VetDejvid komentáře u knih
Agate Christie sa proste nedá odprieť nesmierny talent udržať čitateľa v napätí. Vždy zmením 10x svoj názor na to, kto mohol byť konieckoncov vrah. Jej falošne stopy čitateľa čsto mätú natoľko, že už si nemože byť ničím istý! Zo začiatku som mal problém zorientovať sa vo všetkých tých postavách a v okolí dedinky, ale po pár kapitolách ma to už úplne pohltilo a s napätím som sa prečítaval ku koncu príbehu. Kam sa hrabú moderné detektívky a thrillery. Nesmierne si Agathu Christie za jej prácu cením.
Napriek rozsahu som túto knihu prečítal na jeden dych a každá stránka ma bavila. Dostojevskij proste píše, akoby sám založil vlastný filozofický smer. V diele je všetko - múdrosť, proroctvo, realita života a zároveň sú postavy fantaskne vyzobrazené. Človek si ich obľúbi, a niektoré úprimne nenávidí. V tomto ilustrovanom vydaní niektoré ilustrácie predstihjú zápletky v obsahu a tak sa mi stal ku koncu nechcený spoiler, ale inak to krásne dotvára atmosféru knihy. Za mňa 6/5 a mal by si to prečítať každý.
Kniha o ľuďoch, z ktorých každý rieši v hlave svoje démony. Je vidieť, že predošle autorkine knihy sú thrillery. Celý príbeh je písaný s príjemným pocitom napätia.
Ewa - opičia matka, ktorá láskou dusí svoje dieťa.
Matilda - dcéra, ktorá ako Birdie hľadá v zemi slobody tu svoju vlastnú - a to tým najhorším možným sposobom.
Tyler - zlomený človek u ktorého v detstve zlyhal sociálny systém.
Nils a Isac - dvaja súperiaci bratia, jeden s pocitom nedostatočného ocenenia a druhý zlomený po neustálom tlaku na úspech, cez ktorý si chce matka plniť svoje vlastné sny.
Je mi veľmi sympatické, že autorka si vybrala tému pošramotených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ktorí si často neuvedomujú, koľké krivdy si ich deti berú so sebou do dospelého života. Hviezdičku strhávam za pre mňa až priveľmi otvorený koniec. Čakal som väčšie prepojenie deja s Nilsom a Isacom, ktorí zostali zabudnutí od 2/3 knihy. Čo sa stalo s Ewou a Matildou po návrate domov?
Možno to však tak autorka chcela - zabudnutí zostanú v zabudnutom dome pri lese, patologická matka a dcéra sa vracajú späť do svojej toxickej klietky a Tyler brázdi dialnicami Ameriky a hľada si svoju náhradnú Sally, ktorú bude ochraňovať....
Škoda, že som túto knihu nečítal v inej fázy života. Zostala mi ako posledná neprečítaná kniha v knihovničke a tak som sa do nej pustil. Začítal som sa rýchlo, ale postupne ma entuziazmus opustil a knihu som dočítaval veľmi dlho a prekladal som ju nakoniec inými knihami. Akosi som čakal, že sa bude dej viac vyvíjať a nebude sa jednať celých 500 strán o satirické výjavy z vojenského prostredia. Na túto knihu musí byť človek nastavený a v dobrom rozpoložení. Viem si predstaviť, že si ju prečítam o 15 rokov a upravím svoje hodnotenie. Bohužiaľ zatiaľ len takto.
V knihe je pár skvelých viet a hlavná myšlienka vie v človeku vyvolať otázky a prinúti ho rozjímať. Celkovo mi však štýl písania nevyhovoval, asi sa musím pri tejto knihe priradiť k tej časti čitateľov, ktorých natoľko neoslovila. Príde mi, že v monohých častiach dochádza k rýchlym presunom v deji a opisy sú síce časté, ale krátke a nedokončené, čo aspoň mne výrazne znižovalo schopnosť predstavovania si deja v hlave a bez dostatočnej potenciácií imaginárnosti ma knihy proste nebavia.
Zapísal som si však pre mňa jeden úžasný úryvok: " Byly lehkomyslní, rozbíjeli věci a živé tvory a pak se zase stáhli ke svým penězům, nebo ke své nekonečné lehkomyslnosti nebo co je vlastně drželo pohromadě, a úklid toho smetí co po nich zbylo, nechali na ostatních..."
Nepochopím, prečo by malo túto ženu milovať toľko mužov. Nechápem jej naivitu, jej sebeckosť. Vadilo mi, že celú knihu čítam o niekom, kým pohŕdam. Možno keby bola jej charakteristika zo začiatku popísaná inak a ku koncu by došlo k odhaleniu jej skutočného charakteru, bola by pre mňa kniha čitateľnejšia. Nechápem ani Charlesa, ďalšia extrémne nesympatická postava. Nebavila ma ani košatosť jednotlivých opisov. Dobrý námet a pár čitateľných odstavcov v mojich očiach zlepšilo hodnotenie. Je mi ľúto, ale nič pre mňa.
(rozumiem že nie všetky postavy v románoch musia byť sympatické a morálne dobré, šlo však o celkové prevedenie atď, napríklad hlavná postava v Lolite od Nabokova je charakterovo oveľa horšia, kniha je však omnoho čtivejšia a pre mňa zaujímavejšia)
"Spisovatelé by měli vědet, že umřít je někdy dost dřina."
Prostredie severu Nového Anglicka s hlavnými postavami, ktoré predstavujú typický obraz drsného života, mi bolo veľmi symaptické. Rozsiahla rodinná sága s 3 hlavnými mužskými postavami sa dotýka roznorodých témat života. Od vysporiadania sa so smrťou, stratou lásky, až po navyknutie si v novom prostredí. Príbeh sa dotýka neustáleho kolobehu života, akoby sme stále pred niečím utekali...Minulosť nás bude prenasledovať vždy, bez ohľadu na to, čo všetko urobíme pre to, aby sme zabudli. Za mňa kniha s obrovskou hĺbkou, aj keď postáv bolo viac než dosť a čitateľ sa musí miestami viac sústrediť, aby všetko pobral. Určite jedna z mojich najobľúbenejších Irvingových kníh.
Irving zase zvládol jeho obľúbené témy vyzobraziť z úplneho iného uhla pohľadu. Prepojenie minulosti s prítomnosťou sa krásne dopĺňalo. Mal som pocit, akoby som sedel na návšteve u človeka, ktorý zomrie a tak sa rozhodol zrekapitulovať celý svoj život. A aby sme sa nenudili, Irving život tohoto človeka doplnil o absurditu, magickosť a pikantné sexuálne scény. Tento autor ma nikdy neprestane baviť.
"Juan Diego by si myslel, že když je člověk mrtvý a je duch, pak jeho chování - zejména v kostele - bude jiné. Proč by ještě vzhlížel k nebesům. Cožpak už nezná všechny odpovědi?"
Knižku som dočítal len z úcty k Johnu Irvingovi. Je to moj najobľubenejší spisovateľ a 12. kniha, ktorú od neho čítam, ale je suverénne na poslednom mieste z jeho zatiaľ prečítaných kníh. Nezáživný dej, zle predstavenie postáv v deji....Keby si otvorím tuto knihu v ktorejkoľvek časti, je to akoby som začínal čítať zakaždým niečo iné. Pridávam bod za proslulú Irvingovu fantáziu. Mrzí ma to.
Celkový dojem z knižky mám dobrý. Aj keď sú Irvingove diela známe svojou obsiahlosťou, príde mi že tento román mohol mať vzhľadom k svojmu obsahu kľudne o pár strán menej. Bolo to však dobré čítanie, začítavalo sa mi ťažšie, ale druhá polka už šla ako po masle a dej ma veľmi bavil, najmä časť odohrávajúca sa v Holandsku. Celkovo dielo určite 7/10. Je to moc fajn román so zaujímavou zápletkou.
Po prvom dieli som sa na druhý veľmi tešil. Začiatok bol ok, ale potom som musel zmeniť názor. Príliš náboženské, bolo to čítanie fantasy Biblie. Mal som pocit, že keď ešte raz prečítam "Budiž Jeho jméno pochváleno", tak vyskočím na strop. Opät ma ale popisy vymysleného sveta bavili, taktiež prvé dialógy medzi Ramsonom a Kráľovnou. Stále som zvedavý na 3.časť.
Poslať filológa na objavovanie kultúry a jazyka iného druhu do vesmíru bol za mňa briliantný ťah. Nehovoriac o tom, že celú knižku som si dokázal úplne predstavovať do posledných detailov a ešte k tomu úžasne v pastelových farbách. Celé ma to veľmi bavilo, a aj očividná morálnosť príbehu s nuansami na Boha. Za mňa osobne nepotrebujem, aby niekto behal v skafandri po Marsi, veď je to fantasy a nie realita, a k tomu skvelo napísaná. Teším sa na ďalšie diely z trilógie.
Nikdy som nebol veľký fanúšik histórie a knihu som si prial pre doplnenie všeobecného pohľadu. Chápem, že v skratke vysvetliť bohatú históriu Európy nie je jednoduché. Štylisticky mi ale kniha moc nevyhovovala a text si ku mne ťažšie hľadal cestu. Veľmi si ale cením tieto moderné, vizuálne príťažlivé populárne náučne knihy.
Najviac ma bavili ukážky z osobných životov členov kapely, tých tam však bolo najmenej. Možno je táto kniha pre ľudí, ktorí rozumejú hudbe viac než ja, tým pádom ma to moc neuchvátilo. Prijal by som aj viac fotiek pre dotvorenie atmosféry než informácie aká pesnička sa hrala v akom poradí na 100 neviem koľkom zmienenom koncerte. Ale to je mnou... určite si kniha nájde svojich fanúšikov, ktorí ju ocenia.
Z Procesu som úprimne sklamaný. Na strednej som čítal nejaké poviedky, z ktorých som bol nadšený a tak som sa na román naozaj tešil. Pointa dobrá (na mňa malo dielo pomerne Orwellowskú náladu), ale tá bezduchosť postáv ma úplne dostala. Niektoré pasáže boli absolútne nudné a zbytočné rozpísané. Nevytvoril som si vzťah so žiadnou z postáv. Dočítal som to popravde len kvoli tomu, že kniha má málo strán, inak by som ju ale odložil a s čistým svedomím sa k nej už nikdy nevrátim.
Zatiaľ moja najobľúbenejšia knižka, ktorú ešte nič neprekonalo. Už sa teším, ako ju budem zase za nejaký čas čítať a odstupom času v nej prídem zase na niečo iné.
Ak som túto knihu v ruke ako dieťa nedržal snáď tisíckrát, tak ani raz. Ešte teraz mám po 25 rokoch stále v hlave jednotlivé ilustrácie.
"Originalita se sice dovede sama sebou uspokojit, ale to k úspěchu vždycky nevede." Celosvetový úspech tejto knihy je síce nespochybniteľný, ale ja sa musím pripojiť k vyššie uvedenej vetičke zmienenej v kapitole deksripcií a výčtů. To je však len moj osobný pohľad a moje očakávania od knihy takýchto rozmerov. Určite by som knihu ocenil viac v dobe kedy má pátos, experiment a symbolika v literatúre bavili viac. Teraz už bohužiaľ vďaka pragmatickosti života neviem dielo natoľko oceniť a skor som jeden z tých čitateľov, ktorým záleži viac na príbehu a obsahovej forme.
Do hlavy Jamesa Joycea by som fakt vidieť nechcel. Na mňa to bolo v niektorých pasážach až moc vulgárne. Z niektorých dialógov vo fantasmagorickej časti mi fakt nebolo dobre...kam sa hrabú niektoré celé trigger warning knižky.
Po prvé a asi naposled. :) Túto knihu si jednoducho nedokážem užívať. Ani po prečítaní na mňa nedolahol žiaden wow efekt, spíš naopak. Chápem jej hodnotu vo svete literatúri, ale nedokážem jej dať vyššie hodnotenie.
Toto ma moc bavilo. Všetky informácie podložené štúdiami s povodom v neurovede sa odlišujú od ostantých publikácií. Odborné stránky textu doplnené o príklady z praxe, kniha má akurátnu dĺžku a obsah, aby čitateľa neprestimulovala. Nemám čo vytknúť.
Kniha ma nijak neurazila, ani vyslovene nenadchla. Samotný dej a zápletka ma bavili, prišlo mi však že niektoré kapitoly by sa dali kľudne preskočiť a nič by sa nestalo. Julián mi bol zo začiatku veľmi sympatický, v priebehu knihy však moje sympatie strácal, ba som ním dokonca začal aj pohŕdať. Koniec koncov to bol jeden z najsebeckejších hlavných hrdinov, s akými som sa kedy v literatúre stretol. Síce je dielo nadčasové, predsa však ma od bližšieho vzťahu s hlavnými postavami držala priepasť sposobená dobou, kedy bolo dielo napísané.