VetDejvid komentáře u knih
Prial som si vyskúšať niečo z "dark academia" literatúri, a tak som siahol po tejto knihe s dobrým hodnotením (aj keď booktuberi s dorým vkusom by túto knihu k top dark academia knižkám asi nezaradili).
Číta sa to veľmi ľahko, a aj keď sa nejedná o žiaden literárny skvost, chytilo ma to. Trochu ma dráždi to dlhé uvádzanie do deja. Celkom som sa ale vrátil do teen čias a zaspomínal na young adult ságy z mojej generácie, v ktorých je hlavná hrdinka diečva, ktoré objavuje svoju vnútornu silu (viz divergencia, hunger games a podobne). No proste cheesy :), ale celkom som sa naladil aj na druhý diel.
Možno prvýkrát v živote, alebo po veľmi dlhej dobe som vzal do rúk memoár. Túto knihu som si náhodne vybral v obchode podľa obalu a o to viac som bol spokojný, keď som sa do knihy začítal.
Životný príbeh spisovateľky nie je ničím zavideniahodným. Veľakrát som si pri stránkach tejto knihy v duchu ďakoval za svoj život.
Veľmi sa stotožňujem s jej výrokom, že život jej posyktol také literárne postavy, že nie je nutné vymýšľať si žiadne iné. Každý máme v živote niekoho, kto je ako vytiahnutý zo stránok dobrého románu. :)
Marry Karr veľmi fandím za to, že sa to všetko odhodlala dať zo seba von a hlavne, že na to našla vnútornu silu. Trochu ma mrzí že ďalšie diely moemoáru sú iba v angličtine, ale snáď sa budú dať zohnať. :)
"Zjistila jsem, že v tichu lidi rostou. A v zármutku také. Když z někoho vyzařuje velké smutné ticho, dodá mu ve vašich očích nesmírnou vážnost."
Asi moja najobľúbenejšia kniha od Christie, veľmi rýchlo a príjemne sa číta. Rozprávač v podobe Jerryho, pilota v rekonvalescencii po úraze, ma veľmi bavil. Opäť som podozrieval pomaly každého a ku koncu som bol aj tak nakoniec prekvapený. Hoci slečná Marplová moc priestoru v knihe nedostala, nevadilo mi to. Jej postava bola veľmi pekne využitá na dotvorenie atmosféry anglického viedieku a malomesta.
Po 2. dieli som mal trochu obavy, ako bude trilógia zakončená, ale čakalo na mňa veľmi milé prekvapenie. Človek by si povedal, že v podstate kniha o "úradnikoch v korporáte (aj keď vedcoch)" bude nanajvýš nudná, avšak Lewis v knihe maximálne vycibril schopnosť konverzácie medzi jednotlivými postavami. Aj keď sme sa nedočkali opisu iných planét, tak ako Marsu a Venuše, celá kniha bola opätovne veľmi pestro popísaná a prepojenie so staroanglickou a keltskou mystikou ma veľmi bavila. A kto chce, može sa pozerať na knihu ako na otázku viery, jej znovunájdenia alebo objavenia.
"Byli oba mladí, a jestliže ani jeden z nich moc nemiloval, oba ještě stále toužili být obdivování."
Nádherná kniha, úžasne napísaná. Vobec sa nečíta ľahko, ale niektoré pasáže vyjadrujú presne to , čo cítí každý, akurát to nie všetci vieme vyjadriť. Prúd vedomia ma úplne uchvátil, bolo to ako byť v hlave všetkých postáv. Bolo by mi snáď jedno o čom je dej, Woolfová ma jednoducho úplne dostala tým, ako surovo a zároveň nežne vie popísať ľudské myšlienky a ľudský charakter. A život. Proste nádhera. Túto knihu by som najradšej čítal dokola, za mňa majstrovské dielo.
"Protože byla dítětem, které chlebem krmilo kachny, mezi obema rodiči, a zároveň dospělou ženou, jež přicházela k rodičům, kteří stáli u jezera, a držela v náručí svůj život, jenž rost a rost, jak se k nim blížila, až se z nej stal celý život, hotový život, který položila vedle nich a řekla: "Tohle jsem z něj udělala! tohle" A co z nej udělala? No, co? "
Toto bola úžasná kniha, veľmi ma chytila za srdce. Ak by som si chcel vypísať nejaký obľúbený citát, musel by som si prepísať celú knihu. Najviac sa mi páči, akým sposobom a štýlom je kniha napísaná a to ma zaujalo dokonca viac než samotný dej. Myslím, že si ju v živote prečítam ešte niekoľkokrát, každá veta stojí za to.
Hoci je pre mňa celá poviedka morálne absolútne nepríjemná, čítala sa mi veľmi dobre. Aj v takto krátkom príbehu dokázal Garcia popísať toľko ľudských emócií, ako sa iným nepodarí na 500 stranách... V tomto je proste majster a jeho štýl písania mám veľmi rád. Škoda, že sme sa nedočkali ostatných pripravovaných poviedok s Anou Bachovou.
A moj obľubený citát z každodenného života :) :
" Musel spolknout zlost. Byl by dal cokoli za to, aby jí zničil nějakou smrtící odpovědí, ale život ho naučil, že když žena řekne své poslední slovo, všechna ostatní jsou zbytečná."
Nádhera. Nechápem, ako ma Agatha Christie dokáže toľkokrát presvedčiť o tom, že viem kto je vrah a v ďalšej kapitole ma vyvedie z omylu. Tentokrát som snáď podozrieval úplne každého a na konci sme sa vrátili k človeku, na ktorého som už zabudol. Páči sa mi aj dĺžka knihy, je akurátna, žiadne zbytočné naťahovanie. Sir Henry Clithering veľký sympoš. :)
"Tohle nebude snadný případ."
Po prvom dieli som sa na druhý veľmi tešil. Začiatok bol ok, ale potom som musel zmeniť názor. Príliš náboženské, bolo to čítanie fantasy Biblie. Mal som pocit, že keď ešte raz prečítam "Budiž Jeho jméno pochváleno", tak vyskočím na strop. Opät ma ale popisy vymysleného sveta bavili, taktiež prvé dialógy medzi Ramsonom a Kráľovnou. Stále som zvedavý na 3.časť.
Kniha o ľuďoch, z ktorých každý rieši v hlave svoje démony. Je vidieť, že predošle autorkine knihy sú thrillery. Celý príbeh je písaný s príjemným pocitom napätia.
Ewa - opičia matka, ktorá láskou dusí svoje dieťa.
Matilda - dcéra, ktorá ako Birdie hľadá v zemi slobody tu svoju vlastnú - a to tým najhorším možným sposobom.
Tyler - zlomený človek u ktorého v detstve zlyhal sociálny systém.
Nils a Isac - dvaja súperiaci bratia, jeden s pocitom nedostatočného ocenenia a druhý zlomený po neustálom tlaku na úspech, cez ktorý si chce matka plniť svoje vlastné sny.
Je mi veľmi sympatické, že autorka si vybrala tému pošramotených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ktorí si často neuvedomujú, koľké krivdy si ich deti berú so sebou do dospelého života. Hviezdičku strhávam za pre mňa až priveľmi otvorený koniec. Čakal som väčšie prepojenie deja s Nilsom a Isacom, ktorí zostali zabudnutí od 2/3 knihy. Čo sa stalo s Ewou a Matildou po návrate domov?
Možno to však tak autorka chcela - zabudnutí zostanú v zabudnutom dome pri lese, patologická matka a dcéra sa vracajú späť do svojej toxickej klietky a Tyler brázdi dialnicami Ameriky a hľada si svoju náhradnú Sally, ktorú bude ochraňovať....
Poslať filológa na objavovanie kultúry a jazyka iného druhu do vesmíru bol za mňa briliantný ťah. Nehovoriac o tom, že celú knižku som si dokázal úplne predstavovať do posledných detailov a ešte k tomu úžasne v pastelových farbách. Celé ma to veľmi bavilo, a aj očividná morálnosť príbehu s nuansami na Boha. Za mňa osobne nepotrebujem, aby niekto behal v skafandri po Marsi, veď je to fantasy a nie realita, a k tomu skvelo napísaná. Teším sa na ďalšie diely z trilógie.
Škoda, že som túto knihu nečítal v inej fázy života. Zostala mi ako posledná neprečítaná kniha v knihovničke a tak som sa do nej pustil. Začítal som sa rýchlo, ale postupne ma entuziazmus opustil a knihu som dočítaval veľmi dlho a prekladal som ju nakoniec inými knihami. Akosi som čakal, že sa bude dej viac vyvíjať a nebude sa jednať celých 500 strán o satirické výjavy z vojenského prostredia. Na túto knihu musí byť človek nastavený a v dobrom rozpoložení. Viem si predstaviť, že si ju prečítam o 15 rokov a upravím svoje hodnotenie. Bohužiaľ zatiaľ len takto.
"Originalita se sice dovede sama sebou uspokojit, ale to k úspěchu vždycky nevede." Celosvetový úspech tejto knihy je síce nespochybniteľný, ale ja sa musím pripojiť k vyššie uvedenej vetičke zmienenej v kapitole deksripcií a výčtů. To je však len moj osobný pohľad a moje očakávania od knihy takýchto rozmerov. Určite by som knihu ocenil viac v dobe kedy má pátos, experiment a symbolika v literatúre bavili viac. Teraz už bohužiaľ vďaka pragmatickosti života neviem dielo natoľko oceniť a skor som jeden z tých čitateľov, ktorým záleži viac na príbehu a obsahovej forme.
Do hlavy Jamesa Joycea by som fakt vidieť nechcel. Na mňa to bolo v niektorých pasážach až moc vulgárne. Z niektorých dialógov vo fantasmagorickej časti mi fakt nebolo dobre...kam sa hrabú niektoré celé trigger warning knižky.
Po prvé a asi naposled. :) Túto knihu si jednoducho nedokážem užívať. Ani po prečítaní na mňa nedolahol žiaden wow efekt, spíš naopak. Chápem jej hodnotu vo svete literatúri, ale nedokážem jej dať vyššie hodnotenie.
Neuveriteľná kniha. Úplne som sa do nej zamiloval a pohltila ma. To, ako Steinbeck vníma v knihe človeka, má donútilo premýšlať o Bohu, o svete, o podstate ľudského bytia...
Každá postava má svoju neodmysliteľnú rolu, každá z nich ku mne prehovorila. Bavilo ma všetko - opisy prostredia, pracovných podmienok, situácie v Amerike počas hospodárskej krízim, kazatelove monológy. Všetko malo svoje miesto a všetko bolo vsadené do neuveriteľné odvážneho príbehu o ľudskej nezlomnosti.
Pohrávam sa s myšlienkou a pocitom, že je to asi najlepšia kniha, akú som doteraz čítal.
Nezabudnuteľné!
"Nezlomilo je to, a nikdy je nic nezlomí, dokud se strach může proměnit v hnev."
Nepochopím, prečo by malo túto ženu milovať toľko mužov. Nechápem jej naivitu, jej sebeckosť. Vadilo mi, že celú knihu čítam o niekom, kým pohŕdam. Možno keby bola jej charakteristika zo začiatku popísaná inak a ku koncu by došlo k odhaleniu jej skutočného charakteru, bola by pre mňa kniha čitateľnejšia. Nechápem ani Charlesa, ďalšia extrémne nesympatická postava. Nebavila ma ani košatosť jednotlivých opisov. Dobrý námet a pár čitateľných odstavcov v mojich očiach zlepšilo hodnotenie. Je mi ľúto, ale nič pre mňa.
(rozumiem že nie všetky postavy v románoch musia byť sympatické a morálne dobré, šlo však o celkové prevedenie atď, napríklad hlavná postava v Lolite od Nabokova je charakterovo oveľa horšia, kniha je však omnoho čtivejšia a pre mňa zaujímavejšia)
Táto kniha ma zasiahla hlavne z toho dovodu, že počas toho, ako som ju mal rozčítanú, sa mi narodila dcéra. Príbeh sa ma teda veľmi dotkol a veľmi dúfam, že jej nikdy nikto nebude musieť hovoriť, že si zaslúži byť šťastná, ale že šťastnou bude.
Je neuveriteľné, ako pani Mornštajnová dokáže na pár stranách popísať tak silný príbeh. Bola to druhá kniha, ktorú som od nej čítal. S četbou jej kníh som zrejme čakal tak dlho, že som ju vnímal ako autorku ženských románov, avšak už druhýkrát mi potrvrdila, že jej knihy zasiahnu úplne každého.
Po prečítaní každej knihy si zapisujem obľubené pasáže, tu som si však žiaden citát nezapísal. Nedokážem vysvetliť prečo, dielo som však vnímal ako komplex, nešlo o silu jednotlivých viet ale o celkovú silu príbehu. Tak isto som si vlastne neobľúbil žiadnu postavu (možno vyjma Ester, ktorá ako jediná netrpela nejakou psychopatologickou poruchou), napriek tomu dielo hodnotím 5/5.
"Spisovatelé by měli vědet, že umřít je někdy dost dřina."
Prostredie severu Nového Anglicka s hlavnými postavami, ktoré predstavujú typický obraz drsného života, mi bolo veľmi symaptické. Rozsiahla rodinná sága s 3 hlavnými mužskými postavami sa dotýka roznorodých témat života. Od vysporiadania sa so smrťou, stratou lásky, až po navyknutie si v novom prostredí. Príbeh sa dotýka neustáleho kolobehu života, akoby sme stále pred niečím utekali...Minulosť nás bude prenasledovať vždy, bez ohľadu na to, čo všetko urobíme pre to, aby sme zabudli. Za mňa kniha s obrovskou hĺbkou, aj keď postáv bolo viac než dosť a čitateľ sa musí miestami viac sústrediť, aby všetko pobral. Určite jedna z mojich najobľúbenejších Irvingových kníh.
Toto ma moc bavilo. Všetky informácie podložené štúdiami s povodom v neurovede sa odlišujú od ostantých publikácií. Odborné stránky textu doplnené o príklady z praxe, kniha má akurátnu dĺžku a obsah, aby čitateľa neprestimulovala. Nemám čo vytknúť.
Nikdy som nebol veľký fanúšik histórie a knihu som si prial pre doplnenie všeobecného pohľadu. Chápem, že v skratke vysvetliť bohatú históriu Európy nie je jednoduché. Štylisticky mi ale kniha moc nevyhovovala a text si ku mne ťažšie hľadal cestu. Veľmi si ale cením tieto moderné, vizuálne príťažlivé populárne náučne knihy.
Irving zase zvládol jeho obľúbené témy vyzobraziť z úplneho iného uhla pohľadu. Prepojenie minulosti s prítomnosťou sa krásne dopĺňalo. Mal som pocit, akoby som sedel na návšteve u človeka, ktorý zomrie a tak sa rozhodol zrekapitulovať celý svoj život. A aby sme sa nenudili, Irving život tohoto človeka doplnil o absurditu, magickosť a pikantné sexuálne scény. Tento autor ma nikdy neprestane baviť.
"Juan Diego by si myslel, že když je člověk mrtvý a je duch, pak jeho chování - zejména v kostele - bude jiné. Proč by ještě vzhlížel k nebesům. Cožpak už nezná všechny odpovědi?"