Vknihách přečtené 352

Magické relikvie II. 2024, Natali Fox

Štvrtá kniha Natali ma opäť raz dostala do kolien. Našťastie čítam v sede, takže kolená ozaj obité nemám, no ak by som mala klobúk, snímam ho pred autorkou každú chvíľu. Magické relikvie ll.zväzok som čítala hneď po prečítaní l.zväzku(ten som si dala tento rok až dvakrát a vôbec neľutujem, aj na druhýkrát to bola jazda ako sa patrí). Znova Natali, nič iné som ani nečakala, vytvorila prepletený príbeh. Keď už niekomu začnem dôverovať, naštrbí vzťahy u iných(čo tá kapitola Zradkyňa?!?). Robí to naozaj skvele. Vodí ma za nos a popritom nezaháľa. Hmla, Bravia, Dajkin, Liana, Svarog… všetko sa vyvíja, napreduje, každý má svoje plány. Do toho mám možnosť užívať si lásku Katje a Argosa, ale aj Rodana a Violy. Môže sa niečo pokaziť? Teda okrem toho, že dej sa odohráva vo vojne… jasné, že môže a musím povedať, že aj keď väčšinu zvratov som nečakala, ten týkajúci sa Argosa ma neskryte šokoval. Bravia je kráľovná ako sa patrí -_- a jej tajomstvá vyplávajúce na povrch budú, verím, náležite “odmenené. Liana so Svarogom taktiež prekvapia a Natali sa neuspokojí s gryfónmi, drakmi či čarodejníkmi. Predstaví nám nové bytosti, nové schopnosti a pomaly, naozaj pomaly sa dostávame do veľkolepého finále, kde verím, už nebude autorka kántriť mne srdcu blízke postavy. Napätie, boje, úmrtia, misie, nerozvážne rozhodnutia, láska, odpustky, druhé šance, zlomené srdcia i šťastie… Fox a jej Katja by sa kľudne mohla rovnať svetovým fantasy sériám. Mňa si získala už Prebudenou mágiou a som stále väčším fanúšikom. Záver znova na porazenie, o to viac sa však teším na čokoľvek, čo autorka čitateľovi ponúkne. Či už štvrtú časť série, alebo novelu, tento svet sa mi raz bude len veľmi ťažko opúšťať.... celý text

Pohľadom k oblohe 2024, Rebecca Yarros

Rebecca Yarros sa už radí medzi moje obľúbené autorky a aj keď nestíham čítať všetko, čo sa u nás a našich českých susedov preloží, knihy proste musím mať doma. Tento rok bude opäť na tvorbu Rebeccy hojný, z čoho sa veľmi teším. Druhá časť zo série Flight & Glory je o vážne chorej Paisley a kadetovi leteckej školy Jaggerovi, ktorého sme mohli tak trošku spoznať už v prvej časti. Pre mňa osobne je veľká sranda, že som si uvedomila KTO JE Jagger až v momente, keď sa pri klzisku stretla Paisley s Ember(hl.hrdinka predošlej knihy). A to nevravím o tom, že Josh sa producíroval po dome Jaggera bežne, keďže spolu bývali. Napriek tomu mi netrklo… nuž, týmto vám zaručujem, že naozaj nemusíte túto sériu čítať po poradí. Jednotlivé príbehy sú len trošičku prepojené. Ako inak, neodpustím si poznámku, že YARROSKA TO VIE! Znova ma na svoj príbeh namotala už prvými kapitolami, a to som si ho chcela dávkovať postupne počas týždňa. To sa však pri knihách Rebeccy nedá. Vcucne vás ako vír a nepustí, až kým nezdoláte posledné písmenká. Ak ste nepostrehli, jej príbehy milujem. Stretnutie Paisley a Jaggera bolo perfektné. Prišlo odlúčenie, no autorka to vymyslí zakaždým parádne. Máme tu kopec tajomstiev zo strany Jaggera, občas som ho mala chuť uškrtiť, no jeho povaha mi zakaždým túto chuť vzala. Bol to bohovský chalan! Niežeby som Paisley niekedy uškrtiť nechcela (nie, kvôli zálusku na Jaggera nie:D), ale bola by som strašná sviňa, keby chcem chorému dievčaťu ublížiť(nie som;)). Mala to ťažké. Zodpovednosť za seba, za milovanú sestru, chcieť vyhovieť rodičom vo všetkom, pretože sa na ňu až nezdravo upli, umelý vzťah, ktorý nikomu nič dobré neprinášal, akurát živil boľavé spomienky. Proste ak čakáte obyčajný romantický príbeh, zabudnite. V knihe je veľa bolesti odľahčenej humornými scénkami, riešia sa vážne životné rozhodnutia, určujú sa priority, ničia sa staré a budujú nové sny a všetko v mene lásky. Lásky k životu, rodine i milovanému človeku. Síce slzy u mňa neboli, no dojímavé chvíľky nechýbali.... celý text

Vianočný únik 2022, Sarah Morgan

V druhej kapitole som sa zasekla a nadávala si, čo za blbosť som si to vybrala. Kamarátka Kristy (na IG @kristy.books) ma však uchlácholila, že nie je všetko tak, ako to vyzerá a môžem s kľudom čítať ďalej. A tak som čítala. Nakoniec sa zo sympatickej Christy stala celkom divná žena a divná Alix sa stala mojou obľúbenou postavou. Príbeh však otvára teta Robyn a jej veľké tajomstvo. To sú tri hrdinky knihy Vianočný únik, kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Neviem čím to je, no opäť ďalšia kniha, ktorá sa mi čítala celkom pomaly(ak aj opomeniem choroby, ktoré ma popri príbehu sprevádzali). Možno je to štýlom Morganovej. Neviem. No napriek pomalému rytmu sa mi veľmi páčili myšlienky o živote celkovo. Iba niektoré som si vyznačila a aj tak ich nie je málo. Gro Vianočného úniku tkvie v medziľudských vzťahoch, aké sú krehké a citlivé duše ľudí, aj keď tieto zraniteľné stránky svojho ja skrývajú. Dôvera a komunikácia sú piliermi dlhoročných a trvácnych vzťahov… mileneckých, súrodeneckých, priateľských… Ženy tohto príbehu sú rozdielne a predsa majú niečo spoločné. Christy je puntičkárka vyrastajúca v milujúcej rodine s prísnou matkou; Alix je naoko tvrdá žena s ťažkým detstvom a Robyn bola vylúčená zo svojej rodiny. Veľkú úlohu v ich životoch zohrajú muži(v epilógu sú najlepšie správy- prekvapivo?). Citlivo i dojemne napísaný príbeh bolesti, krívd, odpúšťania, radosti, lásky, snehu a krásnych myšlienok. Mne dokonca nejedna slza vykĺzla. + Dve veci mi však nejdú do hlavy- 1) čo robila Christy päť rokov?! Bola matkou a spolubývajúcou?; 2) Holly je dieťa so samodeštrukčnými sklonmi a kríženec opice? Mi vysvetlite, že na 5-ročné dieťa nestačia dvaja ľudia, lebo si ublíži a lozí po kuchynskej linke a vianočnom stromčeku(teda minimálne snahu o to mala). Pritom mi to pripadalo, že je to celkom pokojné dieťa, len dospelí ju opisovali ako besného psa- môj dojem…tak sa pýtam PREČO?!... celý text

Hrátky v zákulisí 2023, Olivia Cunning

Ako už názov našepkáva, je to riadna divočina. Ak ste čisté duše zastávajúce mravnosť a cudnosť, túto knihu obchádzajte zďaleka a nezabudnite sa minimálne prežehnať. Ale! Ak sa radíte k ľuďom, ktorí sa radi odviažu (berme to z knihomoľského hľadiska, knihy a papier znesú veľa) prípadne možno inšpirujú, Hrátky v zákulisí vám nesmie prekĺznuť v pretlaku ponuky šteklivých príbehov. Takmer štvrtina knihy je prachobyčajná živočíšna potreba, autorka sa tu odviazala a musím jej uznať, že je naozaj vynaliezavá. Človek by si pomyslel, že do príbehu kde bude riadna dávka “akcie vpláva postupne, vďaka akémusi intru a postupne sa rozbehne laškovanie. To sa stane v prípade, že ste doposiaľ neokúsili tvorbu Olivie. Tá sa z ničím nepára, a po pár stranách sa dejú veci, že tepová frekvencia nezostáva v pokojovom režime. Už na obálke knihy je pútač pod nadpisom JEDNA ŽENA, PĚT ROCKERŮ. Nenechajte sa pomýliť a zlákať na orgie v početnej skupine. Olivia Cunning síce nenechá hlavných hrdinov, Myrnu a Briana, stále osamote, na to je príliš nespútaná, ale aj tieto scénky sú písané akosi citlivo, s určitou dávkou jemnosti. Myrna je profesorkou na univerzite a venuje sa netypickému odboru, skúma sexuálne správanie ľudí. Získa dokonca grant a vydáva sa na turné spolu s kapelou Sinners. Do oka jej padne Brian, mladík, ktorý sa dokáže zamilovať na prvý pohľad, škoda však, že frontman kapely, spevák Sed mu jeho nádejné priateľky odláka. S Myrnou to ale Brian myslí vážne, pokladá ju za svoju osobnú bohyňu a múzu, chráni ju najmä pred Sedom. Neverí mu. Myrna sa so svojou minulosťou vysporiadava ťažko, stále ju prenasleduje, aj po rokoch. Až pri Brianovi prestala potláčať svoje túžby a je otvorená kadečo vyskúšať. Ostatní členovia Sinners, Eric, Trey a Jace sú v príbehu rovnako podstatní, v ďalších pokračovaniach série budú hlavnými postavami oni. Teším sa na to, najmä na Treyov príbeh, odhalenie v knihe mi vyrazilo dych… po tom všetko, čo som sa o chalanoch dozvedala bolo toto zistenia ako facka. Zápletka v L.A. bola skvelá. Nakoniec sa okrem postele rozbehol naozaj fajný príbeh. Jediné malinké mínus je, že by som si priala viac Myrninej práce. Viac psychologického výskumu, poznatkov a pozadia toho, čo ju živilo a napĺňalo( v tejto knihe sú tieto slová doslova dvojsečnou zbraňou XD ). Veľmi sa mi páčilo samotné koncertovanie či skladanie hudby a skúšanie. Olivia, myslím, uveriteľne poskytla nahliadnutie do zákulisia kapely, vplyvu na osobné životy hviezd, klady aj negatíva v podobe fanúšikov a aj rodinného zázemia, v tomto prípade najmä Briana, kedy sa nedokáže zavďačiť rodičom. Vekový rozdiel postáv, kde je žena staršia, sa pomaly stáva normálom, čo sa mi tiež veľmi pozdáva a napriek 8 rokom to medzi Brianom a Myr klapalo viac- menej dokonale. Stačilo si uvedomiť a priznať, že city sa nedajú ukryť v krabičke.... celý text

Kandidát na přítele 2024, Alexis Hall

Alexis Hall je nebinárna osoba píšuca pod pseudonymom. To som sa dozvedela až po dočítaní knihy v naozaj stručnom popisku o autorovi. Nič to však nemení na fakte, že som dočítala najlepšiu dospelácku gej romancu, aká mi prešla rukami. Nebolo ich veľa, ale táto sa radí určite na špičku pomyselného rebríčka. Aby to nebolo len o chvále, začiatok bol pre mňa taký všelijaký. Zaváňalo to depresiou mladého muža rovnajúcemu sa stratenou existenciou. Jeho extempore živilo bulvár napriek tomu, že nebol žiadnou celebritou, len dieťaťom ľudí z hudobnej brandže. Okrem rozprávača Luciena, je príbeh prešpikovaný bizarnými a excentrickými postavičkami, ktoré, ver či never, len tak nevymyslíš. Aj vďaka Lucovým kolegom, rodine a priateľom bola kniha popretkávaná nápaditým humorom a vulgarizmami, ktoré však vôbec nepôsobili rušivo. K Lucovi proste patrili. Keďže svojimi skutkami robil nepriaznivé meno neziskovej organizácii, v ktorej pracoval, dostal ultimátum. Skrotiť sa. Ako najreálnejšia možnosť nápravy statusu v médiách, bol falošný priateľ. A tak si zohnal. Och… to vám bolo ľudkovia. Ja som si nesmierne užívala všetky rozpačité, úprimné i dramatické interakcie týchto dvoch. Oliver bol škrobený Angličan. S búrlivákom Lucienom nemohli byť rozdielnejší, no napriek tomu si k sebe našli cestu. Hneď niekoľkokrát. Vzájomné zoznámenia s rodinou a priateľmi prinieslo vtipné, aj vcelku zarážajúce situácie. Kniha však nie je len samý smiech a roj motýľov v bruchu. Autor sa zaoberá aj psychickým rozpoložením hlavných postáv a tým, aký dopad na nich malo rodinné zázemie a bývalé vzťahy. Za mňa naozaj skvelé čítanie a rozhodne si počkám na ďalšie preklady Alexis Hall.... celý text

Náhodný okoloidúci 2024, Viktória Dominová Drgoncová

Viktória Dominová sa pýši mnohými titulmi rôznych žánrov. Jej srdcu najbližším bude pravdepodobne psychologický triler, pretože za posledné 3 roky nás obšťastnila už štvrtým, najnovším titulom tohto žánru, Náhodný okoloidúci. Priznávam, dlhšie som čítala so zmätkom v hlave. Čitateľ sa oboznamuje s Jakubom, jeho bolesťou, beznádejou a definitívnymi rozhodnutiami, pričom autorka zvolila rozprávanie v tretej osobe. Do Jakubových kapitol sa vmiesia kapitoly rozprávané v prvej osobe neznámej ženy píšucej si online denník. Budú to dva príbehy, ktoré nakoniec budú mať niečo spoločné? Alebo majú toho spoločného hneď od začiatku všetko, len to ja nechápem? Síce je nevedomosť frustrujúca, milujem to napätie a tajomno, kedy sa so mnou autor zahráva. V tomto prípade to Dominová naozaj “vytuningovala. Príbeh rozdelila do troch častí, postupne odhaľovala minulosť Jakuba a jeho nechuť žiť, spoznávali sme Alicu, neznámu ženu vylievajúcu si srdce nad svojím nešťastným životom na “stránkach v počítači. Do deja vstupujú nové postavy, šokujúce odhalenia, no stále to Dominovej nestačilo. Niekoľkokrát nasmerovala čitateľa tam, kam chcela… klame, ide jej to bravúrne. V polovici knihy som si vravela, či náhodou príbeh neodflákla, pretože mi do seba začalo(akosi prirýchlo! Veď polovica knihy!!!)všetko zapadať a aj nové zvraty som predvídala. A viete čo? Presne toto bol Viktóriin zámer. Aby si čitateľ myslel, že už ho nemá čo prekvapiť, pretože potom, potom to, vážení, Dominová rozbalila a začala sa jazda ako na horskej dráhe. Nevedela som čia som, čomu a komu veriť, kto klame a kto hovorí pravdu, kto je obeť a kto páchateľ, akú úlohu v tom zohrávajú ostatné postavy a najmä Jakub. Ten nešťastník si zlízol asi všetku smolu sveta, namiesto smotany/ odmeny. Priala som mu konečne pokoj a šťastie… Čo mu (a postavám) Viktória nadelila, si prečítajte. Ja som teda ohúrená. Verím, že budete rovnako.... celý text

Kaviareň Pumpkin Spice 2024, Laurie Gilmore

Kaviareň Pumpkin Spice mi príchodom jesene vyskakovala odvšadiaľ, zlákala ma krásna obálka, z ktorej doslova kričí moja milovaná jeseň, no postupne som si nebola istá či je dobrou voľbou. Negatívne recenzie sa kopili a obávala som sa, že čítanie tejto krásky bude utrpenie. Občas spomeniem, že nečítam anotácie a knihy si vyberám podľa témy či “volania obálky- ak si ma obálka privolá, idem do toho(znie to ako slová do bitky a nie do čítania). V tomto prípade si ma Laurie Gilmore privolala(alebo ja ju k sebe) a nemôžem byť spokojnejšia. Teda, mohla by som byť, ale po všetkých tých frflačkách na knihu som rada, že sme spolu strávili príjemné dva dni. Toľko mi trvalo ju prečítať. Autorka má veľmi jednoduchý štýl, ľahký humor, čitateľovi predkladá celkom predvídateľný dej, no napriek tomu som sa zamilovala. Asi si budete klepkať na čelo, ale skutočne to milujem. Jednoduchá oddychovka, ideálna na odreagovanie. Poviete si priemer, hmmm. Pre mňa to ale bola láska, pretože zbožňujem príbehy z malomesta, súdržnosť komunity, jesennú atmosféru, ktorá v knihe nechýbala a! Romantiku! Prečo by som nemala byť spokojná?!? Dokonca aj postavy boli milé. Jeanie svoje dôvody, prečo sa ocitla v mestečku Dream Harbor (kto by nemiloval Mesto Snov!- chcem tam ísť bývať!) vybafla na Logana takmer hneď, on príčinu svojej uzavretosti odhalil postupne a nechával si ju dlhšie len pre seba. Potupa, akú zažil veru nie je bohviečo. Do toho výchova “mesta… niet sa čo čudovať, že bol dobrák Logan ustráchaný, čo sa vzťahov týka. Jeanie bola slniečko, každý v mestečku si ju hneď obľúbil, až na ducha. Hej, čítate dobre. Žiadna mysteriózna linka sa však nečrtala, páchateľ bol z mäsa a kostí. Vyriešenie záhady, také typické pre malomesto bolo zvláštne, no dôvody, prečo sa Jeanie diali čudné veci mali pekné prepojenie s kaviarňou. A to Loganove gesto v závere, och, srdce sa mi roztopilo… Keďže ide o sériu, veľmi sa teším na ďalšiu knihu, pretože námorník a knihovníčka? Nemôže to dopadnúť zle…... celý text

Návrat z divoké Afriky 2024, M. K. Hardy

M.K. Hardy som si zamilovala vďaka jej knihe Haka za lilii. Je prvou, ktorú som od nej čítala a odvtedy chňapnem po každom príbehu nesúcim jej meno. Haka je láska najväčšia a zatiaľ práve táto športová romantická séria má u mňa (v srdci i knižnici) svoje čestné miesto. Čítala som aj Hacker-a a verím, že aj na ďalšie staršie tituly si nájdem niekedy čas. Tento príspevok ale patrí najnovšej knihe autorky, NÁVRAT Z DIVOKÉ AFRIKY. Príbeh sa začína pár dní po chaotickom zakončení prvej časti dilógie. Zmätok v závere knihy Divoká Afrika sa hneď od začiatku vyjasňuje. Vieme, prečo sa celá naša trojica presúva do Manchesteru a odhalenia, aj šokujúce, na seba naozaj nenechajú dlho čakať. Ak som vravela, že v prvej časti boli všetci traja aktéri divní, tak sčasti už aj vieme prečo. Teda… Dean, áno, dozvieme sa prečo bol nevyspytateľnejší ako aprílové počasie a Ethan ako ženská s PMS. Moje podozrenie, že je gej sa síce nepotvrdilo, ale ani nevyvrátilo, takže rada zostanem verná svojej teórii a že Michelle iba využíval. Pokračoval s tým aj v tejto časti, ale táto žena teda veľa chochmesu nepobrala. Žiaľ, ak M.K. nechcela mať zo svojej hrdinky hlupaňu, veľmi sa jej to nepodarilo(veď si len vezmime situáciu, keď vidí, že je na cvičisku pre psy, ona sa rozbehne k chlapovi v ochrannom obleku, aby mu vynadala a je v šoku, keď sa zjaví rozzúrený pes a začne chlapíka vrčiac okusovať a ju minie len o chlp! Naozaj šokujúce, že na psom cvičisku budú PSY!- ach Michelle). Ďalšie situácie kedy som dvíhala obočie boli, ale našťastie, o dosť miernejšie. Musím však povedať, že ako sa “nenápadne stále motala okolo Deana a netušila o čo mu, aj jej, ide, bolo vcelku zábavné. Ich príťažlivosť bola pre mňa uveriteľnejšia už v prvej časti, takže som sa potešila (pretože som v tomto trojuholníku fakt netušila kto s kým), keď (v mojom ponímaní) gej Ethan skúšal na Michelle kadejaké playboy fintičky. Inak dosť arogantný debil sa krásne vyfarbil. Nebol by to príbeh bez drámy a naozaj som túto záverečnú nečakala. Za mňa všetko okolo psov, Deanovej práce a vlastne aj hobby/práce Michelle bolo veľmi fajn. Vidno však, že oproti Hake si autorka prešla riadnym progresom v písaní postáv aj deja (Afrika je údajne prvý napísaný príbeh- keby túto info nemám, myslím si to aj tak). Napriek nejakým tým pindačkám, som s príbehom spokojná a M.K.Hardy vám bez váhania odporučím aj o polnoci. Smelo do jej tvorby, kamoši.... celý text

# Dokonalý svet 2024, Silvia Demovičová Jezerská

Ak by sa ma niekto spýtal na najlepšiu knihu novembra, bez debaty by som povedala Dokonalý svet. Ak by sa ma niekto spýtal na najlepšiu YA contemporary tohto roka, bola by to kniha Dokonalý svet. Ak by sa ma niekto spýtal na najlepšiu knihu slovenského autora, možno by Dokonalý svet nebola mojou prvou voľbou, ale rozhodne by sa umiestnila na špičke zoznamu, pretože Demovičová je perfektná. O čom Dokonalý svet je? O nedokonalosti a o tom, že to je na živote úžasné. Len mladí ľudia to, žiaľ, poväčšinou nevidia. Kvôli maske dokonalosti sú schopní zákerností, i keď ich to mrzí, naučia sa s tým žiť, pretože ich aj kvôli/vďaka tomu uznávajú davy. Nie každý totiž dokáže ponižovať a ubližovať na počkanie. Kniha je ale aj o oddanosti, láske, priateľstvách, čakaní, vernosti, nevypovedaných citoch- nielen medzi mladými ľuďmi, ale aj vo vzťahoch rodič-dieťa; o sile osobnosti, o zlyhaniach, bolesti na tele aj na duši, pádoch a schopnosti ísť ďalej so zdvihnutou hlavou(napriek pochybnostiam o sebe samom). Silvia je famózna v tom, ako pozná dušu tínedžera. Ako vie napísať všetky pocity či situácie- uveriteľne, autenticky, s citom. Musím povedať, že som si zamilovala Soňu od prvých riadkov, kdežto k Mii som si našla cestu až v samotnom závere. Veľa s tým má spoločné aj jej “normálnosť. Nie som zástancom umeliny a podobných „vtákovín“ na sociálnych sieťach. A Silvia nám na Mii ukázala ako tento zdanlivo dokonalý svet (ne)funguje. Rivalita, posmešky, šikana… smutné, no pravdivé a presne o tomto by mala čítať dnešná mládež. A viete čo? Aj ich rodičia, pretože Soňa a Mia, ale aj Artur nám dali jasný príklad rozdielnej výchovy a starostlivosti o dieťa. Nestačí nakŕmiť a ošatiť. Zaujímať sa je to, čo aj ofučaný tínedžer, ktorý chce mať pokoj, ocení. Možno neskôr a možno si to len v danej chvíli neprizná a možnosťou aj je, že ak tú pozornosť má, neváži si ju. Zbožňujem štýl Silvie, jej jazyk, ktorým sa dotkne srdca i duše. Vidno, že témy týkajúce sa mládeže jej nie sú cudzie, aj preto knihu odkladám pre moju Pauli (10r.), verím, že o také 2-3 roky si knihu prečíta, pretože ja ju milujem.... celý text

Stratená v klamstvách 2024, Claudia P. Torkan

Možno si niekto pamätá, ako som na debut Claudie P. Torkan mala niekoľko pripomienok (subjektívnych, ako inak). Vyzdvihla som však už vtedy jej rozprávačský talent, štýl písania a rozmanitosť postáv. Rovnako si za tým stojím aj pri druhej časti série Stratené. Tentokrát však naozaj nemám čo vytknúť. Práve naopak, rada by som poukázala na prednosti a pozitíva príbehu. Claudia napísala túto knihu dejovo akoby súbežne so Stretená v nenávisti. Hate odchádza a tu sa začína príbeh Lauren. Vidieť situácie, ktoré už poznáme z knihy Hate, v úplne inom svetle je naozaj perfektné. Práve tie premostenia som si vždy užívala najviac a zaspomínala, čo sa dialo s Robom a Hate… s odstupom času(a prečítaním Stratená v klamstvách) vnímam mnohé postavy inak. Páči sa mi, že život nepostojí len preto, že Lauren ma depky, ide sa ďalej a iné postavy si prežívajú svoje vlastné predpeklie, či vytúžený sen. Presne takto to chodí a vidieť to v knihe je pre mňa obrovské plus. Nechápem, prečo má/mal Nate povesť, akú mal, keď na letisku(pri odchode Hate) to už bol iný človek. Ale tento nový sa mi páčil a dúfala som, že zostane takýto. Ukotvený. Lauren určite nejednému čitateľovi spôsobila vrásky. Zachrániť celý svet by bolo akurát jej sloganom. Čo všetko bude musieť obetova, či a akým spôsobom sa jej rozhodnutia vypomstia, si prečítajte, veľakrát zostanete s otvorenými ústami. Interakcie s Natovou rodinou boli zaujímavé, záležalo od člena v akom zmysle… taký Oliver bol vždy ako oáza pokoja, kdežto Vincent- ten chlap by si zaslúžil riadnu terapiu už pred mnohými rokmi. Veľmi sa mi páčilo ako Lauren bojovala proti a zároveň aj za svoju minulosť. Bol to taký kontrast! Autorka sa s touto témou veľmi detailne a citlivo vyhrala. Čitateľa vtiahla do problematiky, nič nebolo pre postavy jednoduché a priamočiare, museli bojovať, občas doslovne, o životy seba aj milovaných. Postavy si tu prejdú bolesťou, manipuláciou, vášňou, neistotami, zradou, naučia sa odpúšťať, milovať, snívať o lepších zajtrajškoch. Ako som predošlú knihu ofrflala, táto mi to vynahradila o 120%! Ak ani vás neopantala Stratená v nenávisti, dajte šancu Stratenej v klamstvách. Neoľutujete... celý text

Monroe 2024, Baja Dolce

Po závere knihy Candy, ktorým som si osviežila pamäť, som bola neskutočne zvedavá na to, čo si pre nás autorka pripravila v Monroe. Kto to je? Čo má spoločné s postavami? Ako z tých zapeklitých situácií Dolce vykorčuľuje? V úvode sa píše, okrem upozornení na témy spomínané v príbehu, že kniha Monroe nie je pre všetkých. Podľa mňa žiadna kniha nie je pre všetkých, preto by si mal každý čitateľ vyberať knihy starostlivo (najmä ak je slabšej povahy), ja tiež, podľa svojich preferencií a záujmov, varovania v knihe nie sú nadarmo. Možno, ale naozaj len možno, sa niekomu na ďalších riadkoch môže zdať, že si protirečím, pretože napriek mojim osobným preferenciám (či skepticizmu?) napíšem aj negatívum, avšak! Sama som prekvapená, že to celkovo v príbehu fungovalo ako malo. Neviem si predstaviť alternatívu, ktorou by mi aj v tomto smere autorka vyhovela… V príbehu máme viacero rozprávačov, čo je skvelé. Rovnako tak ťah, kedy okrem Harryho a Doriana boli kapitoly písané v 3.osobe. Títo hlavní hrdinovia sa nám prihovárali priamo. Baja nadviazala na udalosti predošlej knihy a pomaly rozplietala nitky osudu postáv. Dá sa povedať, že po celý čas sa niečo dialo, autorka nedala zvedavému čitateľovi vydýchnuť a ja som sa do deja tak zažrala, až som neraz ponocovala. Naozaj neviem, či môžem vyzradiť, čo mne konkrétne na príbehu vadilo, i keď to tam pasovalo, pretože ide o nosnú tému Monroe. Beztak sa pocity na knihy zo série vyjadrujú náročne. Preto ďalej nečítajte, ak knihu ešte len plánujete čítať. !!! V knihách všeobecne mi vadia témy pohrávajúce sa s mysľou a akési nadprirodzeno(iba vo fantasy je to mnou vítané, priam žiadané). Voči ovládaniu mysle som naozaj skeptická. Tu to bolo doslova prešpikované touto zručnosťou, vznikali zápletky, ktoré vyrážali dych, napriek tomu si to bez tohto prvku neviem predstaviť. Naozaj ale dané schopnosti v knihách nevyhľadávam. !!! Nové postavy neboli prekvapivé, splnili funkciu v deji a dotiahli to poväčšinou až do záverečných kapitol. Záver mohol pôsobiť chaoticky, či nejednoznačne, no vnímavý čitateľ pochopí zámer autorky miasť. To jej fakt ide bravúrne. Epický záver série? Nuž, možno aj to, rozhodne prekvapivý a originálny.... celý text

30 dní touhy 2020, Christine D’Abo

Kanadská autorka prišla s naozaj jedinečným nápadom, ktorý pretvorila do rotického románu. Mňa teda nápad nadchol a po knihe som poškuľovala naozaj dlho. Druhá časť ma čakala na poličke nejaký ten piatok, chcela som si najprv prečítať úvod dilógie, i keď na seba knihy nenadväzujú. Ako som spomínala, nápad mladej vdovy, ktorá sa rozhodne posunúť v živote ďalej od smútku za stratou milovaného manžela, nájdenie hravých kariet vyrobené mŕtvym manželom na znovuobjavenie sexuality a nový fešný sused. Fakt z toho mohla byť perfektná kniha. Lenže, mňa až tak nenadchlo samotné spracovanie. Pretože aj keď je príbeh určený pre 18+ čitateľov, nejak mi to celý dojem pokrivkáva na samotnom deji. Ak opomeniem niektoré prekladové perly (pinďour- áno, bavíme sa o “náradí riadneho kusu chlapa; alebo džusík- k tomu neposkytnem vysvetlenie, kto sa dovtípi, pleskne si po čele!), ktoré naozaj nepridávali bonusové body k scénkam, tváriacim sa veľmi vášnivo. Žiaľ, čítala som nespočet kníh, ktoré boli “len romantické a tieto momenty boli napísané oveľa precítenejšie, prepracovanejšie, elektrizujúcejšie, šťavnatejšie… Ďalšia vec, ktorá mi na príbehu prekážala, bola hlavná hrdinka sama. Alyssa sa sprvu prezentovala ako puritánska hanblivka, ktorá na potešenie tela ani nepomyslí. A zrazu? Je z nej hotová nymfomanka nemysliaca na nič iné! Jej sused je tiež zvláštny muž, i keď, skôr som verila jemu správanie či pohnútky ako Alysse. Karty boli fajn, škoda však, že sme nemali možnosť nahliadnuť na všetky úlohy :D celkom by ma zaujímali ďalšie výzvy, ku ktorým sa naši hrdinovia neprepracovali. Pripúšťam, že so stratou manžela sa Christine snažila narábať citlivo, no občas to bolo fakt otravné, priam zbytočné. Čo však autorke chválim, boli scénky s manželmi LaPageovými. Boli vtipné, dokonca v tých posledných zmienkach ma dokázali dojať. No čo dodať na záver. Rozbehnutý maratón potešenia, do toho nejaké tie záblesky z bežného života postáv a zmienka o skutočnej láske fakticky po pár dňoch… nápadne to pripomínalo film pre dospelých na stránkach kníh. Za mňa je to veľká škoda, pretože aj rotický román može mať dej, skvelé zápletky a nemusí to byť len a len o samotnom akte, na ktorom tento príbeh stojí. Karty, plnenie výzvy a dej len tak v úzadí, aby sa nepovedalo.... celý text

Stratená knižnica 2024, Rebecca Stead

Najlepšia detská kniha za minulý rok podľa Amazonu? Tak tú sme si nemohli nechať prekĺznuť pomedzi prsty. Stratená knižnica je naozaj zvláštnym, citlivý, clivým, pútavým, napínavým, originálnym krimi príbehom. Musím povedať, výhradne za seba, moja Pauli (10 r.) je v tomto opačného názoru, že som bola spočiatku dosť rozpačitá, čo sa knižky týka. Autorky zvolili úvod z pohľadu kocúra Mortimera, ktorý posiela myši na otočku z pivnice svojho “domova, pretože myši nechytá a už vonkoncom ich nežerie. Potom sa už ale začal črtať samotný príbeh a zamilovávala som sa do myšlienkových pochodov Rebeccy a Wendy. Po Mortimerovi prišli kapitoly z pohľadu Evana, chlapca, ktorý sa neteší na druhý stupeň školskej dochádzky v susednom meste a náhodou natrafí na záhadu, ktorú musí stoj čo stoj vyriešiť. No a potom tu máme Kam, ktorá sa tak vlastne ani nevolá, je bývalou knihovníčkou a momentálne duchom s ťažkosťami s neviditeľnosťou. Vravela som, že tento príbeh je originálny- mimo iného. Čo majú traja rozprávači knihy spoločné so stratenou knižnicou? Na prvý pohľad nič, a predsa… Za nevinne pôsobiacou obálkou o jednej knižnici, ktorú svoje malé mesto stratilo za záhadných, doposiaľ nevyjasnených okolností, sa skrývajú aj nádherné myšlienky. Našla som ich najmä v rozprávaní Kam. Detektívna zápletka má naozaj nečakané rozuzlenie a verím, že mnohých detských čitateľov očarila kniha nielen prekvapivými situáciami či zvratmi, ale najmä ľahkosťou a citom, s ktorými autorky na príbehu pracovali. My sme knižku prečítali na štyrikrát po večeroch. Aj to len preto, že Pauli si vždy žiadala ešte jednu kapitolu. Čo myslíte, knihu odporúčame? Veru odporúčame! „Byť Veľkým čitateľom nemá nič spoločné s čítaním veľkých náročných kníh ani s čítaním veľkých dlhých kníh, dokonca ani s čítaním veľkého množstva kníh. Byť Veľkým čitateľom znamená pri čítaní niečo cítiť.“... celý text

Pětkrát out 2018, Eva Pospíšilová

…odvážne, pre mládež, aj dospelých… Zbierka piatich poviedok od českých autorov bola vcelku príjemným čítaním. Kto ma registruje vie, že ja a poviedky nie sme kamaráti. Napriek tomu skúšam. Nejde o to, že by mi tento literárny formát prekážal, to vôbec. Skôr ide o moje vnímanie poviedky ako takej. Vždy mám pocit, akoby autor vynechal úvod, niekedy aj záver (pretože neznášam otvorené konce) a občas sa mi zdá, že aj stred- vtedy jadro poviedky zostáva mimo mňa. Som typ čitateľa, ktorý nemá rád hádanky. Buď autor napíše príbeh pre mňa zrozumiteľne, vtedy je všetko ok, alebo nie… Ako je už z obálky aj samotného názvu jasné, poviedky sú príbehmi coming out-ov. Každý je iný, jedinečný, rovnako ako postavy v nich, avšak ich pocity sú tak smutne podobné. Najväčšie obavy majú hlavní hrdinovia z toho, ako ich orientáciu prijme najbližšie okolie. V PĚTKRÁT OUT sú napísané aj naozaj pre mňa nepochopiteľné reakcie rodičov, ale taká je, žiaľ, aj realita. Poviedky z knihy: 1.Lítej se mnou- Martina Vitmanová Od knihy som mala aj vďaka prvej poviedke veľké očakávania, pretože bola skvelá. No moja eufória sa rýchlo vytratila. 2. V odborné péči- Vladislava Štorková Štýl Štorkovej mi nesadol a kratučkým príbehom som sa prelúskavala doslova po jednej stránke za deň. Vôbec ma nebavila. 3. Na parchanty a mrchy-Lucie Huková Opäť nádherný príbeh o knihovníkovi Martinovi a hetero(?) Petrovi. Tá dilema, čo vlastne chcem a kým som… spracované perfektne… 4. Jen ti chci připomenout- Eva Pospíšilová Asi na preskačku, ale ďalšia slabota. 5. Lentilky- Tyra Hawking No a záverečná? Znova fajn… Isto to bude iba náhoda, ale podľa tejto knihy sa mi páčia len gej príbehy... „Jakmile se hráz protrhne, voda se nezastaví.“... celý text

Osobná záležitosť 2022, Alexander J. Kenji

…zbrane, taktika, akcia… Okrem iného, toto vás čaká v knihe Osobná záležitosť. Ak aj neholdujete vojnovým, špionážnym či politickým témam v knihách, A.J. Kenjimu by ste šancu dať určite mali. Ja rozhodne neľutujem čas strávený s týmto uveriteľne pútavým príbehom, kde sa miesi fikcia s realitou. Začnem mojou achillovou pätou- množstvom postáv. Áno, bolo ich v knihe neúrekom, no práve to sa mi,prekvapivo, páčilo. Dej sa tým stal autentickejší. Partia okolo Olivera, oligarchovia a ich ochranka, členovia špeciálnych jednotiek, sledovací tím, skupina Brancov… a keby išlo len o postavy! S Kenjiho stránkami som precestovala kus sveta. Autor všetko popisuje vierohodne, preto nepochybujem, že je sčítaný a scestovaný. Osobná záležitosť je knihou zo série Oliver Bellows o bývalom členovi protiteroristickej organizácie. Síce nevadí, že som predošlé príbehy nečítala, na samotný dej knihy to nemá nijaký vplyv, objavia sa však náznaky toho, čo sa dialo pred útokom nervovým plynom v Zürichu (týmto sa rozbehne kolotoč súvisiacich udalostí) a v duchu som si dala poznámku s výkričníkom- zistiť informácie o predošlej tvorbe autora. Pretože toto čítať proste chcete. Kenji kapitoly rozdeľuje podľa miest/štátov,kde sa daný dej odohráva. Je to dobrá voľba, čitateľ sa ľahšie orientuje v tom, čo sa deje a ktoré postavy budú v kapitole kľúčové. Celých 400 strán bolo napínavých, mala som rôzne teórie, ale autorov dôvtip ma zakaždým posadil na zadok. Do príbehu prichádzali stále nové postavy, dej sa zamotával, až som si hovorila, že sa nič nevyrieši a ja budem musieť čakať na ďalšiu časť série. Moje obavy naplnené neboli, našťastie. Posledná tretina knihy mi nedovolila položiť čítačku. Lôchala som písmenká ako smädný na púšti. Postavy nie sú žiadni nindžovia, došlo aj k stratám a napriek smútku a šoku, boli všetci vytrénovaní profesionáli (zároveň ľudskí, pretože strata parťáka nikoho nenechala chladným). Po boku Olivera nechýbala krásna “amazonka Cathy. Žiadna krehotinka, ale žena čo má gule použiť odlakovač nielen na nechty! Aj za takéto scény tlieskam… Dovolím si tvrdiť, že Kenji je so svojou znalosťou politiky, taktiky boja, vojenskej techniky a zbraní, opismi sledovačiek, výsluchov, plánovania misií, ale aj samotným pútavým štýlom písania, autor svetového formátu.... celý text

Impulz v tebe 2024, Michaela Zamari (p)

Kto čítal Impulz vie, že Beky Leytonovi ušla. Ich príbeh sa však začína o pár hodín skôr a my sa dozvieme, čo úteku Beky predchádzalo, ale najmä, čo sa dialo po jej úteku. Leytona si fakt zamilujete. Jeho odhodlanie spoznať neznáme dievča je fascinujúce. Veru, tohto týpka som si v Impulze neobľúbila. Pôsobil na mňa ako frajírek, blbeček a kariérista. Lenže… vôbec taký nie je a aj svoje správanie voči Riley malo svoje dôvody. Zamari skvele vymyslela Prahu, ešte lepšie Albánsko a Kóreu. Tieto destinácie, samozrejme navštívime spolu(?) s hlavnými hrdinami. A dôvod cestovania? Bekinu zanovitosť a oddanosť rodine musíte len a len obdivovať! Ich rodina to má neskutočne komplikované v mnohých ohľadoch, ale Beky musí robiť zásadné rozhodnutia za iných ľudí, ktorých miluje. Je ochotná vzdať sa aj svojich snov. I keď jej to láme srdce, má jasný cieľ, dôležitejší, ako jej osobné šťastie. A v tomto má Leyton sakramentskú smolu. Chce byť po Bekinom boku, pomáhať jej, byť jej oporou i čosi viac, lenže ona je zaslepená. Bráni sa “rozptýleniu a ide si za svojím hlava-nehlava. Autorka napísala krásny príbeh lásky, ktorej v ceste stojí mnoho prekážok. Tlieskam za osvetu, ktorú Michaela vniesla do stránok knihy, silu viery a mentálneho nastavenia pri ochoreniach a v neposlednom rade silu lásky nielen tej romantickej, ale aj lásky k rodine a priateľom. Krásnym i osudovým obohatením sú nálepkové odkazy a nesmú chýbať ani tipy na výlety či zážitky z navštívených miest. Kniha nie je žiadna útla krehotinka, Leyton a Beky si zažijú dobrodružstvo, vášeň a čaká ich aj riadna búrka- nuda fakt nehrozí. V závere som hltala každé písmenko enormnou rýchlosťou, potrebovala som vedieť ako sa to všetko skončí. Aj som sa dozvedela a Leytonova veta BOLA SI PRVÁ je mnohovravná, ikonická a po nej sa, baby drahé, do Leytona buchnete ešte viac. Tak si čítanie užite aspoň tak, ako ja... celý text

Dcéra snehu 2012, Eowyn Ivey

… depresia, mágia, nádej… Z prvých strán šla taká extrémne silná depresia… autorka ju opísala priam hmatateľne. Pochmúrne prostredie Aljašky, treskúca zima, hlavné postavy, ktoré sa vzájomne odsudzujú, každý si nesie svoje výčitky a vinu… Netrvalo dlho a Jack s Mabel sa chytili záblesku nádeje. Najprv k dievčatku zo snehu, potom skutočnému(?), a v neposlednom rade im nádej dodávali aj novozískaní priatelia, rodina žijúca na opačnom konci osady vybudovanej na úpätí aljašských hôr. Priznávam, príbeh je magický, citlivo písaný, zároveň drsný, podmienkami neľahkého života, dá sa povedať, na pokraji divočiny. Príchodom tajomného dievčatka mi ale stále ČOSI v príbehu nesedelo. Prepojenie ruskej ľudovej rozprávky a Dcéry zimy bolo krásne. Na jednu stranu sa to prepojenie dalo logicky vysvetliť, na druhú tam boli rozpory- detaily, ale predsa. Počas celého čítania mi vŕtalo v hlave- je alebo nie je skutočná? Dokonca aj teraz, mesiac po dočítaní, si stále nie som istá XD. Patrím ku skupine čitateľov, ktorí nemajú radi, ak si musia domýšľat, či vytvárať vlastné závery. Mám radšej priamosť autora, tzv. povedať všetko “polopate. Miatla ma tiež priama reč. Niekedy bola písaná kurzívou, inokedy úvodzovkami. Ak sa teda takto píše magický realizmus, asi nebudem veľký fanúšik :/ nečudo, že aj zo záveru som zostala zmätená ako srnka pred reflektormi auta. Aj keď mňa príbeh nenadchol ako som očakávala, napriek tomu ho vám odporučím, najmä ak máte radi knihy, ktoré pohladia dušu, dodajú nádej, že občas sa aj zázrak môže udiať, stačí veľmi chcieť, túžiť, priať si…... celý text

Layla 2022, Colleen Hoover

…epický ľúbostný príbeh?… Odpoveď na túto otázku zistíte, keď si knihu LAYLA prečítate. A že ja vám ju vrelo odporúčam, isto nie je prekvapivé… Od autorky toho síce veľa prečítaného nemám, ale dovolím si tvrdiť, že každý román Hoover je iný. V Layle Colleen nestavia základy na ťažkých životných osudoch a útrapách postáv. Tu si autorka vybrala ľahkovážnu, bezstarostnú Laylu a flegmatického Leedsa. Ich vzťah, dalo by sa povedať, vzbĺkol láskou akosi prirýchlo, čo sa však na vymedzený čas spoločne strávených chvíľ dá pochopiť. Do vzťahu sa vrhli po hlave a fungovalo im to. Až do momentu tragickej udalosti, kedy sa všetko zmenilo. Zmenila sa Layla, zmenil sa Leeds. On svoje postavenie vo vzťahu už vnímal len z pozície opatrovateľa a ochrancu. Pomôže návrat na miesto ich zoznámenia v prinavrátení vzájomnej lásky, porozumenia a vášne? Pri mnohých recenziách som sa dočítala, že ide o psycho, brutál či dokonca volovinu. Po prečítaní chápem, prečo kniha čitateľom nesadne. Ja sa vám posnažím v stručnosti priblížiť, prečo ju milujem. Celý dej je rozprávaný z pohľadu Leedsa, čo nie je celkom bežné, ak je autorkou príbehu žena. Kapitoly sú pretkané občasnou “kapitolou s názvom ROZHOVOR. O rozhovor naozaj ide. Zmätok a otázky typu- čo sa to, do kelu, deje?!, sa prečítanými stranami budú len znásobovať, avšak majú nedozerný význam a v konečnom dôsledku uznáte autorke perfektný ťah. Tento nezvyčajný romantický príbeh, do ktorého autorka vsadila paranormálne javy, okorenila ďalšími ženskými postavami. Po unáhlenom začiatku, som si vravela, aký je Leeds starostlivý, až úzkostlivo dbá na pohodlie a bezpečnosť Layly. Postupne som si začala všímať, aký je citovo nestály. Avšak, ak pri Leedsovi nehodíte flintu do žita, verím, že vám postupne všetko odhalí. K mojej spokojnosti, napriek pár predvídateľným zvratom, záver autorka domyslela bravúrne. Vskutku, posledné strany som “brala jedným dychom, celá napätá, nedočkavá. Veľkým plusom je, že poväčšinu čítania sa u mňa objavovali zimomriavky, aj v letných horúčavách, čiže Colleen sa majstrovsky pasáže s nadprirodzenými javmi vydarili. Za mňa ďalšie dielo Hoover, ktoré má špeciáne miesto v mojom srdci i na poličke.... celý text

Diablova cesta 2023, Robert Bryndza

Pred pár rokmi, keď som okrem kníh občas zapla aj televíziu, som mala v obľube televíznu stanicu ID. Bola tam epizóda zo seriálu nezvestných detí, kde pri stanovačke zmizlo dvoj alebo trojročné dieťa. Na stanovačke boli s dieťaťom rodičia, čiže mama a otec a chlapcov pradedko. Hneď v úvode knihy ako som si prečítala prvé riadky, mi v mysli vyskočil tento príbeh. Aj som prípad nezvestného chlapček googlila, no absolútne nič mi nenašlo, tak som dosť sklamaná, že vám neviem objasniť, o ktorý príbeh oresne ide. Mám ho však v čerstvej pamäti a príbeh nezvestného chlapca v Amerike bol neobjasnený, aj ním zostal, aspoň čo si pamätám z posledných informácií. Neviem, či sa Robert Bryndza inšpiroval týmto alebo iným príbehom, prípadne sa zobudil z večera do rána a napadlo mu napísať niečo takéto. Ja som veľmi rada, že Robert napísal knihu Diablova cesta a že zvolil hlavnú zápletku a vyšetrovanie prípadu, ktoré zvolil. A to z jednoduchého dôvodu- nielen ja, ako obyčajný divák televízneho programu, ale aj zainteresovaní ľudia, príbuzní a známi nezvestných osôb majú nádej, že aj roky odložený, či nevyriešený prípad, sa môže objasniť. Stačí na to Kate Marshallová… Po mojom dlhom úvode sa ale pozrime na zúbok samotnému príbehu,ktorý sa ukrýva v knihe Diablova cesta. Robert Bryndza prišiel už so štvrtým pokračovaním série o súkromnej detektívke, bývalej policajtke, Kate Marshallovej. Ja som počúvala audio knihu Kanibal z Nine Elmes (v slovenskom preklade ako Deväť brestov),prvá kniha s hlavnou hrdinkou Kate, a to bolo vlastne moje prvé stretnutie s autorovou tvorbou. Bola som nadšená a verila som, že rovnako tak budem spokojná aj s touto knihou. Síce Bryndza píše knižné série,myslím si, že nie je nevyhnutné čítať všetky knihy chronologicky. Napríklad ja som čítala prvý a štvrtý diel. Sú tam,samozrejme, spojitosti z osobného života Kate aj jej asistenta v súkromnej detektívnej agentúre, Tristana, alebo sú útržkovito spomenuté prípady z predošlých kníh,ale určite nebudete zo stručných informácií dezorientovaní a hovoriť si “koľká bije?. Autor originálne spojil zmiznutie chlapca a jeho prípad s tým, ako sa dostal ku Kate. Žije totiž na pobreží, každé ráno plávala v oceáne a rovnako tomu bolo aj v úvode knihy, pričom sa v dôsledku nešťastnej súhre náhod ocitla v nemocnici. Práve tam sa stretla so starou mamou nezvestného chlapca Jean. Veľmi sa mi páči ako Bryndza vyskladá rôzne charaktery a pohnuté osudy postáv. Nikto nie je dokonalý, každý si prežil to svoje. Jean, rovnako ako Kate, nie je výnimka, a teda bola riadne životom skúšaná žena. Od mala žila v detskom domove a našla si priateľa pijana a násilníka,mala dcéru, ktorú vychovala ako slobodná matka. Väčšinu svojho života nebola ukážkovým rodičom, no chcela to vynahradiť najmä starostlivosťou o vnuka. Po tom, čo sa po chlapčekovi zľahla zem, jej dcéra Jean stratu syna nezvládla, podľahla drogám a neskôr spáchala samovraždu, takže Jean si naozaj vytrpela svoje. Bryndza sa číta perfektne. Krátke kapitoly spolu s napätím z vyšetrovania a ponurou atmosférou, ktorú dokáže autor opísať, vám navodí zimomriavky počas čítania a nedovolí, aby ste knihu pustili z rúk. Ja som ju popri povinnostiach prečítala za dva dni a po celý čas som mala stiahnutý žalúdok, či Kate príde záhade na koreň. Bolo až k neuvereniu, k akým pochybeniam došlo počas vyšetrovania zo strany polície a žasla som, aké spojitosti a dôkazy našla Kate s Tristanom. Sú skvelý tím a ich náhodné objavy gradovali počas celého deju. Napríklad neobjasnenú vraždu, ktorá bola s príbehom zmiznutého dieťaťa spätá, a pritom si ju nikto s nezvestným chlapcom nespojil. Ja nemôžem inak, ako dať knihe plné hodnotenie, pretože Kate s Tristanom mi boli sympatický od začiatku, rovnako tak autorove opisy, ktore navodili tú správnu trillerovskú atmosféru, jednotlivé prepojenia a dôkazy postupne zapadajúce do seba ako dieliky skladačky… proste, ako celok sú Bryndzove knihy úžasné. Nedám na ne dopustiť a už teraz netrpezlivo vyčkávam, s čím novým/ ďalším autor príde.... celý text

Náhradník 2023, Princ Harry (p)

…úrpimné?, útočné?,arogantné?… Hneď na úvod tvrdím, že kniha Náhradník je písaná z pohľadu človeka, ktorý sa narodil ako náhradník v rodine monarchov, prišiel o matku, ktorú miloval a nikdy sa s jej stratou nezmieril. Urobil pár prešľapov ako každé dieťa meniace sa na dospelého jedinca, hľadajúc svoju cestu, lásku, miesto vo svete… Harryho spoveď je jeho vnímanie rodiny, drám a situácií, ktoré zažil. Verím, že rovnakú situáciu by každý človek opísal trochu inak… Ide o jeho pocity a uhol pohľadu. Každý má tú svoju pravdu… Ako väčšina ľudí, aj ja sa zaujímam o kráľovskú rodinu, avšak iba okrajovo. Nebažím po každej senzácii, ktorá okolo nich vypukne. Úprimne, knihu som ani nemala v pláne čítať. Nakoniec ma nalomil veľký ošiaľ okolo nej, a to, ako Harryho spoveď ľudia vnímajú s poväčšinou priemerným hodnotením (aspoň čo si ja všímam). Kniha je rozdelená do 3. častí, pričom samotný úvod sa venuje a stretnutiu po pohrebe princa Filipa. Po smutnom úvode sa preklenieme do spomienok Harryho, pár týždňov pred nehodou princeznej Diany. Z jeho spomienok je cítiť neskutočný žiaľ nad stratou matky, opisuje všetky pocity, ktoré si pamätá, ako vnímal oznámenie, že jeho matka umrela, ako vnímal pohreb, smútočný sprievod, ako musel vystúpiť pred verejnosť, no neskôr spomína aj na to, ako sa dozvedel detaily matkinej smrti. Harry dokonca presviedčal dlhé roky sám seba, že Diana v skutočnosti neumrela, len ušla pred novinármi…zaujímavo dokáže pracovať detská myseľ. Druhá časť knihy bola venovaná štúdiu a vojenským misiám, ktorých bol Harry súčasťou. Pospomínal aj na svoje kráľovské cesty do rôznych kútov sveta, najviac mu však učarovala Afrika a práve z tejto zeme je veľa krásnych opisov a vidno, že Harrymu prirástla k srdcu. Záverečná časť knihy sa venuje, pre všetkých nadšencov bulváru najzaujímavejšej téme, jeho vzťahu s Megan. Ako som v úvode spomínala, všetko je jeho uhol pohľadu, zvyšok rodiny, médiá a fanúšikovia kráľovskej rodiny absolútne nič rovnako vnímať nemusia… ale aj keď človek neuverí Harryho dôvodom a rozhodnutiam, v tejto knihe máme možnosť nahliadnuť na celú situáciu, ktorá sa vlečie roky, jeho očami, možno by čitateľ mohol preukázať trochu súcitu, empatie, možno pripustiť, že bez vánku sa ani lístok nepohne. Kniha sa číta veľmi dobre, napriek tomu, že má približne 470 strán, sa nedá prečítať na jedno, ani na dve posedenia. Knihe sa treba povenovať, pokúsiť sa precítiť autorove myšlienky, jeho citové rozpoloženie, vžiť sa do jeho spomienok- tých pekných, aj menej príjemných. Kniha odo mňa dostala 4*, pretože v prostrednej časti knihy bolo z môjho pohľadu príliš veľa opisov taktík, bojových strojov a výcvikov, dosť som sa s touto časťou potrápila. Vo finále musím skonštatovať, že Harry je podľa mňa psychicky nevyrovnaný človek. Po pár desiatkach strán som si hovorila, že by mal navštíviť psychológa. Jeho myšlienky boli plné smútku, akoby sa nevedel začleniť do vlastnej rodiny, akoby sa cítil odstrkovaný, nechcený a nemilovaný, a to zanechá na každom človeku nejakú stopu. Napriek všetkému si myslím, že Harry je citlivý človek a prajem mu i jeho rodine všetko dobré.... celý text