strbkav komentáře u knih
príjemná svieža knižka. krásne pútavé príbehy, veľmi dobre sa číta. a veľmi dobrý pocit zanecháva.
Hotýlek, rovnako ako všetky knihy Aleny Mornštajnovej je skvost. Tak úžasne vytvorená zápletka kde do poslednej chvíle vôbec netuší čitateľ, ako sa veci vyvinú a po dočítaní ostane v nemom úžase a ešte niekoľko dní sa v ňom bijú silné emócie. Fantastický, silný príbeh, neskutočne prepracovaná zápletka a vzťahové línie. Aj pri tomto románe rovnako ako v prípade Hany som sa s postavami románu stotožnila a do deja a svojho života ma vtiahli natoľko, že som musela spracovávať, že príbeh nie je skutočný ešte niekoľko týždňov. Úzažné. 5 hviezdičiek bez debaty.
po knihe som siahla na odporúčanie, avšak bola som sklamaná. Možno som ju nepochopila, ale prišla mi nútená, miestami zbytočne vulgárna a nezanechala vo mne žiadnu emóciu okrem potešenia, že som ju dočítala, čo bol trochu boj.
úžasná kniha. svieža, akčná, plná fantázie, ihneď po prečítaní som vypozerala celý rovnako výborný seriál.
Niektore poviedky boli skvele napisane, svizne tempo deja, lahko sa citali, boli putave a hned vas vtiahli do obsahu, niektore vsak, hoci mali skvelu myslienku boli nekonecne nudne a naozaj som sa musela snazit udrzat otvorene oci pri ich citani, niezeby neboli zaujimave temou, ale zdali sa mi dost nudne napisane. Tych vsak bolo menej, mozno 10-20%.
V kazdom pripade vsak vyber knizky nelutujem a za precitanie urcite stoji.
Priznám sa, že hoci autorov štúl nie je celkom moja šálka kávy (niektoré knižky sa mi páčia viac, iné menej, čítam ho rada, ale nie je mojou prvou voľbou v kníhkupectve), táto knižka ma prekvapila akčným príbehom a svižným štýlom písania, našla som tam všetko, čo má podľa mňa dobrá knižka mať - bežný život, vzťahy, človečinu, napätie aj fantáziu. Tu som našla všetko a knižku zhltla našup.
Táto knižka ma dosť sklamala. Som verný fanúšik Matkina, mám všetky jeho knihy a po nejakom čase som po ňom opäť siahla, avšak akoby sa autor zasekol autor a nemal už o čom písať. Téma je absurdná, postavy nezaujímavé, celé mi to prišlo také "rádoby" umelecké a pritiahnuté za vlasy. Popravde, chýbala mi Hysterka a Kretén, hoci chápem, že sa nedá dvadsať rokov písať o tom istom. Chýbali mi v tom zmysle, že to bolo svižné, svieže, zo života a vtipné. V tejto knižke som nič také žiaľ nenašla.
Zvyknutá na to, že som knihy Zygmunta Miloszewskeho zhltla doslova za pár dní, táto knižka ma popravde trošku sklamala (už predtým som od neho čítala Sklamaní, Zrnko pravdy a Hnev). Na rozdiel od predošlých napínavých tém i príbehov, Domofón síce bol napínavý, ale keďže bol takmer od začiatku zápletky značne nereálny, ale zas ešte ďaleko k žánru fantazy, tak ma zápletka tak úplne nechytila a trošku som sa už aj musela cez ďalšie a ďalšie komplikácie obyvateľov prehrýzať, lebo už mi neprišli celkom ako gradácia deja, skôr ako umelé naťahovanie príbehu. Nie zlé, ale u tohto autora som bola zvyknutá, že ma vtiahli do deja oveľa viac.
Kniha je písaná pútavým štýlom, nechýba gradácia aj napätie, avšak nepochopila som úplne, či to má byť akože tajomný thriller alebo psychologická dráma do duše ženy alebo len taký bežný príbeh zo života, trochu sa to tam nejasne "premieľalo" a divný koniec mi pokazil celý dojem z knihy. Mňa veľmi neoslovila, čitala sa síce veľmi dobre, ale zážitok po nej som nemala, skôr zmiešané pocity.