wiix komentáře u knih
Ako obsahové tak i grafické spracovanie bolo veľmi kvalitné a pútavé a keďe mám pre Vinca slabosť, za mňa dokonalosť.
Od začiatku som mala z príbehu zimomriavky. Utópia bezchybého sveta -alebo aspoň snahy oň- ma fascinovala. Nad niektorými myšlienkami (výber partnera, aby sa predchádzalo sklamaniu, nazývať každú smrť nevyhovuvujúceho človeka pre komunitu odchodom a prepustením, výber zamestnania, ktoré ti sadne a si bez stresu) som sa pozastavila viac, premýšľajúc, čo je na tom pravdy a čo je paradox. Myšlienka o tom, že v živote je nutné urobiť aj chyby, mať možnosť výberu a zranenia je jednak pravdivá i poučná.
Najskôr som mala pocit, že už mám dosť kníh o druhej svetovej vojne a antisemitizme. No ako som obracala stránky jednu za druhou, štýl autorovho písania predčil dej a kniha ma skutočne zaujala. Obsahuje veľa pôsobivých viet a zamyslení sa.
"Tam, kdesi za červenastými strechami mali mená svoje hniezda, tam obracajú svoje hlavy, tam by sa rozleteli a vďačne by pochovali rozpomienku na široké a prašnaté námestie svätej Alžbety, ktoré sa stalo symbolom čohosi, čo nemožno pochopiť, čo je od samého koreňa nelogické, čoho sa možno len báť.."
Trochu presladené, no možno pre malé deti, preventívne nech sa netrápia a užívajú si, lebo nie je okolo tak veľa zlého ako sa zdá.
Ak by som sa z obalu nedozvedela, že tieto príbehy písal a kreslil otec dcére do Francúzska, keď bol na Slovensku obmedzený možnosťou cestovať, povedala by som,ž e ide o nudné a obyčajné príbehy.
Toto definitívne nie je moja šálka kávy a druh literatúry, ktorý považujem za oddychový či náučný.
Zmierenie ma dosť pobavilo, fascinovala ma slovenčina v diele a aj zápletka mala niečo do seba. Inkognito už bolo poslabšie, no napriek tomu som úprimne čakala niečo horšie.
Prvotina od Sarah bola o dosť lepšia, tam mi 5 hviezdičiek ani nestačilo, toto bolo zábavné a trefné, no niektoré témy (ohľadom tejto doby) boli pre mňa viac podpichujúce a ironické ako vtipné. Každopádne, oddychovk, zábavka.
Milé, kruté, ironické kreby, nič literárne, čisto na pobavenie.
Nebolo to vôbec zlé. Menším deťom sa to páčilo, avšak mňa tie mená v zdrobneninkách rozčuľovali, otázka v názve knihy vzbudzovala napätie, ktoré však jednoduchá odpoveď na ňu rozptýlila a ďalej sa nič zaujímavé nedialo, škoda.
Rozumiem, že téma druhej svetovej vojny a koncentračných táborov je náročná na spracovanie a dojemná, no tento príbeh sa mi nepáčil v takej miere, ako by sa očakávalo. Vetná skladba ma rozčuľovala a celkom som nechápala to naťahované mystérium medzi sestrami. Každopádne sa to čítať dalo a kniha mala aj svetlé stránky.
Príbeh mal na mňa príliš dlhý rozbeh a zápletka bola vcelku plytká, inými knihami si King nasadil latku vysoko, toto na ňu ani zďaleka nesiahalo.
Veľmi biedne či už literárne alebo romantické prevedenie, bez pointy či zauzlenia.
Mám pocit, že pre deti je príliš rozvláčná, nezaujímavá a miestami až náročná na mená a zvraty deja, čo je najhoršie - nebavilo ma im ju čítať.
Keď mi predavač v kníhkupectve povedal, že sú to eseje na pochmúrne jesenné večere, očakávala som hrejivé poviedky o láske, za ktoré dostala spisovateľka Nobelovku. Ale nie. Sociologička či iná ička mi pokazila toľko chvíľ kritizovaním a vyťahovaním na povrch známe pravdy, s ktorými nikto nič nerobí - čo je inak smutné, ale môj život to neobohatilo a nespríjemnilo.
Ani som to nechcela dočítať! Tak šialené, vtipné, satyrické a zamotané príbehy v jednej knihe môže stvoriť jedine Adams. Aj keď uznávam, že prvé knihy a prvé strety s Fordom a Dentom boli strhujúcejšie, zakončenie bolo hodné sláve tejto päťdielnej trilógie.
V mojom živote sa mi stalo, že som nedokázala prečítať knihu asi len pár krát a teraz to prišlo tiež. Ten ťažkopádny štýl písania anudný, pre mňa teenage príbeh, brr. Nie.
S kresbou v knihe ožila i moja fantázia a predstavivosť, a rozčarovala sa mágia v mojom detskom duchu. Také milé a obrazné stvorenie sveta pre deti i dospelých.
Možno si niekto pomyslí, že som necitlivá, alebo že som knihe vôbec neporozumela, ale mám výhrady voči týmto reportážnym knihám, ktoré sú aktuálne tak rozširené. Spoveďmi vypovedané dejinné udalosti, ktoré sú zároveň veľmi negatívne ma nenechávajú chladnou. Vždy mi príde úprimne ľúto, aká nespravodlivosť bola na niektorých jedincoch uskutočnená. Toľko k tomu, že viem oceniť skutočný príbeh a jeho kvality. No ak by som mala hodnotiť túto knihu, myslím, že narozdiel od pani, ktorá si prežila holokaustové peklo a ktorú obdivujem, nemám veľa pekných slov. Štýl bol rozvláčny a strohý zároveň, šiel po povrchu a opisoval veci nie zaujímavé ani nové. A najmä čo ma najviac iritovala bolo odstránenie všetkých emócii, aby náhodou niekto neodsúdil túto knihu ako príliš nátlakovú na čitateľa. Išlo však o čítanie pohodové, ktoré mi znova ozrejmilo to, čo som už dávno vedela a predstavilo mi iný pohľad a novú osobu, ktorá sa vysporiadava s ľudstvom ako takým.
Roztomilé rozprávky a ešte utešenejšie ilustrácie.