Vknihách komentáře u knih
hĺbavé, depresívne, motivačné
Podobný typ literatúry nevyhľadávam, nie je to nič pre mňa. Po novom roku sa však začali častejšie objavovať príspevky na instagrame práve s touto knihou a vo mne klíčila zvedavosť.
Aj keď kniha nie je najtenšia, to minimum textu, ktorú obsahuje, som zlupla ešte skôr ako sa v nedeľu dovaril obed. Ilustrácie má nádherné, navodzujú presne tie nálady, ktoré VEĽKÁ PANDA A MALÝ DRAK pred a najmä počas svojej púte prežívajú. Ich CESTA je kadejaká, presne taká ako sám život.
A o tom kniha je. O životnej púti, rázcestiach, dobrých i zlých rozhodnutiach, no najmä o tom, aké pocity pri tom prežívame a ako sa s nimi vyrovnávame.
Ja som však ten uhundraný typ človeka, ktorý nemá rád nevyžiadané rady. Ja byť na Dráčikovom mieste, neraz by si Panda zlízla odšteknutie, že takéto drísty nikoho nezaujímajú :D. Avšak byť v Pandinom kožuchu, Dráčika by som určite každú chvíľu okrikovala, aby sa vzchopil, prestal ľutovať a nevymýšľal hlúposti. Toľko k motivačnej literatúre pre Val XD !
V tomto prípade(motivačnej literatúry)sa snažím vidieť to, že kniha, veľa múdrych rád a hlbokých myšlienok môžu pomôcť ľuďom pri ich zlých náladách, melanchólii, či počiatku depresie. Pretože Panda naozaj Draka podrží, nech sa rozhodne akokoľvek. Ak my vo svojom okolí nemáme oporu akou je Drakovi Panda,nič to. Z tejto publikácie sa môže stať verný priateľ kohokoľvek a ukázať, že aj po najväčšom daždi vyjde opäť žiarivé slnko.
Cesta moje plné hodnotenie nedostane, a to z jednoduchého dôvodu. JAMES NORBURY zvolil katastrofálny záver. Vysvetľuje čitateľovi, čo a ako má chápať -_- . Predsa nech si každý čitateľ sám uvedomí, čo číta a rozhodne sa sám, ako bude text a ilustrácie vnímať. Snáď netreba vysvetľovať ako čo autor myslel :/ . Za mňa toto do žiadnej knihy rozhodne nepatrí!
historické, dramatické, vtipné
Moja druhá prečítaná kniha od autorky GEORGETTE HEYER, ktorá začala písať v 20. rokoch 20. storočia. Na konte má mnoho románov, vo vydavateľstve Ikar s krásnymi obálkami vyšli minimálne štyri a verím, že to nebude konečné číslo.
Autorka má dobový, historický štýl písania, odvážne používa sarkazmus a iróniu, jej hlavné hrdinky sú svojské, miestami ľahkovážne, drzé, inteligentné, bojujúce za svoju pravdu, ale v spoločnosti, napriek svojej povahe, veľmi obľúbené.
Hneď na úvod vám poviem, nečítajte anotáciu. Ja som ju nečítala a príbehom som bola unesená. Na škodu, myslím, anotácia prezrádza až príliš. Pokazí vám odhalenia a zvraty, ktoré som si ja náramne užila.
Začiatok príbehu VOJVODOVA POMSTA bol pomalší, spoznávala som hlavné postavy a dôvod zášti vojvodu z Avonu. Vstupom chudobného chlapca Léona na scénu sa už začali diať veci a bola som nesmierne zvedavá, ako bude príbeh pokračovať (ak si prečítate anotáciu, je dosť možné, že vás príbeh bude nudiť!)
Dej sa odohráva v Anglicku a Francúzsku a myslím, že autorka to nechutné obdobie napudrovaných vlasov a parochní zvládla perfektne. Smotánka, plesy, návšteva kráľovského dvora, spletité vzťahy postáv Množstvo vedľajších postáv dotvára kulisy bohatého spoločenského života.
Celkovo bol príbeh dynamický, miestami dramatický, ale poväčšinu sa autorka držala humoru a úsmevných situácií.
Musím sa však priznať, že toto dielko odo mňa nedostane plný počet pri hodnotení. Okrem pomalšieho rozbehu, mi vadili francúzske frázy. Jediné, ktoré som poznala, bolo slovko imbècile. Inak to je so mnou a jazykmi bieda. Naozaj by som prijala preklad alebo aspoň slovníček v závere knihy. Pre mňa by bol neoceniteľný.
divadlo, láska, rodina
Autorská dvojica EMILY WIBBERLEY a AUSTIN SIEGEMUND-BROKA píše príbehy pre mladých dospelých. V tomto príbehu otvárajú viacero tém, ktoré sú/mohli by byť dnešným tínedžerom blízke.
Hlavnou postavou príbehu NIKDY NEBUDEM TVOJA je 17-ročná Megan. Je presvedčená, že každý vzťah jej vydrží len pár týždňov a následne si jej ex-priateľ nájde lásku svojho života. Megan sa tvári, že ju to nezraňuje a v úvode knihy sa javí ako ľahkovážna, prelietavá i povrchná. Opak je pravdou, no má imidž tej, ktorá je vždy nad vecou.
Doma to tiež nemá ružové. Mama sa po rozvode odsťahovala a Megan žije s otcom, malou nevlastnou sestrou a tehotnou manželkou svojho otca. Má pocit, že jej rodina sa rozpadla, každý má svoj život a ona nikam nepatrí.
Aby toho nebolo málo, jej vášňou je režírovanie a organizácia školských divadelných hier, no kvôli prijímačkám na vysnenú vysokú školu je povinná v nejakej hre okúsiť aj hereckú stránku umenia. Hlási sa na malú rolu, dostane však hlavnú rolu Júlie a Rómeom nie je nikto iný ako jej ex-priateľ.
Ja do cieľovej kategórie tejto knihy už dávno nepatrím, napriek tomu po mládežníckej literatúre siaham veľmi rada. Konkrétne v tejto knihe ma zaujalo hneď niekoľko vecí.
Megan prešla počas príbehu premenou. Vďaka novému priateľstvu si dovolila byť otvorenejšia a pripustiť si, že každý ukončený vzťah ju zamrzel, zranil, napriek tomu ako pôsobila navonok.
Romantické linky boli presne také, ako som u 17-ročných očakávala. Áno, bolo ich viacero. Okrem Megan som sledovala aj idylický vzťah jej najlepšej kamarátky a rodiaci sa nádejný gej vzťah kamaráta Anthonyho.
Keďže v príbehu dominuje téma divadla, autori veľmi zaujímavo poňali úvod každej kapitoly. Krátke citácie z Rómea a Júlie osviežili nielen začiatok kapitol, ale boli použité aj časti replík tejto Shakespearovskej hry.
Mňa, ako rodiča, však najviac zaujala rodinná linka príbehu. Privítala by som dokonca, aby sa Megan zdržiavala doma častejšie, keďže drvivá väčšina príbehu sa odohrávala na skúškach, či v bistre a škole. Už pri prvej zmienke o tom, ako si Megan nažíva v súkromí, mi nebolo všetko jedno. Smútok, nedostatok pozornosti, akoby bola doplnkovým členom cudzej rodiny a nie súčasťou tej svojej. Tieto situácie mi lámali srdce. Otec sa staral o manželku a malé dieťa, Megan s Rose nemala žiadny vzťah, aj keď obývali ten istý dom. Hlavná hrdinka síce tu-tam spomenula pozitívny vzťah so sestrou, okrem jednej konkrétnej situácie, žiadny vzťah akoby nebol. Práve preto by som si želala viac riadkov venovaných rodine. Samozrejme, postupne sa rodinná situácia vykryštalizovala k mojej spokojnosti, no napriek tomu by som si o rodine Megan chcela prečítať viac.
Začiatok bol taký nemastný-neslaný, ale postupne som sa do deja dostala a nemusím si pripomínať, prečo po YA príbehoch siaham. Vždy si oddýchnem, nazriem do hláv mládeže a podumám nad ich radosťami i strasťami.
Ak budeš prosiť o každé ospravedlnenie, ktoré ti dlžia, stratíš hlas. Nemôžeš stratiť hlavu pri každom probléme, bolesti alebo krivde, ktorej sa ti dostalo. Zlé veci sa stávajú. Upriamiš pozornosť na budúcnosť a neobzeráš sa.
slovenský Sex v meste
Neviem, tú knihu som nečítala, seriál nevidela ani jednu časť, ale ak to je naozaj takéto, neľutujem.
Hneď na začiatku vyzdvihnem štýl Michala Slaničku. Píše skvele, jeho opisy sú trefné, povymýšľal aj veľa zábavných či trápnych situácií, nad ktorými som sa mohla zasmiať. Mohla. No nezasmiala som sa. Naozaj, štýl autora super, to, o čom píše, už až tak nie. Takže ho nezatracujem, som zvedavá na iné jeho diela, napr. Prešporské srdce, či Pliaga. Rozhodne však nič so slovom sex v názve. Radšej.
Hlavnou hrdinkou príbehu Sex s ex alebo milujte ma ešte raz je Viki, letuška, slobodná žena s dospievajúcim synom, žijúca s mamou podobné osudy. Tiež, ako jej syn, vyrastala bez otca, ani nevedela kto ním je. Proste sa o tom doma nerozprávalo. V knihe figurovali aj priatelia Viki, a to Simona, akože nymfomanka o_o povrchná panovačná trúba a Luky, šokujúco, gej. Veď to by ani nebola zaujímavá hlavná hrdinka, keby za kamoša nemá geja. Nič proti, náhodou, Lukáš mi bol sympatickejší ako Viki a Sima dokopy.
No ale prečo ten názov knihy? Keďže je Viki už dlllho bez sexu a počas letu je jedným z pasažierov jej ex, ktorý ju pozval na víkend do Londýna, jej úžasná kamoška sa rozhodne pre projekt sex s ex. S každým ex, s ktorým sa Viki spojí. A že ich bolo no a tu už prichádza na rad Slanička s jeho humorom a absurdnými situáciami a vymýšľaním rôznych typov mužov a ich správania. Niektorých sme mali možnosť si aj vychutnať nielen zo spomienok letušky, ale aj (nanešťastie) pri stretnutí v súčasnosti.
Knižka ma nebavila. Správanie a nekonečné úvahy a monológy Viki ma otravovali- nie sme jedna krvná skupina a tým pádom príbeh (asi) nezafungoval ako mal.
Najviac som si obľúbila Tobiáša, syna Viktórie. Bol proste rozumný, šikovný, inteligentný chalan a to v knihe ani nemal veľa priestoru.
Záver bol síce fajn, ale nijak ma neprekvapil, aj keď sa o to autor neraz pokúsil-neúspešne.
Môj prvý stret s autorom nedopadol bohvieako, ale dám mu ešte šancu na reparát :D
záhadné, nechutné, originálne
ZMIZNUTIE SESTIER HOLLOWOVÝCH by som zaradila k mysterióznemu hororu s prvkami fantasy pre mladých dospelých. Ide o vskutku originálny námet, ktorý autorka spracovala veľmi zaujímavo. Jej štýl písania je skvelý, opisy sú podané presne tak, ako na vás majú pôsobiť
Postáv v príbehu nie je veľa, dokázala by som ich spočítať na prstoch rúk. Vďaka tomu sa autorke podarilo v príbehu vytvoriť komornejšiu atmosféru. Teda v prípade, ak nerátame mŕtvoly, tých bolo požehnane. Všetko sa točilo okolo rodiny Hollowových a ich rodinného tajomstva. Po znovunavrátení zmiznutých detí si predsa mali žiť všetci šťastne, až kým nepomreli. Prečo to bolo inak?
Touto záhadou sa prelúskavame až do záveru knihy. KRYSTAL SUTHERLAND do pochmúrneho Londýna zasadila príbeh, ktorý dýcha hnilobou a dymom. Mŕtvoly, smrad a kadečo iné, nechutné, autorka opíše surovo, s ničím sa nebabre. Kto nechutnosti nemá rád, mal by si dvakrát premyslieť kúpu knihy.
Puto sestier Hollowových je naozaj silné. Najmladšia Iris, rozprávačka príbehu, je tichá, chce napriek tomu, čo zažila v detstve, zapadnúť a žiť normálnym životom. Vivi, prostredná sestra je rebelka každou bunkou a Grey, nadpozemsky krásna, najstaršia zo sestier, módna návrhárka a modelka, je pre svoje sestry ochotná urobiť čokoľvek. Každá je iná, ale len Iris je pre mamu všetkým.
Záhady sa v deji postupne vysvetľujú, okrem iného, aj samotné zmiznutie troch sestier na prelome starého a nového roka. V rozprávaní sa autorka vracia do minulosti a čriepky postupne zapadajú na svoje miesto. Z drvivej väčšiny sa bude príbeh uberať, pre vás, neznámym smerom, čo je pre nečakané zvraty to pravé orechové. Iris takmer ničomu nerozumie, ale cíti, že všetko, čo sa im deje v súčasnosti, súvisí s minulosťou a ich zmiznutím.
Pomerne útla kniha s pozoruhodnou obálkou v sebe ukrýva miznutie detí, mágiu, vraždy, fyzické ataky, nadprirodzeno, ale aj budovanie vzájomných vzťahov, či snahu o porozumenie.
Po polovici knihy som si častejšie všímala opakovanie, či pripomínanie opisov, pasáží a fráz, ktoré mi udreli do oka a pôsobili na mňa dosť rušivo. Okrem toho naozaj niet čo z môjho pohľadu vytknúť. Príbeh sa uzavrel aj keď epilóg necháva autorke dvere otvorené na pokračovanie, podľa mňa nutné nie je. Uspokojila by som sa so samostatnou knihou.
vtipné, romantické, oddychové
Také je nové dielko známej autorky humorných šteklivých romantických príbehov Penelope Bloom, s názvom Jenom ne Rich.
Autorka má skvelý štýl písania. Príbeh odsýpa doslova sám, striedajú sa kapitoly hlavných hrdinov, čo ocení každá čitateľka, často sa budete smiať a ešte častejšie sa vám bude držať úškrn na tvári, pretože tých hlášok tam je požehnane. Keby len hlášok, ale aj situácii. Či už bizarných, trápnych alebo proste Cadovských. Kto prečítal, pochopí.
Hlavné postavy boli fajn, aj keď podľa opisu som si Kiru nevedela predstaviť ako sexi knihovníčku. Rich pochádza z troch súrodencov, ktorí sú perfektní, Cade o kus viac ako Nick, ale rodičov by som s radosťou nakopala do ich akožearistokratických frňákov. Otrasné existencie. To už aj otec Richovej snúbenice Stelly bol príjemný. Síce ako šaratica, ale dalo sa to zniesť.
Ale Cade! Baby moje! To je jeden šialený magor XD milujem ho! Neviem sa dočkať príbehu, v ktorej bude hlavným hrdinom. No a hlavne, ktorú kamošku bude obháňať, pretože počas celej knihy som si nedokázala zapamätať, ktorá je ktorá. Či je policajtka Iris alebo Miranda :/ každom prípade verím, že sa nasmejem ešte viac.
Knihu odporúčam napriek muškám, ktoré mi v príbehu vadili. Jednou z nich bolo odhalenie týkajúce sa Kiry. Celé to na mňa zapôsobilo ako ľadová sprcha a po tomto odhalení som už akosi chémiu medzi postavami necítila. Ďalšou mini zlodejkou hviezdičky v hodnotení je u mňa pričasté vtipy a prirovnania súvisiace s vaječníkmi. Autorka má tie svoje evidentne v obľube, ale aj 5x opakovaný vtip už nie je smiešny o_o no a do tretice mi vadilo, že v poznámke autorky sa knihy(aj zo zvyšku série) volali Jen ne Rich (Cade, Nick) a mňa až obliala horúčava, že ani neviem AKO sa volá kniha, ktorú som dočítala!!!No môžu mi robiť takéto šoky!? XD Samozrejme, táto posledná prkotina moje hodnotenie nijak neovplyvnila, ale do kelu! Toto sa nerobí :) Kniha sa volá JENOM NE RICH asi chybka v preklade.
To, že Michaela dokáže za rok vyprodukovať viac ako jednu knihu, je úžasné. No za 5 rokov mať na konte už 12(ak som dobre narátala) kníh je fakt na zamyslenie. Zamari je inšpiráciou pre nejedného autora, pretože popri práci, domácnosti, čítaní, recenzovaní a cestovaní, dáva život postavám zo svojej fantázie na papier pre nás, čitateľov, neskutočným tempom.
Najnovšia kniha je iná, ako tvrdí sama autorka, od predošlej tvorby a je to cítiť od prvých riadkov. Dávnejšie som čítala knihu Posledný džentlmen, ktorá bola inšpirovaná životom autorky. Teraz, o pár rokov neskôr od džentlmena, prichádza Michaela so spoveďou, aj keď možno nie všetko sa stalo tak, ako v knihe. Ja som mala po celý čas pocit,rovnaký, ak nie silnejší, ako pri čítaní Posledného džentlmena-akoby sa mi Michaela otvorila, ako priateľka pri teplej káve, či pohári dobrého vína. Jej, vlastne pardón, Majine zážitky z roku 2013(kedy sa príbeh odohráva), sa pretkávali s minulosťou tak, aby čitateľ chápal všetko.
A čo ak áno nie je príbeh nadupaný akciou, či dych berúcimi zvratmi. Je to oddychový príbeh. Smutný? Veselý? To sa dozviem až v ďalšej časti, ale dosť sa obávam toho, čo bude nasledovať, ale predbieham. Vrátim sa späť k tejto knihe.
Maja je extrovert, miluje ľudí, cestovanie, v náture ma zvedavosť a chuť spoznávať všetko, čo život ponúkne. Je vo vzťahu s mužom, ktorý na sebe pracuje, vie, čo od života chce a ide si za tým s Majou po boku. Niečo tu však nesedí
Na výlete po Írsku sa Maja stretne s dávnym kamarátom, obnovia svoje priateľstvo a konečne začína vidieť to, čo prehliadala
V knihe nájdete lásku k životu, to, že spriaznená duša je spriaznená aj po rokoch odlúčenia, že pravá láska nespútava a neobmedzuje, že skutočné priateľstvo pretrvá.
Cestovanie sa strieda s rozprávaním o živote s partnerom, spomienkami na prvé stretnutie s Denim, obnovenie starého priateľstva, no čo príbehu dodalo na dynamike, boli textové správy.
Boli to realisticky písané správy. Doťahovačky medzi postavami sa striedali s bežnými problémami, s ktorými sa navzájom zverovali. Napísali si ich nespočetné množstvo, ale najkrajšie bolo, že sa dokázali rozprávať aj zoči-voči. Otvorene a úprimne. Aj keď zábrany padali v textovej forme.
Rozmýšľala som nad hodnotením knihy. Prekážalo mi až nič aj keď z príbehu nespadnete na zadok, nenudí, pobaví, prinúti vás zamyslieť sa čo by bolo keby aj vo vašom živote, posmutniete, srdce sa vám rozbúcha. Prežijete nejeden pocit s Majou a to je aj pri oddychovej knihe veľké plus.
Popri povinnostiach si prajem len, aby mal deň viac hodín a ja o niečo viac energie. Aj preto vám o tejto skvelej, dajme tomu, že na prvý pohľad nenápadnej knižke, píšem až teraz.
Kto Marekovu tvorbu okoštoval vie, že sa zaručene pobaví. Jeho dávka humoru vsadená do školského prostredia pôsobí prirodzene, dialógy vám nanútia priblblý úsmev, ktorý nie a nie zísť z tváre. Aj Pauli ma na to so zdvihnutým obočím neraz upozornila XD.
Postavy máme staré známe (z predošlej časti s názvom Zvonením sa všetko začína), ktoré mi veľmi chýbali, no ani som si to pred čítaním neuvedomila. Som rada, že Zákopčan z príbehu nespravil samostatnú knihu, ale rozhodol sa nám ukázať, aký je(mohol by byť) život študentov gymnázia a jeho profesorov. Pribudnú nové postavy do učiteľského zboru, aj noví študenti. Za trest je hlavný hrdina triednym učiteľom, no trest sa minie účinku, aj keď sa pani riaditeľka(semetrika) všemožne snaží poukazovať na pochybenia Daniela. Riečan má ale čisté svedomie. Je zásadový, no neuveriteľne vnímavý. Pri čítaní som si neraz povzdychla s ľútosťou, že ja som také šťastie na učiteľov nemala, no zároveň s nádejou, že snáď moje deti to šťastie mať budú.
Lívia a Daniel dokazovali, že učiteľstvo je poslanie a nie len zamestnanie. A to nie iba v budove školy, ale aj pri lyžiarskom výcviku či KABU. Aj keď sa kniha zameriava na školu a jej príbeh, Marek dal priestor aj osobnému životu postavám, ktoré si zvolil za hlavné. Študenti Adriana, Kristián, Andy a Denis vytvorili nesúrodú štvoricu priateľov. Každý z nich mal svoje problémy, ktorým musel čeliť a myslím, že okrem spisovateľského talentu ma Zákopčan v tejto sérii utvrdil, že nie je len učiteľom, ale aj mimoriadne vnímavým a empatickým človekom. Strasti mládeže a ich povahy sú uveriteľné, smutné, plné nepochopenia a každý zo štvorice sa s tým pasuje po svojom. Nebol by Riečan Riečanom, keby nezasiahne pri náznakoch zmeny správania u svojich študentov, za to je pre mňa tento čudácky samotár srdcovkou.
Ak nemáte stále poňatia čím obdarovať blízkeho, toto je kniha, ktorá zahreje pri srdci každého!
škola, šikana, nový pedagóg
Kedysi dávno (no dobre, nie až tak dávno), keď bola táto kniha čerstvou novinkou, mi niekto knihu odporučil, že je zo školského prostredia ako knihy Mareka Zákopčana. Ja, ako Marekov fanúšik (zároveň odporca porovnávania kníh, či autorov) som sa do tejto knižnej štafety prihlásila, netušiac, čo ma na stránkach knihy čaká. Nie som natoľko naivná, aby som si myslela, že pôjde o romantiku, vzhľadom k voľbe obálky. No to, čo som dostala naservírované, by som ani náhodou k Zákopčanovej (zatiaľ) dilógii neprirovnala ani omylom.
Už prvá strana bola drastická, a tak som si hovorila, že nič horšie ma už nečaká. Omyl! Nemyslím to v zmysle, že by bol príbeh zlý. Skôr sú tam hororové prvky, ktoré slabým povahám určite neprídu vhod. Mne osobne meč, dýka, pohár ani žhavič problém nerobili. V príbehu som sa začala zadrhávať, keď sme sa ocitli v metasfére, vlnovíroch, Bezčasovi, atd. Sci-fi žáner, aj keď ho nečítam často, mi nerobí problém. V KRIEDOU ALEBO MEČOM mala sci-fi linka veľké opodstatnenie, napriek tomu som s ňou bojovala. Oveľa viac ma bavil reálny svet, na ktorom JANKO GÁLIK začal stavať základy svojho príbehu.
Veľmi ma bavila škola, do ktorej sa Michael, ako nový učiteľ, dostal. Riaditeľ, Patrik aj učiteľka Oľhavá, pri ktorých som si nebola na istom, ako sa s novými školskými zákonmi vysporiadajú a ako s nimi budú koexistovať. Ďalej tu bola banda malých tyranov, na ktorých nič neplatilo a šikanovali tých pár šikovných žiakov bažiacich po vedomostiach.
Rovnako tak sa mi páčili časti z Michaelovho štúdia, tu už ale bola vložená veľká časť metasféry a jej fungovaniatakže najmä vo večerných hodinách to na mňa pôsobilo ako medovkový čaj
Autorovi sa však nedá uprieť fantázia, premyslený dej, gradácia napätia, zabŕdol aj do bojových scén, pohrával sa so psychikou postáv. Príbeh je bez pochýb originálny, so vždy aktuálnejšou témou šikany, v tomto prípade aj snahou o jej elimináciu, pretože prerástla cez hlavu celej spoločnosti. Jedni ju vítali, druhí, pokoškodení, sa búrili
Či sa šikany podarilo v knihe zbaviť, si už ale musíte prečítať sami.
Rozbehnutý vlak sa nedá zastaviť tým, že mu postavíte do cesty domček z kariet.
realistický, nemilosrdný, šokujúci
Presne taký je FANTÓM Z INTERNETU.
SIMONA KUTIŠOVÁ má ľahký štýl písania s neľahkými témami. Jej príbehy sa radia k žánru pre mladých dospelých, avšak Fantóm je, ako sa zhodnú viacerí čitatelia a ja sa jednoducho musím prikloniť k tomuto názoru,vhodné, ba priam nutné, čítanie aj pre dospelých. Či už rodičov, pedagógov, strýkov, tety, milé susedy Otvára im(dospelým) oči, prinúti všímať si detaily zmeny v správaní mládeže, uvedomiť si, že v pohode a všetko je v poriadku môžu byť len prázdne frázy pre upokojenie dospelého, pretože deti nechcú pridávať starosti, hanbia sa otvorene hovoriť o tom, čo ich trápi. Kutišová nám touto knihou vyslala signál, že pozornosť sa deťom musí venovať v akomkoľvek veku, pri akýchkoľvek dospeláckych starostiach
Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Toto známe porekadlo by sa v Simoninom príbehu dalo aplikovať na viacero postáv. Blanka, hlavná postava, má v hlave spolužiaka Tibora. Doma sa jej rúca zázemie a síce má kamarátky a Lukáša, predsa im nehovorí všetko. Ako názov knihy avizuje, hlavnou zápletkou príbehu bude internet, sociálne siete a ich používanie. Kutišová zvolila zaujímavé charaktery postáv a šla na ne psychológiou. Zraniteľnosť, vek, neskúsenosť, dôverčivosť a kam toto môže viesť, ak sa(v tomto prípade)Blanka cíti osamelo, deprimovane, nepochopene
Všetky situácie, postavy, či dialógy boli tak skutočné! Úzkosť Blanky prýštila zo strán, jej zúfalstvo, obavy a beznádej odkvapkávali z knihy každým riadkom takmer od polovice príbehu. Ja sama by som nevedela ako sa zachovať. Blanka chcela chrániť najmä mamu, dopustila sa chýb, za ktoré kruto platila, napriek vedomiu, že jej skutky nie sú správne.
Kutišová nenapísala príručku ako sa správať na sociálnych sieťach. Napísala príbeh Blanky, ktorý by mohol byť príbehom kohokoľvek z nás. O to je silnejší, uveriteľnejší, mrazivejší, šokujúcejší, smutnejší nie každé dieťa má šťastie(v nešťastí) ako Blanka a aj na to Simona vo svojom príbehu upozorňuje.
Prečítanie tejto knihy bude vstupenkou mojej dcéry na sociálne siete(to je moja podmienka). Je mi ľúto, že školstvo podobným témam nevenuje dostatok priestoru.
Vrelo odporúčam každému čitateľovi bez ohľadu na vek, pohlavie, farbu pleti, vierovyznanie TOTO JE KNIHA PRE VŠETKÝCH!
odvážne, úprimné, aj smutné
Už prvá časť A čo ak áno? bola príjemným čítaním. Dalo by sa povedať, že to je niečo ako beletrizovaný denník. Jednotlivé zážitky a situácie autorka napísala tak, ako sa stali z jej pohľadu a pripúšťa, že niektoré konverzácie doplnila podľa toho, ako si ich pamätá. Aj tak si myslím, že veľký rozdiel oproti skutočnosti nebude, pretože Zamari išla s kožou na trh a napísala Majin príbeh veľmi otvorene.
To, že ide o príbeh inšpirovaný skutočnosťou, si všimne každý čitateľ, ktorý autorku sleduje na sociálnych sieťach, pretože v knihe pospomínala ľudí, ktorí nám nie sú takí neznámi. Dokonca som natrafila na podobnosť s niektorými pasážami z knihy Posledný džentlmen, ktorú som čítala asi pred tromi rokmi a úplne mi utkvela v pamäti časť z pracovného teambuildingu.
Veľmi sa mi páčili všetky sms konverzácie. Boli plné doťahovačiek, povedala by som, že až intímnych pocitov a bezhraničnej úprimnosti- teda aspoň zo strany Maji určite. Z Denyho som mala občas taký zmiešaný pocit.
Veľmi obdivujem ako Maja dokázala prežiť každý okamih naplno, využiť každú príležitosť, ktorá sa jej naskytla a takisto mi veľmi imponuje to, aký postoj mala k vzťahom, ktoré nikam nevedú a dopriať obom z páru toho pravého.
Čitatelia Mišky vedia, aký štýl má. Ale očakávať román ako napr. Krízový plán, je chyba. Myslím, že budete sklamaní(už som takú reakciu na príbeh zažila). Je to pohodový príbeh jednej Maji s láskou k cestovaniu a písmenkám, hľadaním svojho šťastia v živote a hŕbou krásnych myšlienok.
Čo ale bolo pre mňa vážne nečakané, bol záver, oslavy Dňa svätého Patricka. To bol hotový šok! A totálne zmätenie, keď som si prečítala epilóg. Absolútne teda netuším ako a s kým skončila Maja XD
Ja nemám absolútne žiadne pripomienky k príbehu, maximálne som si knihu/dilógiu užila a kým sa autorka dostane do svojho obvyklého spisovateľského švungu, mohla by som si prečítať niečo zo staršej tvorby. Snáď sa mi to časovo podarí.
Veľmi rada by som vám odporučila novú slovenskú autorku a jej debut. Síce toto nebude neodporúčanie, ale ani odporúčanie v štýle ODPORÚČAM VŠETKÝMI DESIATIMI.
A prečo? Od autorky som už niečo čítala. Aj keď ten príbeh zatiaľ nie je v tlačenej verzii, odporučila by som ho, preto dúfam, že časom dôjde rad aj na moju srdcovku od Levinski. Iba sekunda ma až tak nenadchla, nedá sa však označiť za zlý príbeh. To, že mi žiadna postava(teda až na Dana, ktorý ma v knihe dosť málo priestoru)nesedela, hodnotiť ani nemôžem. Ako by z toho mohol vzniknúť tento príbeh?! S inými postavami, ktoré by sa správali podľa mojich predstáv by to bol úplne iný príbeh. Autorka napísala tento tak, ako chcela, cítila.
Začnem tým menej príjemným.Na mená postáv Sirius a Wafley som si musela zvykať dlhšie. Rovnako tak na prezývku bábika. Netuším čím, no pôsobilo to na mňa rušivo a zvolené mená mi v mysli zneli ako gong. To, že sa nesprávali na svoj vek, beriem. Ale unavovalo ma čítať podobný vzorec každú chvíľu. Čo iné však čakať od páru výbušného mladíka a precitlivelej slečny. Najmä pre toto sa mi text zdal jednoliaty(alebo ako to nazvať), pretože keď prišiel nejaký zvrat, tušila som ďalší vývin udalostí. A to sa dialo opakovane. Buď Sirius odišiel alebo kričal a Wafley tiekli slzy prúdom a sople nesmeli chýbať. Do očí mi udrelo pár slov. Súc a hoc, sú podľa mňa vhodnejšie do poézie, poslúchal a ide mi do revu, či opakujúce sa a teda na mňa pôsobí v texte rušivo.A slovo kontemplujem som si musela googliť. Ale, stále sú to len chybičky krásy.
Autorka má, aj keď sa to podľa mojich doterajších slov nemusí zdať, príjemný štýl písania. Používa striedanie pohľadov hlavných hrdinov, čo myslím, máme viacerí radi. Vždy sa nájde niečo, čo hrdinovia príbehu riešia(okrem svojho turbulentného vzťahu). Levinski vymyslela perfektne prepletenie postáv v príbehu a ich charaktery. Dramatický záver vo mne zanechal viacero otázok a viem si predstaviť hneď niekoľko možných scenárov pokračovania. V celku, príjemná oddychovka, len nebuďte citliví na správanie postáv.
jemné, romantické, srdcebôľne
Tak táto kniha rozhodne nespĺňa ani jedno z troch prívlastkov, ktoré som spomenula, dali by sa však veľmi ľahko vďaka obálke knihe prideliť.
NETUŠILA SOM, ŽE MA ĽÚBI ja na niektorých e-shopoch zaradená v kategórii Detektívky, trilery a horory a Spoločenská beletria. Možno som opäť raz zbytočne kritická a mnohým čitateľom HANA ŠRÁMKOVÁ svojím dielom ulahodila. Mňa akurát tak rozčuľovala(toto určite nebola emócia, ktorú mal príbeh vyvolať).
Pritom hlavná hrdinka Diana, podľa môjho skromného názoru, mala ako súdna patologička oplývať inteligenciou, dôvtipom a triezvym uvažovaním. Ničomu z mnou spomenutých vlastností sa ani zďaleka nepriblížila. Bola prchká, náladová, vzťahovačná, zaslepená, hysterická a v neposlednom rade povrchná, čo mi s jej teatrálnosťou najviac pilo krv. Je to len môj čitateľský pohľad. Síce nepochopím, ako môže sama autorka veriť, že vytvorila silnú ženskú hrdinku(ak teda nebolo úmyslom autorky práve vykreslenie nemožnej dospelej ženy), pretože podľa deja by sa mohlo zazdať, že som v nej tú silu mala vidieť(neviedela).
Dianine správanie k dospelej dcére nebudem ani komentovať. Avšak Kristína jej nezostala nič dlžná (nepoznám dieťa, ktoré sa teší, že si rodič niekoho NARAZÍ a chce vedieť posteľové detaily!). Potešujúce je, že na svojom vzťahu zapracovali. Hlavná postava sa už v prvých stranách prejavila naozaj povrchne. Komentovala telo na pitevnom stole, mladé telo svojej dcéry, s ktorým sa porovnávala, neskôr komentovala vzhľad príslušníka polície dúfam, že autorka neopisovala svoje videnie ľudí. Čo sa týka hystérie, tak tu by si Diana zaslúžila nomináciu na Zlatú malinu.
Naozaj sa mi to píše ťažko. Ale dej bol plný hlúpych, protirečiacich a nelogických vecí. Myslím, že autorka sa snažila napísať mysteriózny, psychologický triler. Na mňa to pôsobilo nijako. Takmer po celý čas som mala pocit, že Diana sa naháňa ako pes za chvostom. Z ničoho nič si zmyslela, že je zatiahnutá do zločinu. Nechápem doteraz prečo, aj keď to tak bolo. Robila neuvážené kroky, vyjadrovala sa, akoby jej ústa nespolupracovali s mozgom, zraňovala ľudí, ktorí ju mali (na moje počudovanie) radi. Dej sa odohráva v meste, v ktorom žijem a musím povedať, že som si opisy vizualizovala. Niektoré miesta mi však s realitou nesedeli, tak neviem, či autorka len tipovala, alebo si realitu prispôsobila Ďalší mínusový bod pripisujem páchateľovi, ktorý bol jasný od prvej zmienky. Hana sa snažila chabo čitateľa zmiasť, no neverím, že sa jej to podarilo ani pri nečitateľovi tohto žánru.
Čo sa týka štýlu písania Šrámkovej, vedela by som si predstaviť čítať jej dielo, ale nemyslím, že ešte siahnem po trileri z jej pera. Štýl písania nie je vôbec zlý. Hane by som odporučila vytrhnúť si z klávesnice otáznik, ktorý používala namiesto bodky ako v priamej reči, tak pri vnútorných monológoch. Niektoré prirovnania boli tiež viac ako zvláštne, ale na tom sa dá popracovať jednoduchšie, ako na zápletke celej knihy.
Aby som nebola len extrémne kritická(uvedomujem si to, ale nebudem tvrdiť, že sa mi kniha páčila, keď to tak nebolo), musím autorke uznať, že v závere bol príbeh skutočne napínavý a trýznivé chvíle hlavnej postavy napísala na výbornú. Kiežby som počas čítania celej knihy pociťovala rovnaké súznenie s Dianou, ako tomu bolo pri konci. Finále nebolo zlé, vlastne, celkom som s ním spokojná.
Moje odporúčanie? Uf! Ak máte radšej jednoduché knihy, nevadia vám zvláštne charaktery postáv, tak si skúste spraviť názor na knihu sami, to je aj tak vždy najlepšie riešenie.
Viac recenzií nájdete na IG profile @v.knihach
Česko-slovenské čitateľky môžu len ďakovať, že NAŠE NAKLADATELSTVÍ v edícii Red siaha stále častejšie po nemeckých autorkách. Sú to fakt šikovné a talentované baby a nachádzam medzi nimi svoje srdcovky.
Hneď na úvod poviem, že aj keď knihe nedám plný počet bodov, určite stojí za prečítanie. Ja som si príbeh Liv a Noaha užila. Dočítala som včera po pár hodinách(samozrejme, nečítala som v kuse, to sa pri deťoch ani nedá). Tramountani sa číta ľahko, jej zápletky síce neohúria, ale s témou, ktorú si pre svoj pilotný príbeh série zvolila, si poradila dobre. Liv a Noah sa po dlhoročnom priateľstve odlúčia na tri roky. Noah sa uzavrie pred svetom, žije život fuckboy-a, je na svoje okolie fakt nepríjemný. Liv si dvojnásobnú stratu( najlepšieho priateľa a brata) lieči pri dobrákovi Joshovi. Podľa mňa až taký dobrák nebol, ale ok. Príbeh sa začína v momente, kedy sa Josh z Liv rozíde, požiada ju, aby sa z jeho bytu vysťahovala a aby toho nebolo málo, v školských novinách dostane padáka. Je to to najhoršie alebo najlepšie, čo sa jej mohlo stať? To si prečítajte v tejto knihe.
Okrem svojho obnoveného vzťahu Liv a Noaha sa toho v knihe nič zásadné nedeje. Zaujímavý je projekt na záchranu Livinej práce v novinách, aj keď dopredu vieme ako to dopadne(aj filmov je nespočet na tému zmena fuckboy-a na poslušného chlapíka vo vzťahu). Tiež smrť Riley-ho… presne to som si myslela. Čiže opäť nič šokujúce. Mihajú sa tu postavy spolubývajúcich Matyldy a Briony. Aj tieto postavy si užijú svoju slávu v ďalších pokračovaniach série a myslím, že ich životy, osudy a lásky budú o kus lepšie ako príbeh Liv. Nieže by bol zlý, ale Matyldu aj Bri som si obľúbila od prvého momentu, kdežto k Olívii som si cestičku k sympatiám musela hľadať.
Ak vás až tak nenadchlo, ako kniha bavila mňa (ako oddychovka fakt skvelá), tak minimálne kvôli obálke by ste si knihu mohli kúpiť XD
…romantické, pomalé, rozkošné…
Presne také je toto oddychové čítanie. Autorku LIV MORRIS som spoznala vďaka knihe na fotke. Ide o druhú časť série NOCI S LÁSKOU. Prvý diel som nečítala, ale vôbec to nevadilo. Každá kniha zo série je o iných postavách.
Príbeh ma hladký a pomalý rozbeh. Je to naozaj nenáročná, oddychová romantika. Zaujímavosťou knihy sú kapitoly z pohľadu Lucasa, ktorých je oveľa viac ako kapitoly Maggie. Zväčša to býva naopak.
Spočiatku sa mi zdalo, že mám nesprávnu knihu. Anotácia ma nalákala na príbeh otca s dieťaťom, ale do stvrťky knihy nebola o bábätku žiadna zmienka. Bola som značne zmätená. Potom sa už ale začali diať veci, ktoré sľubovala anotácia a teda… Dieťa prišlo na scénu naozaj nečakane. Síce to bol asi jediný skutočný zvrat, ale ako som písala vyššie, ide o jednoduchý romantický príbeh. Žiadne šokujúce momenty a dramatické situácie sa nekonali. Autorka nás toho našťastie ušetrila.
Magnolia, alias Maggie, alias Peaches bola živelnou, odvážnou bordelárkou s južanským prízvukom, ktorý sa v New Yorku “nenosí”, a preto má problém nájsť si prácu. Jej znalosti psychológie boli voči Lucasovi, alias Herbovi, neoceniteľné. Dokázala čítať z jeho gest a mimiky, prekukla ho hneď na začiatku. Tento príbeh lásky na prvý pohľad je pomalý. Síce medzi postavami chémia, vzájomná náklonnosť a doberanie nechýba, na vášnivú scénku si milovníčky šteklivých príbehov počkajú.
Značná časť príbehu je však postavená, okrem odolávaniu pokušení hlavných postáv, na najmenšom členovi zostavy. Esmé je rozkošné malé nemluvňa, ktoré väčšinu príbehu prespí, napriek tomu autorka dieťa neutláčala do pozadia ako kulisu. Vďaka prítomnosti tejto postavy v príbehu sa odohralo viacero úsmevných, či dojímavých situácií.
Nebol by to príbeh lásky, ak by milionár netrpel kvôli tajomstvu z minulosti a zo záhadných príčin trestal sám seba tým, že si odopieral lásku. Vzťahy nie, ale len tie fyzického charakteru. Citovo zatvrdol a či jeho vystavané múry začali praskať kvôli (alebo vďaka?) Maggie alebo Esmé… Možno to šlo ruka v ruke.
Musím spomenúť ako originálne autorka do príbehu vtiahla pár hitov z 80. rokov minulého storočia, ako aj niektoré staršie filmy. Magnolia pri lúčení, keď sa náhodne s Lucasom zoznámila, nechcela povedať zbohom, preto použila slovo SERENDIPITY z filmu. Milé, nie?
Chválim tiež záver. Nič presladené, žiadne v romantike zaužívané klišé. Príjemný začiatok, stred aj záver. Ja sa určite pozriem na zúbok aj zvyšným knihám zo série a vám UTAJENÉ NOCI odporúčam.
“Mluv málo, hodně naslouchej.”
Ďakujem za každé prečítanie. Majte sa krásne.
http://bit.ly/kpk_utajene-noci
Kniha ma upútala obálkou. Veľa toho síce o príbehu neprezradí, ale zaujala ma a neľutujem, že som sa nechala zlákať povrchnou krásou.
Začítala som sa ihneď, ako ostatne vždy pri knihách pre mládež. Zvláštne bolo, že autor, muž, rozpráva príbeh z pohľadu 16 ročnej Tegan s hendikepom. Myslí si o sebe, že je škaredá. Teda… myslí si to o sebe, lebo si myslí, že si to myslia všetci v jej okolí(spolužiaci, náhodní ľudia, ktorých stretáva). Val si toho naložil na plecia dosť. Rozoberá hneď niekoľko tém. Alkoholizmus, úmrtie rodiča, nový partner rodiča, obľúbenosť v kolektíve, hendikep,kyberšikana… a ako si s tým poradil? Podľa mňa viac než dobre. Celý príbeh sa odohráva počas jednej noci a jedného dňa s preskokmi do minulosti. V noci, po hádke s mamou sa Tegan utiahne do múzea T.Edisona, kde brigáduje. Objaví sa tam aj obľúbenec školy Mac. Rozprávajú sa a majú toho spoločného viac ako sa nazdávali. Mac sa Tegan zdôverí, no Tegan si necháva niečo dôležité pre seba takmer do konca… napriek tomu, že autor píše dobre, v romantickej linke akoby nevedel písať s emóciou. Kĺzal sa po povrchu a nevedela som sa dostať na vlnu mladých. Fandila som im a tiež som verila, že TOTO je TÁ noc, ktorá obom zmení život. Tegan sa nebude cítiť menejcenná a Mac, aj keď obklopený ľuďmi, pociťuje samotu. Rôzne situácie ich zbližovali a my sme sa dozvedali akí sú naozaj. Bez príkras. Aké majú vzťahy s rodičmi, ako sa cítia v škole…
Prvá zo série MÔJ bola veľmi dobrá. Popravde, trochu som sa obávala, či voľné pokračovanie bude aspoň tak dobré. Povedzme si úprimne, niektoré série sú časť od časti slabšie. Neľakajte sa, táto “astorka” ma dostala! S hrdosťou vám predstavujem najlepšiu knihu mesiaca November! Áno, ja viem, že ešte máme pár novembrových dní pred sebou, ale pochybujem,že by som zmenila svoj názor(maximálne sa s nejakou inou knihou o prvenstvo podelia).
Prečo z Ak budeš môj idem do kolien?
Začnem od začiatku. Po začítaní som len gúľala očami. Naozaj! Vravela som si nieee, Astorka, toto neroooob! A urobila presne to, čo som si nechcela prečítať 0_0 som však sklamaná? Nie! A tu je dôvod, prečo. Síce autorka hneď na úvod strelila tak zaužívanú schému “odhalenia”, ale kvitujem správanie hlavnej hrdinky.Barbora z nej nespravila hysterku. Šokovaná Jess si zachovala dôstojnosť napriek svojmu vnútornému rozpoloženiu, pocitu zrady a neznesiteľnej bolesti, vypakovala zo svojho bytu a života svojho nastávajúceho. A viete čo? Trpela som s Jess. Nie len v úvodných stranách. Počas celej knihy, keď si pripomenula osudný deň, sa mi zježili chlpy na tele, stiahol žalúdok, v krku navrela hrča a oči sa mi zahmlili. Tú bolesť som dokázala s Jess vďaka šikovnosti Astor prežívať opakovane, rovnako bodavo ako prvý krát. Celkovo sa mi páčil progres… buď autorkinho písania emocionálnych pasáží, alebo mojej vnímavosti, pretože prvú časť som čítala pred rokom a vtedy som emócie síce pociťovala, ale od nesprávnych postáv.Všetko sa pre niečo deje a Jess mala v pravú chvíľu príležitosť, ktorá sa neodmieta, na dosah. A tu musím spomenúť, že ma veľmi príjemne prekvapili situácie(najmä tá s balónmi), ktoré sa udiali v predchádzajúcej knihe, tentoraz z pohľadu tretej osoby,Jess. Vtedy to nebolo nedotiahnuté, no teraz tá situácia(nielen táto jedna)dávala väčší, dôležitejší význam. Postupné spoznávanie Jess a Neala je krásne. Prirodzené, nenásilné, autorka vytvorila perfektné dynamické prostredie koncertnej šnúry. Mohlo by sa zdať, že dni budú nudné a podobné ako vajce vajcu, no opak je pravdou. Bežné situácie autorka vynechala a predkladala len tie, kde sa niečo dialo. Tiež sa mi páčila súdržnosť celého Nealovho tímu, boli ako rodina a Jess k sebe prijali ihneď.Takmer v každom príbehu tohto žánru sa objaví nejaká dráma. Čakala som na tú, ktorú si prichystala Barbora. A bola som šokovaná. Naozaj som spriadala rôzne teórie,čo by sa mohlo udiať. Netrafila som sa ani omylom. Barbora ukončila Nealov a Jessin príbeh emotívne, vášnivo a so slzami. Presne tak, ako im to každý fanúšik jednoducho musel priať, lebo už v Tak trochu môj bol Neal láska a Jess patrila do jeho náručia.
Nemka Linda je psychiatrička. Čo ju spája so španielskym zariekavačom koní Damiánom? Jedna hrozná tragédia.
Linda pricestuje do Španielska, kde ju okrem Damiána prijmú s otvorenou náručou. Aj keď je cudzinka a nikto netuší prečo prišla, na ranči je dosť miesta a obyvatelia tohto konského raja sú veľmi pohostinní. Príbeh je rozprávaný z oboch pohľadov hlavných hrdinov,čo je veľmi dobre, pretože vidíme myšlienkové pochody najmä Damiána, ktorý je odťažitý, ufrflaný, utrápený a pred Lindou sa snaží vytvoriť ochranný múr. Linda mu pripadá krásna, ale keďže ju viní z osobnej tragédie, nechce s ňou mať nič spoločné. Aspoň si to nahovára a snaží sa držať ďalej. Veľmi mu to nevychádza. Všetci na haciende to vidia. Linde sa naopak Damián páči, aj si to pripúšťa a veľmi ju mrzí, že jej pripisuje vinu za niečo, za čo naozaj nemôže. Obe hlavné postavy majú svoje trápenia.
Damián sa cíti menejcenný preto,ako ho vychovával otec. Linda si v srdci nesie výčitky kvôli sestre,preto žije svoj život podľa vzoru matky a nie taký, aký by ho chcela mať ona sama. Matka ju viní aj z toho, že do Španielska odišla. Nezáleží jej na tom aké je to pre Lindu dôležité. Postupne ale Damiánove hradby začnú pukať v základoch a dovolí sám sebe preniknúť do Lindinho života. Je veľmi dobre, že autorka popisuje emócie aj (no pre mňa najmä) u Damiána, lebo z jeho strany som absolútne necítila žiadnu chémiu, žiadne reálne city,celé jeho chovanie by mi prišlo absolútne neopodstatnené. Napríklad, v bare by som z jeho správania a postoja očakávala vyvolanie nejakého konfliktu. On, so svojou zádumčivou povahou sa však rozhodne ísť tancovať!!!
(Celý text nájdete na https://blogvknihach.blogspot.com/2022/11/vse-co-k-tobe-citim.html?m=1 )
V úvodnej časti série spoznávame Petronelu, malú čarodejnicu, žijúcu v jablku na strome pri starom mlyne. Predstavia sa nám tiež Pečkovci, rodina, ktorá bola nútená okolnosťami, nasťahovať sa do starého mlyna. Deti s čarodejnicou sa spriatelia a prerozprávajú nám svoje dobrodružstvá. Napríklad sme zistili, ako chcela Petronela Pečkovcov z mlyna vyhnať, aby mala kľud. Tiež sme sa dozvedeli, ako Pečkovci prišli k sliepkam menom Snehulienka,Ruženka, Anakonda, Tarantula a Nefertiti. Hlavným ťahúňom príbehu je ale jablkový koláč. Nie hocijaký. Čarovný od Petronely a s ním príde mnoho zápletiek. A ak uvažujete nad týmto zábavným a zároveň detsky napínavým príbehom, hodí sa do tohto obdobia… Záver sa odohráva počas Halloweenu.
Keďže vydavateľstvo Venupress sa zameriava na knihy so silnými ženskými hrdinkami, bola som veľmi prekvapená, že niečo podobné napísal autor. Ešte viac prekvapená som bola, keď som zistila, že hlavnou hrdinkou príbehu o líške je vlastne chlap.A aj keď mi hlavný hrdina Michal prišiel miestami až bolestivo naivný, stále to bol veľký sympaťák a pohoďák.Dosť som si ho obľúbila a to,čím si prechádzal druhú polovicu knihy bolo priveľa aj na koňa.Naozaj som mu držala palce, fandila som mu, nech sa mu konečne život ustáli, či už v pracovnej alebo láskovej rovine. Na rozdiel od Michala mi Erik nevoňal už od začiatku a tak isto Natália. Keďže nejakej Natálii autor venoval knihu, dúfam, že sa s podobnou existenciou nestretol na vlastnej koži aj v realite. Žiaľ, podobné povahy sa nájdu či už medzi mužmi alebo ženami, je to však o to smutnejšie, keď sa nalepia na dobráka akým Michal rozhodne bol.
Čo musím povedať je, že postava Vanessy sa mi sprvu zdala dosť podobná Natálii. Možno predsudky, netuším, ale to ako sa z nej vykľula správna baba bolo skvelé, rovnako ako Vanesina babka… až mi je ľúto,že nedostala viac priestoru. Okrem Michala som si veľmi obľúbila Ester. Jej povaha sa tiež dosť zmenila, možno to robí ten prvý dojem, ktorý je občas klamlivý, ale na konci už bola mojou veľkou srdcovkou a dúfam, že autor príde s ďalšími príbehmi, ktoré nám predstavia bližšie vedľajšie postavy z tejto knihy. Esterina minulosť ma veľmi zaujíma.
Autor píše jednoducho, ´čtivo´,vtipne, neštíti sa vulgarizmov, ktoré mne napríklad vôbec nevadia, pretože mužskému pokoleniu do úst idú skôr, ale musím povedať, že niektoré tie dialógy mi prišli také, akoby chceli byť nasilu vtipné alebo opakovne použité frázy s menšou obmenou( najmä v súvislosti s rannou kávou)…niekedy je menej viac…