Venezia komentáře u knih
Otrokyňa Richilda rozpráva o svojom živote v službách neapolskej kráľovnej Jany. Je plný násilia, vrážd a hlavne sexu (často nedobrovoľného). Nemám rada príbehy plné násilia, napriek tomu som knihu prečítala. Bola som zvedavá na osudy postáv (u nás k tejto téme nie veľa literatúry) a kniha bola pútavo napísaná. Štýlom mi pripomenula Fanny Hill alebo Candide.
Malý príklad: "Brzy jsem se přestala vzpouzet a uvážila jsem, že být obskákána jedním mužem sedmkrát za noc je přece jen lepší než sedmi různými muži za sebou, jak se mi přihodilo v Římě. Tenhle muž byl navíc můj manžel."
Krásna Richilda prežila toho neuveriteľne veľa, bola otrokyňa, vojvodkyňa, vyslankyňa, precestovala Taliansko, Anglicko, Francúzsko, Španielsko, trikrát bola vydatá, súložila okrem iného s panovníkmi i princami (pobyt v háreme nevynímajúc) a bola mučená inkvizíciou.
Čo som po toľkých krutostiach ocenila bol happyend pre hlavnú hrdinku a fungujúce „božie mlyny“.
Opäť musím vytknúť tie nešťastné zemiaky (brambory) - tie v Európe v 14. storočí ešte neboli!
Je zaujímavé, ako veľmi sa podobajú osudy kráľovien Jany Neapolskej a Márie Stuartovej (malé dedičky nepripravené na vládu, prvá mala štyroch manželov, druhá troch, vražda manžela a následne škandál, boj o svoj trón s príbuznými a nakoniec poprava).
Neodporúčam citlivým povahám.
Príbeh dvoch sestier a ich babičky sa odohráva hlavne v Taliansku, kam sa po úteku uchýlili. Nechýba nič, čo k dobrej historickej romanci patrí: láska ani sklamanie, správny chlap ani padouch, falšovanie dokumentov ani rodinné tajomstvá, dieťa ani svadba, intrigy ani súboj. Keďže neboli odhalené všetky rodinné tajomstvá a obe dievčatá pod čepcom, očakávam ďalší diel. Pani Körnerová opäť nesklamala.
Súhlasím s fanciulla až na prvú vetu. Je veľa dobrých kníh o stredoveku.
Obsah: Eduard a Charlotta sa kedysi milovali, ale nemohli sa vziať. Po rokoch sú voľní a tak sa vezmú a majú dieťa. Na návštevu príde Eduardov priateľ stotník a Charlottina neter Otília. Eduard s Otíliou sa do seba zamilujú, a aj Charlotta so stotníkom. A to je len začiatok.
Najprv som videla film s Isabelle Huppert a doteraz si pamätám niektoré scény, kostýmy i to krásne sídlo. Príbeh je čistý romantizmus - takže na konci traja mŕtvi a žiaden happy-end. Pekná kniha.
5 hviezdičiek za báseň Jen jedenkrát. Čítali sme ju v škole a po analýze nezostalo jedno oko suché.
Pozitíva tejto malej učebnice: krátke články, podstatná slovná zásoba, tabuľky s výslovnosťou a gramatikou a formát akurát do kabelky. Detto: němčina a ruština.
Pozitíva tejto malej učebnice: krátke články, podstatná slovná zásoba, tabuľky s výslovnosťou a gramatikou a formát akurát do kabelky. Detto: angličtina a ruština.
Tiež som túto knihu čítala v detstve stále dokola. A meno Maurice som plánovala dať raz svojmu synovi, kým som nezistila, že sa číta Móris. :-)
Aj aristokracia potrebuje svojho MacGyvera.
Hodnotiť knihu nemôžem, videla som len filmy (tie boli fajn).
Je mi toto vôbec treba???
Ak je toto úspešná autorka, tak ľuďstvu naozaj klesá IQ.
Túto knihu som vo fáze "Divoký západ, mayovky a spol." milovala.
Najprv si treba ujasniť jedno: kniha a film majú spoločný len názov. Kniha je vlastne akýsi manuál na mužov. A prečo jej dávam toľko bodov? Lebo autori majú pravdu. Keby si ju ženy prečítali a zapojili zdravý sedliacky rozum, nebolo by takejto knihy treba. Chápem, že niektorí dali málo bodov, veď čakali romantickú komédiu a nie drsnú pravdu. Pripájam zoznam pre tých, ktorým sa to nechce čítať:
AŽ TAK MOC TĚ NEŽERE,
1. když tě nepozval na rande,
2. když ti nevolá,
3. když s tebou nechodí,
4. když s tebou nespí,
5. když spí s jinou,
6. když tě chce vidět jen přiopilý,
7. když si tě nechce vzít,
8. když tě chce poslat k vodě,
9. když se vypařil,
10. když je ženatý s jinou,
11. když je sobec, surovec nebo úchyl.
Niet nad to, keď človeka práca baví... Autor popisuje život prostitútky, ako by to bola samá zábava. Dnes už kniha ničím šokovať nedokáže, skôr mi je čudné, prečo ju nejaký chlap zaradil do zoznamu 1001 knih, které musíte přečíst, než zemřete.
Knihy treba hodnotiť v rámci žánru a v rámci žánru to bola pekná kniha. Aj obálka je pekná, len preklad názvu je divný.
Román vo viktoriánskom duchu v tom najlepšom zmysle slova. Príbeh je vyrozprávaný zo štyroch pohľadov: denník dvadsaťročnej Kasandry, listy novinára Wellbourna, rozprávanie malej Luisy a kapitoly z autobiografie inšpektora Monihana. V podstate je to smutná kniha, i keď má romantické a detektívne prvky. Pripomenula mi Útulek pro padlé ženy.
Moje postrehy: 1. prežiješ, len keď máš šťastie a kontakty, ako vtedy, tak aj dnes, 2. niektorí vyčítajú autorovi málo citu, ja sa čudujem, že po tom všetkom, čo prežil, mu aj nejaký zostal a autor je predsa vedec, nie básnik, 3. v doslove sa píše, že český preklad i samotný text knihy prešiel pomerne výraznou redakčnou úpravou, ktorú autor schválil. Znamená to, že originál je iný? Zhrnutie: výborná kniha. Mala som ju požičanú, hneď som si ju bola kúpiť. Trápi ma len jedno - že knihu asi nemôžem rátať k slovenskej literatúre, hoci ju napísal Slovák. Vyšla kniha vôbec v slovenčine? Tip pre prekladateľa: skloňovanie slova Čadca - v Čadci, z Čadce, do Čadce, pri Čadci, cez Čadcu, neďaleko Čadce.
Kritika tejto spoločnosti televíznych divákov, supermarketov, antidepresív, bezpečnostných kamier, kariéristov, dlhov, plytvania, ... a pár tipov, ako sa od nej aspoň trochu oslobodiť. Som rada, že nie som sama, kto si myslí, že náš svet nie je úplne v poriadku. V slovenčine vyšla kniha pod názvom Ako si užívať život.
Kniha mi pripadala niekedy primitívna. Hürrem je vykreslená ako pomstychtivá intrigánka. Kto si chce prečítať kvalitnú knihu o tejto sultánke, nech číta "Roxolana" od P. Zahrebelnyj.
Chaotické, zbytočne vulgárne a rádoby vtipné. Škoda, nápad to bol dobrý.
Po komentároch Jizi a Tessinky netreba asi ani nič napísať.
Len by som spomenula, čo mi nesedelo v preklade: nadávka kruci a slovo Bože, predsa len som zvyknutá na slovo Allah.