smazenaryba komentáře u knih

"Co však teď bylo jeho tělo ? Nic jiného než podstavec pro jediný monumentální skvost, jeho úd. Hlava neznamenala nic, mysl neznamenala nic. Paže zde byly jen proto, aby lásku priblížily, nohy měly jediný úkol - dopravit toužící prut kamkoliv, kde by mohl najít uspokojení. Představil si sám sebe jako pochodující erekci, a okolní svět se mu rozevíral všude, kam se podíval. Těla, cihly, ocel, cokoliv - s tím vším by mohl souložit."

Tvorba Clivea Barkera pre mňa vždy bude príťažlivá a odpudivá zároveň. Príťažlivá pre takmer mimosvetskú fantáziu a predstavivosť, odpudivá preto, že občas prekračuje hranice toho, čo som ochotný stráviť. Ale nie je koniec koncov aj to zapovedané práve to, čo nás k nemu ťahá ?

2 23.12.2017

Možno to znie zvláštne, ale Maupassantove poviedky sa lepšie užívajú a posudzujú nie jednotlivo, ale ako celok. Nemajú síce spoločné postavy, ani na seba nijak dejovo nenadväzujú, no napriek tomu spolu vytvárajú celistvý obraz. O vtedajšej dobe, o francúzku, no hlavne o nás, o ľuďoch a to bez ohľadu na dobu. Maupassantove príbehy majú všetky odtiene našich životov. Sú veselé, smutné, hrôzostrašné, absurdné. Opisujú nás takých aký sme a pri čítaní si neraz určite spomeniete na nejakú príhodu či situáciu, ktorú ste zažili. Jedna myšlienka za všetky, ktorá nás výstižne charakterizujte a aj bez priameho vyslovenia sa objavuje v mnohých poviedkach (a potom predovšetkým v tej poslednej) - Čin sa posudzuje podľa okolností. Aká jednoduchá a nemilosrdná pravda.

2 04.10.2017

Kniha je viazaná predovšetkým na komunikáciu typu predajca - zákazník, šéf - podriadený. Dá sa brať doslova ako návod, ako mechanicky neverbálnou komunikáciou ovládnuť situáciu a prinútiť ďalšiu osobu aby konala vo váš prospech. Obsiahnuté informácie sa však dajú využiť aj neagresivnym spôsobom v každodenných situáciách, hlavne ako pomôcka ako lepšie pochopiť ľudí a v náväznosti na to, ako sa zachovať. Kniha sa dá brať ako vstupná brána do problematiky neverbálnej komunikácie. Kto bude chcieť, môže vyhľadať pokročilejšiu literatúru, kto nie, uspokojí sa aj s touto knihou. Faktom je, že publikácia vám otvorí nový pohľad na svet a začnete si všímať veci, ktoré ste síce videli aj pred tým, no vedome ste ich nevnímali.

2 19.07.2017

História samostatnej Indie odvyprávaná pomocou horkosladkej spleti udalostí a postáv, pripomínajúca príbehy ako Veľká ryba, Forest gump, či Storočný starček. S tým rozdielom, že humor, podobne ako v spomínaných príbehoch všadeprítomný, s pribúdajúcimi stránkami oveľa viac do úzadia zatláča mrazivá realita. Rushdieho forma je magická a odzbrojujúca tak ako samotný príbeh a núti čitatela napredovať v obsahovo i objemovo hutnej knihe už len koli kráse jeho slova. Na môj vkus však autor až príliš často a v nevhodných momentoch odbieha a narušuje tak tok deja a postupnú dejovú gradáciu, čím mi trochu kazil inak nádherný literárny zážitok.

2 23.12.2016

Kostelanski prvý krát s dlhšou prózou. Podivne uťatý koniec, ako by sa príbeh končil niekde v polovici. Nevedno či autor plánuje pokračovanie, alebo len z šuflíka vytiahol niečo, čo tam už pridlho ležalo. Naväzujúce
epizódky z pred a po revolučného marazmu, vtipné, trefné, no nič, čo by tu už predtým, a azda aj lepšie, x krát nebolo (Pišťánek, Agda Bavi Pain, Krištúfek, Dobrovoda…). Poviedky mu idú, aspoň zatiaľ, lepšie.

1 15.12.2024

Chápem, že vydavateľ má potrebu v popise dielo nejakým spôsobom klasifikovať, aby si široká čitateľská obec dokázala nejakým spôsobom upraviť očakávanie. V tomto prípade sa hovorí o “malých a ešte menších ľuďoch v slabej sociálnej situácii “ a s istým akademickým nadhľadom by sa obsah knihy asi tak dal zaradiť, ale občas treba veci pomenovať polopate. Je to proste bizár zo slovenských luhov a hájov, a ako taký sa nečíta kôli sociálnemu ponoru, ale čisto pre zábavu z čítania. Aj Medešiho Jedenie opisuje ľudí na okraji spoločnosti, no mám hlboké pochybnosti, že sa bude spomínať v odporúčanej literatúre pre študentov sociálnej práce a sociológie. Taký je Kostelanski a ja sa teším na jeho novú knihu.

1 28.11.2024

Rafinovaná kniha, najviac pripomínajúca Kafkov Zámok. No akosi čitateľsky nevďačná. Autorka splieta absurdnú grotesku, miestami brilantnú, no často zbytočne rozvádza do strán na úkor ústredného deja. Páčilo sa mi však, že kladie dôraz na fakt, že to nieje iba vláda, režim, ktorý vytvára nezmyselnú byrokraciu a predpisy, ale vo veľkej miere aj samotní ľudia, ktorí svojim sebectvom a oportunizmom túto mašinériu živia.

1 13.07.2024

Fetiš pre nadšencov vojnového letectva. Na jednu stranu to zrejme má svoju výpovednú hodnotu, umožní lepšie pochopiť, čo znamenalo byť letcom vo WW2, na stranu druhú, drvivá väčšina knihy je opis akcie, kde sa človek cíti že sleduje hollywoodsky akčný film, či hrá videohru. Nie môj šálok kávy.

1 22.05.2024

Trochu zbytočná kniha. Autorkin pôsobivý štýl je prítomný aj tu, kniha sa číta dobre, no všetko dôležité bolo povedané v prvej knihe. Naviac autorka občas príliš tlačí na pílu a svet, v ktorom sú všetky ženy trpiteľky a všetci muži uslintané, násilnícke hovädá, pôsobil chvíľami ako umelá potrava pre feministky.

1 04.09.2023

Zvláštna kniha, páčila sa mi. Nerozpráva o konformizme tak, ako ho opisuje slovníková definícia, ale polemiku o tom, čo je normálne a čo nie, či je správne robiť veci, ktoré robia ostatní, aby sme sa stali súčasťou spoločenstva/vrstvy, a aké komplikované, či nepredvidateľné možu rozhodnutia byť v náväznosti na miesto, dobu a spoločensko politickú situáciu. Aj naša vlastná história hovorí o tom, aké to môže byť. Mimo obsahu je zaujímavá aj forma, rozhovory sú vyplnené častými nevyslovenými myšlienkami hlavnej postavy a kniha oplýva výraznou telesnosťou a miestami až prekvapivo zmyselnými ba naturálnymi opismi, v pozitívnom zmysle slova.

1 03.08.2023

Ja Parkáč je v mnohom podobný predchadzajúcim dvom autorovým knihám. Vracajú sa známe postavy, dobré babičky, hulvátski ockovia a voľnomyseľnkárske mamičky. "Staré dobré časy komunistické" prerozprávené šialenými príbehmi a hurónskym slovníkom. No teraz je tam toho akosi viac. Viac to hovorí o tom, akí sú slováci, akí sú česi, akí sú ľudia teraz. A tie poviedky, i keď humor nikdy nechýba, sú často krát viac smutné, ba mrazivé. Dobrovoda je rodený rozprávač. Huba mu bez zaváhania melie, slová sa z neho rinú ako z Andera z Košíc, no pokiaľ Ander zábava len lacnými frkmi, Dobrovoda cez tie frky na nás kričí "ľudia, vy kokoti, spamätajte sa, veď to rozprávam o vás". Jedna z kníh, ktorá by za režimu nikdy vyjsť nemohla. A aj teraz isto mnohí zatínajú päste, či utierajú spotené čelo, aj keď sa ich meno priamo objaviť nemusí. Alebo inak, autorovými slovami: "Kokot téš neni občas kokot, ale furt kokot!".

1 03.07.2023

Dobrá publikácia, predovšetkým časť tykajúca sa kreslenia ceruzou a tušom. Odporúčam každému, koho láka urban sketching.

1 26.05.2023

Mitana, Cortazár a teraz aj Dávila. Tajomno, ľahké absurdno, sureálno. Autorkine texty nedajú poľaviť z pozornosti, prekvapujú, udivujú a viete, že nech pôsobia niektoré situácie akokoľvek fantasticky, nejde o fantazírovanie. A znova sa dostavil ten krásny pocit, podobne ako pri menovaných autoroch, keď som sa tešil na každú ďalšiu poviedku, pretože som vedel, že to bude niečo iné, nečakané a originálne. Škoda, že tých poviedok nebolo viac.

1 04.02.2023

Knihu sa oplatí prečítať už len koli fantastickej poviedke Dieťa času. Je to jeden z tých zázračných textov, ktoré veľmi sugestívnym a originálnym spôsobom privádzajú k životu určitý bod v priestore a čase. Ten zvyšok poviedok, ikeď určite nie zlý, akoby len dopĺňa autorskú mozaiku.

1 12.01.2023

Príjemná žánrová zbierka od autorky s potenciálom. Tam, kde zaostáva formou, dobieha s originálnymi nápadmi a fantáziou. Autorka má cit vytvárať zaujímavé zápletky, stupňovať napätie, okoreniť text zaujímavým nápadom a pointou, ale aj neduh ľahko skĺznuť do klišé a fráz. Dalo by sa povedať chyby začínajúceho autora. Ak sa dostane von niečo nové, veľmi rád zistím, ako sa autorka podala dopredu.

1 28.11.2021

Predstava Quijota v digitálnej ére bola veľmi lákavá, o to viac, že za ňou stojí také veľké meno ako Salman Rushdie. Podarilo sa to tak z časti. Brakové romány nahradila televízia a doba, "kde je všetko normálne, závisí len od toho, aký kanál si naladíte". Tá jasná časť, kritika západnej civilizácie, rozklad spoločnosti, neznášanlivosť, nahrádzanie skutočných hodnôt hodnotami prchavými, skutočné tváre skryté za naleštenými maskami, to je v knihe vyjadrené výstižne, zväčša priamymi komentármi autora. Samotná forma, príbeh v príbehu, v ktorom sa autor pomocou fikcie vyrovnáva so skutočnými démonmi, ikeď veľmi hravo a čtivo spracovaná, už funguje menej. Prirovnal by som to k alchymickému experimentu, kde ku získaniu gramu zlata spotrebujete megatonu planého kamenia. Je teda otázka, či ten literárny a fantazijný ohňostroj okolo vôbec plní svoj účel. Podobnú alchýmiu, ale oveľa efektívnejšiu predvádzal Vonnegut, napr v Kolíbke.

Ale bavil som sa, to zasa áno. Také Deti polnoci sú však úplne niekde inde.

1 12.01.2021

Keď si odmyslíte niektoré prvky späté s dobou (otroci, menejcennost žien) a miestami predsa len zbytočne podrobne popísané rozdelenie rôznych štátnych mechanizmov, je to stále dielo, ktoré veľmi presne definuje termíny ako štát, občan, či jednotlivé druhy ústav.

Nieje to teda len akýsi historický relikt, naopak, pomôže veľa vecí pochopiť. Napríklad aj to, aké nedostatky majú rôzne súčasné ústavy a ako sa dodnes používajú metódy staré tisíce rokov.

Dielo má aj svoju veľkú dobovú výpovednú hodnotu a jednotlivé tvrdenia sú bohato podložené konkrétnymi príkladmi.

Veľmi by ma zaujímalo, ako by Aristoteles popísal súčasné fungovanie ústavy, ktorú dnes nazývame demokraciou. Niesom si celkom istý, či by ju demokraciou vôbec nazval.

Len pre informáciu, Politika je z časti písaná ako kritika Platónovho Štátu (čo som pred čítaním nevedel), takže pre kontext je dobré začať s Platónom.

1 29.05.2020

Koncipovať výber z Kantovho diela ako súbor výrokov vo forme kratučkých úsekov a samostatných viet nebol najšťastnejší nápad. Je síce vidieť snaha o udržanie súvislého myšlienkového toku, no často som si pripadal skôr ako pri listovaní kalendára, kde na každom liste nájdete viac či menej zaujímavý aforizmus. Nevidím dôvod, prečo nemohla byť kniha aspoň o 50-100 strán dlhšia, pričom mnohé myšlienky tak mohli vyznieť jasnejšie a ucelenejšie.

Áno, vďaka knihe si môžete utvoriť obraz o základoch sympatickej Kantovej filozofie, no viac než často budete tápať a hľadať hlbšie vysvetlenia. Odporúčam siahnuť po inom výbere, alebo rovno po neskrátenej knihe z jeho hlavného diela.

1 29.11.2019

Zo začiatku strašne fajn, vtipné, epizodické rozprávanie o Lapajkových dennodenných nezbedníctvach, pokiaľ sa to nevyvinie v akýsi až kriminálny príbeh o dobrých policajtoch, poctivých občanoch a zlých vyvrheľoch žijúcich v jaskyni za mestom. Detská propaganda ako vyšitá.

1 09.10.2019

O čosi slabší výber ako Draky zo strašihradu, aj dcérka sa zabávala o čosi menej. Na druhú stranu, stále dostatočne Pratchettovsky zábavné. Osobitne musím spomenúť vynikajúcu poviedku/rozprávku Sochy z Černoknažnického parku, ktorá je zatiaľ to najlepšie, čo som z Pratchettových krátkych textov čítal.

1 08.06.2019