whack komentáře u knih
„Hrozí, že se heslo falangistů 'Ať žije smrt' stane tajným principem naší společnosti, ve které je nejvlastnějším významem pojmu pokrok dobývání přírody stroji a ve které se živý člověk stává pouhým přívěškem stroje.“
Kniha poskytuje podrobný popis najrôznejších foriem agresie a ľudskej deštruktivity a ich príčin, ktoré Fromm vidí v modernej civilizácii, a ja s ním v podstate súhlasím. Prichádza k výsledkom, že agresia a deštruktivita v ľudských dejinách napreduje ruku v ruke s vývinom modernej technologickej civilizácie. Avšak vo svojich štatistikách absolútne prehliada exponenciálne pribúdanie počtu ľudí. Píše, napríklad, že v rokoch 1500-1599 bolo 87 vojen a v rokoch 1900-1940 to bolo už 892, a pripisuje to modernej civilizácii a neberie na zreteľ fakt, že počet ľudských jedincov sa za ten čas späťnásobil. Čím viac ľudí, tým viac agresie, deštruktivity a vojen. Jednoduchá matematika.
Najlepšia bola kapitola Neurofyziologie, v ktorej sú síce aj zmienky o nechutných laboratórnych pokusoch na zvieratách (pokusy na zvieratách sú zmieňované okrajovo aj v iných kapitolách), ale aj spájanie mäsožravosti s agresiou... Podobná je kapitola Chování zvířat, a zaujímavé sú tiež pasáže 'Je člověk predátor?' a 'Neolitická revoluce', ktorých názvy hovoria samé za seba. Kapitola Paleontologie dáva otázku: „Je člověk predátor?“, vďaka nej sa už teraz teším na knihu Misa Mäsa (Ivan Dubnička), aj keď na moje vegetariánstvo to každopádne nebude mať žiaden vplyv.
Konrad Lorenz vo svojej knihe 'Takzvané zlo' rovnako hľadá príčiny bujnenia agresie a deštruktivity, ale z úplne iného pohľadu, preto tomu, koho táto tematika zaujíma, odporúčam pre doplnenie prečítať si aj jeho knihu.
Človek počas čítania si porovnáva svoje stavy s popismi fóbie a príbehmi ľudí v knihe a trošku si to zrovná v hlave. Rady ponúka aj kapitola "Řešení problémů". Psychoterapia je však oveľa komplikovanejším a vyčerpávajúcejším riešením ako liečba antidepresívami, ktoré ale zase človeku vycucajú energiu alebo spôsobia nechutenstvo a iné problémy ako následok vedľajších účinkov. Človek ľahko spadá do beznádeje a melanchólie. Všetko je to v hlave. Viem, ľahko sa to hovorí.
Knižku som si kúpil na Vegánskych hodoch v Bratislave, kde ju autorka aj prezentovala. Je to skvelá príručka pre začínajúcich vegánov a pre všetkých, ktorých vegánstvo zaujíma – vegánstvo nie len ako stravovací návyk, ale ako filozofia a životný postoj. Autorka vysvetľuje, ako a prečo by sme sa mali snažiť vyhnúť živočíšnym potravinám a prísadám, produktom z vlny, hodvábu, periu, kožušinám a kože, zoologickým záhradám, cirkusom so zvieratami, akváriám a produktom testovaným na zvieratách (vrátane cigariet). Inšpirácia!
Jednoduché recepty na chutné zdravé vitariánske jedlá z dostupných surovín zodpovedajúcich ročným obdobiam. Nie sú tu recepty z obilnín a niektorých strukovín, ale sú tu recepty z čerstvej, tepelne neupravovanej zeleniny, ovocia, semien, orechov a bylín, ku každému jedlu (a nápoju, polievke, šalátu, omáčke, torte, nátierke...) je aj fotka. Inšpirácia!
Poviedky sú tak ujeté, až sú dobré. Nemyslím to v zlom. Človek to musí brať s nadhľadom, aby si o vegetariánoch nepomyslel, že sú to nejakí zvrhlíci. O malej Evičke ktorá bodla svoju babičku nožom lebo nechcela jesť mäso, o husej rodinke ktorá sa rozhodla spáchať samovražedný atentát na civilné lietadlo, proste niečo pre milovníkov čierneho humoru. Cieľom knihy nie je tváriť sa vážne a dokonalo, je to úlet, obalený vážnou tematikou utrpenia zvierat.
Inšpiratívne čítanie, ktoré podporí každého, kto prechádza na vitariánsky štýl stravovania. Kapitoly o zelených smoothies potešia, no niektoré kapitoly boli zas možno trošku prikrášlené, autorka vitariánom pripisuje skoro nadprirodzené schopnosti. Aspoň mne to párkrát tak prišlo. A chýba mi tam pár viet o etických stránkach vitariánstva, lebo autorka rozoberá výlučne zdravotné stránky. Inak zaujímavá kniha, ktorá sa dobre číta a na konci je pár strán vitariánskych receptov :)
Človek má z príbehov v tejto knihe dojem, že poľovníci majú k prírode, a dokonca k zvieratám, skutočne cit. Padne síce niekoľko výstrelov a jeden nemiestny vtípek na norovanie ("Psíčku, kam jsi dal rozum? V které jezevčí či liščí noře jsi ho zapomněl?"), rozhodne ale nejde o ódu na poľovníctvo. Hlavné postavy "lovia" prevažne kamerami a foťákmi, padne aj otázka, načo sa vlastne tie zvieratá strieľajú, a v hororovej kapitole "Halál" sa čitateľ vžije do skutočnej pohromy, ktorou je pre prírodný svet priehrada. "Kdyby se jen protrhla!" řekne stíněně František.
Čo, ako, kde, kedy sadiť. Kniha je užitočná a nápomocná pre ľudí začínajúcich s uplatňovaním organického pestovania plodín, a nie len pre nich, lebo obsahuje aj plno zaujímavých informácií, napríklad o hubách, burine, pesticídoch, pôde, na záver ešte aj poznámky k výrobe domáceho kompostu aj s obrázkom. Žiadna chémia, iba eko... a funguje to!
Naozaj zaujímavá kniha, nie len pre jedinečné informácie o woodcrafterskom hnutí v Československu, ale aj pre plno užitočných rád k dlhodňovým stanovačkám v lesoch. Pod pojmom stanovačky nemyslím mládežnícke ožieračky, ale poznávanie prírody a potulky po lese.
Nápad napísať príbeh očami koňa fungoval dokonalo, je možné vďaka nemu uvedomiť si ako žijú domestikované zvieratá, najmä kone, ale taktiež naznačuje aj možnosti ako tieto zvieratá zachrániť a chrániť. Kniha je písaná takou formou, že je vhodná snáď pre vekovú kategóriu 10-12 rokov, ale je písaná tak pekne, že v žiadnom prípade neurazí ani starších a dokáže poriadne zatlačiť na emócie, má skvelú myšlienku, posolstvo a správnu atmosféru. Práve pre mladších sú tieto témy dôležité, je treba sa o ne zaujímať.
V tejto jednoduchej a stručnej knižke sa dá nájsť zopár zaujímavostí o zásahoch do lesov na území dnešného Slovenska od 7. stor. p.n.l. do 15. stor. n.l., po týchto pohromách zo slovenských pralesov neostalo takmer nič. Možno by sme sa s pánom Čabounom nezhodli na forme ochrany lesov, ale zaujímavosťou sú stručné poznámky o histórii lesníctva na našom území.
Pekná encyklopédia, zaujímavé informácie o vzniku nášho vesmíru (od prvej pikosekundy po súčasnosť), o vzniku života na Zemi, o horninách, oceánoch, riekach, lesoch a mnoho iného. 2,7 miliardy rokov dozadu prvé jednobunkovce prokaryoty boli tak podobné spermiám a eukaryoty sa podobali na ovum, že by náhoda? Hoci to som napísal dosť nevedecky, baktérie, huby, rastliny, živočíchy (vrátane človeka), všetci sme sa vyvinuli z rovnakých buniek, z rovnakých organických molekúl vyvíjajúcich sa na Zemi 4,2 miliardy rokov. Už len pomyslenie na dôležitosť a výnimočnosť týchto krehkých organizmov vyvoláva v človeku pocit úcty a posvätnosti. Špeciálne ma zaujalo pokračovanie evolúcie na súši, vývoj suchozemskej flóry, že prvé stromy rástli už 380 miliónov rokov dozadu a o 20 miliónov rokov neskôr už bola Zem pokrytá rozsiahlymi pralesmi; druhu homo sapiens trvalo len 4 tisícročia, kým ich takmer všetky zničil (niekde ani 500 rokov, viď, Ameriky). Myslím, že tieto a podobné štatistiky, aké sa dajú nájsť v tejto knihe, budú zaujímavé pre každého.
Bookchinova idea decentralizácie je na zamyslenie, no toto bolo priveľa. Niekedy som si myslel, že čítam pamflet Svedkov Jehovovych, v ostatných odsekoch zas Bookchin prirovnával ľudí, ktorí sa odvážili slobodne diskutovať o preľudnení, k Hitlerovi, a nadával im do hlupákov. Ide o jeden 9-stranový útočný text, akých sú na nete mraky, a to z pier kadejakých demagógov, či konšpirátorov typu Alex Jones. Ide o otvorenú agresívnu démonizáciu hlbinnej ekológie, biocentrizmu, hnutia Earth First a iných foriem ekológie a environmentalizmu. Štatistiky sú staré (z čias, keď bolo o polovicu ľudí menej) a účelovo prekrútené.
Čo sa týka preľudnenia, v skutočnosti vôbec nejde o to, koľko ľudí by dokázala Zem uživiť. Pretože Zem nie je naša. Všetky naše aktivity, náš rozvoj a rast sú neoddeliteľne spojené s našou zničujúcou, zväčšujúcou sa celkovou ekostopou. Každá nová cesta, diaľnica, priehrada, potrubie, farma ... výrazne prispieva k fragmentovaniu životného priestoru iných druhov, ochudobňovaniu biodiverzity, úbytku biotopov, zníženiu biologickej kapacity. Nejde o využívanie energií. Ide o to, že čím je nás viac, tým viac priestoru zaberáme, bez ohľadu na to, ako ekologicky žijeme. Ničíme všetko, vymierajú kvôli nám celé druhy. Zem by mohla uživiť 20 mld ľudí. Možno aj 30. Ale za akú cenu?
Rozhodne nejde vôbec o žiadnu odbornú literatúru a autorove príbehy ani nie sú veľmi overiteľné, ale to v tomto prípade naozaj nevadí. Občasné poľudšťovanie zvierat môže byť vo výsledku niekedy kontraproduktívne, no autor to myslel dobre, chcel poukázať na to, že zvieratá majú v sebe oveľa viac, ako sme ochotní si pripustiť. Najzaujímavejšia pre mňa bola kapitola 6 (Evoluční etika), v ktorej sa spomínajú cesty Charlesa Darwina a jeho pozorovania, ale aj posledné dve kapitoly, ktoré sú najobsiahlejšie a zhŕňajú to najdôležitejšie o tom, o čom chcela kniha povedať.
Podrobný popis najrôznejších experimentov na zvieratách vykonaných najmä v rokoch 1980 – 1991 prevažne vo švajčiarskych laboratóriách, 150 protokolov zo 60 laboratórií podpísaných samotnými vedcami, obchod s pokusnými zvieratami a ich chov, lobby. Max Keller, vtedajší člen Dozornej komisie pre pokusy na zvieratách, neváhal kopírovať tajné protokoly a spisy podpísané samotnými vykonávateľmi pokusov a vylíčiť všetko utrpenie tvorov vo vivisekčných laboratóriách. Materiál odovzdal aktivistke Milly Schär-Manzoli, čím sám riskoval zatknutie, pretože ako člen komisie bol viazaný úradným tajomstvom. Tento jeho odvážny čin je veľmi inšpiratívny a priniesol dôkazy, ktoré by inak ostali naďalej skryté od verejnosti, ktorá je opíjaná medom o bezbolestnosti a nevyhnutnosti pokusov. Dozvieme sa tiež, ako sú laboratóriá financované, prečo zlyhal Koncept "3R", a dôležitá je aj posledná kapitola s názvom "Proč je nutné zrušit pokusy na zvířatech". Na vydaní knihy sa podieľalo mnoho organizácií, najmä Aktionsgemeinschaft Schweizer Tierversuchsgegner (AG STG) a Schweizer Vereinigung für die Abschaffung der Tierversuche (ATRA), do češtiny preložila nadácia Spisovatelé za práva zvířat. Okrem českého jazyka bola kniha preložená minimálne do ďalších šiestich jazykov.
Bol som nadšený už z predhovoru od významného biológia Paul R. Ehrlicha. Od prvej kapitoly sú popisované dystopické vízie našej preľudnenej blízkej budúcnosti, ktoré sa tiahnu celým dejom, no nenudia, pretože sú prelínané príbehom z nekonečného smradľavého preľudneného betónového veľkomesta. Páčil sa mi najmä popis štvrte, kde sa chlapec na úteku skryl; staré opustené miesta ma odjakživa fascinovali. (nasledujúci text môže obsahovať spoiler) V tretej kapitole druhej časti sa konečne začala rozoberať očakávaná téma kontroly pôrodnosti ako jediného možného riešenia. Kto chce ísť rovno na vec, nech si otvorí stranu 200. Nečakajte žiaden happyend! Posolstvo by nemal nikto prehliadať.
Príbeh dvoch detí, ktoré roky chodievali každodenne objavovať krásy lesa a o ich prvom stretnutí so žltými železnými monštrami a hučiacimi pílami. Jedného dňa, keď sa vyberú na svoje obľúbené lesné miesto, nájdu tam rúbanisko. Vymýšľajú, čo majú robiť, ale sú bezradné. Jednu noc, keď spoza stromov sledujú spúšť a opustené bagre, si uvedomia, že tam nie sú sami. Na druhom konci rúbaniska vyjdú z tmy mladí ľudia v kuklách. Volajú ich ELFovia... Krásny a fascinujúci dobrodružný príbeh o lese, nádeji a beznádeji so silným posolstvom.
Fascinujúce a pre mnohých aj inšpiratívne dobrodružstvá, pri ktorých doslova cítiť vôňu severoamerických polopúští, zrezaných stromov a horiacich buldozérov. Kniha je neobyčajne pútavá, pôsobivá, no zároveň poukazuje na závažné problémy ohľadom devastovania prírody. Skvelá atmosféra divokého západu 70. rokov 20. storočia vtiahne čitateľa priamo medzi hlavných hrdinov, ktorí sa spoznali viac-menej náhodne a spojil ich predovšetkým odpor voči industrializácii, zhubnému priemyslu a ničiacemu pokroku. Ťažko povedať, ktorý z nich mi bol viac v priazni, ale asi Hayduke. Environmentálne motivované sabotáže, naháňačky s redneckami, putovanie cez kaňony (ktoré Edward Abbey tak dobre poznal, že kniha je takmer ako mapou), až je človeku ľúto, keď knihu dočíta, pretože túži zažiť ďalšie akcie. A možno aj uvažuje, aké by to bolo naostro.
Veľmi príjemne čitateľná kniha, v ktorej autor rozoberá rôzne ľudské vplyvy na zhoršovanie klimatickej krízy. Zrozumiteľne vysvetľuje, čo je to skleníkový efekt a aké dopady bude mať globálne oteplenie o 2 °C na svet. Porovnáva historicky prirodzené otepľovanie s dnešným, ľuďmi ovplyvneným. Čo sa týka histórie, siaha až do roku 1856, keď Eunice Footeová už upozorňovala na klimatickú zmenu. Neopomína ani problematiku klimatickej migrácie – témy, ktorú paradoxne klimaskeptickí antiimigranti úplne ignorujú. Návrhom možných riešení na oddialenie klimatickej katastrofy je venovaných asi 10 strán. Každopádne sa táto kniha oplatí prečítať.
Ľavicový, intersekcionálny ekofeministický pohľad na riešenie klimatickej krízy. Autori a autorky neustále píšu o potrebe radikálnej zmeny či až revolúcie, no ani jeden z nich nie je radikálny do takej miery, že by sa nebál spomenúť aj problematiku preľudnenia. Obhajujú akýsi "antropocentrizmus s ľudskou tvárou", no ja si napriek snahe nedokážem predstaviť toto spojenie s environmentálnymi riešeniami – antropocentrizmus je v zásade antiekologický. Na druhej strane, kritika kapitalizmu v tejto knihe je úplne namieste, pretože kapitalizmus je tiež v zásade antiekologický – a keď sa natrie na zeleno, je to len fejk. Myslím si, že rozumiem ušľachtilým snahám a cieľom snílkov z vydavateľských kolektívov ako je Display, Kapitál, Re-set, Ekumenická akademie, Alerta a pod., no každopádne sa prikláňam skôr k skutočným riešeniam, aké ponúka vo svojich knihách Graeme Maxton.