami, ktorí svojou skorumpovanosťou a cynizmom nahlodávajú to, čo by mali dodržať neporušené. V autorovom podaní je politická téma čitateľsky príťažlivá kvôli "pikantnému" nazeraniu do zakázanej komnaty. Demokrati nie sú len spoločensko-politickou satirou, ale rovnako aj autorovou sebareflexiou.
Z pomerne rozsiahlej zbierky našich národných povestí upravených a prerozprávaných Antonom Habovštiakom sa dozvedáme, ako vnímal prostý oravský ľud dejinné udalosti a rôzne javy, ktoré sa udiali na malebnej, ale aj drsnej Orave. Tieto povesti bezpochyby patria k dedičstvu našich otcov.
Plutarchos:
"História mi je sťa zrkadlo, pomocou ktorého sa pokúšam ako-tak zdokonaľovať vlastný život a formovať ho do podoby cností tých osobností, ktoré opisujem."
Nesmierne cenné, rozsiahle a na informácie bohaté dielo univerzálneho ducha antickej vzdelanosti. Plutarchos v Životopisoch pútavou, živou formou prerozprával a priblížil životy a charaktery historických, ale aj mytologických osobností starovekého Grécka a Ríma, ktoré v tomto období ovplyvňovali okolitý svet. K tomu použil zaujímavú metódu porovnávania a konfrontácie vybraných dvojíc. Kniha je významná nielen ako dôležitý prameň života opisovaných osobností, prináša obraz o rýchlo sa meniacej politickej situácii a tiež o zvyklostiach tohto obdobia. Okrem toho autor považoval prínos diela najmä v morálnom ponaučení sa z minulosti pre súčasníkov i ďalšie generácie, a to ho robí stále platným, aj poučným.
Vynikajúci, estetickým dojmom pôsobiaci epos velikána básnického umenia obdobia antiky. Lucretius v ňom s použitím poetických metafor grécko-rímskej mytológie "vysvetľuje", že príroda a jej zákony učia, že "z ničoho nemôže nič vzniknúť", alebo "nič sa nerodí z ničoho". Vo veršoch zhrnul svoje poznatky o vesmíre (kozme), prírode a všetkého diania v nich pozorovaním, skúmaním a logickou úvahou. Prameňom všetkého zla sú poverčivé bludy všetkých oficiálnych náboženstiev, preto je potrebné oslobodenie ľudskej mysle od nich a prekonanie strachu zo smrti.
Hviezdoslav týmito veršami uznal a znázornil krásu Hollého slovenčiny:
Ó slovenčino! ľúbo-zvučná rieka!
Ty, básniče, si upravil jej chod:
že vľúdne-búrne, vždy tak rytmom steká
a melodicky šumí každý brod;
že tým je nám, čím život pre človeka,
ba ceníme ju vyššej nad život:
i vznášame hor´ k nebu na ochranu,
kdes´ i ty strážcom: že ju vrazi nedostanú!