zipporah přečtené 789

Plavý kôň 1974, Agatha Christie

Zhasnite! 2019, Monika Macháčková

Skvelý nápad s rozporcovanými hviezdičkami znovu využijem. :D Páči sa mi, ako hlavná hrdinka funguje povahovo bezchybne. Ani jedna negatívna povahová vlastnosť. No dôležité na nej je, že vidí slabosti v druhých. Je to až okaté, pritom čítam kadejaké oddychovky tohto typu, a preto by som najradšej dala palec dole. Sebakritiku nájdete aj v oddychovkách, v tejto všetko vynechané, hrdinka je dokonalá a bezchybná. Spokojná. Pracovitá. Správne názory. Nevravme na ňu ani mäkké f. Mňau.... celý text

Kambodžská ambasáda 2015, Zadie Smith

Vďačnosť naozaj môže byť aj druhom otroctva, to je vlastne téma drobnej poviedky. Alebo večné ospravedlňovanie sa. Zvyčajne to robia ženy. Treba s tým prestať. Ustavične prejavovať vďaku a ospravedlňovať sa za kadečo stavia človeka na nižší stupeň sebaúcty. Veľká škoda, že je to len nejaký náčrt, pomaly ako blog. Autorka ako keby sa schovávala za prvým kútom a nechcela podrobnejšie rozpísať o novodobom otroctve zvanom au-pair, opatrovanie apod. Kde to skrátka je o nadštandardných službách, sluhovanie a posluhovanie, sama mám s tým skúsenosť. Poviedka mi pripomenula moju návštevu židovskej britskej rodine v lukratívnej oblasti na severo-západe Londýna, kde mi najstaršia dcéra poukazovala celý dom. Keby ste videli tie gestá a spôsoby... sotva 14 ročné dievča vedelo už, ako sa chovať k otrokom. Autorka isto dobre píše, ale slabosťou tejto knihy je náčrt, na knihu to proste nestačí, je to ako krátky blog... a veľká škoda! Lebo literatúra má byť obrazom doby. A toto JE o našej dobe. ps: bedminton by som si zahrala.... celý text

Vražda je zvyk 2011, Agatha Christie

Tak táto sa vydarila a teším sa, že som mohla Vianoce stráviť presne pri knihe, pri akej som chcela. Agátka je záruka napätia, skoro všetko prečítané, ale mala som šťastie v sobotu, až tri som našla ešte pre mňa v knižnici. Už teraz viem, že táto je naj z nich a spolu zatiaľ s Po pohrebe a Smrť v oblakoch, top trojka (ak nerátam Desať malých černoškov, to som však čítala v období praveku ako teenager). Výborné prostredie, postavičky, hurá, nie je šanca uhádnuť, aj keď tipla som aj tú osobu, ale skrátka tu niet šance... ak ste nečítali, urýchlene napraviť!!!... celý text

Dům na úskalí 2005, Agatha Christie

Uhádla som!

Povídky 1966, Isaak Emmanuelovič Babel

Myslím, že ten najsilnejší okamih sa nachádza na prvých stránkach, keď Makarenko vrazí jednu decku a to rukou, v ktorej je holúbok... to je skutočne zapamätateľný a veľmi tragický okamih života dieťaťa. Podobne asi ako keď malej Cosette vzali bábu a Hugo, svojím typickým jazykom, sa púšťa do popisu veľmi smutnej scény. Je to guča v hrdle, v očiach... Potom je to už rozprávanie príbehov, ktoré ma až tak nebavili. Skrátka, rozprávačský štýl, v tom mi vyhovuje skôr neprekonateľne sugestívny a intímny rozprávač Marcel Proust, alebo objemný García Marquéz, či Belyj...... celý text

Moskva - Petuški zpáteční 2005, Venedikt Vasiljevič Jerofejev

Po dlhej dobe kniha s vlastným jazykom... no zaujal ma ten šampón Sadko - bohatý hosť, asi keď sa vrátim do Ruska, budem sa pýtať na ulici každého, kde nájdem Sadka - bohatého hosťa, mhm. :D... celý text

Dějiny plné omylů 2009, Stephen Weir

Dejiny plné mužských omylov s dôrazom na stupiditu Britov, pomaly 80 % textu o Britoch, nuda, únavné, ach bože, koho už len tí briti s malým b zaujímajú, neznášam čítať ich dejiny, dejiny skutočného zla a bezkonkurečnej chamtivosti a arogancie, toľko som sa v živote načítala o nich, že už dávno sú pre mňa najmenej zaujímavým národom na tejto Zemi, viac ma zaujímajú tie mravce pod kameňom v afrických Rwenzori... no a kapitola sama o sebe: za neovládateľné mužské ego a vlastnú blbosť môže Eva, na to pamätajte! Stále o tom istom, je to veľmi, veľmi nudné a bez hodnoty... pre istotu vycapený portrétik nejakej ženy, ktorá ani nemá príbeh v knihe, či je to Alexandra? Tak tá ani nemá čo tam robiť, mal by tam byť Nikolaj. Vidno, že je to zbierka písaná v rámci dovoleniek, neviem, kto je ten autor, akú má profesiu, nič som o ňom nenašla, ale takú subjektívnu zbierku vie každý štandardný grafomaniak spísať bez väčších problémov s pomocou wikipedie a pár zdrojov. Ako laik ešte ako tak mám slušne načítané černobyľské a napoleonské udalosti, tak vnímam túto knihu fakt skôr ako školské zadanie cez leto napíšte knihu o najväčších omyloch v dejinách. Radšej ju berte s veľkou rezervou a to vôbec nenarážam na výber, veď na to má každý právo; vybrať si, čo považuje za najväčšie omyly v dejinách človeka. U mňa je to to, v čom sa orientujem najlepšie a súdim tak, že: 1. Napoleonovo rozhodnutie odovzdať sa do rúk Britom bola fatálna chyba! Mal mašírovať do Ruska, bolo by totiž pod úroveň pre cára Alexandra, keby sa tak choval k francúzskemu cisárovi, ako sa zachovali hentí globálni chamtivci. Napoleon by svoj záver života prežil omnoho dôstojnejšie, o tom som presvedčená. Síce v bolestiach (rakovina žalúdka), ale dôstojnejšie. 2. Stalinovo uprednostnenie Lysenka pred Vavilovom je donebavolajúca chyba, ktorá vzala život mnohým a dievčatko s vrkôčikmi v Kyjeve dnes stojí uprostred veľkých obručí so smutnou tvárou. Lysenko bol absolútne neschopný v agronómii. Vďaka tomuto rozhodnutiu Ukrajinci aj Rusi pokračovali v štafete masívneho hladomoru, ktorý mohol riešiť schopnejší, múdrejší a vlasteneckejší Vavilov. A Stalin zasypával svoju krajinu traktormi, ktoré slúžili tak akurát ako muzeálne exponáty. Tu nechcem obhajovať Lenina, stojí však za spomienku o jeho inteligencii, pretože kým bol on pri žezle, Vavilov mal voľné ruky a ak si dobre pamätám, Lenin Lysenkovi nedôveroval pre nedostatočné vedomosti v pestovaní plodín v rôznych pásmach. 3. Rozpad Československa. Z dlhodobého a geopolitického hľadiska to vnímam ako chybu. Tak aspoň sme urobili Nemčúrom radosť. Tieto tri veci mi tak napadli pri čítaní či teraz. Ešte je napríklad asi škoda, že Fíni odmietli nezávislosť, ktorú im v listine ponúkala Katarína Veľká. Čo sa tu spomína, že Nežná revolúcia bola omylom, tak to by som brala skôr ako prirodzené prebratie štafety z východu, konkrétne z Číny (pekinské povstanie, jar 1989, zabití študenti). Čínska udalosť sa ako mor rozšírila do európskych krajín, presne ako kedysi kýchol Paríž (Franc. revolúcia) a Európa dostala nádchu. A pekinskú jar by som určite neoznačovala za omyl v dejinách.... celý text

Sushi v dushi 2012, Eva Urbaníková

Zapamätajte si jednu skutočnosť: najmúdrejšími ľuďmi na tejto zemi sú babky. Ani dedkovia to nie sú, ale babky. Viem, o čom hovorím a táto kniha to dokonca potvrdzuje:D Babky, babičky, ktoré obdivoval už Rajskij v Úšuste, opísal Solženicyn v Matrione... no skrátka babky sú tie skutočné poklady životnej múdrosti, majsterky v kráľovskej hre "Život v spoločnosti", všetko majú v malíčku, všetko ovládajú (vzťahy predovšetkým, ľudské motívy), vedia všetko, čo platí na každého v každej vekovej kategórii, a mňa to aj doteraz fascinuje a rada ich počúvam. Psychologičky:) Bohužiaľ, ale sú veci, ktoré si fakt človek musí preskákať na vlastnej koži, asi to inak nejde, resp. sme všetci zraniteľní a slová nejakej babky pochopíme ako "slová", ich význam uniká v dôsledku nedostatku skúseností a môže tridsiatnik rozprávať, že zažil život troch ľudí, je scestovaný, takže všetko už zažil, manuálne zručný, takže už je boh, ovláda štyri jazyky, kvantovú mechaniku, už je múdry, a dvesto programov v PC, má všetko pod kontrolou. Ale skutočne hovno vie taký človek! Veľké hovno! Vrátane mňa, vrátane všetkých nás. Nemôžeme preskočiť vlastný život! Preto robíme chyby ako táto pani. Ukážkový príklad pouhej zamilovanosti, zábavy, vôni peňazí, pretože dajme si ruku na srdce, je lepšie byť v spoločnosti muža s peniazmi než bez peňazí a trápiť sa. Autorka určite nie je zlatokopkou, ale určite hralo dôležitú úlohu aj fakt, že ten človek mal peniaze a pomáhal jej udržať si až nadštandardný materiálny život - zábavu. Poteší, ak je to v nejakej udržateľnej miere a nevyužívanie, pretože ženy, ak už kalkulujú, verím, že kalkulujú v kontexte a teda myslia skôr na potomkov než na seba, a ich zabezpečenie, ako to pekne popisuje Tolstoj v postave Kitty v Anne Kareninovej. S chlapom, ktorý sa nevie ani o seba postarať, to asi pôjde ťažko, logika. Dar sem-tam poteší, káva, výlet, a čo ja viem, ale "kupovať" si spoločnosť ženy, nuž, takto uvažujú mnohí chlapíkovia. Tu si treba dávať veľký pozor, je jedno, odkiaľ je, v tomto sú muži na celom svete rovnakí. Pár darčekmi si zakúpiť ženskú spoločnosť. To je ich pravidlo, ktoré autorka neakceptovala, nevnímala v rámci zamilovanosti, bola zraniteľná, zaľúbila sa, to sa proste stáva, za to netreba odsudzovať. Často sa však "vyhovárala" na kultúrne odlišnosti, myslím však, že tu nešlo primárne o to, šlo o to, že to neboal žiadna láska. Ani náhodou. Japonsko/Slovensko nezohráva takú úlohu, aby podkopalo základy skutočnej lásky. Tu nešlo o žiadnu skutočnú lásku, ktorou sa môže pýšiť tak 10-20% párov na celej Zemi, zvyšok dobabrané životy, ktoré sa prenášajú na decká a tie opakujú s úpravami, ale opakujú a znovu dobabrajú sebe a druhým životy.. a tak dále, a tak dále, svet sa točí dokola, to isté... Autorka len hľadala kúsok šťastia, to sa dá pochopiť. Ostražitosť ale veľmi klesne pod bod mrazu v zamilovanej a teda v tej najzraniteľnejšej fáze života. Nemôže zase ale všetko pripisovať rozdielnostiam v kultúre, aj ten jej manžel mal dobabraný život rodinný, jej chyba je, že si veci neoverovala, porobila skrátka chyby, ktorým sa mohla vyhnúť, keby mala odvahu prestať sa v živote iba "baviť" a riešiť prozaickejšie veci. Neskôr to aj miestami popisuje.Tento stroskotaný vzťah je chyba oboch, nie jednej strany. Ja dnes viem, že si vyžaduje obrovské množstvo odvahy vyjsť z toho najmä pre ženu, ktorá je stále závislejšia od muža a nanešťastie uvažuje v kontexte, dáva vyššiu hodnotu a význam dôsledkom, ťažšie spracováva následky. Lepšie je zotrvať v naivite, privrieť očká. A všetci do jedného predsa chceme pohodlnejší, bezpečnejší, komfortnejší život. Kto ho nám dá najviac, ak nie blízky človek? :) Jej skúsenosť ukazuje skutočnosť z knihy o Hneve, ktorá je uplatniteľná v dlhodobej a globálnej! mierke : muži sa riadia pravidlami, ženy sa riadia kontextom... tu nastáva kolízia... žena si na začiatku musí zistiť, aké sú tie jeho pravidlá, muž sa musí naučiť uvažovať v kontexte (čo sa týka vzťahov, nie práce)... samozrejme, o ich rodinách a zväzkoch predtým by mali vedieť, žiadne klamstvá, to je celé umenie... ľahko sa to hovorí? Lenže presne toto majú na myslí nielen psychológovia, ale aj naše babky. V krátkodobej mierke je zase dobre uplatniteľná transakčná analýza Erica Berneho, ktorá oboznamuje príčiny drobných každodenných kolízií. Pre niekoho tu splietam, lenže tieto vecičky vám poskytnú vysvetlenie na všetko, čo prežívate v toxických, nešťastných životoch, plných trápenia. Ženy zväčša zostanú v pekle, pre deti, neuvedomujúc si, že práve tie decká najviac trpia :D Muži serú na všetko, riadia sa iba pravidlami v prítomnosti, čo nemajú doma, prípadne toho majú až-až doma, tak idú "spasiť" dáku inú, hľadajú, dobývajú, prípadne sa viac zažerú do práce a oženia sa druhýkrát s ňou, možno milosrdnejšia príčina rozvodu :D Všetci sme v konečnom dôsledku veľmi smiešni :D Je to na smiech, lebo sa nič nemení za tie stáročia, v ničom sme nepokročili, max si ženy zlepšili trochu postavenie v spoločnosti riadenej stále mužmi. Strýko Držgroš povedal super vetu, že práca buduje charakter. Preto kvitujem na autorke, že po tej hosteske začala naozaj budovať charakter a mala krajšie pracovné pozície. Inak kniha je síce na dve hviezdičky pre absenciu umeleckej hodnoty (veď ide o oddychovku), ale dám jej tri, veľa je tam zo života Japoncov, je to pridaná hodnota, nikdy ma to Japonsko nelákalo, ani po prečítaní veľkého množstva pikošiek ma to tam neláka. Viem, že od 19.storočia všetky systémy skopírovali z celého sveta, či školstvo, zdravotníctvo, inak som doteraz nič nevedela o nich, tak knižka vám trochu predstaví ich svet. Kultivovaným písmom:) Hrdá Slovanka Michaela :D... celý text

Ťažko je žiť ľahko 2011, Marika Studeničová

No tu ma zradila obálka, ktorá sa mi zapáčila. Myslela som, že pôjde o nejakú poľnú, cezpoľnú:D oddychovku, ale hoci je štýl takmer ako slohový/školácky, rozoberá sa nepríjemná téma a to je život na Slovensku, na dedine. Čisté slovenské dno, čo sa týka zobrazenia krstných, ako to potom prešlo na dieťa, tak to je výpovedná ukážka slovenského dna, ktorá sa skrátka zle číta, chcela som to už mať za sebou... tie pasáže sú ironicky povedané aj na 5 hviezd, ale musím hodnotiť jazykový štýl, ktorý tu nie je. Má to byť oddychovka, ale je to oddychovka s dosť blbou témou, takže sa treba nastaviť na to, že nejde o letné čítanie a nepomôžu ani tie sladké na zjedenie spomienky, ktoré možno na druhej strane pomáhajú prežiť dospelým ľuďom, pretože sú mementom niečoho, čo dáva nádej, že ešte sa môže čosi podobného zopakovať... Nuž, niet pochýb, že autorka nemusela použiť štipku fantázie, to je na tom najsmutnejšie. 5hviezdičkový život Slovákov, najmä Sloveniek, snáď už v tomto storočí ich je pomenej než v minulom.... celý text

Rebelka 2014, Karin Krausová

Ľahká oddychovka, slepačí vývar pre dušu:), kto má rád aj tú módu... príbeh obsahuje aj pekné citáty od módnych návrhárov. Škoda trochu väčšieho množstva viet bez slovies, sekaných s dvoma troma slovami... v hovorovej reči je to v poriadku, ale v písanej forme to trochu reže oči a mozog. Inak odporúčam módnym fanatičkám. Tiež som rada listovala najmä Elle, jeden čas aj kupovala napriek vysokej cene, strihala som si obrázky najkrajších kúskov a najviac som mala rada Gucci v jeho objemnosti, nafúkanosti a masívnosti, či šlo o oblečenie alebo doplnok, často s nádychom exotickosti, a potom Chanel pre tvíd a uniformný zoštíhľujúci štýl, večná šachová hra dvoch farieb čb, skrátka moje srdcovky. Prada zvykla mať úžasné topánky, masívne pracky. Do pozoru ma dostávali či na obrázkoch alebo naživo saká, blejzre a kabáty/trenčkoty, ale hlavne tie saká! A veľmi ťažko som sa lúčila s niektorými, ktoré som naozaj pre opotrebovanosť musela dať preč:(:D Došlo to ďaleko, takže mnohé roky si saká už nekupujem, stále mám viac týchto kúskov, ktoré presiahli dávno 10-15 rokov. Secondhandy dnes nenavštevujem, ale v chudobnejších časoch zachraňovali moju túžbu nenosiť jednu vec dva dni za sebou :D Došla som do fázy, že som za celý mesiac nevzala jednu a tú istú vec na seba dvakrát, no dnes som nastavená už zase ináč. Veci som si kupovala posledné roky najmä mimo Slovenska. Najradšej mám teraz šaty, najmä zo zahraničia a riflovine sa roky vyhýbam.... celý text

Stínová válka 2018, Bret Witter

Kniha pre "veľkých chlapov" na kolobežkách v ceplákoch... :D ... a vizitka Ikaru, kvalita knihy zodpovedá aj kvalite pracujúcich ľudí pre Ikar, ktorí ju "preložili", dokonca "opravovali"... je to ich čistá knižná gilotína... celý text

Láska nad propastí 2014, Boris Cyrulnik

Dlho predlho som sa chystala na túto knihu, ktorú som si kúpila. A obsahovo sa mi čítala ťažko, bolo to občas také trýznivé čítanie a musela som psychicky oddychovať, dávať si pauzy, keďže moja sebareflexia je zdravá a taká silná, až je rokmi rokúcimi príležitostne využívaná ľudskými predátormi. V podstate do budúcna očakávam, že tento rok obsiahol posledného skazeného predátora či agresora, či čo to zač je, a po spracovaní novej stratégie sa mi situácia už nezopakuje a budem voči ľuďom vystupovať bezpečnejšími (či menej afektívnymi?) štýlmi. Pomeniť špatné vzorce, prevetrať dušu, urobiť jej údržbu je náročné, časovo aj psychicky. Dôležitá je podpora. Podstupujem práve cestu procesu reziliencie, naozaj je lepšie neidentifikovať sa ani s agresorom ani s obeťou (toto je ťažšie podľa mňa pre mnohých, najmä pre ženy), prerozprávať príbeh, akceptovateľný sebou aj spoločnosťou, dať veľké čau a minimálne takto ukončiť psychickú smrť, agóniu, apatiu, sebaľahostajnosť. Čo je dôležité, už nie som na to sama a taktiež sa nemusím spoliehať už len na knihy. Knižka sa venuje aj povojnovým generáciám, niekedy až príliš, ale okej, párkrát som mala pocit, že autor je nejaký úchyl, ale to sú čisto subjektívne dojmy. Kniha je dobré zhrnutie nás všetkých, zhruba zrkadlom každého z nás... kto má odvahu, pozrie sa do zrkadla, neuvidí seba, ale dušu, zamyslí sa nad sebou. Kvitujem veľké množstvo príbehov, na ktorých sa vysvetľujú prípady. Zaujal ma hneď na začiatku príbeh o šálke čaju... je toho dosť, určite aj na 5 hviezd, ale dala som 4, lebo mi tam trochu chýba čohosi, asi viac vysvetlenia rôznych postulátov, ako prvá láska je druhá šanca, druhá láska tretia šanca a ďalšia nejestvuje... alebo v závere otázky, čo decká, ktoré prežili v detstve týranie? incest? chlad rodičov? následne rieši povojnových, že sú v menšej výhode, lebo zlo je pomenované, atď. Toto môže dráždiť zvyšné "detské obete". Držím palce všetkým, ktorí sa usilujú nanovo budovať rezilienciu, popri tom je fajn si nájsť aj niečo, čo vám dá pocit, že ste živí, u mňa je to teraz beh. Takisto neodpisujte ľudí, ktorí sami od seba sa vám ozývajú. Zaujímajú sa o vás v dobrom aj v zlom. Chovajú sa čestne a s rešpektom. Nevyciciavajú vás. Viete, ktorí sú to a tie fragmenty, ktoré vám možno na nich vadia a bránia v kontaktovaní a pestovaní bezpečných väzieb, sú banality, na ktoré treba zabudnúť. Potrebujete ich. Aj oni vás. Potrebujeme sa navzájom. A stále platí, že aj noví ľudia môžu pozitívne prekvapiť a zažať tú potrebnú iskierku, ktorou sa končí psychická smrť a začína sa návrat do života. Ako sa píše v závere. PS: bunkové steny v mozgu spomínané v knihe nie sú, to bol asi zlý preklad, keďže živočíšne bunky nemajú bunkovú stenu:D... celý text

Bdělost - cesta k nesmrtelnosti 1992, Ajahn Sumedho

Ako sa píše v knihe, keď si človek uvedomí, ako sa veci majú, v podstate sa vystavuje aj ohrozeniu života. Ak si dobre pamätám, Budha tiež bol na pokraji smrti, keď chápal viac a nebyť okoloidúceho dievčaťa, ktoré mu ponúklo jedlo, asi by zahynul. Apatia je najťažším nepriateľom duše, depresia je oproti nej "príjemným oddychom". Je skutočne nebezpečná. Budhizmus sa asi najlepšie praktizuje v spoločnosti ľudí, v každom prípade a s odstupom času si myslím, že kladie veľké nároky na človeka. V budhizme je množstvo pravdivých vecí, ktorými by sa ľudia mali riadiť. Tu však po prečítaní knihy o hneve s dobrou poznámkou o kontexte je potrebné skonštatovať, že aj budhizmus je výsledkom mužskej mysle, ktorej kontext chýba a ten chýba aj budhizmu. Budhizmus nepodporuje kontext života, môže sa javiť z prírodného hľadiska ako neužitočný, lebo už len prečítaním tejto knihy si uvedomíme, že nepodporuje pokračovanie života. Mnísi nemajú rodiny. Nie je tu kontext, iba pravidlá. Tak je na človeku, čo si vyberie... či žiť podľa nejakých/vybraných/špecifických/genetikou, výchovou, životom a skúsenosťami vyselektovaných pravidiel ľudskej mysle alebo kontextu, ktorý je predpísaný prírodou. Pretože pamätajme na jedno: prv, ako sa človek vôbec zrodil, už dávno tu bola príroda a sme len jej výsledkom (resp. jedným z výsledkov).... celý text

Levie srdce 1983, Pavlo Zahrebeľnyj

Kto má rád poznávanie samotného života so všetkými jeho drobnosťami a nezakladá si na plynulom hlavnom deji s vedľajšími, tak je na správnej ceste. Ak sa zaujímate o život Ukrajincov po vojne, táto kniha splní vaše očakávania. Je viac popisná, nie je v nej dynamika deju, ale dynamika opisov, takže číta sa veľmi dobre. Je tu jemný ironický humor, zaujímavosti, informácii, skoro akoby aj sám autor bol encyklopedista :) Tak som sa dozvedela, čo je to fašistická tráva, že kozy neplačú, ale ovce áno, že nie som jediná, ktorá ofŕka knihu polievkou, že je dobré sa počas búrky schovať pod brezu a nie pod dub či vŕbu. Sú tu drobučké filozofické úvahy o chlebe, slobode, ktoré som si zapísala (viď nižšie). Príťažlivo a teda pravdivo, lebo pravda môže byť aj príťažlivá, popisuje následky výstavby asfaltovanej ceste, ktorá ledva prekonala dĺžku dvoch kilometrov a napriek tomu bola vyťaženejšia než dnešná slovenská D1. Zaspomínala som si pri tom na vlastný pocit akejsi blaženosti, keď som sa mohla voziť na bicykli či kolobežke či na sánkach po hladkom povrchu. Niečo teda na tom "bláznovstve" voziť sa "len tak", bezcieľne či pre smiešny cieľ môže byť. Zoštir! ... veď aj sám život je plný obmedzení. Niektoré prijímame dobrovoľne, iné prijímame z donútenia, a takým spôsobom objavujeme slobodu, veď keby všetko bolo dovolené, sloboda by vôbec neexistovala, zanikli by všetky želania a túžby, život by sa zastavil a zavládol by nepredstaviteľný chaos. Slovo „chlieb“ vždy stálo vedľa takých pojmov, ako sú „zem“, „voda“, „vzduch“, a je neoddeliteľné od slov „život“, „dobro“, „svet“, „mier“.... celý text

Hněv a jeho smysl 2010, Verena Kast

Zdá sa, že pár čitateľov je "nahnevaných", že ide o knihu podobnú skriptám:) Chcem však povedať toto: psychológ nemá za úlohu písať alebo v dialógu s pacientom poskytovať návody, myslím, že na to nemá vôbec kompetencie, ale nech ma opraví skutočný odborník psychológ, ak sa mýlim. "Návody" hľadajte v motivačnej literatúre, lebo toto dielo nie je ňou a ani sa netvári ako motivačne. Nechcem nikoho nahnevať, no keď čítame túto knihu s porozumením, tak si uvedomíme, že tu práve je množstvo viet, ktoré dávajú riešenia a sú v úplnej rovnováhe s teóriou. Inak a ľudovo povedané, v knihe sú "rady", "cestičky", len treba čítať pozorne. Obsiahnuté sú zväčša v jedných vetách, a nech sa nad tým zamyslíme hocako, pozrieme z rôznych uhlov, viac ani toho jeden psychológ nemôže dať. "Rady" sú správne a korektné, zlievajú sa s teóriou niekedy viac, inokedy sú výrazne napísané, tak teda hor sa do čítania. Za mňa dobrá kniha a vysvetľuje pár vecí. Mňa napríklad posledné obdobie zaujíma, prečo je muž schopný kadejakých iracionálnych skutkov ako trebárs nechať ženu v piatom mesiaci tehotenstva, nechať manželku s postihnutým deckom (to je inak dosť bežný rituál, robila som s postihnutými deťmi väčšinou rozvedených...). ako sa vraví, že treba spísať tisícky strán o ženskej reči, tak treba spísať tisícky strán neľudských skutkov mužov. Táto kniha mi však odpovedala jednou z právd, a to že muži neuvažujú v kontexte, riadia sa len pravidlami. Je to pravda, ich skutky naozaj nemajú s kontextom veľa spoločného a žiadny kontext ani nepodporujú. Na vzťahoch im nezáleží tak ako ženám. Sú to smutné pravdy a ďalšie vysvetlenia, prečo je na svete toľko rozvodov a nešťastných detí, z ktorých vyrastie ďalšia generácia, ktorá bude fraktálne opakovať chyby rodičov. Taký je život. Taká je pravda.... celý text

Traja mušketieri 2005, Alexandre Dumas, st.

Najslabšia kniha zatiaľ, čakala som viac vzhľadom na "globálnu" popularitu tohto príbehu z dielne klasickej literatúry. Postavy sa nevyvíjajú, Dumas sa zameriava len na konkrétne výviny, s ktorými mal asi osobné skúsenosti, ako napríklad podrobnejší popis "práce" zajatej mylady na Feltonovi, ktorý objemovo málo sedí s inými dejmi. Neviem, už asi je to skúsenosťami, ale snažím sa rozmýšľať nad tým aj, z akých dôvodov sú preceňované niektoré knihy klasickej literatúry. Je to slabé aj v porovnaní s Kráľovniným náhrdelníkom, či Grófom M. Výhodou tejto knihy je ľahký štýl vhodný pre dvanásťročné decko ako aj pre tridsaťročného dospeláka, je to na jeho dobu písané komerčne. Jazykový štýl mi tu rozhodne chýba. Postavy sú príliš jednoduché, vyhodnotené veľmi rýchlo a ako som písala, nemenia sa v príbehu. Výhodou však je jasnosť a prehľadnosť, štyria chlapi, jedna láska podobná zápalke (Artagnan), ďalšia, čo končí zradou (Athos), všetko je tak jasné a nevyvíja sa, že rozumiem iba jednému: Dumas nám tu napísal narýchlo zbúchaný príbeh ako štandardný spisovateľ bestsellerov našej doby a to bez hodnoty. Historických omrviniek je príliš málo, dala by som aj dve hviezdy, ale dám zhodné číslo s názvom diela. Zidealizované, fantazijné a málo reálne. Aby 6 chlapíkov šlo na ženu, lebo si s ňou nevedia rady, prílišné vyzdvihovanie diabla ženy, slabosť mužov voči jedinej dáme, je to také trápne čítanie občas, alebo trápenie čítanie... Smršť sa teda nekonala. Smršť je čosi iné a nesie dve slová: Victor Hugo. Zostaňme vo Francúzsku. Mrkla som si, že sa autori narodili dokonca v tom istom roku. Netuším, aké mali vzťahy. Porovnaniu sa nevyhneme v živote, a tu Dumas s definitívnou platnosťou zaostáva za Hugom. Pripadám si teraz ako drahý Fjodor Dostojevskij, možno málokto z vás vie, že tento spisovateľ nemal rád Turgeneva. Prečo? Pretože Turgenev sa označoval za naturalistu, realistu, písal o prírode, prírodne, realisticky, lenže Dostojevskij s tým veľmi nesúhlasil a povyšoval Gogoľa nad Turgeneva v tomto zmysle. Turgenev nebol naturalistom, skutočným naturálnym autorom bol Gogoľ. Turgenev písal "snovo", ako "zasnený". Cítim podobnú rozčarovanosť z oklamania, že Traja mušketieri sú "klasika". Klasika bez pozlátka je však Zvonár, Bedári, skutočná realita Paríža a vyvíjajúce sa postavy v konkrétnom bahne ľudských dejín.... celý text

Kuře melancholik 2008, Josef Karel Šlejhar

Modlím sa za to, aby sa mi v živote vyhýbali ľudia, ktorí označujú tento príbeh za "odpad", a ktorí nepocítili žiadny tlak v hrudi počas čítania tohto detského románu.... celý text

Labyrint 1992, Jorge Luis Borges

Veď pamäť, tú stavia čas... Všestranný spisovateľ (podobne ako Eco) spomína moje obľúbené osobnosti ako Schopenhauer, sv. František, sv. Augustín, popisuje v skratke, o čom je budhizmus... V knihe sú zhrnuté veci a témy, ktoré predstavujú skoro úlomky záujmov z mojej minulosti. Alles Nahe werde fern...... celý text

Dom na samom vrchu 1990, Milan Kiripolský

Umelecky napísaná ukážková zbierka depresívneho života na Slovensku (asi nielen) v 20. storočí. Samota, živočíšnosť, tvrdohlavosť v nezmyselných a samodeštruktívnych hodnotách. Prekrásna depresívnosť života v prírode či s prírodou ruka v ruke. Iba duševne nevyrovnaný človek chce žiť sám v súlade s prírodou, prípadne si vynucuje od druhého, aby žil s ním na samotke u lesa. Ešte aj v praveku vedeli, že v skupine sa viac darí než vo dvojke a už vôbec nie v sólovke. Ale dnes je to v móde unikať do lesa, stavať naturálne domky, sadiť bio, chovať psa... Naskakovali mi zimomriavky pri čítaní tejto zbierky. Čo sa zmenilo v tomto storočí? Pribudlo pár bláznov túžiacich po tom, čo sebecký Rousseau, pár adoptovaných útulkáčov, štvorkolesových plechov a pár miliárd stŕpnutých rúka a krkov nad mobilmi. Viď ruský film "Neljubovni". To je naša prítomnosť. Oni nevyhrali, ale ani my nevyhrávame. Je jedno, či sme z mesta alebo dediny. Príroda je pekná, ale človek je v prvom rade sociálny tvor a asi najviac tomu rozumie len v čase vojny a hladu.... celý text