Stellia
komentáře u knih

Nesmrteľný príbeh, ktorému nesmrteľnosť zaistila doba, v ktorej bol napísaný. Udiať sa to dnes, tak tých dvoch puberťákov nechám napospas ich hlúpemu rozhodnutiu a ani tú knihu nedočítam. Takže chvalabohu za Williama :)


Síce som videla, a čítala, mnoho variácií tohto príbehu, originál je len jeden. A odporúčam prečítať si v anglickom jazyku...


Čítané v originále. Skvelý román! A po filme "Polnoc v Paríži" si Fitzgeralda nepredstavujem inak ako s tvárou Toma Hiddlestona :)


Skvelá knižka. Pre mňa pochopiteľnejšia ako napr. Gogoľove či Puškinove diela. Rozhodne mi o ruskej dušičo to prezradila. A nad definíciou matriošky žasnem doteraz :)


Výborný spôsob, ako čitateľovi predstaviť chystané publikácie. Dostala som ju v Artfore pri kúpe knihy, ako inšpiráciu. A je pravda, že takmer všetky knihy v nej uvedené, som už prečítala :) Klobúk dole, Artforum.


Zadné izby rozhodne nepatria niekam na zadné police zadných izieb. Pripomínajú nám, že nech už svoje tajomstvá, svoje neresti, či chybné rozhodnutia, ukrývame hocikde, trebárs aj v nepoužívaných izbách prastarých domov, občas ich musíme vytiahnuť na svetlo. Oprášiť ich a nenechať ich zapadnúť medzi hanby minulosti. Konieckoncov, čo iné nás prinúti sa zmeniť, ak nie naša vlastná hanba...


Ja toho staručného Allana skrátka zbožňujem... :) :)


Kniha, ktorá zhŕňa všetko to, čo sme už zabudli. A na čo by sme si mali veľmi rýchlo spomenúť...


Prvá z kníh od Barnesa, ktorú som čítala. Možno ma viedla prozreteľnosť, alebo to bola obyčajná ruka šťasteny, že som siahla práve po tejto knihe ako po prvej.
Roviny života, kniha zložená na prvý pohľad z troch nesúvisiacich častí, sa už v samotnom názve snaží čitateľovi pomôcť pochopiť, že oná nesúrodosť jednotlivých častí je len pretavený život sám. Najprv sa naučíme kráčať. A keď nás už zem nedokáže uniesť, a my nedokážeme uniesť ju, vzlietneme. Medzi oblakmi sa predsa ľahkosť bytia ukrýva za každým jedným oblakom. A čo iné by sme našli v lete, ako lásku. Ona sama je predsa definíciou lietania. Ľahkosť a sloboda z nej priam sršia. A potom, šťastie. Panečku, to šťastie! Pocit nekonečnosti a nesmrteľnosti. Lebo práve vtedy sme opäť nesmrteľní. Ale ako nám našepkáva posledná časť, jedného dňa musíme pristáť a opäť kráčať po zemi. A vtedy nám tú nesmrteľnosť ukradne smrť. A to si na Rovinách života vážim asi najviac. Barnes sa nám totiž nesnaží natlačiť do hlavy klišéovitý princíp prijímania smrti. Nevraví nám, že bolesť pochová čas, ale otvorene nás upozorňuje, že tá bolesť nezmizne. Nezmenší sa. A ani neoslabne. Vraví nám, že ju IBA prežijeme...


Julian Barnes sa ku mne prepracoval náhodou. Možno to bolo vekom, alebo dokonca zmenou v literárnych chúťkach, neviem. Stalo sa. A dobre že stalo! Stolek s citróny je druhou knihou, ktorú som od Barnesa prečítala. Každá z poviedok je tak špecifická, že je nemysliteľné hodnotiť ich jednotlivo. Keby som sa o to mala snáď pokúsiť, povedala by som, že ma najviac zasiahli poviedky "Stručné dějiny holičštví", "Apetýt" a "Ticho". Avšak stále trvám na tom, že jedna bez druhej by len ťažko ostali v mojej pamäti :) Výborné!


Prečítané za jeden deň. V miniatúrach života pani Geislerovej sa človek ľahko nájde. A o to ľahšie sa aj začíta...Ilustrácie sú len čerešničkou na torte!


Jedna z kníh, do ktorých musíte dospieť. Čítala som ju vo veku, keď už aj v Amerike smiete piť, a rada by som povedala, že aj moje mladšie ja by ju tak dokázalo oceniť, no nemám o sebe žiadne ilúzie. Tak ako ich nemal ani Hesse. Pretože akokoľvek civilizovane sa chováme, stále ostávame vlkmi. I keď nás od slobody, či snáď zdivočenia, delí nejaká tá ohrada...Od 21ky ju čítam každý rok. Pre istotu. Pre toho vlka vo mne. A preto, aby som opäť prekonala jednu z tých ohrád...


Nie som človek poézie, ako sa vraví. Avšak táto knižka ma dohnala k slzám...Nádhera!


Tak toto ma úplne obišlo :( Asi najslabšia kniha od Heribana


Príbeh ma celkom bavil, ale čosi mi tam predsa chýbalo. Na Intimitu vlkov, a ani na Posadnutosť, sa to ani nechytá...


Intimita vlkov a Posadnutosť (a Niekto na mňa stále píska) v novom šate...


Spolu s Intimitou vlkov patrí k mojim obľúbeným knihám, a k najobľúbenejším od pána Heribana..


Ťažko definovať tento príbeh. Rovnako tak ako ťažko definujeme dušu. Moja najobľúbenejšia kniha od Heribana. Rada sa k nej vraciam...


Nejaká podivná náhoda spôsobila, že sa mi to skrátka páčilo :)
