zipporah
komentáře u knih
Dejiny mýtov
Karen Armstrong
Útla kniha predstavuje taký úvod, niečo ako abstrakt. Čo vedie aj k nespokojnosti, ale zase ak človek fakt nemá čas študovať tie kopce kníh... Určite je užitočná pre výber ďalších kníh, niektoré sú citované v bibliografii. Nepáči sa mi len práca s pojmami, napríklad pojem význam a zmysel sa niekedy zamieňa (možno je to chyba prekladateľa, ktovie), takisto je zavádzajúce separovať spisovateľov od umelcov, literatúra spadá do umenia a nemôže autorka písať "umelci a spisovatelia", to už len na okraj. Inak veľmi súhlasím s tým, že dnes už pojem mýtus neučia na školách, neupozorňujú naň, a Dejiny mýtov resp. dlhší abstrakt dokazuje túto strašnú okolnosť, je to fakt hrozná chyba.
Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch
Pavel Vilikovský
no tak presne takéto postupy v písaní, myšlienkové pochody nerada čítam, to bolo ako s Collette, ale extréna osamelosť ešte bavila čítať... mám rada jasné, výstižné deje, dostatočne zrozumiteľné a nesnažiace sa zobrazovať pravdu resp. autorove zážitky nejakými okľučkami, slovnými a úvahovými traktátmi, myslím, že na to stačí poézia... tiež neuznávam vulgarizmy v literatúre... darmo, ale pôsobí to rušivo, vulgárne sa rozprávalo stále, ale spisovatelia sa vždy vedeli vynájsť, ako sa vysporiadať s hovorovou rečou v dobe, kde neodmysliteľne patrili škaredé slová...
Láska za časů cholery
Gabriel García Márquez
takmer 14 miliárd rokov samoty zostáva v porovnaní s týmto naratívnym dielom lepším čítaním... páči sa mi, že autor zachytil všetky podoby lások medzi ženou a mužom, ale rada by som si už prečítala aj lásku medzi rovnakým pohlavím ako Philadelphia, pretože z tejto som už unavená, takisto ma unavuje čítať dokola o láske tým autorským spôsobom, ktorý presviedča o kráse tejto lásky, keď je jasné, že to nie je pravda, pravdou zostáva iba to čaro, ktoré opisuje marquéz, no už aj to čaro je veľakrát omieľané a tak nenadchne... myslím, že v tomto prípade je príjemnejšie ju naozaj zažívať
Strž: román o pěti částech. Část I. a II.
Ivan Alexandrovič Gončarov
o tom filme neviem, ale to si preverím, aj ja chcem vidieť filmového Oblomova, hoci takého vidíme aj vo všedné dni... mohli by natočiť aj Úšust, pozerala by som sa na to od rána do večera, bola by z toho vynikajúca "austenovka" z pohľadu Rajského
Colette z Antverp
Arnošt Lustig
Prečítala so to kvôli Mádlovi, lebo ho zbožňujem, je šikovný vo svojom odbore, sympatický a hlavne môj rovesník, k takým inklinujem a držím s nimi:D Ako aj Keira Knightley, hoci ona nie je až taká úžasná herečka, Mádl je omnoho lepší!! Teraz aj režíroval film a jeho obsah ma zaujal... Teším sa, že si pozriem film Collete, knižné umenie v tomto prípade ma nebavilo a o tému nešlo, pretože o utrpení človeka s podobnými "kulisami" som čítala už viac krát... avšak nedocenila som kvality knihy, skryli sa predo mnou, viem, že tam sú... som ovplyvnená starou klasikou ruskou a svetovou.
Zakopaný meč
Jozef Cíger Hronský
Rozprávky, po nekonečnom veku som sa vrátila náhodne k rozprávkam a sú to krásne príbehy, čaro a ešte lepšie sa počúvajú počas túr po Slovensku, hádam si zapamätám aspoň dva/tri príbehy, aby som mala na dobrú noc v lese. :)
Putovanie Ibn Fattúmu
Nagíb Mahfúz
Čítala som to dávnejšie a musím povedať, že je to o 180 stupňov lepšie a zaujímavejšie než Alchymista.
Dr. Jekyll a pan Hyde
Dirk Walbrecker
Vynikajúci príbeh, skvelé čítanie, aj napriek tomu, že každý vie, o čo ide, je to zážitok. No viem si predstaviť, aký ohromnejší by ešte to bol, keby som netušila pointu.
Akvinský
John Inglis
Pri výbere som si nevšimla, že kniha nie je od Akvinského o Akvinskom, ale od Inglisa o Akvinskom, a to bol totálny pád na dno. Ani neviem, či by táto kniha pomohla napríklad človeku, ktorý študuje filozofiu, možno sa však mýlim, lebo sa do filozofického spôsobu rozmýšľania nevyznám. Mne toho rozhodne dala málo a preto si radšej nabudúce vyberiem knižku od autora o autorovi (a jeho úvahách)...
Dom v stráni
Martin Kukučín
Úplne to nebolo takým zaujímavým čítaním, no je to krásne napísaná knižka, napríklad prirovnávania dejov, monotónnosť jej na uši pôsobila ako dažďové kvapky na okno a na oči jej padala driemota.. Obsahovo je to knižka na tri hviezdičky, analogický príbeh i dnešného bežného občana, ktorý ak nedosiahne rozumu ako Niko, prispieva k percentu rozvodov... napísal ju však náš slovenský Kukučín, takže za štyri!!
Lady Susan / Watsonovci / Sanditon
Jane Austen
Lady Susan = 5 hviezdičiek, The Watsons = 3 hviezdičky, Sanditon = 3 hviezdičky, takže priemer je tri a pol... lady Susan mi pripomenula istú dámu, u ktorej som robila, ani národnosťou sa neodlišovala, a veru, musím preto vyzdvihnúť Austen za vynaliezavé listy, plné šarmu a inteligencie tejto ženskej, ktorej prefíkanosť je pre mnohých neznalcov signálom na útek, kto neverí a nechápe, nech číta a rozmýšľa nad tým, ako rozmýšľa lady Susan
Útok z podzemí
Roderick Gordon
ako inak hodnotím nízko kvôli tomu, že nepatrím do tej vekovej kategórie, ktorej je kniha určená, a neviem presne tak proovnať, ako má vyzerať kvalitná literatúra fantasy pre decká... myslím, že inkarceron bol lepší, možno kvôli tomu, že nebol takým až detským štýlom písaný, ale zase po obsahovej stránke tunely sú super, lebo príbehyv uzavretých priestoroch mám najradšej... dostojevského kutice, metro, autobus veľký ako svet.... a tunely:)
Emil alebo o výchove
Jean-Jacques Rousseau
Niektoré myšlienky, či návody, ktoré opisoval, boli správne, niektoré však nie. Tie dobré sa aj ľahko pamätajú... Úplný sklz bol na konci, keď nejaký kňaz na toľkých stranách rozprával, ani neviem, o čom to už bolo, bolo to zdĺhavé a nudné, nepochopiteľné mojim kuracím mozkem. Od autora som si najviac odniesla v rozpravách a príčinách... jednoducho to je Rousseau, v Emilovi som ho našla na pár stránkach iba... tak, ako v živote, ani v literatúre mu to otcovstvo nešlo, inak si to neviem vysvetliť.
Inheritance
Christopher Paolini
Konečne to skončilo! Z mnohých dôvodov, ten podstatný, t.j. týkajúci sa čitateľa teda mňa, je, že už takéto fantasy nečítam, niežeby som predtým ho aj čítala vo veľkom množstve. Týmto sa môžem pochváliť len v prípade poiretovských detektívok. S nepolepšiteľnou nostalgiou som však rada čítala posledný diel a oceňujem logické „čo sa stalo doteraz“ pred hlavným dejom, tých vecí ta bolo na pamäť hodne. Preto možno mi unikli aj také úplne základné príčiny deja, ako zosadenie kráľa Galbatorixa, no to už preháňam. Nie je to tak. Páčilo sa mi, ako si to s ním Eragon „chlapsky“ vybavil, s kategorickým imperatívom na čele a tak je to správne konanie aj od autora, ktorý to vzal naozaj vážne a zamýšľal sa psychologickou cestou. Čo ma mrzí, je, že nedal priestor láske, iba takú nádej v Roranovi a Katrine, len aby sa nepovedalo, niekto bojuje za svoju budúcu rodinu. Už to bola hotová rodina a hotová láska. To je o nádeji. Čisto subjektívne považujem za nedobré riešenie skvelého obratu, ktoré padlo na postavy Nasuada a Murtagh, predychávala som a vyskakovala od radosti, áno, áno, konečne niečo, čo sa črtá, čo každého človeka povzbudí do úsmevu, do povzbudzovania tých postáv... jednoducho rodiaca sa láska. A autor jej nedal šancu Eragonovi a Aryi, čo by seklo v ich prípade, ale prečo to stupňovať pri Nasuade a Murtaghovi? Pokojne sa to dalo rozviť po „prešlo pár mesiacov a Murtagh sa zjavil v stane medzi tými najvýznamnejšími.... chceli ho zabiť, bol ich nepriateľ, no Nasuada s pomocou Eragona a Elvy všetko vysvetlia....“. Dobre, možno to na vykreslený charakter Murtagha nestačí, ani rozmerom knihy, ale kvôli čomu nemohol škrtnúť zápalkou, dať iskru, ktorou by mňa a určite mnohých iných čitateľov, fanatikov do lásky, ubezpečil, že sa tí dvaja ešte stretnú. No možno to je v tej príhodnej chvíli, keď o tom má predstavu, ktorú jej podsunuli pri mučení... a ja som to tak rýchlo prečítala, že vlastne som nepostrehla, že azda tam je tá iskra.... po ôsmich rokoch sú spolu. Na celom príbehu Eragona by som označila jedinú vec, ktorá dielu dáva dobrú a nekopírovanú hodnotu a to sú tie chvíľky medzi Eragonom a Zafirou, ich vzťah je skvelý. Perfektný. Tak dobrý, že tie riadky o tom sa mi čítali najlepšie z celého príbehu. Na záver niečo mimo diela: americký optimizmus, s ktorým sa dennodenne stretávame len cez akúsi neosobnú prizmu, by sa už konečne mohol prakticky dotknúť zvyšku sveta. Potrebuje ho! Aby sme mohli aj my ďakovať kvantu ľuďom.
Šťastný človek
Zsigmond Móricz
Knihy podobné tejto nie sú tie, po ktorých by som siahla cielene. Dobrovoľným čítaním som zistila, že typy kníh, ktoré nebavia, ale odkazujú na dobu, sú skutočne studnicou informácií a vytvárajú obraz spoločnosti, je vhodný pre tých, ako sú historici, archeológovia, ktorí si chcú aj iným spôsobom hľadať informácie. Preto sme si asi toto dielo spomínali na hodinách literatúry, popisuje sa tu sedliacky život Maďarov, my sme k nim teda ďaleko nemali, a prechodný život v meste, len tak mimochodom v prekrásnej Budapešti. Vo veľkej zhode s Gorkého životopisom Matveja Koženeviemčo, ktorý som nedočítala, zanechalo vo mne nepríjemný pocit z toho, ako sa muži správali k ženám pred prvou svetovou vojnou, koniec 19. storočia... týkalo sa to teda sedliackej sekcii obyvateľstva. Čo ešte viem, že ma neraz napadlo, že by som tú kvaku okoštovala :D a chcela si vyskúšať také tri dni drieť ako maďarský drúk na poli.
Veľké šťastie
Božena Slančíková-Timrava
Je to šťastie nájsť dobrého partnera / dobrú partnerku. O tom sú príbehy. Ako nezvyknutý na slovenský zastaralý štýl sa mi to čítalo bez elánu. Zvyknutá som na zastaralý ruský štýl. Celkom zábavné potom porovnávať reč ľudí v tej dobe a reč našej doby v literatúre prezentovaný. Podobne, ako napríklad v Šťastnom človeku.
Psychologie umění
Jiří Kulka
... je skriptum pre vysokoškolákov. Napriek tomu je to vynikajúci výklad, vzorná kniha. Ak človek sa o niečo zaujíma a chce skutočné fakty, výsledky prác z celého sveta, všetky tie rozumy v jednej knihe, teda najobjektívnejšiu spoveď, najlepší výber by mal hľadať v skriptách. Riadky písané stroho. Vďaka tomu, že ide o niečo, čo sa chytá v živote každého človeka, po obsahovej stránke je toto zaujímavejšie než molekulová biológia. Mnohé citáty, analýzy osoby, diel, definície, myslím, že medzi prvé kroky, ako sa skúmať umenie, je psychologický aspekt, keďže umenie tvorí človek a umenie prežíva znovu človek.
Lovci a sběrači
Michal Hvorecký
Táto kniha ma prínos hlavne pre ďalšie generácie historikov a autorov, ktorí sa budú chcieť dozvedieť o našej ére, ako sme v nej fungovali, čo sme boli za ľudia a čo sme predpokladali, že to už pre nich je samozrejmosťou, či názvy ulíc podľa značiek a tak, a tiež AKO sa písalo... teda hodnotím piatimi hviezdami, lebo toto je primárna funkcia literatúry... tuším tam bolo pár vulgarizmov, čo je škoda, ale tak aj to je známka dnešnej literatúry:/
Pan Tompkins v říši divů
George Gamow
ako nefyzik súhlasím so zerafelom, trochu som bola mimo z tejto knižky, nedostala som sa úplne ku koncu, ďalej si pamätám, že bolo aj viac matematiky, vzorcov...
Filozofia psychológie
George Botterill
Knihu som nedočítala, toto je najťažšia kniha, akú som kedy čítala, kopec cudzích výrazov, zložito komponované vety, čistá pohroma pre mňa osobne, možno sa k nej vrátim o desať rokov, ale úžasne som sa natrápila len pri tridsiatich stranách a vzdala som to. Vďaka tomu som si istá, že v porovnaní s týmto Kantove práce sú omnoho zrozumiteľnejšie resp. človek si vezme niečo aj z tých jeho ťažšie čitateľných slov, s výnimkou zbierky jeho citátov o kráse, láske, morálke, žene atď... Jeho filozofia "pôsobí ako liek "(Kant), ešte sa drží svojich slov, zato v tejto knihe nachádzam iba liek pre bolesti mozgu/bolestivé myslenie:D;)
