wiix komentáře u knih

Piatoček v znamení dočítanej knihy (po 3 mesiacoch ehm čo ale nie ne problém knihy). Ja milujem Soukopovú, takže objektívna nie som. Nebol to jej masterpiece, ale čítanie to bolo skvelé, uveriteľné, rozčuľujúce, reálne. Páčilo sa mi, ako si viem predstaviť tie repliky, problémy a situácie a ako ich, rovnako ako hlavná hrdinka Veronika, neviem vyriešiť. Mám to rada, odporúčam.

4 28.07.2023

Toto bolo skvelé! Zozačiatku trošku ako Kde raky spievajú, také nežné, o dievčati vo veľkáčskom svete mormónov, ktorému nerozumie, o rodine, ktorá je na oko funkčná, láskyplná a zohraná, no v skutočnosti to bolo o žene, ktorá musela najskôr vykoreniť zhnité manipulatívne korene rodina, ktorá bola viac sektou ako útočiskom, musela nájsť seba, cítiť sa v sebe a so sebou dobre, pochopiť svet. Stať sa vzdelanou a tak vidieť svet a seba inými očami.

4 16.02.2023

Toto bolo riadne milé. Na mňa príliš pozitívne a motivačné, ale ja som Grinch všetkých motivačných kníhV knihe boli však pasáže, ktoré by skm si v inom živote chcela zapamätať a hovoriť ľuďom ako múdrosti a poučenie. No teraz na to nemám mentálnu kapacitu. Zatiaľ vám teda len poviem: choďte do knižnice a požičajte sebe alebo svojím väčším deťuchom túto krásne ilustrovanú nežnú knihu plnú povzbudzujúcich a pravdivých viet

4 09.12.2022

Stefansson, nesklamal si. Si moja niekoľkoročná, smutnokrásna, islandská láska. A aj naďalej budeš. Tento krát to bolo iné ako Keflavícka sága, trochu neštandartné ale aj tak tvojim štýlom pochmúrne, vábivé a proste dokonalé. Nebudem sa viac rozpisovať, recenzii nájdete veľa, ale kníh ako táto určite nie

4 09.12.2022

Ja neviem inak, iba odporúčať túto neapolskú ságu. Rozčúľte sa nad veľmi zvláštnym vzťahom hlavných hrdiniek, fascinujte sa ich chudobnou štvrťou, ochkajte nad štýlom, akým Ferrante píše.

4 25.09.2022

Niekedy má na prečítanú knihu vplyv tá, ktorú som čítala pred ňou. Chápeme sa, nie? Bzukot včiel bolo čarovné čítanie a Kto rozsvecuje hviezdy mi spočiatku prišlo príliš sladké, akoby som potrebovala prebiť dej predošlej knihy a trochu vyčistiť vzduch. Čo sa nestalo. Ale! Táto romantická vec nebola zlá. Nepadla som z nej na zadok, miestami sa ťahala a nebavila ma, no mala momenty, kedy slm sa nedela odtrhnúť, kedy mi tá sladkosť príbehu nevadila, kedy ma prekvapila. Zostala som milo prekvapená. Ak máš teda chuť na niečo čarovné, milé a nápadité, určite si prečítaj!

4 01.12.2021

Pomedzi detské knihy som sa rozhodla vybrať z knižnice aj túto dlho odkladanú vec. Odkladala som ju najmä pre jej náročné témy (drogy, teenage, prostitúcia). Ja síce drámy a náročnejšie veci veľmi môžem, no písané tým nežným alebo ťaživým a clivým spôsobom, ako keď ide francúzsky film, ktorému nerozumiete, ale strašne sa vám páči. Avšak My deti zo stanice Zoo je iná káva. Drsné, realistické a temné písanie bez príkras či metafor. Chvíľami som mala zimomriavky, niekedy mi bolo smutno, no takéto knihy sú to pravé. Také, na ktoré do zajtra nezabudnem, ktoré mi niečo málo vzali a mnoho dali.

4 03.05.2021

Úprimne, pokračovania Anny nie sú také strhujúce a hrajúce "na city" ako prvý diel, lebo veď v prvej knihe bolo všetko také prekvapujúce, milé, smutno-trpké a tiež dievčenské. Pokračovanie sa číta dobre a stále je príbeh pútavý, no Anna už nerobí neplechy, vie toho viac ako polovica Avonlea a už v sebe neživý detské traumy o červených vlasoch a volánivých šatách. Je to stále milé čítanie, na toto domasedavé obdobie ideálne.

4 30.03.2021

Očarilo ma to. Možno ani tak nie príbehom (aj keď bol prudko čitateľný a zaujímavý a láskyplný a aj kus zábavný) ako štýlom, akým bol príbeh napísaný. Vety tak lahodili, akoby boli príjemné na jazyku. Keď budem veľká, aj ja by som sa tak chcela vyjadrovať :D Už dlho som nečítala tak dobrý príbeh o vrstvách a vzťahoch medzi dvoma ľuďmi, aký majú vplyv, ako rozhýbu a mútia rieku života

4 18.02.2021

Uchvacujúce dielo, veľmi pútavé a netradičné. V istom momente som čakala predvídateľné klišé no nedočkala som sa ho, som spokojná.

4 25.06.2020

Táto kniha ma podobne ako Malý život odrovnala, emočne. Nedokázala som sa od nej odtrhnúť, bola tak uveriteľná, napínavá a citlivá. Téme homosexuality je síce v poslednej dobe neustále prepieraná, no tu mi nevadila, otvárala nové prostredie a témy.

4 29.01.2020

Nie som veľmi poetický človek, resp. poéziu mám rada, aj keď jej nerozumiem a niekedy ju neviem doceniť. No toto dielo malo také silné a zaujímavé momenty, že som si to užila do posledného verša.

4 29.10.2018

Tak toto nie. Tieto pseudopsychologické, motivačné či svojpomocné knihy o rozdieloch medzi pohlaviami a typológiou ľudí by mali zakázať. Je to v podstate beletria, ale tak nezaujímavá a zbytočná, že si neviem predstaviť, komu toto príde oddychové či zaujímavé.

4 02.12.2017

Stefánsson zase raz ukázal, že vie napísať skoro 300 strán s dejom a zároveň bez deja, keď na prvej strane nie je postava o nič staršia ako na poslednej a zároveň vie upútať jemným dejom, ktorý badať len ako tieň všetkých viet, kryštalizáciou postáv a ich životov, na pozadí ktorých zápasí s charakterom krajiny, Keflavíku, ktorý je najčernejších miestom na svete a nie je ani Island, vlastne vôbec neexistuje, a so samotným Islandom a jeho obmedzeniami a možnosťami.
Autor plynule preskakuje z minulosti do prítomnosti v rôznych oblastiach a preto je možno náročnejšie udržať si prehľad. Mená, mestá a názvy sú náročné na vyslovenie, nieto ešte na zapamätanie. No bude jednoduchšie si pamätať len Keflavík, Reykjavík a Áriho s jeho rodinou. Jeho starí rodičia a ich náročný život a ľúbostný príbeh, rybári a námorníci v jeho rodine a tiež jeho manželka, ktorú opustí a vydá sa do Dánska - to je gro tohto románu. Niekto by možno nesúhlasil a tvrdil by, že ideou románu je rozprava, premýšľanie nad pojmami samota, vôľa či nádej na život a smrť ako niečo, čo kazí naše plány a podvedome nás straší, aby sme neboli takí rozšafní a odvážni. Ktohovie.

4 04.11.2017

Neviem či sa dá slovami zhrnúť pocit, keď som začala čítať prvú vecičku od Adamsa. Smiala som sa nahlas. Pri knihe. To už je čo u mňa povedať! Píše tak absurdne, (ne)logicky, satiricky a pravdivo, až je z toho človeku smiešne clivo. Postavy majú tragikomické vlastnosti a ich reakcie na situácie sú trefné. Vety a štýl písania dostane aj tých, ktorým príbeh a dej nevyhovuje.

4 29.09.2017

Tak veľmi som chcela, aby sa mi to páčilo! Kniha má v sebe skvelý nápad, štýl písania a odvíjania deja, netradičnosť, mysterióznosť i nepredvídateľnosť. To, ako prichádzali postavy do deja a poznámky pod čiarou, tiež repliky i odbočky od hlavného deja. Napriek tomu sa stal asi magický čin a chcem pogratulovať autorke, že mi skazila všetky moje očakávania, že som sa dosť nudila a knihu ledva dočítala. Taká smola.

4 10.05.2017

Pre mňa bola kniha dokonalá. Dlhá a miestami nezáživná, napriek tomu som toto nečakala (vzhľadom na mierne negatívne hodnotenia na tejto databáze). Rozprávač príbehu Izmael, je majstrom slova, slovných obratov a hračiek a - pre niekoho možno rozčuľujúco - popisuje bežné i menej zvyčajné deje na lodi a počas lovu veľrýb. Nedá sa však povedať, že je hlavnou postavou, aj keď len vďaka nemu a cez neho chápeme, čo znamená plaviť sa na lodi, čo loviť veľryby, ako ľudia vtedy žili na mori a na súši, kto je kapitán Achab a čo Moby Dick. Čo sa týka Moby Dicka či doňho zblázneného kapitána Achaba, tu môže čitateľ cítiť symbolizmus a rôzne metafory. Nie je tak dôležité racionálne pochopiť, prečo Achab chce túto záhadne bielu veľrybu, ale čo sa v ňom pri pomyslení na ňu deje.
Všetky tieto symboly môžu dohromady znázorňovať myšlienku príbehu a síce, že človek je tvor rozmýšľajúci, dumajúci a v krajných situáciach života vtelesňuje do niektorých javov a predmetov jeho túžby a strachy a tým sa možno aj z obyčajnej bielej veľryby, odchýlky prírody, dravca, ktorý ako sebaobrany odhryzol ľuďom pár končatín, môže stať zver krvilačný a pomstychtivý a z človeka naopak posadnutý blázon. V knihe je však myšlienok a dejov na premýšľanie oveľa, oveľa viac.

4 06.05.2017

Myslím, že čím viac čítam Greena, tým mám viac pocit, že jeho príbehy nie sú zas také variabilné, často mi splývajú postavy, ktoré už nie sú ničím zvláštne a príbehy, ktoré sú čoraz menej uveriteľné a zaujímavé. Škoda.

4 23.04.2017

Ejha. To bola smršť pre moju logiku, na druhej strane pohladenie pre všetky poetické a iracionálne cítenie čo v sebe mám. Popravde som sa strácala vo význame viet, nevedela som prísť na to, čo ktorá časť môže metaforicky označovať . Preto som si tam mohla vložiť hocijakú tému, ktorá mi tam sedela, od materialistického sveta, kedy chudobní a zlí sú ešte horší a bohatí a krásny sú ešte lepší až po reálne zobrazenie života človeka, náhody, osudu, choroby a bolesti. Veď taká menlivá je láska ako tá pena.

4 28.11.2016

Neviem prečo ma práve táto kniha od Kinga tak dostala. Možno je to rozprávačskou postavou, pre zmenu ženou, ktorá je tak rázna, prostereká a priama a pritom tak záhadná a poetická. Príbeh tiež hodnotím veľmi pozitívne ako niečo netradičné a napínavé.

4 16.07.2016