VetDejvid komentáře u knih
Po prvom dieli som sa na druhý veľmi tešil. Začiatok bol ok, ale potom som musel zmeniť názor. Príliš náboženské, bolo to čítanie fantasy Biblie. Mal som pocit, že keď ešte raz prečítam "Budiž Jeho jméno pochváleno", tak vyskočím na strop. Opät ma ale popisy vymysleného sveta bavili, taktiež prvé dialógy medzi Ramsonom a Kráľovnou. Stále som zvedavý na 3.časť.
Kniha o ľuďoch, z ktorých každý rieši v hlave svoje démony. Je vidieť, že predošle autorkine knihy sú thrillery. Celý príbeh je písaný s príjemným pocitom napätia.
Ewa - opičia matka, ktorá láskou dusí svoje dieťa.
Matilda - dcéra, ktorá ako Birdie hľadá v zemi slobody tu svoju vlastnú - a to tým najhorším možným sposobom.
Tyler - zlomený človek u ktorého v detstve zlyhal sociálny systém.
Nils a Isac - dvaja súperiaci bratia, jeden s pocitom nedostatočného ocenenia a druhý zlomený po neustálom tlaku na úspech, cez ktorý si chce matka plniť svoje vlastné sny.
Je mi veľmi sympatické, že autorka si vybrala tému pošramotených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ktorí si často neuvedomujú, koľké krivdy si ich deti berú so sebou do dospelého života. Hviezdičku strhávam za pre mňa až priveľmi otvorený koniec. Čakal som väčšie prepojenie deja s Nilsom a Isacom, ktorí zostali zabudnutí od 2/3 knihy. Čo sa stalo s Ewou a Matildou po návrate domov?
Možno to však tak autorka chcela - zabudnutí zostanú v zabudnutom dome pri lese, patologická matka a dcéra sa vracajú späť do svojej toxickej klietky a Tyler brázdi dialnicami Ameriky a hľada si svoju náhradnú Sally, ktorú bude ochraňovať....
Poslať filológa na objavovanie kultúry a jazyka iného druhu do vesmíru bol za mňa briliantný ťah. Nehovoriac o tom, že celú knižku som si dokázal úplne predstavovať do posledných detailov a ešte k tomu úžasne v pastelových farbách. Celé ma to veľmi bavilo, a aj očividná morálnosť príbehu s nuansami na Boha. Za mňa osobne nepotrebujem, aby niekto behal v skafandri po Marsi, veď je to fantasy a nie realita, a k tomu skvelo napísaná. Teším sa na ďalšie diely z trilógie.
Škoda, že som túto knihu nečítal v inej fázy života. Zostala mi ako posledná neprečítaná kniha v knihovničke a tak som sa do nej pustil. Začítal som sa rýchlo, ale postupne ma entuziazmus opustil a knihu som dočítaval veľmi dlho a prekladal som ju nakoniec inými knihami. Akosi som čakal, že sa bude dej viac vyvíjať a nebude sa jednať celých 500 strán o satirické výjavy z vojenského prostredia. Na túto knihu musí byť človek nastavený a v dobrom rozpoložení. Viem si predstaviť, že si ju prečítam o 15 rokov a upravím svoje hodnotenie. Bohužiaľ zatiaľ len takto.
"Originalita se sice dovede sama sebou uspokojit, ale to k úspěchu vždycky nevede." Celosvetový úspech tejto knihy je síce nespochybniteľný, ale ja sa musím pripojiť k vyššie uvedenej vetičke zmienenej v kapitole deksripcií a výčtů. To je však len moj osobný pohľad a moje očakávania od knihy takýchto rozmerov. Určite by som knihu ocenil viac v dobe kedy má pátos, experiment a symbolika v literatúre bavili viac. Teraz už bohužiaľ vďaka pragmatickosti života neviem dielo natoľko oceniť a skor som jeden z tých čitateľov, ktorým záleži viac na príbehu a obsahovej forme.
Do hlavy Jamesa Joycea by som fakt vidieť nechcel. Na mňa to bolo v niektorých pasážach až moc vulgárne. Z niektorých dialógov vo fantasmagorickej časti mi fakt nebolo dobre...kam sa hrabú niektoré celé trigger warning knižky.
Po prvé a asi naposled. :) Túto knihu si jednoducho nedokážem užívať. Ani po prečítaní na mňa nedolahol žiaden wow efekt, spíš naopak. Chápem jej hodnotu vo svete literatúri, ale nedokážem jej dať vyššie hodnotenie.
Neuveriteľná kniha. Úplne som sa do nej zamiloval a pohltila ma. To, ako Steinbeck vníma v knihe človeka, má donútilo premýšlať o Bohu, o svete, o podstate ľudského bytia...
Každá postava má svoju neodmysliteľnú rolu, každá z nich ku mne prehovorila. Bavilo ma všetko - opisy prostredia, pracovných podmienok, situácie v Amerike počas hospodárskej krízim, kazatelove monológy. Všetko malo svoje miesto a všetko bolo vsadené do neuveriteľné odvážneho príbehu o ľudskej nezlomnosti.
Pohrávam sa s myšlienkou a pocitom, že je to asi najlepšia kniha, akú som doteraz čítal.
Nezabudnuteľné!
"Nezlomilo je to, a nikdy je nic nezlomí, dokud se strach může proměnit v hnev."
Nepochopím, prečo by malo túto ženu milovať toľko mužov. Nechápem jej naivitu, jej sebeckosť. Vadilo mi, že celú knihu čítam o niekom, kým pohŕdam. Možno keby bola jej charakteristika zo začiatku popísaná inak a ku koncu by došlo k odhaleniu jej skutočného charakteru, bola by pre mňa kniha čitateľnejšia. Nechápem ani Charlesa, ďalšia extrémne nesympatická postava. Nebavila ma ani košatosť jednotlivých opisov. Dobrý námet a pár čitateľných odstavcov v mojich očiach zlepšilo hodnotenie. Je mi ľúto, ale nič pre mňa.
(rozumiem že nie všetky postavy v románoch musia byť sympatické a morálne dobré, šlo však o celkové prevedenie atď, napríklad hlavná postava v Lolite od Nabokova je charakterovo oveľa horšia, kniha je však omnoho čtivejšia a pre mňa zaujímavejšia)
Táto kniha ma zasiahla hlavne z toho dovodu, že počas toho, ako som ju mal rozčítanú, sa mi narodila dcéra. Príbeh sa ma teda veľmi dotkol a veľmi dúfam, že jej nikdy nikto nebude musieť hovoriť, že si zaslúži byť šťastná, ale že šťastnou bude.
Je neuveriteľné, ako pani Mornštajnová dokáže na pár stranách popísať tak silný príbeh. Bola to druhá kniha, ktorú som od nej čítal. S četbou jej kníh som zrejme čakal tak dlho, že som ju vnímal ako autorku ženských románov, avšak už druhýkrát mi potrvrdila, že jej knihy zasiahnu úplne každého.
Po prečítaní každej knihy si zapisujem obľubené pasáže, tu som si však žiaden citát nezapísal. Nedokážem vysvetliť prečo, dielo som však vnímal ako komplex, nešlo o silu jednotlivých viet ale o celkovú silu príbehu. Tak isto som si vlastne neobľúbil žiadnu postavu (možno vyjma Ester, ktorá ako jediná netrpela nejakou psychopatologickou poruchou), napriek tomu dielo hodnotím 5/5.
"Spisovatelé by měli vědet, že umřít je někdy dost dřina."
Prostredie severu Nového Anglicka s hlavnými postavami, ktoré predstavujú typický obraz drsného života, mi bolo veľmi symaptické. Rozsiahla rodinná sága s 3 hlavnými mužskými postavami sa dotýka roznorodých témat života. Od vysporiadania sa so smrťou, stratou lásky, až po navyknutie si v novom prostredí. Príbeh sa dotýka neustáleho kolobehu života, akoby sme stále pred niečím utekali...Minulosť nás bude prenasledovať vždy, bez ohľadu na to, čo všetko urobíme pre to, aby sme zabudli. Za mňa kniha s obrovskou hĺbkou, aj keď postáv bolo viac než dosť a čitateľ sa musí miestami viac sústrediť, aby všetko pobral. Určite jedna z mojich najobľúbenejších Irvingových kníh.
Toto ma moc bavilo. Všetky informácie podložené štúdiami s povodom v neurovede sa odlišujú od ostantých publikácií. Odborné stránky textu doplnené o príklady z praxe, kniha má akurátnu dĺžku a obsah, aby čitateľa neprestimulovala. Nemám čo vytknúť.
Nikdy som nebol veľký fanúšik histórie a knihu som si prial pre doplnenie všeobecného pohľadu. Chápem, že v skratke vysvetliť bohatú históriu Európy nie je jednoduché. Štylisticky mi ale kniha moc nevyhovovala a text si ku mne ťažšie hľadal cestu. Veľmi si ale cením tieto moderné, vizuálne príťažlivé populárne náučne knihy.
Irving zase zvládol jeho obľúbené témy vyzobraziť z úplneho iného uhla pohľadu. Prepojenie minulosti s prítomnosťou sa krásne dopĺňalo. Mal som pocit, akoby som sedel na návšteve u človeka, ktorý zomrie a tak sa rozhodol zrekapitulovať celý svoj život. A aby sme sa nenudili, Irving život tohoto človeka doplnil o absurditu, magickosť a pikantné sexuálne scény. Tento autor ma nikdy neprestane baviť.
"Juan Diego by si myslel, že když je člověk mrtvý a je duch, pak jeho chování - zejména v kostele - bude jiné. Proč by ještě vzhlížel k nebesům. Cožpak už nezná všechny odpovědi?"
Najviac ma bavili ukážky z osobných životov členov kapely, tých tam však bolo najmenej. Možno je táto kniha pre ľudí, ktorí rozumejú hudbe viac než ja, tým pádom ma to moc neuchvátilo. Prijal by som aj viac fotiek pre dotvorenie atmosféry než informácie aká pesnička sa hrala v akom poradí na 100 neviem koľkom zmienenom koncerte. Ale to je mnou... určite si kniha nájde svojich fanúšikov, ktorí ju ocenia.
Kniha ma nijak neurazila, ani vyslovene nenadchla. Samotný dej a zápletka ma bavili, prišlo mi však že niektoré kapitoly by sa dali kľudne preskočiť a nič by sa nestalo. Julián mi bol zo začiatku veľmi sympatický, v priebehu knihy však moje sympatie strácal, ba som ním dokonca začal aj pohŕdať. Koniec koncov to bol jeden z najsebeckejších hlavných hrdinov, s akými som sa kedy v literatúre stretol. Síce je dielo nadčasové, predsa však ma od bližšieho vzťahu s hlavnými postavami držala priepasť sposobená dobou, kedy bolo dielo napísané.
Z Procesu som úprimne sklamaný. Na strednej som čítal nejaké poviedky, z ktorých som bol nadšený a tak som sa na román naozaj tešil. Pointa dobrá (na mňa malo dielo pomerne Orwellowskú náladu), ale tá bezduchosť postáv ma úplne dostala. Niektoré pasáže boli absolútne nudné a zbytočné rozpísané. Nevytvoril som si vzťah so žiadnou z postáv. Dočítal som to popravde len kvoli tomu, že kniha má málo strán, inak by som ju ale odložil a s čistým svedomím sa k nej už nikdy nevrátim.
Perfektné čítanie. Hra má pomerne rýchly spád, dej plynie a aj s dlhšímí monológmi niektorých postáv sa dobre číta. Napriek dramatickému koncu je v diele dosť komických prvkov a nejedenkrát som sa pousmial. Doporučujem každému milovníkovi literatúri, hlavne vo veku, kedy už nemusí čitať z donútenia v škole. To potom Shakespearove diela naberú úplne iný rozmer. :)
Táto kniha je záväzok. Ku konci mi už trochu dochádzal dych, aj keď som stále veľký fanúšik Dostojevského. Dlhšie monológy na súde ohľadom deja, ktorý bol v už predtým popísaný mi dali popravde zabrať. Ničmenej je to perfektný pohľad do duše človeka a do doby, kedy sa dej odohráva. Komplexnosť popisu jednotlivých postáv je dych vyražajúca. Ako píše autor " čo rozum vidí ako hanbu, je pre srdce v podstate krása ", je táto kniha o morálke a ľudskom sklone k nerestiam. O boji každého z nás s vlastným vnútrom.
Veľmi silná kniha. Bolo príjemné čitať o tejto téme bez zbytočnej agresivity, nutnosti sa stoj čo stoj presadzovať a obmedzovať tým druhých. John Irving o pár rokov predbehol dobu a veľmi by ma zaujímalo ako by sa staval k tomu, ako nakoniec všetko dopadlo v reálnom nefiktívnom svete. Od prvej po poslednú stránku ma dej duržiaval veľmi zaujatého. Nádherné myšlienky, z ktorých mnohé som si musel zapísať. Prepojenia deja s Flaubertom a Shakespearom boli úplne úžasné. Toľko zrozumiteľnej symboliky! Je to kniha, ktorú si určite zase o 20 rokov prečítam veľmi rád a pozriem sa na ňu zase z iného uhla pohľadu.
Ach, ťažko sa mi vyjadruje k dielu, aby som si zachovla korektnosť.Je to extrémne silný zážitok, síce mnohokrát plný znechutenia. Nabokov vlastne vytvoril pre ľudí niečo, čo ich vždy fascinovalo a prečo sú dnes milióny ľudí zavíslých od krimi podcastov a true crime stories - komplexný psychologický profil pacháteľa s posúdením jeho príčetnosti, motívov a vysvetlením prečo.... Jednu hviezdičku uberám z dovodu, že cez poetickosť niektorých pasáží som sa trochu strácal v deji.
Milá kniha, pomohla mi utriediť si myšlienky, nastaviť aspoň približne plán a trochu ma upokojiť. Oceňujem typy od iných otcov a taktiež rady od samotných autorov. Bavili ma aj fyziologické poznatky, ktorými som si doplnil vedomosti.