Torgal | Komentáře u knih | Databáze knih

Torgal Torgal komentáře u knih

Vzpomínky ledu Vzpomínky ledu Steven Erikson (p)

Treťou knihou série sa konečne začína odhaľovať (pravdepodobne) hlavný konflikt Eriksonovej megalomanskej ságy. Prvý ťah robí pannionské domínium a postaviť sa mu môžu len Dujek a Chmur, spojení v krehkej aliancií. A pritom je pannionský veštec len jednou figúrkou nepriateľa, pred ktorým sa trasú aj bohovia...

Už od prológu sa roztáčajú kolesá mohutného príbehu s koreňmi v pradávnej histórii. V prvých dvesto stranách sa rozdajú karty postačujúce pre veľmi hutnú zápletku. Vrstvenie motívov ale pokračuje ďalej a na môj vkus knihu neuveriteľne brzdia. Nasledujúcich štyristo strán je z dejového hľadiska prázdnych, väčšinu priestoru zaberajú rozhovory postáv o týchto podzápletkách a ich nezáživné filozofické úvahy nad vlastným osudom (obzvlášť Mhybe v tejto disciplíne vyniká).

Boj v Capustane je svetlou výnimkou, ale autorove sklony k vytváraniu vojenských legiend (najprv Paliči mostov, potom Coltain, teraz Šedé meče) a opisy bojov v štýle antických eposov (kde sa bojiskami tiež preháňajú nepremožiteľný šampióni bohov a hrdinovia bežne porážajú mnohonásobnú presilu) mi veľmi nesedí. Problematický je už samotný nepriateľ – pannionské domínium je len jednorozmerná ríša čistého zla, dokonca s vlastnou skřeťou armádou v podobe tenescowri. Jej ťaženie proti všetkému živému nevzbudzuje ani sympatie, ani pochopenie.

Medzi Capustanom a epickým vyvrcholením knihy v Korále si ešte užijeme ďalšie kolo nudných rozhovorov (a Dujekových zvláštnych taktických rozhodnutí), ale od strany osemsto sa začína kolotoč silných okamihov a príbehových odhalení v takom tempe, až som takmer zabudol na to, že dovtedy ma kniha bavila najmenej z celej série. 8-/10

08.07.2015 4 z 5


Dům mrtvých Dům mrtvých Steven Erikson (p)

Druhý zväzok Eriksonovej ságy čitateľa privádza na úplne nový kontinent a zoznamuje ho s množstvom nových postáv (hoci je tu hrsť hrdinov predošlej knihy). Čo sa dávkovania informácii týka, opäť sme hodený do hlbokej vody bez záchranného kolesa a tak je prvých sto strán kým si človek zvykne na všetky nové tváre a pojmy celkom záhul.

Dej je tentokrát prehľadnejší, u každej zo štyroch hlavných dejových línii knihy je celkom jasné o čo v nich ide a bohovia tentokrát do deja vôbec neprehovárajú. Pochvalu si zaslúži atmosféra knihy – zachytáva kontinent rozorvaný zničujúcim povstaním, ktoré sa neštíti žiadnych ukrutností, ľudia zomierajú po (desať)tisícoch, deti končia umučené na krížoch a novorodenci dokonca na ražňoch. V každej línii príbehu sa neustále niečo deje, dochádza k nečakaným stretnutiam a zvratom, ľudským tragédiám i skutkom veľkého hrdinstva. Záver knihy veľmi silne graduje a ukrýva niekoľko emocionálnych bômb a strhujúcich okamihov.

Lenže... táto minca má dve strany. To, že je všetko tak efektné a cool je vykúpené neskutočným množstvom deus ex machina, neustálym pridávaním nových pravidiel sveta a popieraním logického konania postáv. Príkladov kedy to bije do očí je tak veľa, že vymenúvať jednotlivé prípady nemá zmysel, deje sa to neustále pričom väčšinou platí priama úmera medzi efektnosťou scény a veľkosťou náhody/počtom es ktoré Erikson vytiahne z rukávu. Osobná poznámka ku Coltainovmu ťaženiu – nechápem, prečo je táto dejová línia tak ospevovaná, Coltain mal za celé jeho trvanie jeden dobrý taktický nápad (pri prechode cez prvú rieku), o zvyšok sa postarala mágia, množstvo šťastných náhod a hlavne nepochopiteľná neporaziteľnosť a skalopevná morálka jeho vojska.

Navyše čo sa prenikania do sveta Malazu týka, ešte stále sme v prológu a táto kniha len neustále vrství nové otázky na ktoré neposkytuje odpovede. A všeobecný názor o úžasnej prepracovanosti toho sveta podkopáva sám autor veľmi nepresnou mapou Sedmiměstí (vzdialenosť medzi Hissarom a Vatharom je na mape cca rovnaká ako medzi Vatharom a Arenom, pričom v texte trvalo absolvovanie prvej polovice cesty vyše pol roka a druhej odhadom tri týždne) a hlavne absolútne nepresným počítaním času (všetky línie príbehu prebiehajú súčasne, na čom príbeh celkom zásadne stojí, ale v jednej uplynú mesiace kým v ostatných najviac týždne).

Zážitok je to každopádne lepší ako pri čítaní prvého dielu, ale na rozdiel od ostatných komentujúcich vám radím – ak si chcete knihu užiť, veľmi o nej nepremýšľajte, množstvo nájdených logických dier vám môže výrazne skaliť zážitok. 7/10

17.06.2015 4 z 5


Restaurant na konci vesmíru Restaurant na konci vesmíru Douglas Adams

Dvojka začína presne tam, kde končí jednotka a kvalitatívne je úplne rovnocenná. Oproti prvej časi je dejovo trochu roztrieštenejšia, ale zábava je to minimálne rovnako dobrá ako minule. Všetky obľúbené postavy sú späť a vesmír má stále čím prekvapiť. 9/10

05.03.2015 5 z 5


Paní jezera Paní jezera Andrzej Sapkowski

Po našlapanej Věži vlaštovky celkom sklamanie. Sapek do zaklínača nepochopiteľne tlačí artušovskú mytológiu, Geraltova dejová linka uviazne na mŕtvom bode a zachráni ho len okatá deus ex machina a čo je najhoršie, Ciri po bombastickom finále minulej časti sľubujúcom veľké veci tiež nečakane spomalí a tápe v alternatívnych realitách. Bohužiaľ sa ukázalo, že autorovi jeho kniha prerástla cez hlavu a nedokáže ju uspokojivo uzavrieť. A pritom táto kniha obsahuje najlepšiu kapitolu celej ságy, ktorou je samozrejme úchvatný opis bitky "u Starých zadkov". 8/10

04.03.2015 4 z 5


Věž vlaštovky Věž vlaštovky Andrzej Sapkowski

Bezpochyby vrchol série. Tento diel je v prvom rade o Ciri, jej páde na samé dno a následnom vzostupe. Retrospektívny štýl rozprávania jej tragického príbehu, ktorý plynule graduje aby skončil v nezabudnuteľnom finále na zamrznutom jazere patrí do zlatého fondu fantasy literatúry. Geralt a jeho družina hrajú tentokrát len druhé husle, aj politické pletichy čarodejok a mocných vládcov majú tentokrát viac priestoru. 10-/10

04.03.2015 5 z 5


Až budou viset Až budou viset Joe Abercrombie

Prísľub z prvej časti sa naplniť nepodarilo. A to z viacerých dôvodov - najdôležitejším je ten, že po dočítaní sa človek nemôže zbaviť dojmu, že keby v nej vôbec neboli kapitoly s Gloktom a Bayazom, vôbec nič by sa nestalo. Klišé výprava sa naozaj uskutočnila, ale jej dopad bol nulový, rovnako ako aj Gloktovej aktivity v Dagoske. Menšie logické trhliny prítomné v prvej knihe sa otvorili do veľkých rán, to všetko len preto, aby sa autorovi nerozpadol príbeh pod rukami. Pasáže zo severu ale zachraňujú dojem. Aby bolo jasné, autor stále píše výborne, ale silný je len v jednotlivých scénach, celkový obraz buduje značne ťažkopádnejšie. 6/10

03.03.2015 3 z 5


Sama čepel Sama čepel Joe Abercrombie

Keď sa na túto knihu pozriem z hľadiska formy a obsahu, musím povedať, že forma je výrazne lepšia. Príbeh fakticky neexistuje, celú knihu sa len skladá tím, ktorý sa má vydať na (veľmi pravdepodobne) klišé výpravu za záchranou sveta. A zloženie družiny presne kopíruje fantasy archetypy, našťastie jednotlivé postavy majú "ksicht" a z hromady generických rekov vystupujú svojou morálnou nejednoznačnosťou. A tiež majú napísané veľmi dobré repliky (hlavne jeden sarkastický mrzák v službách inkvizície). To, že hrdinami sú do určitej miery antihrdinovia je celkom osviežujúce, bohužiaľ dejovo v tejto knihe nie je veľa o čo stáť. Potenciál tu však rozhodne je. 7/10

03.03.2015 4 z 5


Harry Potter a relikvie smrti Harry Potter a relikvie smrti J. K. Rowling (p)

Záverečná kniha série je konečne za mnou a hneď na začiatku uznávam, že sa podarila. Ale spočiatku tak rozhodne nepôsobila. Potter a jeho kumpáni sa prvú polovicu knihy len bezcieľne potĺkajú a zaujímavých vecí sa deje len minimum. Občas sa síce niečo zomelie, no je to len také vzplanutie, ktoré rýchlo zhasne. Zlom nastáva v druhej polovici, keď kniha začne naberať obrátky, čriepky informácii začnú do seba zapadať a obľúbené postavy zomierať. Tu by sa dalo autorke vytknúť, že niektoré veci sú totálne "over the top" (napr. drak), ale osobne mi preháňanie schopností 17-ročných kúzelníkov moc neprekážalo. Tempo sa zvyšuje až do finále, po ktorom ale nepochopiteľne takmer okamžite kniha končí. Vyložene mi chýbala nejaká kapitola, ktorá by sa venovala tomu, čo sa dialo v nasledujúcich dňoch/týždňoch. Epilóg túto úlohu ani zďaleka nenaplnil. Mojou poslednou výhradou je nedotiahnutosť niektorých dejových liniek (jeden príklad za všetky - Malfoyovci). Celkovo je dojem ale veľmi dobrý, určite omnoho lepší ako po predchádzajúcich dvoch nemastných-neslaných dieloch. 8/10

03.03.2015 4 z 5


Harry Potter a Kámen mudrců Harry Potter a Kámen mudrců J. K. Rowling (p)

Je to v podstate rozprávka pre deti, ktorá kladie dôraz na objavovanie fascinujúceho nového sveta spolu s hlavným hrdinom. Príbeh okolo kameňa mudrcov je tu len ako prívesok a je dosť odfláknutý. 7/10

03.03.2015 4 z 5


Ztracený symbol Ztracený symbol Dan Brown

Brown sa zas rozhodol podojiť peňaženky svojich obdivovateľov a napísal ďalšiu generickú konšpiračnú báchorku. Tentokrát sa všetko točí okolo slobodomurárov a i napriek snahe vysokým tempom rozprávania maskovať jalovosť zvratov a odhalení, čitateľ sa už teraz opiť rožkom nenechá. Predchádzajúce Langdonovky sa mohli oprieť aspoň o kontroverzie, ktoré vzbudzovali, u symbolu toto ale nehrozí. O zúfalosti celého tohto počinu svedčí to, že identita páchateľa, ktorá bola v závere tak teatrálne odhalená musí byť každému rozumne uvažujúcemu jedincovi jasná od prvého momentu kedy sa jeho postava objaví. 4+/10

03.03.2015 2 z 5


Nedokončené príbehy Nedokončené príbehy J. R. R. Tolkien

Táto kniha má význam len pre Tolkienových fanúšikov, obsahuje totiž len útržky príbehov a zaujímavostí, ktoré majster nestihol sfinalizovať, aj tak sa ale jedná fascinujúci text. Informačná hodnota je skrátka tak veľká, že sa povznesiem nad celkovú roztrieštenosť a nekoncepčnosť celej knihy. 9-/10

03.03.2015 5 z 5


Svět ledu a ohně Svět ledu a ohně George R. R. Martin

Zhodnoťme najprv to očividné. Už na prvý pohľad vyzerá kniha úžasne a po prelistovaní dojem ešte stúpne. Krásne ilustrácie, luxusné dosky, kvalitný lesklý papier - spracovanie je dych berúce. Dostojí však obsah nasadenej latke? Za seba hovorím, že ani zďaleka. Štruktúra knihy je značne chaotická, pričom vytvoriť si ucelený obraz o Martinovom fikčnom svete je veľmi ťažké.

Kniha sa delí na dva veľké celky - prehľad histórie od najstarších vekov až po nástup Roberta Baratheona na trón a pojednávanie o jednotlivých oblastiach sveta. Pritom aj v nich sa píše predovšetkým o histórii, takže informácie sú rozhádzané kade-tade. Ako fatálny problém, za ktorý z hodnotenia strhávam celú hviezdu považujem zúfalo nedostatočný počet a kvalitu máp. Sedem kráľovstiev je na tom ešte celkom dobre, ale aj na ich mapách nie sú vyznačené ani zďaleka všetky hrady, mestá a rieky o ktorých sa hovorí v texte. Essos ale obišiel riadne skrátka a (s výnimkou mapky mesta Braavosu a časti Sothoryosu) tu nie je zhola NIČ. Aby som mal predstavu kde leží taký Volantis, Tyrosh, Qarth a ďalšie mestá som si musel pomáhať internetom, čo je absolútne neakceptovateľné.

Obsahovo ma tiež sklamalo, že sa bližšie nerozoberali iné ako dejepisné a geografické témy. Rád by som sa dozvedel viac o rôznych náboženstvách, vodných tanečníkoch, mužoch bez tváre a iných skupinách, no kniha o nich neponúka viac než letmú zmienku. Súvisiaca výčitka ide na vrub toho, že kniha je očividne napísaná tak, aby nevyzradzovala nič z Piesne ľadu a ohňa, čo jej prínos do značnej miery limituje. Osudové udalosti Robertovej rebélie sú tak prejdené poznámkou “toto je všetkým známa história, nemá zmysel ju tu znovu opisovať.

Zdá sa, že sa len sťažujem, ale kniha bola (v tom, čomu sa venovala) zaujímavá a poučná, ďaleko za úrovňou “prívesku k seriálu. Ale pre mňa bola bohužiaľ tiež ďaleko od toho, čím byť mohla, keby jej bola venovaná väčšia starostlivosť. 7/10

PS: Talpress sa s prekladom/korektúrou veľmi nevytiahol, také množstvo preklepov v tak malom množstve textu som už dávno nevidel.

10.09.2024 4 z 5


Zakliaty kláštor Zakliaty kláštor Juraj Červenák

Červenákovská rutina dobrá maximálne ako ľahké odpočinkové čítanie. Prvé stretnutie čitateľa so Šarkanom na Divokom západe má viac šťavy ako všetko po tom čo sa presunie do svojej domoviny. Akoby príbeh bol len nutné zlo potrebné k predstaveniu hlavných postáv série. Skrátka pátracia akcia s trochou vypytovania a trochou strieľania, nič veľké ani unikátne. Všetko je však nasiaknuté ľudovou slovesnosťou umocnenou prítomnosťou nášho najznámejšieho zberateľa rozprávok Pavla Dobšinského. Prvky fantastiky v historických románoch mi spravidla veľmi nešmakujú a toto nebola výnimka. Ale keď sa v epilógu rozprávkový a skutočný svet pretli naozaj radikálne, tak moja zvedavosť na ďalšie časti razom vzrástla na maximum. Šípim tu potenciál na vskutku originálne dobrodružstvá. Nič to ale nemení na tom, že výsledný dojem z tejto knihy je akoby Ďuro išiel na voľnobeh a zaujímavejšie veci si šetril na neskôr. 7-/10 PS: Plusové body za atmosférické ilustrácie Miša Ivana, ten nikdy nesklame.

04.09.2023 3 z 5


Válečník Válečník Bernard Cornwell

Finálna časť je konečne za mnou a ja sa nemôžem zbaviť pocitu, že aj keď toto bola trinásta kniha zo série, tak zavŕšenie Uhtredovej cesty sledujúcej zjednotenie Anglicka bolo šité horúcou ihlou a pokojne by sa dalo rozdeliť na dva zväzky. Môže za to hlavne to že v prvej polovici knihy sa rieši vznikajúca koalícia proti mladému kráľovi Aethelstanovi a obe strany sa snažia získať Uhtreda na svoju stranu. Jeho pevnosť Bebbanburg má totiž v nadchádzajúcom konflikte kľúčovú strategickú polohu. Atmosféra hustne, vzťahy s kráľom chladnú, vo vzduchu visí osudový rozkol a dojem z knihy je vyložene skvelý. Lenže toto všetko sa vyrieši bez očakávaného klimaxu niekde v strede knihy a potom príde dlhšia pokojná pasáž kde sa nič dramatické nedeje a v pár odstavcoch sa presunieme vpred v čase o niekoľko rokov. Príbeh tu začne smerovať k veľkej bitke medzi siedmimi kráľmi, ktorá sformovala súčasnú tvár Anglicka. Tá je spísaná štandardne na vysokej úrovni, ale nijak nevybočuje z opisov mnohých iných bojov z predošlých častí série a aura jej výnimočnosti je tak skôr utlmená. Môj osobný názor je ten, že ak by sa Cornwell nesnažil tak tesne držať historických faktov (ako to bolo v minulosti, keď dokázal rozpísať jeden riadok v kronike na strhujúce historické dobrodružstvo), tak by napísal čtivejšie a napínavejšie dielo. V konečnom dôsledku si myslím, že zavŕšenie Uhredovho príbehu dobytím Bebbanburgu v desiatok zväzku by bol ideál a odchod na vrchole. 7/10

05.06.2023 4 z 5


Dámy a pánové Dámy a pánové Terry Pratchett

Dámy a páni, s poľutovaním musím konštatovať, že sme si nepadli do oka. Prišli ste síce v sprievode Bábi a Stařenky, ale aj ony pôsobili matným dojmom, ako by tu ani nechceli byť. Bez urážky, ale keby ste neprišli v sprievode Magráty, ktorá riešila akútne predsvatobné problémy, tak si nemáme čo povedať. Príbeh, s ktorým ste ku mne prišli, ma totiž vôbec nestrhol - usmieval som sa a prikyvoval v podstate len zo slušnosti. Už samotná téma zlých elfov mi bola proti srsti a parodovanie Sna noci svätojánskej tiež u mňa nepadlo na úrodnú pôdu. Takže síce ďakujem za návštevu, spomínať na vás ale nebudem. 6-/10 Tak, a teraz uvoľnite miesto, za vami stoja nejakí Muži ve zbrani, tak nech neprídete k úrazu!

04.03.2019 3 z 5


Poslední jednorožec Poslední jednorožec Peter S. Beagle (p)

Dosť zvláštna kniha s ťažko uchopiteľnou, melancholickou náladou. V priebehu čítania sa navyše viac krát zmenil žáner – začiatok bol ako z ľahkej fantasy pre dievčatá (jednorožka vo svojom lese, spievajúci motýľ), náhle atmosféra stemnela (Mama Fortuna) a hlavnou postavou sa zrazu stal mág Šmendrik. Osobne sa mi najviac páčila pasáž u zbojníkov, kde bola zas nálada odľahčená a humoristická. Od príchodu do Hagardovho kráľovstva ale dominuje smutná, zasnená melanchólia, ktorá mi veľmi nesedela a bohužiaľ je to dominantná časť knihy. Už samotná zápletka o hľadaní jednorožcov pre mňa ale nebola veľmi zaujímavá a tak som knihu prečítal bez väčšieho záujmu. 5+/10

14.09.2018 3 z 5


Sekáč Sekáč Terry Pratchett

Pôvodne som po Pohyblivých obrázkoch nechcel načínať ďalšiu Zeměplochu, ale keď som uvidel, že v nej hrá prím môj obľúbenec Smrť, tak som neodolal... ale asi som mal. Zrejme už som Pratchetta prejedený a nedokážem sa už na ňom tak zabaviť ako pár kníh dozadu, ale v Sekáčovi je to viac čo mi nesadlo. Predovšetkým to bola podzápletka s „shopping centrom“, ktorú by som bez milosti vyšmaril von – nehodila sa sem, nebavila ma a jej akčný záver sa až priveľa ponášal na koniec Pohyblivých obrázkov. Aj samotný Smrť ma sklamal, čakal som niečo iné ako spoznávanie jeho ľudskej stránky (ale zavŕšenie jeho príbehu bolo roztomilé). Suverénne najlepšie chvíle knihy boli dobrodružstvá Rumpála Žičky a jeho partie z klubu Nový začiatok – ďalšie príhody tejto bláznivej zostavy by som si dal okamžite. Bohužiaľ ma ale všetko ostatné veľmi nebavilo. 5+/10

22.06.2018 3 z 5


Lehké fantastično Lehké fantastično Terry Pratchett

Lehké fantastično mi spätne zlepšuje dojem aj z Barvy kouzel, lebo je uzavretím osudov Mrakoplaša a Dvoukvítka, ktorých predošlá kniha opustila v dosti prekérnej situácii. K mojej spokojnosti kniha konečne obsahovala dej (spočívajúci v ničom menšom ako v záchrane sveta), ale to neznamená, že by ubrala na bláznivých situáciách. Tých je tu snáď viac než minule a niektoré mi vyvolali priam záchvaty smiechu (na druidov programujúcich Stonehenge len tak nezabudnem). Pratchettova fantázia pracuje na plné obrátky a čitateľ netuší čo ho čaká na ďalšej strane. 8-/10

29.12.2017 4 z 5


Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel Jonas Jonasson

Odľahčený tón knihy mi sadol, rovnako ako aj životná filozofia Alana Karlsonna, ktorý si z ničoho nerobil ťažkú hlavu a kašlal na politiku (hoci o ňu zakopával na každom kroku). Ak to ale chcelo byť niečím viac ako odpočinkovým čítaním, tak tento zámer (u mňa) nevyšiel. Línia zo súčasnosti je príliš absurdná, ale vďaka čiernemu humoru uspokojivo zábavná. V retrospektívach (ktoré boli v knihe z bohvieakého dôvodu) je ale prekvapujúco veľa socializmu a chľastačiek so svetovými vodcami. Životný príbeh starčeka je ale ako celok strašná báchorka pritiahnutá za vlasy, oproti ktorému je Forrest Gump (ku ktorému má Alan dosť blízko) realistická dráma. A do toho ešte lacné vtipy typu Herbert Einstein. Pobavilo, ale len ako jednorázovka na zabitie času. 6+/10

31.10.2017 3 z 5


Noční klub. Díl druhý Noční klub. Díl druhý Jiří Kulhánek

Dokončenie Tobiášovej cesty za odplatou sa nesie v duchu odľahčene a s nadhľadom podaného masakru – presne ako to bolo už v prvej časti. Dočkáme sa viacerých odhalení a plánov v plánoch, dominuje ale uspokojenie so zábavne a napínavo napísanej akcie. Keď hrdina pred koncom ale prejde do „god módu“, už toho bolo na mňa priveľa a katovanie zástupov upírov ma až toľko nebralo. Posledná štvrtina navyše pôsobí značne nadbytočným dojmom (hoci chápem, že autor chcel uzavrieť všetky dejové linky). Celkovo tak o čosi slabší dojem ako z prvého dielu. 7+/10

26.09.2017 4 z 5