Voliarty
komentáře u částí děl
Veľmi zmiešané pocity mám z tejto poviedky.
Na jednej strane mi príde, že sa sem autorka snažila toho napchať moc. Popis sveta, akciu, popis premeny a pritom ako by nič nepovedala. Po poslednej vete som sa pýtal, že o čo tu vlastne šlo? Aká je pointa?
Čo sa mi páčilo, tak bol svet, v ktorom spolu bojujú ľudia, vlkodlaci a zombie. Pochváliť musím štylistiku. Popis akcie i premeny sa dobre čítali. Bohužiaľ, dalo by sa napísať, že forma prevláda nad obsahom.
Dlho som počúval o Kotletovkách a spravil som si o nich ako-takú predstavu. Prvá poviedka, Boží tango, ju veľmi nenaplnila. Zato tejto sa to podarilo na celej čiare. Takto nejak som si predstavoval Kotletovinu. Príbeh plný sexu, humoru (o ktorý sa staral primárne Gibson) a samozrejme aj nejakej tej akcie na záver. Bavil som sa. Súhlasím ale s predchádzajúcim komentárom, že koniec je tak nejak useknutý. Netvor umrie, padne jedna veta a môžeme ísť na ďalšiu poviedku. Vlastne je to ako s tým sexom na danej swingers párty. Urobíš sa a koniec. Žiadne zbytočné reči navyše.
Akčné béčko so sympatickými postavami. Niečo málo sa dozvieme o africkej mágií. Ale hlavne je to o akcii. Toho humoru tu nie je toľko, ale sem-tam som sa usmial. Na rozjazd celkom ok.
Tak toto bol riadny guláš.
Indy sa zoznámi s novou kolegyňou, ktorej zmizol brat a vyberú sa ho hľadať. Pritom im po krku ide banda hrdlorezov. A sem-tam sa spomenú nejaké paže, pri ktorých mám ale pocit, že keby z deja vypadli, tak sa až tak veľa nestane.
Zloduchovia boli nevýrazní a z celej tejto zbierky najslabší. Ich motivácie sú chabé, a to aj na pomery Indiana Jonesa. SPOILER: Tak oni to celé narafičili s falošným zlatým prstom, aby Indyho vlákali do pasce a pomstili sa tak za to, že ich otcovi ukradol objav. Zároveň ale existujú ozajstné paže, ktoré chcú využiť a zachrániť Peru pred komunistami. A ešte sa tam mihne iný zloduch, ktorý je úplne zbytočný a taktiež chce tie paže získať. A čo tie paže robia? Niečo s kameňom. KONIEC SPOILERU).
Taktiež mi prekážalo to množstvo španielčiny. Chápem, že dej sa odohrával prevažne v Južnej Amerike, tak ale mohli dať preklad. Napríklad niekde pod obrázky. Fakt ma nebavia dialógy, z ktorých nič nerozumiem. A taktiež sa mi nechce každú druhú vetu dávať do Google prekladaču.
Kresba mi až tak neprekážala, i keď pri asi dvoch akčných scénach som si nebol istý, čo presne sa deje.
Slabý príbeh so slabými zloduchmi, magickým predmetom, pri ktorom poriadne nevieme, čo robí (a pôsobí, že v deji vlastne ani nemusel byť) a veľkou časťou textu v cudzom jazyku.
Zbierka vlastne začína ako končí - slabo.
Obrovský skok v kvalite oproti katastrofe, ktorou Osud Atlantídy bol. Vracia sa nám Sofia a pridáva sa sympatický chalan Khamal (jeho frustrácia z toho, že je oslovovaný aké zátka ma vždy pobavila).
Dej príjemne plynie, nie je moc chaotický (ako pri Atlantíde), len asi pri dvoch scénach som nevedel, čo sa presne deje. Mám ale pocit, že tu bolo priveľa odbočiek a samotná listina tak nejak ustúpila do úzadia. Áno, stále sa o nej hovorí, ale popri tom všetkom, ako stále hrdinovia padali do zajatia, dobrodružstve s banditmi, dobrodružstve v tom vysokohorskom chráme a pridania sa postavy Hadej dámy, mi už neprišla taká hlavná (ak chápete čo tým myslím). Taktiež Hadia dáma, keď som už ju spomenul, bola fajn, ale mám pocit, že jej začlenením Sophia, Khamal a Kali ustúpili do úzadia. Čo je škoda.
A taktiež to finále nebolo až tak veľkolepé, ako v prípade Atlantídy. Áno, aspoň v jednom bode bol Osud Atlantídy lepší ako tento diel.
Hlavný zloduch, šialený japonský generál, bol zábavnejší, ako to duo nacistov z Atlantídy. Nebol komplexný, ani originálny, proste typický krutý šmejd idúci si za svojím cieľom. A bavil ma. Viac nepotrebujem.
SPOILER: Body taktiež za artefakt - Budhove zvitky. Páči sa mi, že nemajú nejakú magickú moc, ktorý chce zlosyn zneužiť a nakoniec sa tá moc obráti proti nemu. Nie, ide o ,,obyčajné zvitky", ktorých moc je v ich náboženskom význame, zvitky, ktoré by mohli zjednotiť budhistov, čo by v rukách šialenca nebolo dobré pre svet. Som rád za to, že autori zvolili takýto ,,reálnejší" artefakt. A to, že sa nakoniec stratil je síce príhodné, ale lepšie to asi s nimi autori vyriešiť nemohli. KONIEC SPOILERu.
Búrka v Oriente ja fajnový odpočinkový dobrodružný komiks s ľahkou zápletkou, fajn postavami, ktorého čítanie som si, ako fanda Indyho, užil. Som rád, že kvalita sa oproti Atlantíde zdvihla.
P.S.: Tá posledná Indyho veta pôsobila, ako keby komiks nebol z rokov deväťdesiatych, ale z nejakých štyridsiatych a autori chcú, ako správni Američania, vyjadriť odpor ,,japonskej hrozbe"
Pristupoval som k tomu, že od komiksu asi nedostanem rovnakú kvalitu, ako od filmu. Ale to, čo som dostal, ma (nemilo) prekvapilo. Príbeh je chaotický, divný. Indy a Sofia pobehujú po svete na základe divných stôp (ktoré občas bohvie odkiaľ získajú). A zdá sa mi to, alebo v príbehu niečo chýba? V jednej chvíli ideme za Platónovým dialógom, v ďalšej sme na púšti a postavy sa bavia o tom, čo zistili. Prišlo mi, ako keby mi tu chýbali nejaké stránky. A to, ako hlavné duo skoro v každom štáte, do ktorého príde natrafia na Kernera alebo Ubermanna mi pripadalo ako zo seriálu, či hry (čo by ma asi nemalo prekvapovať, keďže sa jedná práve o adaptáciu hry). A k tomu všetkému ma to ešte veľmi nebavilo.
Čo sa týka hlavného hrdinu, tak môj obľúbenec Indy mi prišiel nejaký nevrlý, protivný a v niektorých momentoch nie tak schopný.
Ale aby som nefrflal, tak kresba bola fajn, rovnako ako finále v Atlantíde.
Otváral som tento omnibus s tým, že si prečítam niečo o mojom obľúbenom hrdinovi. A ostal som sklamaný. Tak hádam ďalšie príbehy budú na tom lepšie.
P.S.: A to koho napadlo preložiť ,,master race" ako ,,pánska rasa"?
Robina Hooda nemám načítaného ani napozeraného. Viem o ňom akurát, že je to anglická variácia na nášho Jura a že miesto valašky používa luk a šíp. A jeho úhlavným nepriateľom je istý šerif. Možno, keby som o tejto postave vedel viac, tak by som si túto poviedku aj viac užil. Tým nechcem povedať, že nie som spokojný (predsa len keby som nebol, tak by som nehodnotil štyrmi hviezdičkami).
Ako píše komentár nižšie, skôr ako o atmosférický horor, tak sa jedná o ,,splatter bitúnok". To mi neprekáža, predsa len explicitný masaker mi k horde živých mŕtvych sedí viac, ako pomalé budovanie atmosféry.
Je to násilné a taktiež to obostiera istá atmosféra smútku. Mŕtvi totiž nie sú len nejakí mŕtvi, ale sú to postavy, ktoré naši hrdinovia poznajú. Keď to porovnám s inou poviedkou z tejto knihy - Odepsanci - tak je to tragickejšie. V Odepsancoch sme mali drsných vojakov brodiacich sa cudzími mŕtvolami, v tejto Hoodva družina obete i zombie poznala. A táto tragickosť sa mi na poviedke páčila.
Koniec ma mierne pobavil (SPOILER: A svojím spôsobom mi pripomenul staré animáky, v ktorých na konci zloduch prisahá hrdinom pomstu, len aby v ďalšej epizóde opäť neuspel. KONIEC SPOILERu).
Poviedka sa nečíta zle, i keď som sa na začiatku mierne strácal vo vzťahu Zoreny a Kerdeii. Čo sa týka sveta, tak ten ma celkom zaujal a nebránil by som sa románu, ktorý by sa v ňom odohrával. Aj samotná Zorena je postava, ktorá má v sebe prvky zaujímavosti a ešte nejakému stretnutiu s ňou by som sa nebránil.
Čo sa týka zápletky, tá bola v pohode i keď ten koniec mohol byť lepší. Predsa len Matoušková tu má celkom morbídnu pointu (dúfam, že to neberiete ako spoiler), ktorá mohla byť spracovaná údernejšie.
Toto čo nasleduje, by som neoznačil za ,,môj problém s poviedkou". Skôr je to také zamyslenie, ktoré sa ale na výslednom hodnotení poviedky nijak nepodpísalo.
Od poviedkovej knihy ,,Zombie apokalypsa" som čakal príbehy o hordách nemŕtvych trhajúcich živých. Niečo ako boli prvá a predchádzajúca poviedka. Predsa len mi príbeh, kde máme jedného živého mŕtveho, ktorý ešte k tomu slúži len ako ,,zadávač prípadu", nejak k tomu spojeniu ,,zombie apokalypsa" nepasuje.
Keby ste sa čudovali, čo je ,,zadávač prípadu", tak som odkazoval na rôzne detektívky, kde na začiatok príde postava a vyšetrovateľovi povie, čo potrebuje vyriešiť. Tak je to aj so zombiem v tomto príbehu. Príde, povie, že je mŕtvy a prečo asi a tým pasáž so živými mŕtvymi tak nejak z príbehu mizne. Áno, rozpráva sa tu o nekromancii, ale tá ostáva tak nejak v pozadí.
Ako ale vravím, táto výčitka nijak moje hodnotenie tejto poviedky neovplyvnila.
Bolo jasné, že v zbierke poviedok o zombie musí byť jedna, ktorej hlavnými postavami budú ultra-drsní vojaci, ktorí vystrieľajú náboje a vyfajčia cigarety i za ostatné poviedky.
Ústredná štvorica svojím spôsobom bola sympatická. Sú to proste drsní vojaci, ktorí sú popisovaní ako psychopati a sociopati, ale svojim spôsobom si čitateľa vedia získať. Čo sa týka akcie, tak je jej tu viac, ako dosť. Je celkom fajn popísaná, pre dramatický efekt, keď ide do najtuhšieho, tak Paytok zmení dejovú linku a zameria sa na inú postavu, ktorá je tiež v problémoch. Aj vďaka tomuto je dej dynamický a nenudí.
Trošku ma mrzí to ,,budovanie sveta". Až v nejakej štvrtine sme sa dozvedeli, že toto asi nebude planéta Zem (asi). Spomína sa tu nejaká federácia, blokáda planéty a kozmické lode. Pritom naši vojaci používajú štandardné zbrane. Potešilo by ma, keby sa Paytok trochu viac povenoval svetu a vysvetlil, ako to vlastne je. Pretože takto som mierne zmätený.
Potom tu máme humor. Podobná poviedka s drsnými hrdinami bude plná vtipných prirovnaní, vtipných momentov a vtipných drsných hlášok. A ako to tak býva, niektoré sa podarili, iné nie.
Kritiku smerujem potom na niektoré použité slová a stavbu viet, ktoré boli, vzhľadom k celkovej odľahčenosti poviedky, zbytočne komplikované.
Po príbehovej stránke proste očakávajte odľahčenú akčnú jazdu, v ktorej malé komando kosí nepriateľov. Napriek tomu odľahčeniu sú niekedy zvolené zbytočne divné slová a niektoré vety sú napísané komplikovanejšie, ako by sa sem hodilo. A taktiež škoda, že vôbec nič neviem o svete, v ktorom sa dej odohráva. Ale ako celok fajn.
Som zmätený. Čo som to práve čítal? Potravinový orgazmus. Tak by som asi vystihol prvé stránky tejto poviedky. Ale ten zvyšok, čo to bolo? Bolo to zvláštne, divné, ale zase zvláštne a divné veci mám rád. A bolo to dobre napísané.
Nebudem klamať, ale celá záležitosť s Radkou ma až tak nebavila. Omnoho viac som si užil, keď hlavná postava s partou vyrazila do lesa po dedka. A musím povedať, že hlavný hrdina mi miestami prišiel nesympatický.
Napriek tomu hodnotím vysoko. Pretože napriek negatívam, má táto poviedka skvelú atmosféru. Nemŕtvi sú silou, s ktorou treba počítať, ktorej sa treba báť. Taktiež je to dobre napísané, čítalo sa to skoro samo.
Na jednej strane mi záver prišiel taký z ničoho nič, ako keby Mosteckému dochádzali strany a on to musel uzavrieť. Napriek tomu som s ním ale celkom spokojný.
Také...stručné.
Neviem, príde mi to skôr ako nácvik, nejaká ukážka, ktorú Itó musel niekde predložiť, aby mohol kresliť dlhšie príbehy.
Nemôžem ale povedať, že by tých pár strán bolo zlých. A mám rád zvrátenú iróniu, preto ma koniec, svojim spôsobom, potešil.
Tri hviezdy sú myslím ideálne.
SPOILER: Prečo Fuči prišla za Eimi? Chcela ju zabiť ako konkurentku? A to zabíja všetky konkurentky? To by bolo podozrivé. A pod iróniou som myslel, že tak sa bála, aby na fotkách nechýbali časti tela, až nakoniec o ne prišla. KONIEC SPOILERu.
O Tuku som počul a bol som zvedavý. Ale mal som aj mierne obavy, lebo poviedky, ktoré mu predchádzali, ma až tak nenadchli. Ale Tuk bol niečo.
Je to nechutné. Pri čítaní sa mi vybavili spomienky, keď som raz jedol fest premastené mäso a doteraz mám z toho miernu pachuť .
Máme tu asi všetko, čo by hororový komiks mal mať. Pocit neznáma prameniaci z toho, kam to Itó bude smerovať. Bizarnosť v podobe zatukovaného domu. Pocit nepokoja zo staršieho brata, ktorý nie je na tom mentálne najlepšie. Do toho tá skvelá kresba odporných vecí (SPOILER: To, ako Góro stláča tvár, aby z nej striekal olej bolo pekne nechutne nakreslené. KONIEC SPOILERu).
Ku koncu sa to zvrhávalo a samotný záver je bizarný, ale nie rušivo bizarný. Skôr tak tomu celému nasadzuje korunu, ako píše užívateľ yaoiyuri (ak som skomolil meno, ospravedlňujem sa).
Som veľmi spokojný a pre mňa možno aj najlepšia poviedka tejto zbierky.
Na začiatku sa nám predstaví hlavná hrdinka s amnéziou, ktorá vidí húsenicu. Prečo stratila pamäť? A čo s tým má tá húsenica? Odhalenie je také, aké by som od japonského príbehu (konkrétne hororu) čakal - bizarné. Zaujímavé je, ako sa k takým podivnostiam dokážu Japonci postaviť seriózne a ono to funguje.
Sklamal ma ale koniec, ktorý mi prišiel uťatý. Ako keby Itó nevedel, ako to ukončiť, (SPOILER: Pritom ten nápad v poznámkach na konci poviedky, že by Risa vybehla von a Makita za ňou, pričom ho zrazí auto, sa mi pozdával viac. KONIEC SPOILERu), alebo ako keby nestíhal.
Preto dávam také hodnotenie, aké dávam. Dobrá bizarnosť, zle spravený koniec.
Zvláštna poviedka, ktorá drží pozornosť tým, že čitateľ chce vedieť ako si Džundži Itó s tou bizarnou zápletkou poradí. A poradil si inak, ako som čakal. Čo nie je na škodu. Samotný ,,dlhý sen" je zaujímavý a mierne znepokojivý. Ale mám pocit, že by sa s tým dalo ešte viac pohrať.
SPOILER: Páči sa mi koniec, kedy sa z hlavného dobrého doktora vykreše obdoba šialeného vedca, ktorá chce pomôcť iným. O morálnom aspekte jeho počínania by sme mohli diskutovať. A je to práve toto, čo sa mi na poviedke nakoniec asi najviac páčilo. Morálne diskutabilné zachovanie sa daného vedca (meno si presne nepamätám). Rád by som vedel, ako to s ním pokračovalo. KONIEC SPOILERu.
Kresba samozrejme super, hlavne pri vývine jednej postavy. Dúfam, že túto vetu nikto neberie ako spoiler.
P.S.: Mami mi svojimi hystériami liezla na nervy.
Nebudem klamať, zo začiatku som sa obával dať tomu také nízke hodnotenie, ale ako vidím, nie som sám.
Maliari, obrazy. Po bábikách ďalší celkom používaný motív v hororoch. Preto som bol zvedavý, čo s ním Itó spraví. A ostal som sklamaný. Sledujeme maliara, ktorého okúzli krásne dievča. To potom využije klasickú psychologickú taktiku a maliar je psychicky na dne. A to je asi tak všetko. (SPOILER: Dúfal som, že Itó odhalí, že je za tým niečo viac. A posledné stránky ukázali, že Tomie nie je bežné dievča. Neostal som ale múdrejší a celý ten koniec dal viac otázok než vysvetlení. KONIEC SPOILERu).
Celá poviedka bola taká priemerná s potenciálom, ale koniec to pre mňa tak nejak zabil.
V čase písania tejto recenzie Crew oznamuje, že vydá zbierku poviedok o Tomie. Tak som zvedavý, po jej prečítaní možno viac pochopím jej postavu a aj túto poviedku.
V pohode poviedka, ktorá na malom počte strán predstaví sympatickú hlavnú postavu a vybuduje zaujímavú atmosféru. Koniec ma trochu zmiatol a trvalo, kým som pochopil, čo presne chcel autor povedať. Akože fajn, ale trochu to pre mňa zabilo tú atmosféru. Ako som ale písal, Neumann je sympaťák a bol by som rád, keby sa v našich končinách vyskytlo jeho prvé dobrodružstvo.
V podstate súhlasím s Kučerovým komentárom. Bol som zvedavý na túto poviedku, lebo horor a bábky ide celkom dokopy. Je až fascinujúce, ako niečo také milé a nevinné môže byť tak veľmi desivé. A zaujímalo ma, ako si s tým poradia Japonci známi svojou bizarnosťou. A bizarné to aj bolo, len nie tak dobré, ako iné poviedky v tejto knižke.
Začiatok je dlhý a v podstate nijak nesúvisí so zvyškom príbehu. (SPOILER: Vidíme ako hlavná postava Haruhiko cestuje s rodinou po Japonsku a nikoho až na tatka to nebaví. Vidíme, ako si nájde kamarátku, ktorú musí opustiť. Čakal som, že príbeh sa bude zaoberať týmto, jeho snahou opustiť rodinný podnik. Ale nie, zrazu otec ochorie a umrie a príbeh sa začne zaoberať inou vecou. Síce je pravda, že tento úvod upevňuje puto medzi Haruhikom a jeho bratom a zároveň predstaví myšlienku o tom ,,či bábkovodič vedie bábku, alebo je to opačne", ale premýšľam, či by to všetko nešlo spracovať na menšom počte strán. KONIEC SPOILERu).
V strede príbehu sa potom dostaví tá očakávaná bizarnosť a zaujímalo ma, ako sa bude dej ďalej uberať. A potom prišiel koniec. Ten mi prišiel, neviem prečo, taký ,,americký". (SPOILER: Zistíme, že za všetkým zlom môže jedna bábka, zničíme ju, zachránime najmladšiu hrdinku a je koniec. Zámerne píšem hrdinku, lebo najmladšia postava a teda to bratovo dieťa, na konci ,,umrie". KONIEC SPOILERu).
Dokonca aj záverečná strana, ktorú mali predchádzajúce príbehy skvelé a občas aj atmosférické, tak bola taká zvláštna a posledná veta o tom, kto je vlastne bábka, mi prišla taká nasilu.
A v jednom momente mi vadila aj kresba. Bola to scéna, keď sa Haruhiko rozprával s bratom a ,,záber" bol na ich tváre, ktoré sú si podobné a preto som sa zo začiatku stratil, kto čo hovorí.
Celkovo je to tá slabšia poviedka. Dlhý úvod, fajn stred, ,,meh" koniec a divná záverečná pointa.
Na túto poviedku som bol extrémne zvedavý. Koncept mi prišiel bizarný (tak ako sa na krajinu vychádzajúceho Slnka patrí). A bol aj dobre spracovaný, i keď zo začiatku ma prekvapilo tempo, akým Itó príbeh vyrozprával (čakal som hodenie do deja, kde je Japonsko ohrozované balónikmi, miesto toho nás čakal pomalý rozbeh, ktorý pomaly gradoval do toho, čo som čakal, že tu bude od prvej stránky). Mám pocit, že vystavanie deja a gradáciu mali Balóniky najlepšiu z doterajších poviedok. Z balónikov, nech sú hoci-ako bizarné, ide strach (SPOILER: To, že ich nemôžete zničiť, aby ste nezabili toho, na koho sa podobajú bolo skvelou voľbou. Pridáva to na bezvýchodiskovosti celej situácie. KONIEC SPOILERu). Koniec mierne predvídateľný, ale keď som sa nad tým zamyslel, tak asi inak to skončiť nemohlo. Som spokojný, poviedka nesklamala.
Musím opäť pochváliť Itóov (či ako sa to skloňuje) kresbu. Postava modelky je správne znepokojivá, desivá. To ma držalo pri deji. Bol som zvedavý, čakal som nejaké vysvetlenoe jej vzhľadu a celkovo tej záhady, ktorá ju obklopovala. Čakal som pôvodne iné smerovanie deja, ale to, ktoré Itó zvolil, mi nakoniec nevadí. (SPOILER: Čakal som, že to bude o tom časopise a ako sa hentaké stvorenie dostalo na obálku. Nakoniec sa z toho stal, takmer až ,,slasherový dej" s amatérskymi filmármi v lese s príšerou. KONIEC SPOILERu). Keď príbeh nabral isté smerovanie (konkréte som uviedol v spoileri) a ja som sa naladil na tú vlnu, tak zrazu prišiel koniec. Čo mi ale dej nepokazilo a keď sa nad tým tak zamýšľam, tak je možno dobré, že to skončilo, ako to skončilo.
